Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. december 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/67/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5419200701
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5419200701.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a
členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: G. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. U. XXXX/X, J. W. - P. X., právne zastúpený spoločnosťou Hronček &
Partners, s.r.o., AK, so sídlom Národná 10, Žilina, proti žalovanému: Mesto Dolný Kubín, Nám. P. O.
Hviezdoslava 1651/2, Dolný Kubín, IČO: 00314463, právne zastúpenému spoločnosťou ALTER IURIS,

s.r.o., so sídlom Tolstého 9, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, na základe odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Ružomberok č.k. 3C/30/2019-216 zo dňa 18.12.2019 a proti uzneseniu
Okresného súdu Ružomberok č. k. 3C/30/2019-439 zo dňa 28.2.2020, takto

r o z h o d o l :

I.Uznesenie Okresného súdu Ružomberok č. k. 3C/30/2019-216 zo dňa 18.12.2019 z r u š u j e.

II. Uznesenie Okresného súdu Ružomberok č. k. 3C/30/2019-439 zo dňa 28.2.2019 p o n e ch á

v a n e d o t k n u t ý mvo výroku I. o zastavení konania.

Uznesenie Okresného súdu Ružomberok č. k. 3C/30/2019-439 zo dňa 28.2.2019 p o t v r dz u j
e vo výroku II. o náhrade trov prvoinštančného konania.

III.Žiadna zo sporových strán n e m á právo na náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

.Uznesenímč.k.3C/30/2019-216zodňa18.12.2019okresnýsúd(ďalejvtexteajakosúdprvejinštancie)
priznal žalovanému náhradu trov vo výške 430,45 eur titulom zavineného odročenia pojednávania
konaného dňa 14.11.2019.
2.S poukazom na ustanovenia § 181 ods. 1 až 5 v spojení s § 256 ods. 2 CSP a § 10 ods. 2, § 11 ods.
1 písm. a/, § 15, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení (všetky ustanovenia citované
v napadnutom uznesení) súd prvej inštancie východiskovo vymedzil zákonné podmienky priznania
náhrady trov vynaložených v súvislosti s (protistranou) zavineným odročením pojednávania.
3.Nadväzne, v okolnostiach súdenej veci okresný súd konštatoval, že na predmetné/nariadené
pojednávanie sa dostavili poverený zamestnanec žalovaného a právny zástupca žalovaného
zastúpený advokátskym koncipientom. Pojednávanie (konané dňa 14.11.2019) bolo odročené z

dôvodu nevyhnutnosti ustálenia predmetu sporu a rozhodnutia o zmenenej žalobe, nakoľko žalobca
prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu podaním zo dňa 7.11.2019 žiadal pripustiť zmenu
žaloby, avšak toto podanie bolo neurčité, absentovali v ňom potrebné údaje a bolo nutné ho doplniť.
Zástupca žalobca ani na výzvu súdu nepredložil doklady - geometrický plán a znalecký posudok - a
nevedel ani ústne doplniť požadované údaje, na ktoré v petite zmenenej žaloby odkazoval tak, aby súd
mohol o zmene žaloby rozhodnúť priamo na pojednávaní.

4.S ohľadom na konštatované dospel okresný súd k záveru, že sú splnené podmienky vyžadované v
rámci ust. 181 ods. 5 CSP a priznal žalovanému náhradu v celkovej výške 430,55 eur.5.Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca a domáhal sa zrušenia napadnutého uznesenia.
Okresnému súdu vytýkal predčasnosť rozhodnutia o trovách, nakoľko z ustanovenia § 262 CSP

jednoznačne vyplýva, v akom štádiu konania má súd rozhodovať o trovách konania. V danej veci však
súd rozhodol o trovách dňa 18.12.2019, t.j. deň pred prvým pojednávaním, ktoré bolo odročené na ďalší
termín v januári 2020, s tým, že súd vykoná obhliadku a ďalšie dôkazy navrhnuté ako žalovaným, tak
aj žalobcom.
6.Okrem toho, podľa § 170 ods.2 CSP, ak je to možné a účelné, súd sa pokúsi o vyriešenie sporu

zmierom, prípadne stranám odporučí, aby sa o zmier pokúsili mediáciou. Súd prvej inštancie vykonal
pokus o „zmierne riešenie veci“ len formálne. Žalobca vo svojej reakcii prejavil záujem o zmierne riešenie
veci. V nasledujúcej obsiahlej diskusii navrhol mimosúdne riešiť predmetnú súdnu vec v rámci širšieho
usporiadania vzťahov medzi žalobcom a mestom Dolný Kubín, a navrhol uskutočniť o tomto relevantné
rokovania. Právny zástupca žalovaného na predmetnú alternatívu zjavne nebol pripravený a vyjadril sa,
že nie je schopný vyjadriť sa, „či takáto dohoda medzi stranami priechodná je alebo nie“. Zástupca mesta

