Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 8. august 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620200056
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7620200056.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Jany Dudíkovej a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci navrhovateľa O. D. nar. XX. 3.
XXXX bývajúceho vo C. č. XXX zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Jankou Hesovou
bývajúcou vo Svite na Štúrovej ulici č. 290/60 proti oprávnenej I. D. nar. 7. 5. XXXX bývajúcej v I. R. C.
na ulici J. obrázok č. XXXX/XX zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou Mgr. W. v konaní o zníženie
výživného pre plnoleté dieťa o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves
č.k. 1Pc/1/2020-81 zo dňa 30.9.2020 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa na zníženie jeho

vyživovacej povinnosti voči oprávnenej z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k takej
zmene pomerov, akú má na mysli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, v dôsledku ktorej by mohol
jeho návrhu vyhovieť. Za nespornú skutočnosť považoval to, že vyživovacia povinnosť voči oprávnenej
bola určená uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 7Pc/11/2016 - 61 zo dňa 6.3.2017 v
sume 250 Eur na základe schválenia zmieru medzi účastníkmi konania. Od tej doby došlo k zmene
pomerovnastranenavrhovateľavtom,žeuzavrelnovémanželstvo,alenestotožnilsasjehovyjadrením,
žemupribudlavyživovaciapovinnosťkmanželke,ktorásícepredšiestimimesiacmiprišlaoprácu,avšak

jej príjem je krytý dávkou v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu, a to v
sume 33,5063 Eur od 1.3.2020 na obdobie 6 mesiacov, z čoho vyplýva, že má vlastný príjem a nie je na
neho odkázaná výživou. Zistil, že navrhovateľ je vlastníkom resp. spoluvlastníkom ďalších nehnuteľností
a troch poľovníckych zbraní. Jeho príjem sa zvýšil zo sumy 500 Eur ako príjmu z podnikania na sumu
700 - 800 Eur mesačne. Napriek výzve súdu nezdokladoval svoj príjem za rok 2020 a ani žiadne
svoje výdaje. U matky oprávnenej sa zvýšil príjem zo sumy 1 039,50 Eur na sumu 1 375,58 Eur. U
navrhovateľa a matky oprávnenej skonštatoval nezmenený počet vyživovacích povinností. Pre úplnosť

porovnával i zmenu pomerov od poslednej úpravy výživného na mal. dcéru D. (konanie vedené na
Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 3P/272/2019) na strane rodičov oprávnenej, pričom
na strane matky zmenu nezaznamenal - jej príjem bol zistený vo výške 1 325,46 Eur a navrhovateľ
deklaroval príjem z podnikania v sume 600 - 700 Eur mesačne. Napokon i výživné doposiaľ určené
k oprávnenej súd zohľadňoval v rámci zvýšenia výživného navrhovateľa k maloletej dcére D.. Zmena
pomerov u oprávnenej nastala v tom, že je o tri roky staršia, je študentkou vysokej školy, ktorú navštevuje
v Českej republike a je nesporné, že za toto obdobie sa jej zvýšili nároky spojené jednak so štúdiom a

tiež v súvislosti s kultúrnym či športovým vyžitím či zdravotným stavom.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že súd
prvej inštancie vyhodnotil dôkazy nachádzajúce sa v spise neobjektívne a so zjavným zámerom hopoškodiť. Aj keď zdokladoval svoj príjem, súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že v dôsledku
pandémie nemohol svoju živnosť v roku 2020 od marca do mája vykonávať a teda nemal žiaden
príjem. Naopak stále mal náklady na udržiavanie prevádzkových priestorov, platenie odvodov, daní a

platieb súvisiacich so živnosťou. Taktiež musí hradiť náklady spojené s bývaním, výživou svojou a svojej
manželky a ostatných osobných potrieb. Nesúhlasil s tým, že súd prvej inštancie vyhodnotil skutočnosť,
že jeho manželka je nezamestnaná ako stav, ktorý nemá žiaden vplyv na jeho rodinný rozpočet, lebo
podľa názoru súdu manželka svojou výživou nie je odkázaná na neho. Uviedol, že manželka má nárok
na rovnakú životnú úroveň ako on a nie, či je alebo nie je odkázaná. Na druhej strane, súd prvej

inštancie matke oprávnenej zohľadnil splácanie pôžičiek, ktoré si zobrala po rozvode a vyporiadaní
BSM, hoci nie je zrejmé, na aký účel. Súd prvej inštancie konštatoval, že on je vlastníkom niekoľkých
nehnuteľností. Nezisťoval však, v akom spoluvlastníckom pomere. O skutočnosti, že matka oprávnenej
vlastní štvorizbový byt v Spišskej Novej Vsi sa súd ani len nezmienil. Zdôraznil, že svoju vyživovaciu
povinnosť voči oprávnenej si chce riadne plniť a doteraz si ju aj plnil, ale okolnosti zhoršili jeho finančnú
situáciu a sociálne postavenie a výživné v určenej výške objektívne nie je schopný platiť. Navrhol, aby

odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že znižuje výživné zo sumy 250 Eur na sumu
200 Eur mesačne od januára 2020.

