Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. jún 2021

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820200232
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2021:8820200232.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: Mesto Vranov

nad Topľou, so sídlom Dr. C. Daxnera 87/1, 093 16 Vranov nad Topľou, IČO: 00 332 933, zastúpený
JUDr. Ing. Michalom Plentom, advokátom so sídlom Sídlisko Okulka 19/42, 093 01 Vranov nad Topľou,
IČO: 37 943 324, proti žalovaným: 1. D. A., Z.. XX. XX. XXXX, K. B. B. XXXX/XX, XXX XX V. Z. K., 2.
F. A., Z.. XX. XX. XXXX, K. B. B. XXXX/XX, XXX XX V. Z. K., o vypratanie bytu a zaplatenie 348,86
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie zastavuje v časti sumy 348,86 eur, v časti úroku z omeškania zo sumy 108,58 eur vo výške
5% ročne od 22.11.2019 do zaplatenia.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne vypratať a odovzdať žalobcovi byt č. XXX, na
X. poschodí v stavbe s.č. XXXX Z. B. R. V. V. Z. K., stavba zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. V. Z. K., a to
15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 240,28 eur od 22.11.2019 do 22.1.2020, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo

sumy 190,28 eur od 23.1.2020 od 29.4.2020, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 64,39 eur
od 30.4.2020 do 1.6.2020, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi priznáva proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade rozhodnutia, ktorým by súd
žalovaným uložil povinnosť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku vypratať pre žalobcu byt číslo

XXX, na X. poschodí v stavbe s.č. XXXX Z. B. R. V. V. Z. K., stavba zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. V.
Z. K. a zaplatiť k rukám žalobcu sumu 348,86 eur, vrátene úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od
22.11.2019 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania.

2. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom vyššie uvedeného bytu. Medzi žalobcom a
žalovanýmiv1.a2radeboladňa15.12.2017uzatvorenáNájomnázmluvanaprenájom:číslobytu:XXX,
poschodie: X, ktorý pozostáva z týchto miestností a príslušenstva: garsónky a predsiene s celkovou

podlahovouplochou26,19m2.Zmluvabolauzatvorenánadobuod01.01.2018do30.06.2018.Mesačná
úhrada za užívanie bytu bola dohodnutá vo výške 108,58 eur (z toho nájomné v sume 26,56 eur). Po
uplynutí dohodnutej doby nájmu žalovaní dobrovoľne nevypratali predmetný byt a naďalej ho užívali. Na
platbáchžalobcaevidujenedoplatokžalovanýchvsume348,86eur.Uvedenúsumupovažuježalobcazaprimeranú a zodpovedajúcu cene obvyklej v danom mieste a čase. Žalobca si uplatňuje obvyklú odplatu
za užívanie bytu a obvyklú odplatu za služby, ktoré boli dodané pre žalovaných a nimi spotrebované.
Žalobca dňa 07.11.2019 vyzval oboch žalovaných na vypratanie bytu a na zaplatenie nedoplatku. Výzva

bola prevzatá a vlastnoručne podpísaná dňa 11.11.2019. Súčasne boli vyzvaní na úhradu nedoplatku
v lehote 10 dní od prevzatia výzvy. Vzhľadom nato, že dlžník neuhradil svoj záväzok riadne a včas,
dostal sa so splnením peňažného záväzku do omeškania a je povinný platiť žalobcovi zákonný úrok
z omeškania. Žalovaní v 1. a 2. rade neoprávnene zasahujú do výkonu vlastníckeho práva žalobcu,
nakoľko užívajú predmetný byt bez právneho dôvodu. Žalobca sa domáha proti žalovanému práva na

ochranu svojho vlastníckeho práva podľa ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

3. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k žalobe žalobcu nevyjadrili.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to nájomnou zmluvou z 15.12.2017,
výpisom z LV č. XXXX, k.ú. V. Z. K., upomienkou z 13.1.2020, výzvami na vypratanie bytu z 7.11.2019

s kópiami doručeniek, prednesom právneho zástupcu žalobcu a a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Z nájomnej zmluvy zo dňa 15.12.2017 vyplýva, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a vlastníkom
bytu a žalovanými ako nájomcami bola uzavretá nájomná zmluva na prenájom bytu č. XXX, na X.
poschodí v stavbe s.č. XXXX Z. B. R. V. V. Z. K.. Táto nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú

a to na dobu od 1.1.2018 do 30.6.2018. Z čl. IV. zmluvy vyplýva, že nájomca je uzrozumený s tým,
že užívanie bytu po uplynutí dohodnutej doby nájmu bez písomnej nájomnej zmluvy je užívaním bytu
bez právneho dôvodu a zakladá nárok prenajímateľa požadovať od nájomcu vypratanie bytu, resp.
za podmienok dohodnutých v tejto zmluve právo prenajímateľa byt vypratať na náklady nájomcu, ako
aj právo prenajímateľa požadovať od nájomcu finančnú náhradu za bezdôvodné obohatenie získané

nájomcom na úkor prenajímateľa užívaním bytu bez nájomnej zmluvy.

6. Podľa na LV č. XXXX k.ú. V. Z. K. vlastníkom stavby súpisné číslo XXXX postavenej na pozemku
parc. č. XXX/X je žalobca v podiele 1/1.

7. Z upomienky z 13.1.2020, splatnej 2.1.2020 je zrejmé, že nedoplatok v súvislosti s užívaním bytu
č.XXX predstavuje k 13.1.2020 sumu 348,86 eur.

8. Z výziev adresovaných žalovaným na vypratanie bytu zo dňa 7.11.2019 je zrejmé, že žalobca
žalovaných upozornil, že nájomná zmluva, na základe ktorej užívali byt č.XXX v dome súpisné číslo

XXXX Z. B. V. V. Z. K. bola uzatvorená na dobu určitú a dohodnutý čas trvania nájmu predmetného bytu
už uplynul. Prenajímateľ s nimi novú nájomnú zmluvu neuzatvorí. Žiadal bez zbytočného odkladu byt
vypratať v lehote do 15.12.2019. Na uvedenom byte eviduje nedoplatok k 31.10.2019 vo výške 240,28
eur, ktorý žiadal vyrovnať v lehote 10 dní. Žalovaní prevzali výzvy dňa 11.11.2019.

9.Právnyzástupcažalobcuvosvojompredneseuviedol,žežalovaníuhradilicelúistinu,vtejtočastiberie
žalobu späť, čo do istiny o zaplatenie 348,86 eur. Žalovaní neuhradili úrok z omeškania, preto v tej časti
spresňuje žalobu v II. odseku - žalovaný v 1. rade, žalovaný v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne
zaplatiť k rukám žalobcu úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 240,28 eur od 22.11.2019
do 22.1.2020, následne úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 190,28 eur od 23.1.2020 do

29.4.2020, následne úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 64,39 eur od 30.4.2020 do 1.6.2020.
Na zvyšku žaloby žalobca trvá. Poukázal na písomné vyhotovenie žaloby.

10. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“)
vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníctva a práva neoprávnene zasahuje; najmä

sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zdržuje.

11. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.

Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.12. V zmysle § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomná zmluva musí obsahovať označenie
predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu
alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná

zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

13. Z § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas,
zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

14. Podľa ust. § 712a ods. 9 prvej vety Občianskeho zákonníka pri zániku nájmu dohodnutého na určitý
čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu.

15. Podľa ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

17. Ako vyplýva z § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

18. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3
stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Podľa §145 ods. 2 CSP zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) ak
je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne
súd v rozhodnutí vo veci samej.

20. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na
nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa
začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. ( § 146 ods. 1 CSP ).

21. Nakoľko na pojednávaní dňa 10.6.2021 žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 348,86
eur z dôvodu úhrady uvedenej sumy žalovanými po podaní žaloby, ako aj v časti úroku z omeškania
zo sumy 108,58 eur vo výške 5% ročne od 22.11.2019 do zaplatenia, a to pred prvým pojednávaním,
súd v tejto časti konanie zastavil.

22. Podľa ustanovenia § 186 CSP skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti,
ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne
záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v
Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú.

23. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

24. V zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci

vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonalďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

25. Žalovaní, ktorým bola žaloba riadne doručená, boli vyzvaní na vyjadrenie sa k žalobe, žiadne zo
skutkových tvrdení žalobcu nepopreli, preto skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaní uzavreli so
žalobcom nájomnú zmluvu, z ktorej si povinnosť platenia nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu
neplnili riadne a včas, ako aj o tom, že žalovaní po skončení doby nájmu aj naďalej predmetný byt užívali,
čím vznikol žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a nárok na vypratanie a odovzdanie

bytu, súd v súlade s § 151 ods. 1 CSP považoval za nesporné.

26. V konaní bolo preukázané, že žalovaným v 1. a 2. rade skončil nájom predmetného bytu uplynutím
doby nájmu, nakoľko nájom bol medzi stranami sporu dohodnutý len na dobu určitú, a to od 1.1.2018
do 30.6.2018. Uplynutím dňa 30.6.2018 došlo k zániku nájmu predmetného bytu.

27. Iná nájomná zmluva medzi nimi uzavretá nebola, čo vyplynulo z vyjadrení žalobcu ako aj z
predložených písomných dôkazov, a teda je nepochybné, že žalovaní užívajú predmetný byt číslo XXX,
na X. poschodí v stavbe s.č. XXXX na B. R. V. V. Z. K., stavba zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. V. Z. K.,
bez právneho dôvodu.

28. Na základe vyššie uvedeného preto súd žalobe v časti o vypratanie nehnuteľnosti vyhovel s tým, že
žalovaným uložil povinnosť vypratať predmetný byt v primeranej lehote, požadovanej žalobcom, a to do
15 dní od právoplatnosti rozsudku. V zmysle citovaných ustanovení nemajú žalovaní nárok na žiadnu
bytovú náhradu, nakoľko nájom bol dohodnutý na dobu určitú.

29. Žalovaní sa v zmluve zo dňa 15.12.2017 zaviazali platiť žalobcovi nájomné a úhrady za služby
spojené s užívaním bytu vo výške spolu 108,58 eur za mesiac, a to v zmysle článku III. zmluvy. Tieto
skutočnosti neboli medzi stranami sporné.

30. Zároveň súd mal za preukázané, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovanými sa skončil

uplynutím dohodnutej doby nájmu dňa 30.6.2018, avšak žalovaní užívali predmetný byt bez právneho
dôvodu naďalej.

31. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu za obdobie
mesiacov október, december 2018 a júl, september a december v roku 2019, spolu v sume 348,86 eur.

32. Užívanie cudzej veci bez zmluvy o nájme, prípadne bez iného právneho titulu oprávňujúceho užívať
cudziu vec predstavuje typický príklad plnenia bez právneho dôvodu. V tomto prípade vzniká majetkový
prospech tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, že by sa jeho majetkový stav zmenšil o
prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá užívateľské právo k veci.

33. Osoba, ktorá spotrebováva plnenie v podobe výkonu práva nájmu, je povinná vrátiť bezdôvodné
obohatenie v peňažnej forme. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná suma, ktorá
zodpovedásumámobvyklevynakladanýmvdanommiesteačasezaužívanievobdobnejveci,spravidla
formou nájmu, ktorý by nájomca bol za bežných okolností povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy

a dôvodne sa táto náhrada porovnáva s obvyklou výškou nájomného.

34. Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca preukázal ako výšku nájomného a služieb poskytovaných
s užívaním bytu, ktoré boli žalovaní na základe platnej nájomnej zmluvy povinní platiť, a túto súd
považuje za obvyklú za užívanie predmetného bytu bez platnej nájomnej zmluvy.

35. Podľa vyúčtovania mali teda žalovaní do 31.12.2019 uhradiť žalobcovi z dôvodu užívania predmetu
nájmu bez právneho dôvodu sumu 348,86 eur (3x108,58 eur za rok 2019 + 53,12 eur - 30 eur za rok
2018 = 348,86 eur).

36. Žalovaní nakoniec uvedenú sumu po podaní žaloby uhradili, preto ostal predmetom konania iba
nároknaúrokyzomeškaniazosumybezdôvodnéhoobohatenia240,28eurod22.11.2019dozaplatenia
(po späťvzatí ohľadne nároku na úrok z omeškania zo sumy 108,58 eur od 22.11.2019 do zaplatenia).37. Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát
mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa
zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu

možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle
do sféry jeho dispozície(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2011, sp. zn. 5 Cdo 129/2010).

