Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/277/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118205390
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5118205390.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobkyne N. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. XXXX/X, N., právne zastúpenej JUDr. Máriou Mihálikovou, advokátkou so sídlom Horný Val
9/19, Žilina, IČO: 420 664 41, proti žalovaným 1/ SAN & DRUM INVEST s.r.o., so sídlom Dunajská
2304/4, Bratislava, IČO: 476 604 57, 2/ B.S.B. CONSULTING plus s.r.o., so sídlom Haburská 25,
Bratislava, IČO: 506 530 41, obidvaja právne zastúpení JUDr. Janou Dráčovou, advokátkou so sídlom
Čajakova7,Bratislava,IČO:31948901,3/MartinoviUhliarikovi,nar.XX.XX.XXXX,bytomA.X.XXX/XX,
S. A. Q., právne zastúpený JUDr. Luciou Morgošovou, advokátkou so sídlom Béžová 6, Bratislava, IČO:

42 346 932, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Žilina, č. k. 7C/20/2018-328 zo dňa 24. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/, 2/, 3/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol s tým, že žalovaným 1/ až 3/ priznal nárok na náhradu
trov konania proti žalobkyni v celom rozsahu.

2) Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že neboli naplnené dôvody uvádzané
žalobkyňou pre určenie neplatnosti dražby. Mal preukázané, že ku dňu konania dražby pohľadávka
žalovaného 2/ nezanikla splnením a neboli splnené podmienky ustanovené v § 19 ods. 1 písm. k)
zákona č. 527/2002 Z. z. pre upustenie od dražby. Považoval za hodnoverné tvrdenia žalovaných, že
výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby bol žalobkyni oznámený právnym predchodcom
žalovaného 2/, čo vyplýva aj z tej skutočnosti, že žalobkyňa proti nemu a žalovanému 1/ podala dňa

10.11.2017 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by im súd uložil povinnosť zdržať sa
výkonu záložného práva, pričom sama v návrhu uvádzala oznámenie o dobrovoľnej dražbe, ktoré však
žalovaným 1/ bolo vyhotovené až dňa 30.11.2017 a žalobkyňou prevzaté 08.12.2017, z čoho možno
vyvodiť, že zo strany právneho predchodcu žalovaného 2/ jej bol oznamovaný výkon záložného práva
formou dobrovoľnej dražby, inak by o výkone záložného práva nemala mať vedomosť. Na základe
predloženýchlistinnýchdôkazovnezistilanižiadendôvodabsolútnejneplatnostizáložnejzmluvy,pričom
kvznikuzáložnéhoprávavdanejvecidošlovkladomdokatastranehnuteľností-V553/2012z31.1.2012.

Ochrana obydlia, na ktorú žalobkyňa kladie dôraz nie je bezhraničná. K platnosti zmluvy o zriadení
záložného práva zákon nevyžaduje, aby bola daná "proporcia" medzi výškou pohľadávky a hodnotou
veci, ktorá má byť založená. Zdôraznil, že dobrovoľná dražba má oporu v zákonnej úprave, sleduje
legitímny cieľ, ktorým je plnenie uhradzovacej funkcie záložného práva a keďže žalobkyňa neuhradilasvoj dlh žalovanému 2/ z úverovej zmluvy, judikovaný aj rozhodnutím súdu, nemožno ju považovať za
neprimeranú. Pohľadávka voči žalobkyni, vyplývajúca z predmetnej úverovej zmluvy, bola pôvodným
veriteľom na žalovaného 2/ postúpená na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.10.2017.

Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalobkyni doručené dňom 02.11.2017 (ust. § 111 ods. 3 CSP),
pričom žalovaný 1/ určil miesto a čas konania verejnej dražby v súlade s § 11 ods. 1 zákon č. 527/2002 Z.
z. a taktiež postupoval v súlade so zákonom pri ohodnotení predmetu dražby. Oznámenie o dobrovoľnej
dražbe bolo taktiež zverejnené na úradnej Tabuli Mesta Žilina a na internetovej stránke od 11.12.2017
do 15.01.2018, Notárska zápisnica o priebehu dražby bola žalobkyni doručená dňa 19.01.2017. Zmluva

