Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. marec 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 6C/137/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415202794
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Evin

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1415202794.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Jánom Evinom v spore žalobcu: K.. S. N., bytom I. 2, XXX

XX N. K., proti žalovanému: MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r. o., so sídlom Bratislavská 1/a, 843 56
Bratislava, zastúpenému Advokátska kancelária Paul Q, s.r.o., so sídlom Twin City, Blok A, Karadžičova
2, 811 09 Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26.2.2015 domáhal ochrany osobnosti proti

žalovanému, nakoľko tento dňa 22.3.2013 odvysielal v hlavnom spravodajstve reportáž s názvom „K.
L.“. V tejto reportáži žalobcu označil za úradníka, čo je v zásadnom rozpore s mandátom poslanca
zvoleného v riadnych demokratických voľbách do miestnej samosprávy. Je spoločensky neprijateľné,
aby bol zvolený poslanec označovaný za úradníka a slávnostné skladanie sľubu za úradovanie.
Žalobca bol vo voľbách do Mestského zastupiteľstva v N. K. roku 2012 zvolený za poslanca S.
zastupiteľstva v N. K.. Dňa 14.3.2013 sa zúčastnil rokovania za účelom zloženia poslaneckého sľubu,
ktorý je podmienkou vykonávania poslaneckej činnosti. Vo vedomí si tejto skutočnosti, považoval

za potrebné tohto rokovania mestského zastupiteľstva sa zúčastniť. Pretože bol práce neschopný,
vopred si vyžiadal písomné stanovisko ošetrujúceho lekára, ktorý mu účasť na rokovaní mestského
zastupiteľstva povolil. Žalobca sa rokovania mestského zastupiteľstva zúčastnil a zložil aj poslanecký
sľub. Žalobca nekonal nezodpovedne a ani nezištne, keď zvažoval, či aj napriek útrapám, vyplývajúcim
zo zhoršeného zdravotného stavu, si príde splniť poslaneckú povinnosť. Samotné ohlásenie reportáže
bolo poznámkami moderátorov zvažujúce, kde tvrdili, že „žalobca mal ležať v posteli“. V reportáži
odzneli aj zavádzajúce informácie, napr. „... po operácii chrbtice mal ležať...“, pričom on operáciu

podstúpil pred šiestimi rokmi pred odvysielaním reportáže. V reportáži odzneli aj informácie o
možnom odobratí nemocenských dávok, ak sa zistí, že žalobca porušil liečebný režim. Zasadnutia
mestského zastupiteľstva sa zúčastnil za účelom zloženia poslaneckého sľubu, a to na základe súhlasu
ošetrujúceho lekára. Bezprostredne po vysielaní reportáže mu volalo viacero známych a upozornili
ho na túto skutočnosť. V priebehu nasledujúcich dní po reportáži ho na reportáž upozornili aj úplne
neznámi ľudia. Tvrdenia a špekulácie o možnom porušení zákona mu spôsobili rad spoločenských
nepríjemností, keď musel opakovane vysvetľovať, že išlo o nepodložené, skreslené a zavádzajúce

informácie. U niektorých známych pociťuje náznaky nedôvery a dlhodobé medziľudské kontakty sa
vplyvomreportážeciteľnenarušili.Zároveňbolvreportážizverejnenýdokument,obsahujúcijehoosobné
údaje chránené zákonom, pričom žalobca v tejto súvislosti podal podnet na Úrad na ochranu osobných
údajov SR. Úrad mu listom zo dňa 30.5.2013 oznámil, že žalovanému uložil opatrenie na odstránenienedostatkov , na základe ktorých je žalovaný povinný skončiť zverejňovanie žalobcovho rodného čísla
na internetovej stránke www.L.. Žalovaný uložené opatrenie splnil. Taktiež bolo podľa vyjadrenia žalobcu
začaté voči žalovanému aj správne konanie vo veci uloženia pokuty podľa § 49 zákona č. 428/2002 Z.