Dolný Kubín odviedol pozornosť vyjadrením, že „o konkrétnom návrhu (zmierneho riešenia) rozhoduje
mestské zastupiteľstvo...“
7.Ďalejodvolateľnamietal,ževrámcipísomnýchpodanízodňa20.06.201907.11.2019doplnilarozvinul
skutkový stav v danej veci, podrobne odôvodnil svoj právny nárok a zadefinoval primárny a eventuálny
žalobný petit. Z uvedených podaní je podľa neho absolútne zrejmé, čoho sa predmetný spor týka a čo

ním žalobca sleduje. Podľa žalobcu teda nezavinil odročenie pojednávania vytýčeného na 14.11.2019.
Išlo totiž o prvé vytýčené pojednávanie v tomto konaní, kde súd ani nevykonal predbežné prejednanie
sporu v zmysle ust. § 168 a nasl. CSP, ale odročil „z dôvodu nevyhnutnosti ustálenia predmetu tohto
sporu a teda rozhodnutia o zmenenej žalobe“, nie z dôvodu uvedeného v ust. § 181 ods. 4 a 5 CSP.
O tom, že išlo o dôvod na strane súdu a nie na strane žalobcu svedčí aj ďalší procesný postup, a to

vydanie uznesenia zo dňa 11.12.2019 o pripustení zmeny žaloby. Dokladá to aj skutočnosť, že sám
žalovaný na pojednávaní dňa 14.11.2019 odovzdal súdu a žalobcovi dôkazy, s ktorými musí mať žalobca
právo sa oboznámiť, relevantným spôsobom ich posúdiť a vyjadriť sa v prebiehajúcom súdnom konaní.
Navyše v priebehu ďalšieho pojednávania boli ako žalovaným, tak aj žalobcom navrhnuté vykonanie
ďalších dôkazov. Žalobca v podaných vyjadreniach označil dôkazy na podporu svojich tvrdení a dňa

02.12.2019 doručil súdu originál potvrdeného geometrického plánu č. 30216621-163/2019 vyhotoviteľa
Geodet Gremium, s.r.o. Skutočnosť, že v danom momente, keď ešte neboli v predmetnom konaní
vykonané žiadne dôkazy a súd nemal k dispozícii geometrický plán overený katastrom neznamená, že
by boli naplnené zákonné požiadavky uvedené v citovanom ustanovení.
8.Žalobca tiež poukázal na svoje podanie zo dňa 17.12.2019, kde (bod 7 strana 12) rozporoval uplatnený

nárok žalobcu na úhradu trov za odročené pojednávanie, avšak súd prvej inštancie sa v napadnutom
uznesení predmetnou argumentáciou vôbec nezaoberal.
9.Napokon odvolateľ spochybnil výšku vyčíslených trov a to z dôvodu ich neúčelnosti. Žalovanú stranu,
ktorou je okresné mesto zastupuje advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, ktorá je od Okresného
súdu Ružomberok vzdialená 263 km, z ktorého dôvodu z uplatnených trov vo výške 430,45 eur

predstavuje suma za právne služby 22,61 eur a 11,76 eur režijný paušál. Súčasne podľa neho platí, že
pri bránení práv mesta v oblasti, ktorá je oblasťou prenesenej štátnej správy, je pri priznávaní náhrady
trov orgánu samosprávy pri výkone prenesenej štátnej správy nevyhnutné prihliadnuť na to, že mesto
(žalovaný) disponuje riadne fungujúcim a kvalifikovaným právnym odborom na mestskom úrade, keď
na sa pojednávaní sa zúčastňuje vedúci Odboru Právneho a Riadenia projektov a bývalý prednosta

mestského úradu - JUDr. Y. I..

10.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaný navrhol napadnuté uznesenie v celom
rozsahu potvrdiť. Zdôraznil, že žalobca žiadnym spôsobom nepribližuje, ako sa mu malo znemožniť,
aby uskutočňoval nemu patriace procesné práva, a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva

žalobcu na spravodlivý proces. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že vo veci nebolo vykonané predbežné
prejednanie sporu, uvedené nemôže mať vplyv na naplnenie zákonných podmienok zavineného
odročenia pojednávania. V zmysle § 168 ods. 1 CSP totiž nie je predbežné prejednanie sporu
obligatórnym inštitútom pred nariadením prvého pojednávania. Je zrejmé, že súd môže rozhodnúť aj
inak a predbežné prejednanie sporu nenariadiť, čo v tomto súdnom spore bolo naplnené, nakoľko súd

rozhodol o nariadení pojednávania.
11.Čo sa týka tvrdeného nevytvorenia priestoru na rokovania o mimosúdnom riešení sporu, s ohľadom
na neschopnosť žalobcu predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť
dôkazy na ich preukázanie, toto nespôsobilo nemožnosť naplnenia zákonných podmienok v zmysle §168ods.1CSP.Uvedenétvrdeniavecnesuznesenímnesúvisia. Navyšesútvrdeniažalobcuopriebehu
pokusu o zmierne vyriešenie veci súdom nepravdivé. V zmysle zvukového záznamu z pojednávania je
zrejmé, že ako súd, tak aj žalovaný vyvinuli čo najväčšie úsilie pre nájdenie mimosúdneho riešenia veci,