3. Oprávnená vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že v žalobe dostatočne podrobne opísala
svoje osobné a finančné pomery. V súčasnosti je študentkou 5. ročníka Lekárskej fakulty J. univerzity

v N.. V dôsledku pandémie má rovnako ako iní študenti sťažené podmienky, najmä v súvislosti s
prechodom z ČR do SR. V čase, keď je v SR žije u svojej matky, ktorá zabezpečuje všetky jej potreby.
Konštatovala, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil finančné pomery otca, ktorý v čase poslednej
úpravy výživného tvrdil, že jeho príjem je 500 Eur a v súčasnosti je podľa jeho vyjadrenia jeho príjem 700
až 800 Eur, teda došlo k podstatnému nárastu. Poukázala na to, že navrhovateľ zahmlieva skutočnosť

okolo ukončenia pracovného pomeru jeho manželky, keď prezentoval, že mu nie je zrejmé, z akého
dôvodu bol jej pracovný pomer ukončený. Pokiaľ by išlo o ukončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa, tak by jeho manželka mala nárok na niekoľko mesačné odstupné, ako aj ďalšie
benefity vyplývajúce z kolektívnej zmluvy. Pokiaľ by pracovný pomer ukončila dobrovoľne, súd by musel
vychádzaťzjejpríjmuzpracovnéhopomeruvzhľadomktomu,žesaoňpripravilabezdôležitéhodôvodu.

K vlastníctvu nehnuteľnosti navrhovateľa upriamila pozornosť na rozsiahlu nehnuteľnosť v katastrálnom
území Svit, kde navrhovateľ podniká a zároveň má nebytové priestory i bytové jednotky, ktoré prenajíma.
Okrem toho je vlastníkom ďalších nehnuteľností tak, ako to bolo zistené v exekučnom konaní. Navrhla,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

4. Navrhovateľ vo vyjadrení k vyjadreniu oprávnenej zotrval na podanom odvolaní. Uviedol, že jej
vyjadrenie je len obhajobou jej vysokých nárokov. Ona má nárok na všetky i neodôvodnené potreby
a on má jej požiadavky len financovať. Jeho manželka je pre oprávnenú cudzou osobou, ale on má
voči nej vyživovaciu povinnosť. Prečo sa oprávnená nedomáha aj zohľadnenia príjmu priateľa jej matky,
ktorý s nimi žije v spoločnej domácnosti. Prečo ani slovom nespomenie, že jej matka je tiež vlastníčkou

bytu, ktorý poskytuje na bývanie svojmu priateľovi. Zdôraznil, že od septembra 2020 je jeho prevádzka
v dôsledku pandémie zatvorená a nemá žiaden príjem. Ako dlho bude tento stav trvať, nevie. Za tohto
stavu nie je schopný oprávnenej platiť výživné v sume, v akej bolo na súde dohodnuté. Nie je pravdou,
že by o oprávnenú nemal záujem. Práve oprávnená a jej sestra sa pod vplyvom matky prestali s ním
kontaktovať a jeho darčeky považovali za nehodné ich potrebám.

5. Oprávnená vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa uviedla, že podrobne opísala svoje osobné a
finančné pomery, ako aj jej nevyhnutné životné náklady. Je študentkou 5. ročníka Lekárskej fakulty
J. univerzity v N., pričom na rozdiel od iných študentov, jej odbor neumožňuje realizovať štúdium
dištančnou formou. Študuje prezenčnou formou s tým, že na rozdiel od predchádzajúcich ročníkov

je jej povinnosťou zúčastňovať sa okrem prednášok i odborných seminárov a praxe, a to priamo v
nemocniciach, čo zvyšuje jej osobné náklady. V dôsledku epidémie má, rovnako ako iní zahraniční
študenti, sťažené podmienky najmä v súvislosti s prechodom štátnej hranice, nutnosťou vyhotovenia
PCR testov, ktoré si uhrádza v plnej výške, resp. jej ich uhrádza zo svojich prostriedkov matka.
Rovnako sa zvýšili jej náklady na cestovné, pretože v dôsledku obavy z nákazy i s prihliadnutím na

jej pôsobenie medzi pacientmi v nemocnici, sa snaží cesty realizovať dopravou osobným motorovým
vozidlom prostredníctvom rodinných príslušníkov, resp. známych. Konštatovala, že navrhovateľ o ňu
nejaví záujem, ani o telefonický kontakt, resp. o kontakt prostredníctvom sociálnych sietí. Za celý rok sina ňu a jej sestru spomenul iba formálne zaslaním vianočnej pohľadnice. Čo sa týka priateľa jej matky,
tento voči jej osobe nemá vyživovaciu povinnosť a spoločnú domácnosť s nimi nevedie.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a
contrariovspojenís§219ods.3CSPadospelkzáveru,žesúdprvejinštancieriadnezistilskutočnýstav
veci,ktorýposúdilpodľasprávnychustanoveníZákonaorodine,vsúlades§191CSPvyhodnotildôkazy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je

odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami navrhovateľa uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili
jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a navrhovateľ ani v priebehu odvolacieho
konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom.