z. Neprofesionalitou redakčného tímu sa žalobca dostal do nepríjemných situácií a publicita ho značne
poškodila v očiach verejnosti. Žalobca sa snažil vec mimosúdne vyriešiť, ale žalovaný na mimosúdne
vyrovnanie nereagoval. Žalobca si od odvysielania reportáže v blízkom regióne nemohol nájsť prácu,
za potenciálnymi zamestnávateľmi precestoval stovky kilometrov a v mnohých prípadoch sa stretol
s odmietavým prístupom po tom, čo zistili, že reportáž odvysielaná žalovaným, bola práve o ňom.

Nakoľko sa žalobca cíti odvysielanou reportážou žalovaného dotknutý, pričom reportáž zasiahla do jeho
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti a znížila jeho vážnosť a postavenie v spoločnosti, žiadal priznať
nemajetkovú ujmu vo výške 7.000,- Eur.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v reportáži zo dňa 22.3.2013 bolo uvedené, že žalobca
ako poslanec zvolený do mestského zastupiteľstva v N. K. pravdepodobne poruší liečebný režim, keď

sa dňa 14.03.2013, v čase svojej práceneschopností, zúčastnil zasadnutia mestského zastupiteľstva za
účelom zloženia poslaneckého sľubu, v dôsledku čoho mu hrozí zrušenie vyplácania nemocenských
dávok. Napadnutá reportáž informuje verejnosť o konaní žalobcu ako verejne činnej osoby, ktorá je
nepochybne vecou verejného záujmu. Žalovaný zastáva názor, že aj prípadné označenie žalobcu, ako
poslanca mestského zastupiteľstva, pojmom úradník je absolútne legitímne a bežne používané jednak v

odborných kruhoch ako aj u širokej verejnosti. Napadnutá reportáž je prípustnou kritikou žalobcu, ktorý
bol v čase odvysielania reportáže verejne činnou osobou. Žalovaný má za to, že reportáž vychádzala
z pravdivých a konkrétnych skutočností (prítomnosť žalobcu na zasadnutí mestského zastupiteľstva
počas jeho práceneschopnosti, existencia možnosti porušenia liečebného režimu prítomnosťou žalobcu
na zasadnutí, existencia možnosti straty nároku na nemocenské v prípade porušenia liečebného režimu,

bezpredmetnosťpovoleniaošetrujúcejlekárkyžalobcu),ktorésiautorreportážeN.G..získalastarostlivo
preveril u viacerých zainteresovaných strán (N., zástupcu primátoraK., ošetrujúcej lekárky žalobcu,
ako aj u samotného žalobcu). Postoje všetkých zainteresovaných strán odzneli priamo v reportáži
žalovaného. Zároveň aj samotný žalobca priamo v reportáži uviedol, že išiel na zasadnutie s vedomím,
že môže porušiť svoj liečebný režim. Účelom reportáže nebolo poškodiť česť, dôstojnosť a vážnosť

žalobcu, ale upozorniť verejnosť na možné pochybenie žalobcu v podobe porušenia liečebného režimu.
Žalobca bol verejný funkcionár, ktorý je povinný strpieť prípustnú kritiku. Nárok na nemajetkovú ujmu sa
javí ako nedôvodný a v príkrom rozpore s realitou. Žalobca zároveň nepreukázal, že mu žalovaný svojou
reportážou znížil dôstojnosť, alebo vážnosť v spoločnosti, pretože vzhľadom na charakter reportáže ani
k nej nemohlo reálne dôjsť. Napadnutá reportáž je prejavom jeho autora a realizáciou slobody prejavu,

a preto žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami, výsluchom svedkov, oboznámením obsahu reportáže,
pričom zistil tento skutkový a právny stav.

