Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. január 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7Er/479/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112212807
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6112212807.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávnenej H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. S. XXX,
XXX XX W. S., proti povinnému O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX N. N., pre
vymoženievýživného,vedenejsúdnymexekútorom,Mgr.BernardomJaníkom,sosídlomexekútorského
úradu Daniela Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, pod spis. zn. EX 536/2012, rozhodol

r o z h o d o l :

Povinný je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 264,27 Eur v lehote 3 dní

od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Oprávnená (v tom čase maloletá zastúpená matkou) podala návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnému na vymoženie pohľadávky - zameškaného výživného vo výške 988 Eur a bežného výživného
vo výške 130 Eur od 01.05.2012, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného
súdu Žilina, č. k. 15P 53/2011-50 zo dňa 12.01.2012.

2/ Poverením č. 5601 087172* zo dňa 06.07.2012 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora Mgr. Bernarda Janíka, so sídlom exekútorského úradu Daniela Dlabača
2/978, 010 01 Žilina, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 536/12.

3/ Uznesením, č.k. 7Er/479/2012-38 zo dňa 25.10.2019 Okresný súd Banská Bystrica exekúciu vedenú

proti povinnému zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. c/ a § 80 Exekučného poriadku. V odôvodnení uviedol,
že o trovách exekúcie rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 08.01.2020.

4/ Podaním doručeným súdu dňa 28.11.2019 súdny exekútor doručil špecifikáciu trov exekúcie, ktoré
žiadal uhradiť oprávneným v celkovej výške 657,47 Eur a exekútorský spis EX536/2012.

5/ Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné
konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013,
ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
6/ Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 za výkon exekučnej činnosti patrí

súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

7/ Podľa § 197 Exekučného poriadku trovy exekúcie uhrádza povinný.

8/Podľa§200ods.1prvávetaExekučnéhoporiadku(vzneníúčinnomdo31.10.2013),trovamiexekúcie
sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie9/ Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013) ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

10/ Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013) ak dôjde k zastaveniu
exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

11/ Podľa § 16 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“) ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže

časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní
jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej
pohľadávky.

12/ Podľa § 5 ods. 2 Vyhlášky odmena súdneho exekútora ja 20% zo základu na jej určenie, najmenej
však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.

13/ Podľa § 22 Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

14/ Súdny exekútor uviedol, že mu počas vykonávania exekúcie vznikli trovy exekúcie, pozostávajúce z
odmeny vo výške 2 350 Eur, z náhrady hotových výdavkov v celkovej výške 69,95 Eur (z toho poštovné
vo výške 44,15 Eur, kancelárskych nákladov vo výške 24,- Eur, telekomunikačné - za poskytnuté
elektronické súčinnosti 1,80 Eur) a 20 % DPH, t.j. 483,99 Eur (zo základu 2 419,95 Eur). Vo vzťahu
k odmene, ktorú si uplatnil podľa § 4 a 5 Vyhlášky súdny exekútor uviedol, že pre oprávneného bola

vymožená suma 12 844,30 Eur, pričom zo sumy 1 196,- Eur nemal na odmenu nárok, keďže k jej úhrade
došlo pred vydaním poverenia, zo sumy 60 Eur, ktorú povinný uhradil v lehote uvedenej v upovedomení
na vykonanie exekúcie mal exekútor nárok na 10/% odmeny a zo sumy 11 718,30 Eur si uplatnil odmenu
vo výške 20%. V priebehu exekúcie bolo na trovy uhradené 2 246,47 Eur, preto žiadal, aby súd uložil
oprávnenému uhradiť zvyšok neuhradených trov, t.j. sumu 657,47 Eur.

15/ Z predloženého exekútorského spisu EX 536/2012 súd zistil, že povinný ešte dňa 16.11.2015 doručil
súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že exekúciu žiada zastaviť z
dôvodu vyplatenia celej pohľadávky a trov exekúcie vo výške 26,30 Eur, pričom však nesprávne označil
účastníkov konania (keď seba označil za oprávneného a oprávneného za povinného). Na uvedené

podanie vzhľadom na nesprávnosť označenia účastníkov, súdny exekútor neprihliadal čo mu oznámil
mailom zo dňa 18.11.2015. Súdu predložil až (o rok) ďalší návrh povinného na zastavenie exekúcie,
doručený mu dňa 11.11.2016. Taký postup však súd nepovažoval za správny, pretože exekútor mal vec v
zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 Exekučného poriadku predložiť súdu už na základe návrhu z novembra
2015.