o vykonaní dražby obsahuje všetky náležitosti stanovené v ust. § 16 zákona č. 527/2002 Z. z., prílohou
zmluvy je aj písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby v zmysle ust. § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.
z. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote žalobkyňa odvolanie, v ktorom navrhla, aby odvolací

súd zrušil napadnuté rozhodnutie a určil dražbu za neplatnú, resp. aby vec vrátil na ďalšie konanie
a rozhodnutie. Žalovaný 2/ nesplnil svoju povinnosť a písomne jej neoznámil, že začal s realizáciou
výkonu záložného práva. Ako ďalší dôvod neplatnosti dražby uviedla rozpor s dobrými mravmi (ust. §
39 OZ), ktorý videla v hrubom nepomere medzi výškou zabezpečenej pohľadávky a hodnotou predmetu
záložného práva a taktiež medzi výškou pohľadávky vymáhanou prostredníctvom dražby (ktorú v čase

konania dražby predstavovali len úroky z omeškania a náklady dražobníka) a hodnotou vydraženej
nehnuteľnosti, ktorá bola ohodnotená na 62.000,- eur. V danom prípade žalovaný 2/ realizoval svoje
záložné právo v rozpore s ústavnou zásadou primeranosti výkonu práva, pričom týmto spôsobom došlo
aj k zásahu do práva žalobkyne na bývanie. Súd má posudzovať otázku absolútnej neplatnosti ex offo.
Keďže záložná zmluva je absolútne neplatná (pre rozpor s dobrými mravmi), neplatná je aj dražba.

4) K odvolaniu sa vyjadril žalovaný 3/, ktorý mal za to, že súd prvej inštancie správne právne posúdil
otázku platnosti dražby a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
Námietku žalobkyne ohľadom údajného nedoručenia oznámenia o dobrovoľnej dražbe v kontexte
jej ďalšieho konania považoval za zjavne nedôvodnú a účelovú. Uviedol, že súd prvej inštancie sa

ohľadom námietok žalobkyne v dostatočnom rozsahu vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby v okolnostiach prípadu nemožno považovať za
neprimeraný, a to nielen s poukazom na osobu dlžníka, ale aj jej postoj k (ne)plneniu judikovaného
dlhu, na základe ktorého bola dražba vykonaná, ale aj vzhľadom na celkovú zadĺženosť žalobkyne.
Žalobkyňa je chronický neplatič s množstvom dlhov, ktoré viazli na vydraženej nehnuteľnosti, a ktoré

boli voči nej dlhodobo neúspešne vymáhané cestou exekučných konaní. V čase pred vykonaním dražby
viazlo na nehnuteľnosti, okrem záložného práva žalovaného 2/, ďalších 11 exekučných záložných práv.
V rozpore s dobrými mravmi koná naopak žalobkyňa, ktorá dlhodobo odmietala splniť svoj judikovaný
dlh, spoliehajúc sa pritom na absolútnu „nedotknuteľnosť jej obydlia“. Záverom poukázal na rozhodnutie
NS ČR zo dňa 16.04.2009, sp. zn. 21Cdo/1425/2008, podľa ktorého nepomer hodnoty zabezpečenej

pohľadávky a zálohu nemôže byť dôvodom pre záver o konaní v rozpore s dobrými mravmi, keďže po
realizácii záložného práva sa výťažok nepoužitý k uspokojeniu pohľadávky vydáva záložcovi. Je vecou
záložcu či svoju vec založí alebo nie, on je povinný zistiť si, akú skutočnú hodnotu má založená vec
v jeho vlastníctve.

5) Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6) Preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a vyhodnotením

toho, čo uviedla v rámci odvolacieho konania odvolateľka - žalobkyňa, odvolací súd konštatuje, že
súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie
veci a vykonal dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto
smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže odvolateľka vo svojom odvolaní neuviedla

žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak
vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery, ani odvolaciemu súdu neprislúchalo vyhodnotiť
dokazovanie iným spôsobom, ako ho vyhodnotil súd prvej inštancie.7) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalovaní 1/, 2/, a 3/ mali v odvolacom konaní úspech, a preto majú nárok na náhradu trov tohto konania.

8) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).