4. Svedok N.G., vo výsluchu uviedol, že je zamestnaný ako novinár a jeho zamestnávateľom je žalovaný.
Svedok je autorom relácie, ktorú odvysielal žalovaný. K vytvoreniu tejto reportáže došlo tak, že dostal
informáciu, že jeden poslanec mestského zastupiteľstva sa zúčastnil zasadnutia zastupiteľstva hoci bol
PN a nemal povolené vychádzky. Informácie k reportáži čerpal z rôznych zdrojov, snažil sa získať čo
najširší rozsah informácií na danú tému. Preto oslovil kolegov poslancov, žalobcu, ošetrujúcu lekárku

žalobcu a hovorcu N.. Tento materiál bol zostrihaný a odvysielaný žalovaným. Tejto téme sa venoval
z toho dôvodu, že skutočnosť že je niekto PN by mala značiť to, že sa bude liečiť a nebude pracovať
a navyše za svoju činnosť brať odmenu. V reportáži je preto uvedené vyjadrenie hovorcu N. kde sa
medzi iným uvádza, že takéto konanie môže mať za následok stratu nároku na nemocenskú dávku. Táto
skutočnosť je podľa neho jadrom reportáže. Stav keď niekto pracuje hoci je chorý, nie je v poriadku.

Slovo „úradoval“ použil v reportáži z dôvodu, že sa jednalo o synonymum slova pracoval. Pri svojej práci
má záujem zaujať divákov, a preto sa snaží použiť aj synonymá bežných slov, ktoré sa inak používajú.
Pokiaľ si pamätá, tip na reportáž dostal od niektorého z kolegov žalobcu, poslancov. Myslí si, že to mohol
byť vtedajší zástupca primátora, ktorý v reportáži vystupuje, ale nemôže to s určitosťou tvrdiť, pretože
v tom čase nikoho z nich nepoznal. Každú reportáž čo robil, robil s tým úmyslom, aby bola úplná a

nespôsobil ňou nikomu vedomú škodu. Každá predložená reportáž ide cez editorov, ktorí sa vyjadria
k scenáru a k tomu či a čo treba reportáž ešte doplniť. Ošetrujúca lekárka žalobcu pred telefonickým
rozhovorom, ktorý s ním mala, vedela, že kto jej volá, pretože on, ako novinár jej vysvetlil dôvod prečo sa
na ňu obrátil. Nepamätal si, ši upozornil hovorcu N. na to, že žalobca mal povolenie od lekára zúčastniťsa mestského zastupiteľstva. Obsahom rozhovoru bolo zovšeobecnenie takéhoto stavu keď je niekto
PN a niečo robí a poberá za to odmenu.

5. Svedkyňa S.. D. Z. uviedla, že ako ošetrujúca lekárka žalobcu bola v „ordinačnej špičke“ nezvyčajným
spôsobom konfrontovaná so skutočnosťou, že počas lekárskej činnosti v ambulancii dňa 22.3.2013 sa
jej v telefóne ozval jej neznámy mužský hlas. Bez toho, aby ju informoval, že rozhovor bude nahrávaný
a použitý v reportáži, jej položil otázku, či pacient musí dodržiavať liečebný režim. Pretože práve
vyšetrovala pacienta a mala plnú čakáreň ďalších pacientov, nerozmýšľala nad možnými súvislosťami.

Nevedela, či sa nejedná o nejakú provokáciu, alebo či si niekto nerobí žarty. Na naliehanie volajúceho
„....ale na zastupiteľstvo by chodiť nemal?“, odpovedala, že nie. V ďalšej otázke jej bola ponúknutá
odpoveď „...pôvodné rozhodnutie je vlastne bezpredmetné“, v snahe ukončiť čím skôr nezmyselný
rozhovor, odpovedala, že „hej, bezpredmetné“. Nevedela o aké konkrétne rozhodnutie ide. Až neskôr
si uvedomila, že ako ošetrujúca lekárka, takéto povolenie dala p. N.. Hovor však už bol ukončený. Jej
stanovisko vychádza z toho, že podľa § 37 zákona č. 98/1995 Z. z., dočasnú pracovnú neschopnosť