16/ Z vyjadrenia exekútora v špecifikácii trov exekúcie vyplynulo, že od povinného vymohol na
pohľadávku oprávneného sumu 12 844,30 Eur a povinný na jeho trovy uhradil sumu 2 246,47 Eur. Ako
k uvedenej sume dospel však bližšie nešpecifikoval, v Prehľade stavu vymáhania pohľadávky, ktorý sa
nachádza v prednej časti jeho spisového materiálu, sa nachádzali len niektoré plnenia povinného, čo

zároveň nekorešpondovalo s jeho tvrdeniami v Špecifikácii trov z 25.11.2019, a tak súd pri rozhodovaní
o trovách exekúcie súdneho exekútora vychádzal z dokladov nachádzajúcich sa v exekútorskom spise.

17/ Z predloženého exekútorského spisu súd zistil, že povinný takmer všetky platby výživného plnil
počas celej exekúcie priamo na účet oprávneného. Súdny exekútor viackrát vyzýval oprávneného na

oznamovanie úhrad od povinného a poučil ho, že v zmysle § 36 ods. 11 Exekučného poriadku ak
prijme peňažné prostriedky od povinného priamo oprávnený a nejde o plnenie na základe exekučného
príkazu, je povinný exekútorovi bezodkladne oznámiť výšku prijatých peňažných prostriedkov, a čas,
keď mu povinný plnil. V čase od vydania poverenia (06.07.2012) do 13.11.2015 oprávnený oznámil
súdnemu exekútorovi úhrady v celkovej výške 5 095,- Eur (platby pred 06.07.2012 súd do úvahy nevzal,

pretože išlo o úhrady povinného pred vydaním poverenia, pričom exekútor si z nich ani neuplatňoval
odmenu) a uvedené uviedol súdny exekútor v dokumente „Prehľad úhrad v spise č. EX 536/2012 ku
dňu 16.11.2015“ (č.l. 91 exekútorského spisu), ktorý zákonná zástupkyňa oprávneného odsúhlasila.
Následne súdny exekútor vyhotovil dňa 07.12.2015 na žiadosť povinného Splátkový kalendár (č.l. 101aexekútorského spisu), podľa ktorého sa povinný zaviazal, že bude splácať bežné výživné vo výške 130
Eur priamo zákonnému zástupcovi mal. oprávneného vždy do 15. dňa v mesiaci a zameškané výživné a
trovy exekúcie vo výške 70 Eur vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom október 2015. Nasledujúce

listy (strany) exekútorského spisu č. 102-111 zachytávajú platby povinného v celkovej výške 770 Eur
podľa splátkového kalendára, konkrétne dňa 12.01.2016 - celková platba 140 Eur (exekútor z platby
poukázal 110 Eur oprávnenému, 30 Eur si ponechal), dňa 11.02.2016 - celková platba 70 Eur (exekútor
z platby poukázal 55 Eur oprávnenému, 15 Eur si ponechal), dňa 11.03.2016 - celková platba 70 Eur
(exekútor z platby poukázal 55 Eur oprávnenému, 15 Eur si ponechal), dňa 15.04.2016 - celková platba

70 Eur (exekútor z platby poukázal 55 Eur oprávnenému, 15 Eur si ponechal), dňa 11.05.2016 - celková
platba 70 Eur (exekútor z platby poukázal 55 Eur oprávnenému, 15 Eur si ponechal), dňa 13.06.2016
- celková platba 70 Eur (exekútor z platby poukázal 55 Eur oprávnenému, 15 Eur si ponechal), dňa
11.07.2016 - celková platba 70 Eur (exekútor z platby poukázal 55 Eur oprávnenému, 15 Eur si
ponechal), dňa 11.08.2016 - celková platba 70 Eur (exekútor z platby poukázal 55 Eur oprávnenému,
15 Eur si ponechal), dňa 14.09.2016 - celková platba 70 Eur (exekútor z platby poukázal 55 Eur

oprávnenému, 15 Eur si ponechal), dňa 12.10.2016 - celková platba 70 Eur (exekútor z platby poukázal
55 Eur oprávnenému, 15 Eur si ponechal).

