Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. júl 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoCsp/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318204755
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4318204755.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobkyne: Q.
Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ul. I. XXX/XX, V., v konaní zast. splnomocneným zástupcom G. E.,
nar. XX. XX.X XXX, bytom Ul. I. XXX/XX, V. proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého
spotrebiteľského úveru, vydanie bezdôvodného obohatenia a o zaplatenie finančného zadosťučinenia,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 03. septembra 2019 č. k.
13Csp/113/2018-74 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých vyhovujúcich výrokoch (II. a III.) a vo
výroku o náhrade trov konania (IV.) p o t v r d z u j e .

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že zastavil konanie v časti o určenie,
že poskytnutý spotrebiteľský úver č. 404000062 zo dňa 25. 05. 2015 je bezúročný a bez poplatkov.
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 392 eur zo
spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, do troch dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom rozhodnutia uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
finančné zadosťučinenie vo výške 400 eur na adresu trvalého bydliska žalobkyne, do troch dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa má nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 33,33 %. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami
§ 145 ods. 2, § 146 ods. 1 CSP, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, § 551 ods. 1,
§ 451 ods. 1, § 456, § 458 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 1 ods. 1 , 2, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa. Uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 20. 11. 2018 domáhala, aby súd
určil, že spotrebiteľský úver č. 404000062 zo dňa 25. 05. 2015 poskytnutý žalovaným je bezúročný
a bez poplatkov a aby súd uložil žalovanému zaplatiť jej bezdôvodné obohatenie vo výške 392 eur
a finančné zadosťučinenie vo výške 400 eur. Uviedla, že so žalovaným uzavrela zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru. Poukázala na § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Ďalej uviedla, že v zmluve sú okrem iného neprijateľné
podmienky, a to: absentujú údaje o výške mesačných splátok istiny, úrokov a poplatkov, v zmluve
sú uvedené zmluvné pokuty, ktoré sú neprijateľné a neplatné, v zmluve sa nachádza rozhodcovskádoložka, ktorá predstavuje výrazný zásah do práv a povinností medzi žalobkyňou a žalovaným, v
zmluve sa nachádza vyhlásenie žalobkyne ako spotrebiteľa, že sa oboznámila s úverovými zmluvnými
podmienkami, čím žalovaný ako dodávateľ de facto prenáša na žalobkyňu dôkazné bremeno v otázke

skutočného a riadneho oboznámenia sa s obchodnými podmienkami a sadzobníkom, zmluva obsahuje
dohodu o zrážkach zo mzdy, čím žalovaný obchádza možnosť súdnej kontroly zmluvných podmienok.
Pred začatím pojednávania žalobkyňa vzala späť žalobu v časti o určenie, že poskytnutý spotrebiteľský
úver č. 404000062 zo dňa 25. 05. 2015 je bezúročný a bez poplatkov a požiadala, aby súd konanie v
tejto časti zastavil. Ďalej uviedla, že v petite žaloby spísanej dňa 12. 11. 2018 je nedopatrením z dôvodu

chyby v písaní uvedené vo výroku č. III povinnosť uhradiť finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur,
ale správne má byť uvedená suma 400 eur tak, ako to vyplýva zo spísanej žaloby v zmysle odôvodnenia
článku VIII. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav.
Žalobkyňa uzavrela so žalovaným písomnú Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 404000062
zo dňa 25. 05. 2015, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni bezúčelový spotrebiteľský úver vo
výške 500 eur, pričom žalobkyňa sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť odplatu a

úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne
predstavuje 484 eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 984 eur. Je zrejmé, že žalobkyňa uzatvárala zmluvu
ako spotrebiteľ, pretože nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Z uvedeného dôvodu súd na daný právny vzťah - spotrebiteľský úver aplikoval ustanovenia
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a tiež zákon č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa pred otvorením pojednávania dňa 03. 09. 2019 vzala späť žalobu
v časti o určenie, že poskytnutý spotrebiteľský úver č. 404000062 zo dňa 25.05.2015 je bezúročný
a bez poplatkov, a preto súd konanie v tejto časti zastavil. Súd podrobil predmetnú spotrebiteľskú
zmluvu kontrole, či spĺňa všetky náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 uvádza náležitosti, ktoré musí obsahovať zmluva o

spotrebiteľskom úvere, a to okrem iného dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky
upravujúce jeho čerpanie, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej
uplatňovanie, RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, priemernú hodnotu RPMN na
príslušný spotrebiteľský úver platný ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak spotrebiteľský