posudzujeaonejrozhodujepríslušnýošetrujúcilekáralebolekárprijímaciehooddeleniazdravotníckeho
zariadenia. Písomné povolenie účasti pacienta na zasadnutí Mestského zastupiteľstva pacientovi
vystavila, pretože zvážila, že na jeho zdravotné problémy a liečbu nemá žiadny negatívny dopad. Mrzí
ju, že telefonický rozhovor bol zneužitý a že tým bol kompromitovaný ako pacient, tak aj ona. Keby
bola kontaktujúcou osobou informovaná, že telefonicky rozhovor bude nahrávaný a bez jej súhlasu

odvysielaný v televízii, bola by hovor odsunula na čas po ordinačných hodinách, ale určite by svoju
odpoveď doplnila o skutočnosť, že v prípade pacienta K.. S. N., ako ošetrujúca lekárka súhlas s účasťou
na rokovaní Mestského zastupiteľstva dala po zvážení jeho zdravotného stavu.

6. Z návrhu mimosúdnej dohody zo dňa 2.10.2013 vyplýva, že žalobca titulom mimosúdneho vyrovnania

žiadal od žalovaného sumu 7.000 eur, ako nemajetkovú ujmu a žiadal aj uverejnenie ospravedlnenia
v hlavnej spravodajskej relácii s textom, že: Dňa B. odvysielala TV Markíza v hlavnom večernom
spravodajstve reportáž „K. XX.XX.XXXX“. V reportáži boli uvedené informácie o účasti K.. S. N. na
zasadnutí MZ v N. K. v čase jeho dočasnej práce neschopnosti. Informácie poskytnuté zástupcom
primátora boli neúplné a zavádzajúce a ich poskytnutie bolo v rozpore so zákonom. Zo strany Mesta N.

K. a následne aj zo strany TV Markíza došlo ich zverejnením k porušeniu ustanovení zákona č. 428/2002
Z. z. o ochrane osobných údajov. Za vzniknuté nepríjemnosti sa touto cestou K.. S. N. ospravedlňujeme.

7. Z výmenného listu - poukazu, vystaveného ošetrujúcou lekárkou S.. D. Z. dňa 22.1.2013 vyplýva, že
žalobca je schopný počas dočasnej práceneschopnosti vykonávať činnosť zamestnanca - nepravidelný

príjem /poslanec MZ/ u zamestnávateľa Mesto Sp. K. bez obmedzenia. Dané potvrdenie bolo použité aj
v spravodajskej relácii žalovaného - Televízne noviny s názvom reportáže K. XX.XX.XXXX.

8. Úrad na ochranu osobných údajov v liste zo dňa 22.7.2013, adresovanom žalobcovi uviedol, že dňa
16.04.2013 bolo Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky doručené podanie žalobcu

vo veci podozrenia z porušenia zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Predmetom
oznámenia bolo podozrenie z neoprávneného zverejnenia osobných údajov žalobcu vrátane všeobecne
použiteľného identifikátora - rodného čísla, ktoré zverejnil žalobcov bývalý zamestnávateľ vo verejných
médiách. Úrad po preskúmaní skutočností, ktoré žalobca uviedol v oznámení uložil prevádzkovateľovi
MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o. Bratislavská l/a, 843 56 Bratislava opatrenie na odstránenie

nedostatkov, na základe ktorého bol prevádzkovateľ povinný skončiť zverejňovanie žalobcovho rodného
čísla na internetovej stránke www.voyo.sk . Prevádzkovateľ uložené opatrenie
splnil. prevádzkovateľ pri spracúvaní osobných údajov nepostupoval v zmysle zákona o ochrane
osobných údajov.