10.Kodvolacejargumentáciinavrhovateľaodvolacísúduvádza,žesúdprvejinštanciesprávneaplikoval
§ 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. V takom prípade je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie
výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných

výsledkovdokazovania.Zmenapomerovmôžebyťodôvodnenábuďsubjektívne-okolnosťaminastrane
navrhovateľa, resp. okolnosťami na strane oprávnenej alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
Na strane navrhovateľa môže byť takouto zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť,
vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávnenej
sú takýmito okolnosťami napr. nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sama, zmena

potrieb, zmena majetkových pomerov a pod. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery
účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V tomto prípade navrhovateľ
zmenu pomerov deklaroval uzatvorením nového manželstva, pričom si musel od základu zariadiť
svoju domácnosť. Jeho manželka je nezamestnaná, čím mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť
voči nej. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v zmysle § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia

majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť a v prípade, ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd
na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade
rovnaká. Navrhovateľ nereagoval na výzvu súdu prvej inštancie a nepreukázal, z akého dôvodu došlo k
ukončeniu pracovného pomeru jeho manželky. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím
manželstva a zásadne trvá počas celého trvania manželstva. Navrhovateľovi však súdom uložená

povinnosť prispievať na výživu svojej manželky uložená nebola. V konaní nepreukázal, akou sumou
musí prispievať na jej výživu, aby ich životná úroveň bola rovnaká. Ničím nepreukázal, že by ich životná
úroveň rovnaká nebola. Samotná skutočnosť, že jeho manželka je nezamestnaná, neosvedčuje, že ich
životná úroveň rovnaká nie je. V tomto smere odvolací súd uvádza, že ani v mimosporovom konaní
nie je povinnosťou súdu zisťovať skutočný stav veci bezhraničná. Procesný postup súdu smerujúci

k zisťovaniu skutočného stavu veci nie je možné dosiahnuť bez súčinnosti účastníkov konania, ako
aj subjektov zúčastnených na konaní, preto zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných
procesných povinností účastníkov konania - povinnosti tvrdenia právne relevantných skutočností a
dôkaznej povinnosti. Zisťovanie skutočného stavu veci preto zodpovedá zistenie takej skutočností, ktoré
z hľadiska právnej normy smerujú k potvrdeniu oprávnenosti uplatneného nároku. Odvolací súd preto

rovnako ako súd prvej inštancie na uvedenú námietku navrhovateľa, že nemôže oprávnenej prispievať
na jej výživu v súdom určenej sume z dôvodu, že si musí plniť vyživovaciu povinnosť voči svojej novej
manželke, nemohol prihliadať.11. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča
živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1), takže nemôže obstáť ani argumentácia povinného, podľa ktorej z
dôvodu zariaďovania si novej domácnosti, či splácania úveru na bývanie nemá dostatok finančných

prostriedkov na platenie výživného. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine,
z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou
a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby
rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v
primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu

svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich
vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné
potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o
vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť
ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných
prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. K ďalším odvolacím

námietkam navrhovateľa dodáva, že ním požadované zníženie jeho vyživovacej povinnosti na sumu
200 Eur mesačne nezodpovedá odôvodneným potrebám oprávnenej, ktorá je študentkou 5. ročníka
lekárskej fakulty J. Univerzity v N., študuje dennou prezenčnou formou, absolvuje povinnú prax, ako aj
s prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľ sa s ňou nestretáva a na jej výživu inak neprispieva v
dôsledku čoho musí matka zabezpečovať jej odôvodnené potreby v plnom rozsahu.

12. K námietke povinného, že jeho príjem, aj z dôvodu pandémie, mu neumožňuje platiť výživné v
súdom určenej výške, odvolací súd konštatuje, že každý rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu
povinnosť a svoje výdavky usmerňovať tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Rodič
je povinný najskôr splniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť a až následne iné záväzky vyplývajúce

zo zmluvných a iných vzťahov. Sám uviedol, že spláca úver na bývanie v sume 344,66 Eur mesačne,
hypotéku 180 Eur mesačne, príjem z urbariátu odovzdáva otcovi. Odvolací súd v závere poznamenáva,
že výživné vo výške 250 Eur mesačne (t.j. 8,33 Eur denne) zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb
oprávnenej, ktorej odôvodnené výdavky ako mladej dospelej ženy pripravujúcej sa na budúce povolanie
sú rozhodne vyššie ako výdavky povinného, ktorého potreby sú už stabilizované, preto je nepochybné,

že matka oprávnenej dopĺňa zdroj jej výživy na hranicu nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj dobrovoľne,
preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré navrhovateľ poukazoval.

13. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie porovnal pomery účastníkov v čase predchádzajúcej
úpravy výživného so súčasnými pomermi a v plnom rozsahu sa stotožňuje so záverom súdu prvej

inštancie, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k takej zmene pomerov, akú predpokladá ust. §
78 ods. 1 Zákona o rodine, v dôsledku ktorej by mohol návrhu navrhovateľa vyhovieť. Vzhľadom na to,
že súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o zamietnutí návrhu navrhovateľa na zníženie jeho
vyživovacej povinnosti voči oprávnenej, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu

stotožnil s jeho odôvodnením.

14. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).