úver neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), a tiež ak v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa podľa §
11 ods. 1 písm. b) a d) sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd vypočítal
RPMN podľa úverovej kalkulačky s tým, že zadal údaje, ktoré sa nachádzajú v zmluve o úvere pod č.
404000062, teda uviedol výšku úveru 500 eur, pravidelnú splátku 82 eur s počtom splátok 12, pričom

podľa tejto úverovej kalkulačky výška RPMN predstavovala 304,09 %, pričom RPMN na úverovej zmluve
sa uvádza 28 %. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) Zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne
ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, čo je aj daný prípad. Z tohto dôvodu súd
považovalzmluvuoúverepodč.404000062,ktorúuzatváralažalobkyňadňa25.05.2016,zabezúročnú

a bez poplatkov. Súd prvej inštancie považoval predmetnú zmluvu o úvere za bezúročnú a bez poplatkov
aj z toho dôvodu, že bola uzatváraná na predtlačenom formulári veriteľa. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje ani náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z., a to dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Doba trvania musí obsahovať určenie jej začiatku aj konca trvania. V
zmluve o spotrebiteľskom úvere je vymedzená len konečná splatnosť úveru dátumom 25. 05. 2016, t.

j. len koniec trvania úverového vzťahu. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obligatórne obsahovať
začiatok aj koniec úverového vzťahu a aj absencia tejto náležitosti má za následok, že úver je bezúročný
a bez poplatkov. V podanej žalobe žalobkyňa žiadala od žalovaného bezdôvodné obohatenie vo výške
392 eur, pričom súd žalobe v tejto časti vyhovel. Súd pri ustálení výšky bezdôvodného obohatenia
vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu. V bode 3 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 404000062

sa uvádza výška úveru 500 eur, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov 140 eur, čo predstavuje
RPMN 28 %, priemerná RPMN je vo výške 25,88 %, úrok vo výške 68,80 %, dátum konečnej splatnosti
úveru 25. 05. 2016. Súd mal za to, že strany sporu sa nedohodli na obligatórnych častiach úverovej
zmluvy, teda na výške RPMN a úroku, pretože ročná úroková sadzba nemôže byť vyššia ako RPMN.
V podanej žalobe si žalobkyňa uplatnila od žalovaného aj finančné zadosťučinenie vo výške 400 eur,

pričom súd žalobe aj v tejto časti vyhovel. Nárok žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie
vyplýva priamo zo zákona, podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (účinného
od 01. 01. 2015 do 31. 10. 2015), kde sa uvádza, že spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primeranéfinančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zodpovedá. Vzhľadom k tomu, že súd určil, že úverová zmluva pod č. 404000062
je bezúročná a bez poplatkov, mal za to, že veriteľ porušil práva žalobkyne ustanovenej predpismi o

ochrane spotrebiteľa vrátane zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom za takéto
porušenie žalovaný zodpovedá. Žalovaný uzatváral zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako podnikateľ a
ako podnikateľ má v predmete činnosti aj poskytovanie úverov. Napriek tomu skoncipoval zmluvu o
spotrebiteľskom úvere bez niektorých náležitostí, ktoré vyžaduje zákon. Žalovaný uzavrel so žalobkyňou
úverovú zmluvu pod č. 404000062, ktorá neobsahovala potrebné náležitosti, a preto súd považoval

predmetnú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Súd považoval finančné zadosťučinenie, ktoré si
uplatňovala žalobkyňa vo výške 400 eur za primeranú výšku, nakoľko žalovaný poskytol žalobkyni
úver vo výške 500 eur, pričom uviedol celkovú čiastku, ktorú má zaplatiť žalobkyňa, na sumu 984 eur.
Je nesporné, že žalobkyňa pri vstupe do úverového vzťahu vstupovala z pozície spotrebiteľky a na
strane veriteľa vystupovala spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá konala v rámci predmetu svojej
obchodnej a inej podnikateľskej činnosti. Súd prihliadol na tú skutočnosť, že žalobkyňa sa v tomto