9. Z článku uverejnenom na www.sme.sk pod názvom „K. poslanec skladá
sľub v čase maródky“ je uvedené, že nezávislý poslanec S. N. nastúpil pred časom na uprázdnený
poslanecký post. Na rokovanie mestského zastupiteľstva prišiel, aby prevzal funkciu. V tom čase bol
však práceneschopný. Podľa viceprimátora mesta S. H. je zvláštne, ak poslanec poberá nemocenskú
dávku za práceneschopnosť a zároveň vykonáva funkciu poslanca a zúčastňuje sa na rokovaní. M. N.

mestu predložil aj vyjadrenie z ústredia N., v ktorom sa uvádza, že záležitosti týkajúce sa povolených
vychádzok počas trvania PN-ky sú plne v kompetencii ošetrujúceho lekára. Vo vyjadrení N. sa uvádza,
že „Vzhľadom na to, že v súčasnej dobe chýba legislatívna úprava, G. nie je oprávnená zasahovať
do záležitostí ošetrujúceho lekára,“. Ošetrujúca lekárka D. Z. potvrdila, že takéto povolenie pre M. N.vystavila. Zároveň uviedla, že: „No na základe toho, čo mi predložil od N. z Bratislavy. Potom sa mu
to však vysvetlilo, že on si sám nemôže určovať časy vychádzok, že na to musí byť jednotný systém.
Pracovníci z poisťovne ho tak nemôžu skontrolovať, keďže vždy bude niekde inde. Musí dodržiavať

vychádzky, ktoré mu určí lekár,“ Na otázku, či by podľa nej mal alebo nemal počas PN-ky chodiť na
zasadania mestských poslancov, odpovedala: „Nie. Pri vydávaní povolenia vychádzok spolupracujem
s posudkovou lekárkou. Nemôžem ísť proti N. K.. Pôvodné povolenie je bezpredmetné." M. N. netají,
že bol na spomínanom zasadnutí a dodáva, že to považoval za svoju povinnosť. „Bol som vyzvaný
na zloženie poslaneckého sľubu. Išiel som aj s tým vedomím, že možno poruším liečebný režim. Mal

som za to, že liečebný poriadok nemôže obmedziť moje ústavné právo zložiť poslanecký sľub a stať sa
poslancom,“ dôvodil M. N.. Ako zdôraznil, celú záležitosť prekonzultoval s posudkovou lekárkou aj so
N. I.. „Veci sme si vysvetlili. Nešlo o striktné porušenie liečebného režimu, a tým považujem celú vec
za ukončenú,“ uviedol.

10. Z obsahu CD vyplýva, že sa na ňom (v dvoch súboroch) nachádza reportáž so spravodajstva

žalovaného, odvysielaného dňa 22.3.2013, ako aj fotografie, zachytávajúce priebeh spravodajskej
relácie - Televízne noviny, fotografia s výmenným poukazom. Z obsahu reportáže vyplýva, že jej
predmetom bolo informovanie o účasti poslanca na zasadnutí mestského zastupiteľstva v N. K., na
ktorom mal zložiť poslanecký sľub. V reportáži vystúpil zástupca primátora mesta N. K., ktorý uviedol,
že žalobca doručil mestu list, v ktorom im oznamuje, že má povolenie od ošetrujúcej lekárky, vykonávať

počas jeho PN činnosť poslanca. V reportáži sa vyjadril aj žalobca, ktorý uviedol, že sa zasadnutia
zúčastnil, nakoľko to považoval za svoju povinnosť, lebo bol vyzvaný, aby zložil poslanecký sľub
a navyše mal na daný čas stanovisko lekára, že sa zastupiteľstva môže zúčastniť. Teraz sa už
zastupiteľstiev nezúčastňuje. Išiel tam aj s tým, vedomím, že je možné, že poruší liečebný režim.
Liečebný režim považoval za akýsi trest domáceho väzenia a toto mu nemôže obmedziť jeho ústavné

právo stať sa poslancom. Ošetrujúca lekárka v telefonickom rozhovore medzi redaktorom žalovaného a
ňou uviedla, že pacient musí dodržiavať liečebný režim a na zasadnutia zastupiteľstva nemôže chodiť.
Hovorca N. v reportáži uviedol, že ak sa preukáže, že poistenec porušil liečebný režim, napríklad tým,
že sa zúčastnil zasadania mestského zastupiteľstva, môže prísť o nemocenskú dávku.

11. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ Fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy.

12. Podľa§13ods.1OZ,fyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustiloodneoprávnených

zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.

13. Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická

osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

14.Podľa§13ods.3OZ,výškunáhradypodľaodseku2určísúdsprihliadnutímnazávažnosťvzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

15. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný dňa 22.3.2013 odvysielal reportáž
k téme účasti žalobcu na zasadnutí mestského zastupiteľstva v N. K.. Uvedená skutočnosť nebola
medzi stranami sporná. Spornou skutočnosťou bolo tvrdenie žalobcu, že odvysielaním reportáže,
v ktorej boli použité podľa jeho názoru nepravdivé a skreslené informácie, došlo k zníženiu jeho
dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti, čoho primeranou satisfakciou by bolo priznanie nemajetkovej

ujmy vo výške 7.000 Eur. Nevyhnutnou podmienkou pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy je, aby
neoprávnený zásah bol objektívne spôsobilý vyvolať porušenie alebo ohrozenie dôstojnosti fyzickej
osoby a jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Žalobcu v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno
a je povinný preukázať príčinnú súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vzniknutou nemajetkovou
ujmou. Úlohou súdu bolo (na základe vykonaného dokazovania) skúmať, či išlo o neoprávnený zásah

do osobnostných práv žalobcu, či mu vznikla/mohla vzniknúť nemajetková ujma, či je medzi týmto
skutočnosťami príčinná súvislosť a či dôstojnosti alebo vážnosti žalobcu v spoločnosti bola znížená v
značnej miere. V reportáži žalovaného odzneli výlučne iba informácie, ktoré redaktorovi poskytli oficiálne
autority, či už zástupca mesta, ošetrujúca lekárka, alebo zástupca N.. Priestor na vyjadrenie dostalaj žalobca, ktorý sám pripustil, že svojím konaním mohol porušiť liečebný režim. Redaktor informoval
o otázkach legitímneho verejného záujmu, keďže žalobca bol v rozhodnom čase poslancom, teda
verejne činnou osobou, ktorá musí zniesť zvýšenú pozornosť okolia, vrátané médií, ktoré informujú o

spoločensky dôležitých skutočnostiach. Súd nedospel k záveru, že by odvysielaním reportáže došlo
k neoprávnenému zásahu do práv žalobcu, keďže v reportáži bol poskytnutý priestor na vyjadrenie
všetkým zúčastneným stranám, bez prejudikovaného záveru o akomkoľvek porušení zákona žalobcom.
Zo žaloby ani z vykonaného dokazovania taktiež nevyplýva, akým spôsobom a v akej miere bola
znížená dôstojnosť žalobcu v spoločnosti, resp. aký konkrétny negatívny dosah to malo na jeho

spoločenské a odborné uplatnenie. Samotné tvrdenie, že precestoval za prácou mnoho kilometrov a
že sa k nemu potenciálni zamestnávatelia stavali odmietavo, keď sa dozvedeli, že on je tým pánom
z inkriminovanej reportáže, resp. že sa znížila úroveň jeho medziľudských vzťahov, žalobca nijako
nepreukázal. Toto tvrdenie ostalo iba v rovine argumentácie, ktorá ale nebola v tomto smere podporená
žiadnym dokazovaním. Žalobca hodnoverne nepreukázal na konkrétnych prípadoch a konkrétnymi
dôkaznými prostriedkami, že v súvislosti s odvysielaním spornej reportáže (a výlučne iba jej vplyvom)