18/ Na základe výzvy oprávnený oznámil exekútorovi, že mu povinný od 11.12.2015 do 12.10.2016
uhradil 11x 130 Eur, t.j. celkovo 1430 Eur, v dôsledku čoho exekútor zistil, že oprávnenému poukázal

navyše 521,70 Eur a žiadal ich vrátiť ako preplatok (č.l. 116 exekútorského spisu). Zároveň oznámil
povinnému, že po zohľadnení skutočností o platbách oprávnenému na výživné, keď vznikol preplatok,
má na trovy exekúcie zaplatiť ešte sumu 948,72 Eur (bez ich bližšej špecifikácie). Túto sumu
uhradil povinný exekútorovi dňa 11.11.2016 (č.l. 123 exekútorského spisu) a zároveň aj doručil
návrh na zastavenie exekúcie, ktorý exekútor postúpil na súd. Dňa 24.11.2016 vydal súdny exekútor

Upovedomenie o ďalších trovách exekúcie, podľa ktorého mu mali vzniknúť ďalšie trovy exekúcie vo
výške 171,36 Eur (z toho odmena 142,80 Eur, ku ktorej zvýšeniu došlo v dôsledku zvýšenia pohľadávky
oprávneného o bežné mesačné výživné ku dňu vydania upovedomenia + 20 % DPH).

19/ Vzhľadom k výzve súdu súdnemu exekútorovi, aby uviedol, či si v súvislosti so zastavením exekúcie

uplatňuje trovy exekúcie a ich špecifikáciu, súdny exekútor viackrát vyzval oprávneného a povinného na
oznámenie a predloženie dokladov o úhradách výživného za obdobie od 11.11.2016 doposiaľ. Napriek
tomu, že žiaden z účastníkov na jeho výzvy nereagoval, vydal dňa 02.09.2019 upovedomenie o ďalších
trovách exekúcie, ktoré vyčíslil na sumu 1 029,60 Eur z dôvodu zvýšenia odmeny súdneho exekútora
o čiastku vo výške 858 Eur, ktorá vznikla v dôsledku zvýšenia pohľadávky oprávneného o bežné

mesačné výživné, ktoré je vo výške 130 Eur mesačne. Pohľadávka oprávneného sa odo dňa vydania
upovedomenia o ďalších trovách zo dňa 24.11.2016 do dňa vydania tohto upovedomenia zvýšila o sumu
4 290 Eur, z ktorej má exekútor nárok na odmenu 20% + DPH vo výške 171,60 Eur. V spise sa ďalej na
č.l. 148 nachádzal úradný záznam, podľa ktorého dňa 10.09.2019 zákonná zástupkyňa oprávneného
telefonicky oznámila, že povinný platí výživné riadne a včas. Povinný mailovými správami z 10.09.2019

a 11.09.2019 exekútorovi zaslal doklady o úhradách výživného. Z nich vyplývalo, že za obdobie od
10.11.2016 do 13.08.2019 pravidelne mesačne uhrádzal výživné vo výške 130 Eur, čo spolu predstavuje
sumu 4 420 Eur (34 mesiacov x 120 Eur).

20/ Dňa 20.09.2019 vydal súdny exekútor opäť Upovedomenie o ďalších trovách exekúcie vo výške 1

123,20 Eur, ktoré si uplatnil podľa § 4 ods. 2 Vyhlášky, podľa ktorého ak exekučný titul priznáva právo
na opakujúce sa dávky (bežné výživné), základom na určenie odmeny súdneho exekútora je trojročné
plnenie (v tomto prípade 36 mesiacov x 130 Eur = 4 680 Eur). Ďalšie trovy teda pozostávali z odmeny
20% z trojročného plnenia bežného výživného, čo predstavovalo odmenu vo výške 936 Eur + 187,20
Eur ako DPH. Zároveň ho listom vyzval na úhradu trov (č.l. 224 exekútorského spisu), v ktorom uviedol,

že na pohľadávku vymáhanú v exekúcii (zameškané + bežné výživné k 20.09.2019) bolo vymožené 12
584,30 Eur, z ktorej má exekútor nárok na odmenu 20% zo sumy 11 328,30 Eur a 10% odmenu zo sumy
60 Eur (uhradené v 14- dňovej lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcie). Zo
sumy 1196 Eur si neuplatnil nárok na odmenu, pretože v dôsledku úhrad pred vydaním poverenia, na ňu
nemá nárok. Na trovy exekúcie uhradil len sumu 2 188,05 Eur, preto požadoval od povinného zaplatiť

ešte sumu 720,39 Eur.

21/ V rovnaký deň, po zosúladení úhrad oznámených povinným a úhrad, ktoré boli poukazované
oprávnenému exekútorom, vyzval exekútor oprávneného na vrátenie preplatku vo výške 391,70 Eur.Povinný uhradil dňa 13.09.2019 sumu 991,59 Eur (č.l. 221 exekútorského spisu) a dňa 26.09.2019
sumu 58,42 Eur (č.l. 231 exekútorského spisu), čo spolu predstavuje sumu 1123,20 Eur, ktorú si súdny
exekútor ponechal na trovy.