pričom žalobca nebol schopný sformulovať ani len základný návrh mimosúdneho vyriešenia veci ani za
súčinnosti so žalovaným a súdom. Predmetnému zmiernemu vyriešeniu veci bol poskytnutý viac ako
nadštandardnýčasovýúsekvtrvaníccajednuhodinu.Navyšetobolprávežalobca,ktobezrelevantného
rokovania o možnostiach mimosúdneho riešenia veci so žalovaným podal určovaciu žalobcu, nikdy
po podaní žaloby žalovaného nekontaktoval ohľadom možnosti stretnutia sa za účelom mimosúdneho

vyriešenia veci, pričom krátko pred pojednávaním doručil súdu podanie s množstvom mnohých nových
skutkových tvrdení a návrhom na zmenu žaloby bez toho, aby mal žalovaný možnosť dostatočne včas
sa s týmto podaním oboznámiť a zároveň prezentoval v žalobnom návrhu tvrdenia, ktoré boli neurčité,
nakoľko informácie ohľadom špecifikácie (výmery) pozemkov, na ktorých stojí stavba, ktorú chce určiť
do výlučného vlastníctva alebo pozemkov, ktoré chce prikázať do výlučného vlastníctva alebo ohľadom
výšky náhrady za prikázanie pozemkov (ktorá mala byť určená znaleckým posudkom). Kroky žalobcu

nevytvárajú dojem, že by mal záujem o zmierne vyriešenie sporu.
12.Je teda podľa žalovaného zrejmé, že v deň, kedy bolo nariadené pojednávanie, t.j. dňa 14.11.2019,
žalobcom navrhnutá zmena žaloby neobsahovala podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, pokiaľ
ide o určenie - špecifikáciu (výmeru) pozemkov, na ktorých stojí stavba, ktorú chcel žalobca určiť
do svojho výlučného vlastníctva alebo pozemkov, ktoré žalobca žiadal určiť alebo prikázať do

výlučného vlastníctva, ako ani žiadnu obrazovú identifikáciu alebo akúkoľvek inú identifikáciu, ktorá by
preukazovala, na akej časti pozemku s parc. č. 443/3 sa má nachádzať stavba, ktorú chce žalobca určiť
do svojho výlučného vlastníctva ani pozemkov, ktoré žalobca žiadal určiť alebo prikázať do výlučného
vlastníctva. Žalobca sa pritom snaží navodiť dojem, že v uvedenom prípade súd videl nedostatok iba
v samotnom znení žalobného návrhu, avšak žalobný návrh vychádza zo skutkových tvrdení žalobcu v

samotnej žalobe a vyjadreniach a žalobný návrh musí korešpondovať s odôvodnením žaloby. Uvedené
veci navzájom nerozlučne súvisia. Žalobca nepopiera, že ku dňu 14.11.2019 súdu geometrický plán
č. 30216621-163/2019 ani znalecký posudok na určenie hodnoty náhrady za prikázanie pozemku
nedoložil, pričom odôvodnenie žaloby, ako aj samotný návrh na zmenu žaloby s uvedenými dôkaznými
prostriedkami pracoval a odkazoval na ne. Súd spravidla o zmene žaloby rozhoduje na najbližšom

pojednávaní. Vzhľadom na neurčitosť zmeny žaloby nebolo možné o nej rozhodovať a súd nemohol
mať ustálený predmet konania. Žalobca ani na výzvu súdu nebol schopný doložiť označený geometrický
plán a znalecký posudok. Je teda zjavné, že boli splnené zákonné podmienky na aplikáciu ustanovenia
§ 181 ods. 4 CSP.
13.Pokiaľ žalobca súdu yvtýka, že sa jeho argumentáciou nezaoberal, žalovaný má za to, že sa súd

prvej inštancie s predmetnou argumentáciou žalobcu ani nemohol vysporiadať, nakoľko uznesenie súdu
prvej inštancie bolo vypracované skôr, ako bolo vyjadrenie žalobcu doručené súdu.
14.Nesprávnymi sú podľa žalovaného aj námietky vo vzťahu k výške trov. V zmysle § 19 ods. 1
zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii je totiž advokát oprávnený poskytovať právne služby na celom
území Slovenskej republiky a zároveň v zmysle § 20 ods. 1 predmetného zákona má každý právo na

poskytnutie právnych služieb a môže o ne požiadať ktoréhokoľvek advokáta. Ak má žalovaný právo
vybrať si akéhokoľvek advokáta zapísaného v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory,
nemožno potom tvrdiť, že trovy konania žalovaného sú z dôvodu sídla advokáta v Bratislave neúčelné.
Právny zástupca žalovaného je riadne zmluvne dohodnutým zástupcom, s ktorým má žalovaný
uzatvorenú zmluvu o poskytovaní právneho poradenstva, v rámci ktorej zabezpečuje aj zastupovanie

žalovaného v súdnych konaniach, čo sú verejne dostupné informácie. Zvolenie si advokáta je právom
strany sporu bez ohľadu na to, či žalovaný disponuje právnym odborom. Navyše právne služby na území
Slovenskej republiky sú oprávnení poskytovať výlučne advokáti.