bola jeho fyzická dôstojnosť a spoločenská vážnosť natoľko vážne poškodená, že nemal ďalšiu možnosť
adekvátneho pracovného a spoločenského uplatnenia. Nebola teda preukázaná, aká konkrétna ujma
žalobcovi na jeho právach vznikla. Súd pritom poukazuje na vyjadrenie žalobcu v záverečnej reči, že
„povahu komplikácií, ktoré mu vznikli v priamej súvislosti s odvysielanou reportážou je z objektívneho
hľadiska obtiažne preukázať“. Takáto argumentácia, nepodporená výsledkami dokazovania, nemohla

byť pre súd podkladom na verifikáciu vzniknutej ujmy, akokoľvek citeľná mohla pre žalobcu byť. Súd
zároveň poukazuje na skutočnosť, že o danej veci v danom čase informovali okrem žalovaného aj
iné spravodajské média, čo vyplýva aj z vykonaného dokazovania - z článku uverejneného v denníku
H. a je zrejmé, že daná informácia nebola informáciou produkovanou výlučne žalovaným, a teda
nebolo preukázané, či prípadná zodpovednosť žalovaného je jeho výlučnou zodpovednosťou, prípadne

v akej miere do žalobcových osobnostných práv zasiahli aj iné média tým, že o danej téme písali.
Požiadavka finančnej satisfakcie (nemajetkovej ujmy v peniazoch) by bola možná iba v prípade, ak
by sa dostatočne preukázala reakcia svedčiaca o znížení dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v
značnej miere. Súd ale opätovne podotýka, že takáto značná miera zníženej dôstojnosti a vážnosti v
spoločnostinebolapreukázaná.Súdzáverompoukazujenafakt,žepôvodnežalobcavnímalzapôvodcu

zásahu do svojich práv aj mesto N. K., konkrétne zástupcu primátora, ktorý mal poskytnúť redaktorovi
neúplnéaskresľujúceinformácieojehodočasnepráceneschopnosti.Súdnaokrajpodotýka,ževkonaní
riešil aj otázku kvalifikovaného zastupovania žalobcu, ktorý trval na tom, že ho bude zastupovať osoba
bez druhého stupňa právnického vzdelania, s argumentáciou, že zástupca žalobcu má tretí stupeň
právnického vzdelania - rozhodnutie P. XXXX). o udelení vedeckej hodnosti kandidáta právnych vied (z

roku 1987). Súd takéhoto zástupcu do konania nepripustil, nakoľko v zmysle platnej právnej úpravy (§
91 CSP) zástupca nespĺňal požiadavku kvalifikovaného zastupovania v takomto type sporov (o ochranu
osobnosti). Všetky úkony žalobcu a jeho zástupcu, vykonané do času rozhodnutia o nepripustení jeho
zástupcu, však súd považoval za zákonné, prioritne s ohľadom na to, že o neprípustnosti zástupcu bolo
rozhodnuté až rozhodnutím zo dňa 13.2.2018, teda všetky predchádzajúce úkony, návrhy a procesné

postupy zástupcu žalobcu boli v súlade so zákonom a súd nepovažoval na dôvodné na ne neprihliadať,
alebo ich opakovať. Záverom je nutné uviesť, že sám žalobca z písomnej záverečnej reči uviedol, že
vyvrcholenímvšetkýchproblémovbolareportáž vdenníkuH..Jepretootázne,ktojehlavnýmpôvodcom
zásahu do žalobcových osobnostných práv, nakoľko v priebehu konania sa prelínala zodpovednosť
žalovaného, ako aj tretích osôb (zástupca primátora, či redaktorka denníka H.), pričom vykonaným

dokazovaním súd nemal ustálenú jednoznačnú a výlučnú zodpovednosť žalovaného. Vzhľadom na
viaceré nepreukázané skutočnosti, ktoré by viedli súd k jednoznačnému záveru, o zodpovednosti
žalovaného za avizovanú nemajetkovú ujmu, nemohol súd podanej žalobe vyhovieť, a preto ju z vyššie
uvedených dôvodov zamietol.

16. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených
trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262
ods. 2 Civilného sporového poriadku, po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.