22/ V spise súdneho exekútora sa na č.l. 230 nachádza ešte záznam o platbe zo dňa 30.09.2019 v sume
70 Eur s označením výživné a na č.l. 233 platba zo dňa 14.10.2019 v sume 190 Eur s poznámkou M.
Mikulas - vyzivne za 09,10/2019. Podľa dokladu na č.l. 239 exekútorského spisu mal povinný zaplatiť
dňa 12.11.2019 výživné za 11/2019 vo výške 130 Eur.

23/ Na základe vyššie uvedeného prehľadu úkonov súdneho exekútora v súvislosti s plneniami
povinného bolo nutné konštatovať, že súdny exekútor pri vykonávaní exekúcie a zarátavaní platieb
na výživné a trovy exekúcie postupoval zmätočne, keď na základe splátkového kalendára zo dňa
07.12.2015 vyplatil časť plnenia povinného oprávnenému a vzápätí žiadal od oprávneného vrátenie
sumy 521,70 Eur, resp. neskôr už len 391,70 Eur. V septembri 2019 vydal dokonca 2 Upovedomenia

o ďalších trovách exekúcie, pričom podľa druhého z nich si uplatňoval trovy exekúcie podľa § 4 ods. 2
Vyhlášky aj za trojročné plnenie bežného výživného, a to bez ohľadu na to, že už od povinného žiadal
trovy nielen zo zameškaného, ale aj priebežne uhrádzaného bežného výživného. Pri zastavení exekúcie
sa určuje odmena exekútora podľa ustanovení § 14 až 16 Vyhlášky (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3MCdo 16/2005). Jedná sa o Tretí oddiel - Spoločné ustanovenia k odmene za výkon exekučnej

činnosti, ktoré majú povahu špeciálnej právnej úpravy vo vzťahu k tým ustanoveniam Vyhlášky, ktoré
upravujú určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti na peňažné plnenie a na
nepeňažné plnenie. Súdnemu exekútorovi pri zastavení exekúcie patrí odmena určená podľa § 14
ods. 1 Vyhlášky. Ak však súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky
pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa

postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky (§
16 ods. 2 Vyhlášky). Ustanovenie § 16 ods. 2 Vyhlášky je teda špeciálnym ustanovením vo vzťahu k
§ 14 a súdnemu exekútorovi patrí odmena určená ako 20% zo základu na jej určenie, t.j. z vymoženej
sumy. Zároveň treba uviesť, že vyhláška v ustanovení § 16 výslovne pri určení odmeny odkazuje iba
na ustanovenie § 5, nie aj § 4 Vyhlášky. Aj zo znenia samotného ustanovenia § 4 Vyhlášky vyplýva,

že základom na určenie odmeny súdneho exekútora pri exekúcii na peňažné plnenie je zásadne výška
vymáhanej pohľadávky, pričom uvedené neplatí v prípadoch, v ktorých § 6 a § 14 až 16 Vyhlášky
určujú inak. Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že ak sa exekúcia zastaví podľa § 16
ods. 2, postup na určenie odmeny podľa § 4 vyhlášky sa neuplatní. Pokiaľ v predmetnom prípade
súdny exekútor vymohol časť pohľadávky oprávneného pred zastavením exekúcie, vznikol mu nárok na

odmenu z vymoženej sumy podľa § 16 ods. 2 Vyhlášky, nie aj podľa § 4 ods. 2 Vyhlášky.

24/ Na základe uvedeného tak mal súd zo spisu súdneho exekútora preukázané, že súdny exekútor
v priebehu exekúcie v období jej vykonávania, t.j. od vydania poverenia na vykonanie exekúcie
(06.07.2012) do zastavenia exekúcie (25.10.2019, súdnemu exekútorovi uznesenie o zastavení

doručené 19.11.2019) vymohol, resp. povinný v rámci exekúcie plnil celkovo sumu 14 103,73 Eur, pričom
oprávnenému z nej bola poukázaná suma vo výške 11 548,30 Eur (z toho suma 5 095 Eur za obdobie od
06.07.2012do13.11.2015,suma1430Eur zaobdobieod11.12.2015do12.10.2016,suma4420Eurza
obdobie od 10.11.2016 do 13.08.2019, suma 390 Eur za obdobie od 30.09.2019 do 12.11.2019 a suma
213,30 Eur, ktorá predstavovala plnenia povinného na základe splátkového kalendára od 12.01.2016

do 12.10.2016, pričom z plnení v celkovej výške 605 Eur, ktoré súdny exekútor poukázal oprávnenému
žiadal od oprávneného naspäť 391,70 Eur ako preplatok, teda ich nemožno považovať za plnenia
oprávnenému), zvyšok vo výške 2 555,43 Eur (platba dňa 11.11.2016 vo výške 948,72 Eur, platba dňa
13.09.2019 vo výške 991,59 Eur, platba dňa 26.09.2019 vo výške 58,42 Eur a platby vo výške 165
Eur na základe splátkového kalendára, ktoré si exekútor ponechal + 391,70 Eur ako preplatok, ktorý