súdnom konaní domáhala bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a ak by sa nebola domáhala, bola
by povinná zaplatiť veriteľovi až 984 eur, pričom práve veriteľ zavinil, že predmetný úver je potrebné
posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov, nakoľko spotrebiteľská zmluva o úvere nemala všetky
náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom k tomu, že súd určil,
že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, žalobkyňa je povinná zaplatiť iba tú sumu veriteľovi,

ktorá jej bola poskytnutá, t. j. vo výške 500 eur. Súd preto považoval výšku finančného zadosťučinenia
vo výške 400 eur za primeranú, keď prihliadol na to, že by žalobkyňa mala zaplatiť na základe úveru,
ktorý nemal všetky náležitosti, veriteľovi o 484 eur viac, ak by nepodala túto žalobu. O náhrade trov
konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP. Žalobkyňa sa počas konania
domáhala určenia, že poskytnutý spotrebiteľský úver č. 404000062 zo dňa 25.05.2015 je bezúročný a

bez poplatkov, avšak v tejto časti vzala žalobu pred prvým pojednávaním späť, a preto vo výroku č.
1 žaloba nebola podaná dôvodne. V ostatných výrokoch bola žalobkyňa úspešná, a to v časti nároku
na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 392 eur a zaplatenie finančného zadosťučinenia vo
výške 400 eur. Súd preto postupoval tak, že každý nárok žalobkyne predstavoval 33,33 % k celkovému
nároku. Žalobkyňa sa domáhala troch výrokov, čo predstavuje 100 %, ak by bola úspešná. Vzhľadom k

tomu, že mala neúspech v časti výroku č. 1, teda v rozsahu 33,33 %, pričom úspešnosť mala v rozsahu
66,66 %, a preto celková úspešnosť žalobkyne v percentuálnom vyjadrení predstavuje 33,33 % (66,66
% - 33,33 % = 33,33 %).

2. Proti tomuto rozhodnutiu, v rozsahu jeho vyhovujúcich výrokov podal v zákonnej lehote odvolanie

žalovaný, namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že
nakoľko nedošlo k naplneniu dôvodov, ustanovených v § 11 ods. 1 zákona š. 129/2010 Z. z., nemožno
predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Tiež uviedol,
že všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru (ďalej len VPSPÚ) sú neoddeliteľnou

súčasťou zmluvy o úvere, a to nielen z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska ich materiálneho
prevedenia. Dlžník podpisom zmluvy o úvere jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj VPPSÚ.
Z uvedeného vyplýva, že uzavretie zmluvy o úvere samostatne bez toho, aby prejav vôle zahŕňal
aj vôľu byť viazaný VPPSÚ neprichádza do úvahy. Výška RPMN je vypočítaná v zmysle prílohy č.
2 zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy

s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené na zmluve. Dlžník bol dostatočne informovaný o
výške RPMN. Priemerná výška RPMN v zmluve o úvere č. 404000062 je vo výške 25,88%, pričom na
základe nariadenia odplata nesmie prevýšiť dvojnásobok hodnoty RPMN, RPMN dohodnutá v zmluve
bola vo výške 28 % a teda neprekročil zákonom stanovený limit. Žalobkyňa v prípade, že po podpise
zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu alebo že odplata,

úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mala právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia
dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo
žalobkyňa nevyužila, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasila s obsahom zmluvy o úvere a so všetkými
podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nemôže
byť posúdená ako bezúročná a bez poplatkov vzhľadom k tomu, že spĺňa všetky zákonom stanovené

obligatórne náležitosti. Žalobkyňa nesie dôkazné bremeno a jej úlohou je preukázať v čom spočíva
nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje, a teda bol by to jediný dôvod prečo by bolo
možné vyhlásiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. K čiastočnej neplatnosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere uviedol, že v prípade osoby žalobkyne má za to, že sa jedná o osobu,ktorá má rozumové schopnosti na úrovni primerane spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel
a účel konania ako i jazykové vyjadrenia právnych úkonov obsiahnutých v listinách, ktoré podpísala.
Žalobkyňa navyše žiadnym spôsobom nebol k podpisu zmluvy o úvere donútená a podpisy činila bez

akéhokoľvek psychického či fyzického nátlaku. Tiež uviedol, že nakoľko dohoda o úrokovej sadzbe spĺňa
všetkynáležitostiustanovenézákonom,tak,akotošpecifikujeprostredníctvomsvojichpodaní,nemožno
ju považovať za právny úkon absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Je toho názoru,
že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon.
Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy

právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy
neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal
žalovaný z poctivých zdrojov. Razantne odmieta, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Vo vzťahu k uplatnenému nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia uviedol, že
má za to, že nepostačuje všeobecná konštatácia funkcie primeraného finančného zadosťučinenia.
Žalobkyňa neodôvodnila jasne a určito skutkové okolnosti týkajúce sa záväzkovo právneho vzťahu

medzi nimi. Je toho názoru, že žalobkyni žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia nevznikla a preto jeho priznanie by malo za následok spôsobenie hrubej
nerovnováhy medzi právami a povinnosťami veriteľa a spotrebiteľa, a to bez akéhokoľvek právneho
dôvodu. Priznanie žalobkyne požadovaných finančných prostriedkov by prichádzalo do úvahy v tých
prípadoch,keďporušenieprávaužniejemožnénapraviťinak.Totovšaknepredstavujedanýprípad.Súd

by mal pri posudzovaní uplatneného práva posúdiť konkrétne okolnosti týkajúce sa vzťahu žalobkyne a
žalovaného a pri rozhodovaní vziať do úvahy aj konanie žalobkyne, ktorá sa domáha vydania finančného
zadosťučinenia napriek tomu, že sama konala v rámci kontraktačného postupu ľahostajne, keď svojim
podpisom vyhlásila, že súhlasí s obsahom zmluvy, bola oboznámená so všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Za spornú považuje

aj výšku požadovanej náhrady finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa nijako relevantne neodôvodnila
výšku požadovaného finančného zadosťučinenia (odhadom určené), ktoré určite nie je primerané a
čo teda považuje za primeranosť. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemá a nesmie
slúžiť ako prostriedok ospravedlňujúci ľahostajnosť spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právneho vzťahu s
dodávateľom bez toho, aby sa sám zaujímal o svoje povinnosti plynúce mu z existujúceho záväzkovo

právneho vzťahu. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nesmie slúžiť na duplicitné uplatnenie
práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Primerané finančné zadosťučinenie má nesporne sankčnú
funkciuajehocieľomniejekompenzovaťžalobcu,aleskôrpotrestaťžalovanéhozaprotiprávnekonanie,
ktorého sa
dopustil vo vzťahu k žalobcovi a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania

takéhoto konania v budúcnosti (v zmysle generálnej prevencie). Sankčná funkcia primeraného.
Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia každému subjektu, t. j. aj subjektu správajúcemu sa
ľahostajne v žiadnom prípade nemožno chápať ako pozitívne preventívne pôsobenie. Za daného stavu a
s ohľadom na opakované ľahostajné konanie žalobkyne, výška uplatneného finančného zadosťučinenia
nezodpovedá svojmu účelu, teda pôsobiť preventívne naprieč existujúcich spotrebiteľských vzťahov.

Takto priznané finančné zadosťučinenie nie je možné považovať za žiadnych okolností za primerané a
spravodlivé, pretože ide len o niekoľkonásobné uplatnenie a priznanie sumy finančného zadosťučinenia.
Určenie konkrétnej výšky je síce vo výlučnej kompetencii všeobecných súdov, ktoré sú povinné
individuálne posúdiť každý jednotlivý prípad s ohľadom na kritériá stanovené v zákone, avšak
tieto sú povinné priznanú výšku finančného zadosťučinenia aj riadne odôvodniť s poukazom na

nemateriálnu ujmu, ktorá spotrebiteľovi vznikla. Žalobkyňa nijakým spôsobom nešpecifikovala v čom
spočívala nemajetková ujma odôvodňujúca priznanie zadosťučinenia, teda nie je zrejmé aká ujma bola
spotrebiteľovi spôsobená. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom
rozsahu zrušil.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného uviedla, že žalovaný konal v
rozpore so zákonom, vystavil ju hrubo nemorálnym a zneužívajúcim zmluvným podmienkam, samotná
zmluva o spotrebiteľskom úvere odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Navrhla napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutých vyhovujúcich výrokoch ( II., III.) a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (IV.) podľa§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci
aj vec aj správne právne posúdil.

5. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej
inštancie dňa 20. 11. 2018 domáhala určenia, že poskytnutý spotrebiteľský úver č. 404000062 zo
dňa 25. 05. 2015 je bezúročný a bez poplatkov, vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného vo
výške 392 eur ako i zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 400 eur( pre chybu
v písaní nesprávne uviedla v žalobe 500 eur) spolu s náhradou trov konania. V priebehu konania

žalobkyňa vzala žalobu čo do určenia, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov späť, v
dôsledku čoho súd prvej inštancie konanie v tejto časti v napadnutom rozsudku zastavil. Vzhľadom
na rozsah podaného odvolania žalovaného boli predmetom prejednania odvolacím súdim vyhovujúce
výroky napadnutého rozhodnutia, ktorými súd prvej inštancie uložil žalovanému jednak povinnosť vydať
žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 392 eur ako i povinnosť zaplatiť žalobkyni primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 400 eur, a to spolu so súvisiacim výrokom o náhrade trov konania.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak

a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu

8. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

9. V sporovom konaní je súd viazaný žalobným petitom, okrem zákonnej výnimky, ktorá vyplýva z §
216 ods. 2 CSP. Táto zásada sa premieta aj do odvolacieho konania, keď aj odvolací súd je viazaný
rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní sa tak
dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. odvolanie

prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ musí v podanom odvolaní uviesť,
ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t. j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje.
Odvolateľ súčasne v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie,
ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom

rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri
rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote
na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Odvolateľ teda v podanom odvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

10. Prejednávajúc podané odvolanie žalovaného, s ohľadom na jeho rozsah a odvolacie dôvody, dospel
odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie i správne odôvodnil, preto rozsudok súdu
prvej inštancie v jeho napadnutých vyhovujúcich výrokoch ako i v súvisiacom výroku o náhrade trov

konania ako vecne správny potvrdil, v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

11. K podanému odvolaniu žalovaného, z hľadiska jeho odvolacích dôvodov, je potrebné uviesť, že
toto nebolo spôsobilé privodiť zmenu resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v
prospech žalovaného a tak rozhodnúť v zmysle požiadavky odvolateľa.

12. Vo vzťahu k posúdeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetnej zmluvy o úvere, odvolací súd
udáva, že odvolanie žalovaného v tomto ohľade nie je dôvodné, keď mal zhodne so súdom prvej
inštancie za to, že v danom prípade nesprávne uvedená hodnota RPMN spôsobila, že úver je bez
poplatkov a bez úrokov.

13. Ročná percentuálna miera nákladov určuje percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru, ktoré
musíspotrebiteľzaplatiťzaobdobiejednéhorokavsúvislostisúveromčipôžičkou,ichsprávouaďalšími
výdavkamispojenýmisichčerpaním,tedavšetkynáklady,ktorésústouktoroupôžičkouspojené.RPMNteda v sebe zahŕňa všetky náklady s pôžičkou či úverom spojené - napr. poplatky za uzatvorenie zmluvy,
za správu úveru, za prevody peňažných prostriedkov, za poistenie schopnosti splácať a pod. RPMN
je číslom, ktoré umožní spotrebiteľovi lepšie vyhodnotiť výhodnosť alebo nevýhodnosť poskytovanej

pôžičky či úveru.
14. S ohľadom na vyššie konštatované, potom odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie má za
to, že údaj o RPMN v zmluve nie je uvedený správne, čo je už zrejmé aj z toho, že žalovaný uviedol
v zmluve nižšiu výšku RPMN (28%) úveru ako je výška úrokovej sadzby úveru( 68,80%), pričom do
RPMN by okrem úrokovej sadzby mali byť zahrnuté všetky náklady s úverom spojené. Tieto závery

nesporne potvrdzuje i fakt, že súd prvej inštancie pristúpil k výpočtu RPMN a i bez ohľadu na to, či získal
za použitia internetovej kalkulačky presný údaj o jeho výške, možno konštatovať len to, že pokiaľ je tento
údaj zistený súdom niekoľkonásobne vyšší (304,09%) ako ten, ktorý uviedol žalovaný v zmluve (28%),
s ohľadom na takýto zásadný rozdiel vo vypočítanej hodnote súdom a uvedenej v zmluve žalovaným,
možno prijať len taký záver, že RPMN uvedená žalovaným v zmluve nie je uvedená v správnej výške. Z
tohto potom vyplýva, že predmetná zmluva uzavretá medzi stranami nemá podstatnú náležitosť zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, keď RPMN uvedená v zmluve je uvedená nesprávne, čo má potom taký právny
následok, že na uzavretú zmluvu je potrebné nazerať ako na bezúročnú a bez poplatkov, čo správne
vyhodnotil i súd prvej inštancie. Povinnosťou žalovaného bolo potom vrátiť žalobkyni výšku plnenia
získaného nad rámec poskytnutej sumy úveru titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
15. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal nesprávnosť výroku súdu o povinnosti zaplatiť

žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie v rozsahu 400 eur, odvolací súd mal za to, že v tomto
rozsahu je napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie rovnako vecne správne.

16. Vychádzajúc z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde

domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zodpovedá. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné
zadosťučineniejeporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonomaosobitnýmipredpismi.

Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje
ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

17. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritéria a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná

funkcia a podobne. Súd musí o výške primeraného finančného zadosťučinenia uvažovať v intenciách
konkrétneho sporu a vychádzať z konkrétnych zistených skutkových okolností.

18. Z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (3Obo 147/2007, 6 Obo 302/2006) vyplýva v súvislosti s
priznanou výškou finančného zadosťučinenia, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie je

nárokom objektívnym, ktorý nie je viazaný na naplnenie akýchkoľvek subjektívnych podmienok. Je treba
mať na zreteli, že finančné zadosťučinenie a jeho výška má byť „kompenzáciou za nevyčísliteľné straty,
ktoré postihnutý utrpel“, resp. „prihliadne sa aj na to, aby náhrada ujmy predstavovala určitú satisfakciu
za stav, ktorý musel žalobca konaním žalovaného strpieť“.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené vymedzené kritéria priznania primeraného finančného zadosťučinenia,
odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobkyne na jeho priznanie
je daný, a to vo výške 400 eur, ktorá suma, s ohľadom na okolnosti tejto veci, spĺňa všetky funkcie
primeranéhofinančnéhozadosťučinenia,keďpodľanázoruodvolaciehosúdumádostatočnýsatisfakčný
charakter pre žalobkyňu ako i dostatočný sankčný charakter voči žalovanému v zmysle individuálnej

ale aj generálnej prevencie. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalovaný pri svojej podnikateľskej činnosti
nepostupoval v súlade s právnymi predpismi slúžiacimi na ochranu práv spotrebiteľa, nepostupoval
s odbornou starostlivosťou a predostrel žalobkyni formulárovú zmluvu neobsahujúcu obligatórne
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorej mal byť žalobkyni poskytnutý úver vo
výške 500 eur, pričom celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa žalovanému zaplatiť predstavovala

sumu 984 eur, keď odplata za poskytnutie finančných prostriedkom predstavovala takmer sumu
totožnú s poskytnutými prostriedkami( 484 eur). Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach je
preto nepochybná. Konanie žalovaného nesúce znaky porušovania práv spotrebiteľa s preukázateľne
prítomnou značnou nerovnováhou práv a povinností zmluvných strán, v kontexte žalobkyňou tvrdenéhoobťažovaniažalovanýmzaúčelomjejplnenia,podľanázoruodvolaciehosúdu privodiloreálnevykonaný
zásah do majetkových práv žalobkyne, ktorý zásah bol spôsobilý privodiť jej ujmu na uspokojovaní jej
životných potrieb. Tak ako už odvolací súd uviedol vyššie, spotrebiteľ nie je povinný preukázať ujmu,

ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už
vtedy, keď k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Žalobkyňa sa v tomto prípade úspešne domohla
svojho práva, a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia,
tak ako jeho priznanie, vychádzajúc z okolností danej veci, správne odôvodnil súd prvej inštancie.

20. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobkyni žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie finančného
zadosťučinenia nevznikla, odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že úlohou spotrebiteľa pri uplatnení tohto
nároku nie je ujmu preukazovať, a i s ohľadom na uvedené, je i v tomto smere odvolanie žalovaného
nedôvodné.

21. Poukazujúc na vyššie uvedené odôvodnenie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho

napadnutých vyhovujúcich výrokoch ako i v súvisiacom výroku o náhrade trov konania ako vecne
správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak,
úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, pričom o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).