15.Uznesením č. k. 3C/30/2019-439 zo dňa 28.2.2020 okresný súd pri aplikácii § 145 ods. 1 a § 146

ods. 1 CSP zastavil konanie.
16.Nakoľko žalobca vzal späť svoju žalobu v celom rozsahu v štádiu po začatí pojednávania, zaoberal sa
súd prvej inštancie nesúhlasným stanovisko žalovaného k tomuto dispozičnému úkonu, pričom dospel
k záveru, že sa nejdená o vážne dôvody, pre ktoré by súd konanie nemal zastaviť. Nestotožnil sa
totiž s tvrdením žalovaného, že účel sledovaný podanou žalobou, a to získanie parkovacích miest

pre budovu P. žalobcom, v spore preukázaný bol. Predmetom sporu bolo určenie vlastníckeho práva
k stavbe nekrytého parkoviska na označených pozemkoch, keď k uplatnenému nároku na určenie
vlastníctva žalobca v spore uviedol skutočnosti a predložil dôkazy s cieľom preukázania oprávnenosti
svojho uplatneného nároku, pričom skúmaním účelu podanej vlastníckej žaloby sa súd nemal dôvodzaoberať. Je pochopiteľné, že účelom v konečnom dôsledku je dosiahnuť po úspešnom deklarovaní
vlastníctva k veci využívanie všetkých oprávnení vlastníka veci k predmetu svojho vlastníctva v zmysle §
123 Občianskeho zákonníka. Tvrdenie žalovaného, že žalobca sa rôznym spôsobom pokúšal formovať

žalobu tak, aby sa predmetné nekryté parkovisko dostalo do jeho vlastníctva je z hľadiska predmetu
tohto sporu irelevantné, nakoľko je právom žalobcu koncipovať žalobu podľa svojich predstáv, a to aj v
priebehu samotného sporu prostredníctvom využitia inštitútu zmeny žaloby. Z rozhodujúcich skutkových
okolností žaloby však nepochybne vyplynulo, že žalobca sa v spore o určenie vlastníckeho práva k
stavbe nekrytého parkoviska považoval za vlastníka tejto stavby.

17.Späťvzatím žaloby žalobca prejavil, že na týchto svojich tvrdeniach, resp. na uplatnenom nároku
na určenie vlastníctva v prospech svojej osoby viac netrvá, žiada toto konanie zastaviť. Ani v
súvislosti so zistenou skutočnosťou, že na predmetnom nekrytom parkovisku prevádzkuje žalovaný
systém regulovaného parkovania, nie je potreba s ohľadom na verejný záujem a záujem obyvateľov
a návštevníkov mesta Dolný Kubín, aby o vlastníctve stavby nekrytého parkoviska bolo meritórne
rozhodnuté v tomto spore. Za daného stavu okresný súd považoval ďalšie trvanie tohto sporu za

nedôvodné, nakoľko pozícia žalovaného prestala byť zo strany žalobcu spochybňovaná a teda ani
prevádzka systému regulovaného parkovania (verejný záujem) nie je zo strany žalobcu uplatňovaním
jeho vlastníctva k stavbe nekrytého parkoviska ohrozená. Dodal, že žaloba v tomto spore nepredstavuje
prostriedok ochrany vlastníckeho práva pre žalovaného v tom zmysle, že výsledkom bude rozsudok o
určení vlastníctva k stavbe nekrytého parkoviska v jeho prospech a pri ďalšom prípadnom pokračovaní

sporu by nebola daná odpoveď na otázku, či je vlastníkom žalovaný, ktorý predmetný pozemok užíva
a považuje sa za vlastníka, ale len na otázku vymedzenú ako predmet sporu a tá sa dotýka určenia
vlastníctva žalobcu, ktorý však aktuálne na tomto určení netrvá.
18.Tvrdenie žalovaného, že v spore nedošlo k takej zmene skutkových okolností odo dňa posledného
pojednávania do dňa späťvzatia žaloby, ktorá by odôvodňovala zmenu postoja žalobcu, nezodpovedá

podľa súdu prvej inštancie skutočnosti - pojednávanie konané dňa 04.02.2020 bolo okrem iného
odročené aj z dôvodu poskytnutia časového priestoru žalobcovi na písomné vyjadrenie k žalovaným
predloženému vyjadreniu P. H. k užívaniu pozemkov a komunikácií v Dolnom Kubíne zo dňa 16.01.2020,
ktoré sa významne dotýka rozhodujúcich skutkových okolností uvádzaných žalobcom v žalobe. Strany
sporuvpriebehuvykonávaniadokazovania priebežnevyhodnocujúdôkaznúsituáciuvspore,pričomich

