Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. október 2005

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/9/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5105200977
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2005
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2005:5105200977.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci navrhovateľa: D.

M., rod. S., nar. XX.X.XXXX,. bytom M. Č. XXX,. proti odporcovi: Ľ. D., nar. XX.X.XXXX,. bytom M.
Č. č. XXX,. toho času v Ú. N. V. T. H. na P., poštový priečinok XX,. o návrhu navrhovateľa na určenie
manželského výživného, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý platiť výživné navrhovateľke vo výške 200,- Sk mesačne s súčinnosťou
od 1.5.2005 vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

Zameškané výživné za čas od 1.5.2005 do 19.10.2005 v sume 1.000,- Sk sa odporcovi

p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 100,- Sk, ktoré splátky budú splatné spolu s bežným
výživným , pod následkom straty výhody splátok v prípade ich neplatenia.

V ostatnej časti súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 500,- Sk do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 19.1.2005 domáhala, aby odporca bol povinný
platiť jej manželské výživné vo výške 1.500,- Sk mesačne od 1.10.2004. Uviedla, že účastníci uzavreli
manželstvo dňa 22.2.1992 a z manželstva pochádzajú dve maloleté deti. Svoj návrh odôvodnila tým,
že medzi účastníkmi trvá manželstvo, avšak navrhovateľka s odporcom nežijú v spoločnej domácnosti.
Odporca je toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ú. N. V. T. H. N. P.. Navrhovateľka je
nezamestnaná a poberá len dávku v hmotnej núdzi a uvedená suma jej nestačí na živobytie.

Odporca podaním zo dňa 16.6.2005 s návrhom navrhovateľky nesúhlasil. Uviedol, že momentálne sa
nachádza v Ú. N. V. T. H. nad P.. Jeho terajší príjem je nízky. Do práce chodí prerušovane, lebo nie je
dostatok práce na pracoviskách, preto nie je schopný prispievať ešte na výživné svojej manželke.

Na nariadené pojednávanie sa nedostavil odporca. Odporca mal doručenie predvolania riadne
vykázané, pričom svoju neúčasť ospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitých

dôvodov, preto súd pojednával v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s listinnými dôkazmi ( sobášny
list, správy o zárobkových pomeroch navrhovateľky ) a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam :Účastníci konania sú manželia, manželstvo uzatvorili dňa 22.2.1992 pred Mestským úradom v R..

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že s odporcom nežije v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka je od
1.5.2005 nezamestnaná a poberá preddavkovo dávku v hmotnej núdzi v sume 3.930,-Sk. Predtým bola
navrhovateľka dlhodobo PN. Z týchto príjmov, teda z dávky v hmotnej núdzi uhrádza náklady na potreby
maloletých detí. Ďalej sú to bežné výdavky na stravu, ošatenie a vedenie domácnosti. Odporca predtým
ako nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody pracoval ako robotník vo firme Z. v R. a jeho príjem sa

pohyboval od 8.000,- do 9.000,-Sk mesačne.

Pri posudzovaní vyživovacej povinnosti medzi manželmi súd vychádzal z ustanovení zákona č. 36/2005
Z. z o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine), ktoré upravujú
vyživovaciu povinnosť medzi manželmi, a to z toho dôvodu, že v zmysle § 118 tohto zákona konania vo
veciach výživného podľa tretej časti tohto zákona, o ktorých súd nerozhodol do 1.4.2005, sa dokončia

podľa tohto zákona. Z tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že súd v zmysle tohto ustanovenia § pri
rozhodovaní o vyživovacej povinnosti medzi manželmi vychádza z ustanovení nového zákona.

Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak
jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná

úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa ustanovenia § 71 ods. 2 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza
vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Odporca sa momentálne nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v Ú. N. V. T. H. nad P.. Pred
nástupom do výkonu trestu odňatia slobody odporca pracoval vo firme Z. v R.. Odporca bol do
30.11.2003 zamestnaný, v pracovnom pomere mal dostatočný príjem na to, aby prispieval na výživu
navrhovateľky a svojím vlastným zavinením sa zbavil možnosti tohto zamestnania. Súd na základe

uvedených okolností určil vyživovaciu povinnosť odporcu od 1.5.2005 vo výške 200,-Sk. Zameškané
výživné za uvedené obdobie súd vyčíslil v sume 1.000,-Sk. Vzhľadom na zistené pomery na strane
odporcu je zrejmé, že tento nie je schopný uhradiť dlh naraz, preto súd určil, že zameškané výživné
uhradí v mesačných splátkach po 100,-Sk. Pri určovaní výšky splátok súd bral do úvahy charakter dlhu,
keďže sa jedná o výživné je potrebné ho uhradiť v kratšom časovom období. Splátky sú splatné vždy

do každého 20. dňa v mesiaci, od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku. Pokiaľ by
však odporca čo len jednu splátku neuhradil, celý dlh sa stane zročným a bude ho musieť uhradiť naraz.

Súd vzhľadom na uvedené návrh v zostatku, čo do výživného od 1.10.2004 do 30.4.2005 a nad sumu
200,-Sk do 1.500,-Sk zamietol.

O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods. 3 OSP, podľa ktorého, aj deď mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech
v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia závisí od znaleckého posudku, alebo od
úvahy súdu. Navrhovateľke však v súvislosti s týmto konaním trovy nevznikli, preto jej súd ich náhradu

nepriznal. Preto súd nepriznal navrhovateľke náhradu.

V zmysle § 4 ods. 2 písm. e/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov
bola navrhovateľka v konaní o určenie výživného oslobodená od súdnych poplatkov. Preto poplatková
povinnosť v zmysle § 2 ods. 2 citovaného zákona prešla na odporcu. Podľa položky 8 písm. a/

Sadzobníka súdnych poplatkov za konanie o určenie výživného sa platí poplatok vo výške 2 % ceny
predmetu konania, najmenej 500,-Sk V danom prípade z priznanej sumy manželského výživného vo
výške 500,-Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).