žiadal exekútor od oprávneného, ale ktoré platby reálne povinný vykonal) si ponechal exekútor na trovy.
Exekútorovi v zmysle uvedených ustanovení vznikol nárok na odmenu vo výške 2 303,8 Eur (ako 20%
z vymoženej sumy v prospech oprávneného 11 488,30 Eur po zaokrúhlení 11 489 Eur a 10% zo sumy
60 Eur).

25/ Súd nepriznal exekútorovi hotové výdavky za kancelárske náklady vo výške 24 Eur. Ide o náklady,
ktoré majú administratívnu povahu a preto nemôžu svojim charakterom tvoriť hotové výdavky, za ktoré
by exekútorovi prináležala náhrada. Súd tento výklad prijal v prvom rade preto, že samotné ust. § 22 ods.
1 Vyhlášky demonštratívnym výpočtom uvádza, aký charakter majú mať hotové výdavky exekútora, t.j.cestovné náhrady, ktoré exekútor musí uhradiť externým (cudzím) subjektom (znalec, telekomunikačné
služby, poplatky orgánom štátnej správy a samosprávy, poštovné poštovej službe), príp. len ich časť
ako napr. pohonné hmoty (cestovné). Okrem uvedeného je potrebné uviesť, že súdny exekútor je

štátom určená a splnomocnená osoba na výkon exekučných titulov (§ 2 Exekučného poriadku), ktorej
výkon je zároveň svojim spôsobom (za splnenia zákonných predpokladov podľa Exekučného poriadku)
slobodným povolaním. Ak by súd priznal výdavky za kancelárske náklady (spotreba kancelárskeho
materiálu), exekútor by ako predstaviteľ slobodného povolania neznášal ani minimálnu časť nákladov
na svoj výkon exekučnej činnosti. Súd preto zastáva názor, že takéto náklady si musí exekútor znášať

sám z priznanej odmeny.

26/ Na základe uvedeného tak ako účelné bolo možné exekútorovi priznať odmenu v celkovej výške 2
303,8 Eur, hotové výdavky vo výške 45,95 Eur a 20% DPH z odmeny a hotových výdavkov, t.j. 469,95
Eur, t.j. spolu 2819,7 Eur ako trovy exekúcie súdneho exekútora. Keďže súdny exekútor si časť plnení
vo výške 2 555,43 Eur už ponechal na trovy exekúcie, časť trov exekúcie súdneho exekútora vo výške

264,27 Eur zostala nepokrytá.

27/ Pokiaľ ide o určenie, ktorý z účastníkov má povinnosť uhradiť trovy exekútora, súd uvádza, že
trovy exekúcie v zmysle § 197 Exekučného poriadku zásadne uhrádza povinný. V zmysle ustanovenia
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku má súd možnosť, teda nie vždy povinnosť, zaviazať oprávneného

na náhradu trov exekúcie iba vtedy, ak k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného. Zákon
teda ponecháva na úvahu súdu, či v prípade zastavenia konania v dôsledku zavinenia oprávneného
ho zaviaže na náhradu trov exekúcie, alebo na ich náhradu zaviaže povinného. Pri každom zastavení
exekúcie preto musí súd ad hoc posudzovať, či dôvod, pre ktorý exekúciu zastavil, napĺňa znaky
zavinenia oprávneného, alebo nie.

28/ Súd uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému, pretože zákonný predpoklad pre znášanie
trovexekúciesúdomniejevtomtoprípadedaný,nakoľkosúdexekúciunezastavilzdôvodunemajetnosti
povinného (§ 203 ods. 2 EP) a taktiež nie je daný zákonný predpoklad pre znášanie trov exekúcie
oprávneným, nakoľko nedošlo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného (§ 203 ods. 1 EP).

Exekúcia bola zastavená pre správanie povinného z dôvodu, že povinný v exekúcii uhradil zameškané
výživné, trovy oprávneného a ďalej riadne platil bežné výživné. Súd tak uložil povinnému povinnosť
nahradiť trovy exekúcie súdneho exekútora vo výške 264,27 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné podať odvolanie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
subjekt oprávnený z exekučného titulu podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.
z. v znení neskorších predpisov.