záveryvkonečnomdôsledkumôžulegitímneviesť ajkzmeneichpostojakďalšiemutrvaniutohtosporu.
Napokon ani poukaz žalovaného na stav konania - jeho štádium tesne pred meritórnym rozhodnutím vo
veci, neobstojí, keďže žalobca je dominus litis, prináleží mu dispozičné právo so žalobou, okrem iného
žalobca môže svoju žalobu vziať späť a táto možnosť nie je výlučne viazaná na určité štádium sporu,
dokonca je späťvzatie žaloby prípustné aj v štádiu nasledujúcom po vyhlásení meritórneho rozhodnutia

vo veci.

19.Pokiaľ ide o náhradu trov, tieto okresný súd priznal žalovanému v rozsahu 100%. Poukázal na
zásadu procesného zavinenia určujúcu pri zastavení sporového súdneho konania (§ 256 ods. 1 CSP)
a zdôraznil, že v danom prípade došlo k procesnému zavineniu zastavenia konania zo strany žalobcu.

Žalobca podal žalobu podľa jeho tvrdenia, z dôvodu, že sa domnieval, že vlastníctvo k predmetnej
stavbe mu svedčí na základe skutočností uvedených v žalobe a ostatných podaniach zaslaných súdu
a tiež s poukazom na správanie sa žalovaného pred podaním žaloby - odpovede žalovaného boli
podľa neho nejednoznačné a vyhýbavé. Zmena postoja žalobcu týkajúca sa jeho presvedčenia o
existencii vlastníckeho práva k predmetnej stavbe, teda o oprávnenosti uplatneného nároku v priebehu

tohto sporu (vykonávaného dokazovania), nepochybne predstavuje prípad procesného zavinenia
zastavenia konania žalobcom. Naopak zo strany žalovaného v priebehu celého sporu bol prezentovaný
jednoznačný nemenný postoj - žalovaný sa považoval za vlastníka predmetnej stavby, bol aktívny pri
uplatňovaní prostriedkov procesnej obrany a neprejavil žiadne pochybnosti v tejto otázke.
20.Tvrdenia o nejednoznačnosti a vyhýbavosti postoja žalovaného v čase pred začatím sporu

nie sú podľa názoru okresného súdu pravdivé. Vedomosť žalobcu o prevádzkovaní regulovaného
parkovacieho systému na predmetnej stavbe žalovaným, teda užívanie tejto stavby žalovaným vyplýva
zo samotnej žaloby, resp. z písomnej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným pred začatím tohto
sporu. Súd z tejto komunikácie zistil, že žalovaný pred začatím sporu reagoval na písomnú žiadosť
žalobcu k otázke právneho titulu užívania pozemku - žalovaný poukázal na právnu úpravu týkajúcu

sa majetkoprávneho usporiadania pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce. Z
uvedeného vyplýva, že žalovaný sa považoval za vlastníka stavby nekrytého parkoviska, o čom bol
žalobca upovedomený pred začatím sporu. Takéto vysvetlenie podľa názoru súdu je v súlade s obranoužalovaného v spore, ide o vyjadrenie jednoznačného stanoviska a bolo reálne spôsobilé motivovať
žalobcu k podaniu tejto žaloby, pokiaľ sa domnieval, že je vlastníkom tejto stavby.

21.Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o trovách konania, podal odvolanie žalobca a domáhal sa
zmeny v podobe nepriznania náhrady trov konania žiadnej zo strán sporu. Namietal, že žalovaný svojim
konaním zavinil, že bol žalobca nútený začať predmetné konanie podaním žaloby o určenie vlastníckeho
práva k predmetnej nehnuteľnosti - parkovisku. Žalovaný pri predsúdnych rokovaniach nikdy netvrdil, že
je vlastníkom predmetnej stavby a jeho odpovede ohľadom vlastníctva stavby boli vyhýbavé. Žalobca

sa z toho dôvodu domnieval, že mu vlastníctvo k predmetnému parkovisku patrí a že ho nadobudol
spolu s pozemkom, na ktorom predmetná stavba stojí. Až po podaní žaloby sa žalovaný začal brániť a
predkladať do konania dôkazy, ktoré svedčia, že vlastníctvo predmetnej stavby - parkoviska patrí práve
žalovanému. Takým dôkazom je napr. vyhlásenie P. H. o tom, že nikdy nevlastnila predmetnú stavbu
a preto nemohla prejsť do vlastníctva žalobcu spolu s pozemkom, na ktorom sa stavba nachádza. V
prípade, že by žalovaný už počas predsúdnych rokovaní strán sporu uviedol, že je vlastníkom stavby

- parkoviska, žalobca by nemal dôvod podávať predmetnú žalobu, čím by nedošlo z zbytočnému
vzniku trov predmetného súdneho konania ani na jednej sporovej strane. Prevádzkovanie regulovaného
parkovacieho systému na pozemku vo vlastníctve žalobcu nezakladá vedomosť žalobcu o tom, komu
patrí stavba, na ktorej sa parkovací systém prevádzkuje.
22.Ďalej odvolateľ poukázal na ustanovenie § 257 CSP predstavujúce odchýlku od zásady

zodpovednosti za zavinenie. V danej súvislosti akcentoval okolnosti, ktoré sa udiali pred podaním žaloby
vo veci samej. Žalobca mal v záujme riešiť vec mimosúdne, pričom pred podaním žaloby prebehli
medzi stranami sporu osobné stretnutia, resp. písomná korešpondencia z iniciatívy žalobcu. Je potrebné
prihliadať aj na postoj strán sporu, či už pred podaní žaloby, alebo po začatí konania. Až po podaní
žaloby začal žalovaný jednoznačne tvrdiť, že vlastníkom predmetnej stavby a uplatňoval prostriedky

procesnej obrany v tomto smere. Žalobca má za to, že tieto okolnosti je nutné považovať za dôvody
hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce použitie § 257 CSP a nepriznanie náhrady trov konania žiadnej
strane sporu.

23.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaný navrhol uznesenie potvrdiť ako vecne

správne.
24.Tvrdenia žalobcu označil v celom rozsahu za nesprávne, čo je zrejmé aj z obsahu spisu. Nie je
pravdou, že by sa žalovaný začal považovať za vlastníka predmetnej nehnuteľnosti až po podaní
žaloby, čo jednak odporuje logike veci, nakoľko nie je zrejmé, na základe čoho potom žalobca určil
žalovaného ako pasívne legitimovanú osobu v tomto konaní, ale taktiež paradoxne už v podanej žalobe

sám žalobca potvrdzuje, že žalovaný sa za vlastníka nekrytého parkoviska konzistentne považoval od
počiatku, už v odpovediach žalovaného žalobcovi, ktoré mu boli poskytnuté podľa zákona č. 211/2000
Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, ktoré dokonca pripojil k žalobe. Žalovaný vždy a celkom jasne
žalobcovi uvádzal, na základe akých ustanovení zákona užíva pozemok vo vlastníctve žalobcu, nakoľko
je vlastníkom nekrytého parkoviska.

25.V danej súvislosti poukázal odvolateľ na vyjadrenia samotného žalobcu v žalobe, v zmysle ktorých
(vyjadrení):„Nazákladelistu-písomnejodpovedeodžalovanéhozodňa09.07.2018sažalobcaprvýkrát
dozvedel o tom, že jeho vlastnícke právo k Stavbe niekto spochybňuje, a to konkrétne žalovaný, ktorý
si vlastnícke právo k Stavbe podľa nášho názoru neoprávnene prisvojuje. Z tohto dôvodu vznikla o
vlastnícke právo spornosť, pričom subjektom, ktorý spornosť spôsobuje je žalovaný.“, resp. „...žalovaný

spochybňuje vlastnícke právo žalobcu ku Stavbe, ktorá sa nachádza na pozemku žalobcu a výslovne
vo svojich odpovediach tvrdí, že táto Stavba mu patrí od čoho odvodzuje ďalšie práva a právne
nároky...“. Zároveň sám žalobca uvádzal, že žalovaný na predmetnom nekrytom parkovisku prevádzkuje
vo verejnom záujme systém regulovaného parkovania, čo automaticky predpokladá právny titul k tomuto
nekrytému parkovisku.

26. Žalovaný doplnil, že CSP kladie na žalobcu určité nároky spočívajúce v povinnosti tvrdenia ako
aj v dôkaznej povinnosti. Osoba, ktorá má záujem podať žalobu na súd a vystupovať ako žalobca v
súdnom konaní má povinnosť posúdiť svoje možnosti a dôkazy, ktorými disponuje. Dôkazné bremeno
v súdnom konaní spočíva prioritne na žalobcovi, ktorý si už v čase podania žaloby mal byť vedomý
skutočnosti, že zo znenia Kúpnej zmluvy uzatvorenej s P. H. je zrejmé, že žalobca a ani jeho právny

predchodca nikdy nebol vlastníkom nekrytého parkoviska. Žalobca bol v konaní právne zastúpený
advokátskou kanceláriou, ktorá musela byť spôsobila posúdiť právny stav veci. Práve žalovanému
pre úspech v konaní postačovalo zostať nečinný. Ten ale naopak, aj v predsúdnej komunikácii aj v
súdnom konaní produkoval konzistentné vyjadrenia a dôkazy na ich podporu. Je zrejmé, že ak sižalobca nedokáže ustáliť a obhájiť, že je vlastníkom určitej nehnuteľnosti, nebude v konaní o určení
vlastníckeho práva úspešný. Žalobca si taktiež musí byť vedomý, že v prípade neúspechu bude znášať
aj trovy konania, a to bez ohľadu na to, či bude vec rozhodnutá meritórne alebo žalobu vezme v celom

rozsahu späť, nakoľko má za to, že by v konaní nebol úspešný. Uvedené nemožno dávať za vinu
žalovanému. Žalobca si však pred podaním žaloby túto skutočnosť ani dostatočne nevykomunikoval s
predchádzajúcim vlastníkom budovy a to práve s P. Navyše mal vedomosť o obsahu a najmä predmete
Kúpnej zmluvy s P., ktorú sám uzatváral. Žalobca v odvolaní dáva za vinu žalovanému že po podaní
žaloby začal predkladať dôkazy o tom, že vlastníctvo k stavbe - nekrytému parkovisku patrí práve

žalovanému, pričom ako príklad uviedol vyhlásenie P. o tom, že nikdy nevlastnila predmetnú stavbu
a preto nemohla prejsť do vlastníctva žalobcu spolu s pozemkom, na ktorom sa stavba nachádza.
Uvedené tvrdenie žalobcu je však nonsens. Žalovaný nemal ako disponovať predmetným vyjadrením P.
a až na základe iniciovania tohto súdneho konania sa žalovaný obrátil na P. so žiadosťou o vyjadrenie
sa k otázke vlastníctva k stavbe - nekrytému parkovisku. Uvedené nebolo povinnosťou žalovaného v
rámci mimosúdneho a predžalobného rokovania. Práve žalobca si mal tieto skutočnosti pred podaním

overiť, čím mohol predísť vzniku trov konania. Skutočnosť, že žalovaný pred začatím konania nedodal
žalobcovi všetky dostupné a existujúce ako aj potenciálne dôkazy nespôsobuje stav, kedy by bolo
možné konštatovať, že takýmto konaním bolo žalovaným spôsobené začatie predmetného súdneho
konania. Boli by tým popreté základné procesné práva žalovaného na procesnú obranu, kedy žalovaný
má možnosť reagovať na tvrdenia žalobcu. Množstvo tvrdení žalobcu vyvstalo až v súdnom konaní,

na ktoré žalovaný následne reagoval. Žalovaný sa pred podaním žaloby dostatočne jasne a zreteľne
vyjadril k otázke svojho vlastníctva k stavbe - nekrytému parkovisku a akékoľvek ostatné dôkazy boli v
konaní doložené len ako reakcia na ďalšie tvrdenia žalobcu v súdnom konaní. Žalovaný bol v dôsledku
tvrdení žalobcu nútený dopytovať rôzne orgány a archívy pre dohľadanie dôkazov, ktorými sám pred
podaním žaloby nedisponoval.

27.Záverom žalovaný uviedol, že žalobca pred podaním žaloby nevyvinul dostatočnú aktivitu na
mimosúdne vyriešenie veci, čo bolo zrejmé aj z vyjadrení strán sporu pred prvým pojednávaním,
kedy sa súd pokúsil o zmierne vyriešenie veci. Žalobca do konania ani nedoložil žiadne dôkazné
prostriedky, ktoré by preukazovali snahu o mimosúdne vyriešenie sporu pred podaním žaloby. Na
prvom pojednávaní žalobca nebol takmer hodinu spôsobilý dostatočne určito formulovať svoj návrh na

mimosúdne vyriešenie sporu. Aj zo strany súdu, ako aj žalovaného bol na pojednávaní konanom dňa
14.11.2019 poskytnutý viac ako dostatočný priestor. Nemožno teda tvrdiť, že by žalovaný nemal záujem
sa mimosúdne so žalobcom dohodnúť.

28.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), z dôvodu bezprostrednej procesnej súvislosti (vyplývajúcej

z ďalšej časti tohto odôvodnenia) napadnutých uznesení, rozhodoval o oboch odvolaniach žalobcu v
rámci jedného uznesenia a to po zistení, že odvolania podala subjektívne legitimovaná (neúspešná)
stranasporu(§359CSP)vzákonomstanovenejlehote(§362ods.1CSP),keďpreskúmalvecvrozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal v rámci uznesenia Okresného
súdu Ružomberok č.k. 3C/30/2019-439 zo dňa 28.2.2019 odvolaním nenapadnutý samostatný výrok o

zastaveníkonania)abeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1CSPacontrario)uznesenie
Okresného súdu Ružomberok č. k. 3C/30/2019-216 zo dňa 18.12.2019 zrušil podľa § 389 ods. 1 písm.
d/ CSP a uznesenie Okresného súdu Ružomberok č.k. 3C/30/2019-439 zo dňa 28.2.2019 v napadnutej
časti potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.

29.Náležitou je odvolacia námietka, v zmysle ktorej o nároku na náhradu trov odročeného pojednávania
súd rozhoduje spolu s úpravou trov celého konania, t.j. v rozhodnutí ktorým sa konanie končí (§ 262
ods. 1 CSP - pozri tiež Števček, M. a kol., Civilný sporový poriadok. Komentár. C.H.Beck 2016, str. 674).
30.Odhliadnuc od uvedeného, možno síce súhlasiť s tým, že nemožnosť riadneho/úplného priebehu
pojednávania konaného dňa 14.11.2019 má svoj pôvod v neúplnom žalobnom návrhu, zároveň je však

z chronológie posudzovanej veci evidentné, že k nariadeniu uvedeného pojednávania došlo - referát zo
dňa 11.10.2019 na č.l. 147 spisu - bez odstránenia vád žaloby, v zásade bezprostredne (ako prvý úkon)
poprikázanívecitamojšiemusúdu.Ažnásledneuznesenímz15.10.2019okresnýsúdvyzvalžalobcuna
doplnenie určitého, zrozumiteľného o vykonateľného petitu, ku ktorému doplneniu však (s ohľadom na
ďalšiu výzvu súdu zo dňa 19.11.2019) v čase (relatívne krátkom) do termínu nariadeného pojednávania

nedošlo, čo následne (popri inom) viedlo k jeho odročeniu. Inými slovami, k nariadeniu pojednávania
malo dôjsť až po riadnom ustálení žalobného návrhu, t.j. po úkonoch, ku ktorým súd následne (avšak
už ex post po odročení pojednávania) aj pristúpil. Konštatované relativizuje zodpovednosť žalobcu za
odročenie pojednávania ako primárnej podmienky hypotézy ustanovenia § 181 ods. 5 CSP.31.Opísané dôvody viedli k zrušeniu uznesenia č. k. 3C/30/2019-216 zo dňa 18.12.2019 a to bez
vrátenia veci okresnému súdu, je však potrebné okamžite dodať, že trovy predmetného odročeného
pojednávania budú v konečnom dôsledku súčasťou rozhodovania okresného súdu o „celých“ trovách

konania (§ 262 ods. 1, 2 CSP) - viď nasledujúci bod tohto odôvodnenia - kde sa súd prvej inštancie
vysporiada aj s jednotlivými námietkami žalobcu vznesenými vo vzťahu k účelnosti uplatnených trov.
32.Pokiaľ totiž ide o napadnutý výrok o trovách prvoinštančného konania (uznesenie Okresného súdu
Ružomberok č.k. 3C/30/2019-439 zo dňa 28.2.2019), tu sa krajský súd nestotožnil s argumentáciou
odvolateľa/žalobcu. Vo všeobecnosti síce širšie okolnosti prípadu v podobe prístupu/postoja sporových

strán (ako sa to snaží dosiahnuť/vyargumentovať žalobca) môžu predstavovať dôvod hodný osobitného
zreteľa z pohľadu aplikovateľnosti § 257 CSP, súdená vec nevykazuje vecný základ umožňujúci
takúto úvahu. Správne totiž tvrdí jednak okresný súd, že zmena postoja žalobcu týkajúca sa jeho
presvedčenia o existencii vlastníckeho práva k predmetnej stavbe, teda o oprávnenosti uplatneného
nároku v priebehu sporu, napĺňa pojem procesného zavinenia zastavenia konania žalobcom a súčasne
v okolnostiach posudzovanej veci skutočne (ako opodstatnene argumentuje žalovaný - viď body 24 -

26 tohto odôvodnenia) nemožno vzhliadnuť takú zásadnú/kvalifikovanú okolnosť v postupe žalovaného
(takou okolnosťou nemôže byť žalobcom osobitne zdôrazňovaný dôkaz - vyjadrenie tretieho subjektu -
P.., H., ktorý je výsledkom procesu dokazovania), ktorá by mohla viesť k prelomeniu určujúcej zásady
procesného zavinenia zastavenia konania. Vecné stanovisko žalovaného (založené na tvrdení o jeho
vlastníckom práve) a z toho vyplývajúca procesná obrana je konzistentná v priebehu celého sporu a

nepripúšťa pochybnosť, ktorá by u iného subjektu, mohla/mala vyvolať „dojem“ spornosti vlastníckeho
práva (ako hypotetický dôvod pre aplikáciu § 257 CSP). Okresným súdom zvolená/realizovaná aplikácia
princípu procesného zavinenia na zastavení predmetného konania žalobcom preto zodpovedá tak
okolnostiam súdenej veci (viď body 19 a 20 tohto odôvodnenia) ako i relevantnej procesnej norme.

33.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 396 ods.
1 CSP. Čiastočnému procesnému ne/úspechu oboch sporových strán - žalobca úspešný pri zrušení
„prvého“ uznesenia a neúspešný pri potvrdení “druhého“ uznesenia (u žalovaného naopak) najviac
korešponduje nepriznanie náhrady trov (ani jednej z nich) vo vzťahu k tomuto odvolaciemu konaniu.

34.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.