38. Slovné spojenie „dostane do sféry jeho dispozície“ nemožno vykladať v zmysle procesných
predpisov.Jenímtrebarozumieťkonkrétnumožnosťneprítomnejosobyoboznámiťsasjejadresovaným

právnym úkonom. Právna teória a súdna prax za takú možnosť považuje nielen samotné prevzatie
písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj tie prípady, keď doručením listu alebo telegramu
obsahujúceho prejav vôle do bytu adresáta či do jeho poštovej schránky, príp. i vhodením oznámenia o
uložení takej zásielky do poštovej schránky adresát úkonu nadobudol objektívnu možnosť oboznámiť sa
s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne oboznámil s obsahom právneho
úkonu. Stačí, ak mal objektívne príležitosť tak urobiť.

39. Jednostranný písomný prejav vôle je účinný voči adresátovi v okamihu, resp. dňom ocitnutia sa v
jeho dispozičnej sfére a možnosťou adresáta oboznámiť sa s jeho obsahom (napr. vložením do poštovej
schránky v mieste bydliska adresáta, ak sa tam zdržiava). Nie je prípadne rozhodné, že sa adresát
nedozvedel v tento deň o obsahu právneho úkonu (Uz NS ČR z 26. 4. 2007, sp. zn. 28 Cdo 1334/2006).

40. Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dostali do omeškania najneskôr po uplynutí lehoty,
ktorú im poskytol žalobca vo výzve zo 7.11.2019, teda do 10 dní od prevzatia výzvy. Výzva, ktorou
žalovaných žalobca vyzval na úhradu sumy 240,28 eur, sa do dispozičnej sféry žalovaných dostala dňa
11.11.2019 (podľa predložených doručeniek k prevzatiu výzvy došlo 11.11.2019). Súd preto zaviazal

žalovaných na zaplatenie úroku z omeškania v žalobcom požadovanej výške 5% ročne, ktorá výška je v
súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády, a to zo sumy
240,28 eur od 22.11.2019 (posledný deň na úhradu sumy 240,28 eur bol 21.11.2019), po zohľadnení
jednotlivých úhrad žalovaných dňa 23.1.2020 v sume 50,- eur, dňa 30.4.2020 v sume 125,89 eur, dňa
2.6.2020 v sume 172,97 eur. Nárok na úrok z omeškania žalobcovi priznal až do dňa úhrady celého dlhu.

41. Podľa zistenia súdu výška úroku z omeškania ku dňu 22.11.2019 bola 5,00 % ročne ( 5,0 % +
0,00 % - úroková sadzba ECB k uvedenému dňu). Žalobcovi teda vznikol nárok na úrok z omeškania
vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy s poukazom na ust. § 517, ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3
Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z.z.

42. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

43. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Ako vyplýva z § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

45. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

46. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku je z obsahového hľadiska v podstate zhodné
so skorším § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016. Niet preto
dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka § 146 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku. II. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému

uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť
žaloba, ktorá bola podaná dôvodne. (nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn. II. ÚS
569/2017)47. Žalobca požadoval istinu 348,86 eur spolu s ďalším nevyčísleným príslušenstvom. Žalobca uvedenú
sumu dôvodne uplatňoval, nakoľko v časti o zaplatenie istiny 348,86 eur zavinili zastavenie konania
žalovaní, a to úhradou uvedenej sumy po podaní žaloby. Žalobcov úspech tak predstavoval 100%,

žalobcovi vznikol nárok plnú náhradu trov konania.

48. Pokiaľ ide o nekapitalizovanú časť úroku z omeškania zo sumy 108,58 eur vo výške 5% ročne od
22.11.2019 do zaplatenia, v ktorej časti bolo konania zastavené vzhľadom na späťvzatie žalobcu bez
udania dôvodu, tento bol uplatňovaný v žalobe bez toho, aby ho špecifikoval v kapitalizovanej forme,

teda vo forme, ktorá by predstavovala v istom slova zmysle uplatňovanú istinu. Za týchto okolností by
nebolo dôvodné, aby súd tieto úroky kapitalizoval, takýmto spôsobom z nich vlastne vytváral istinu a
bral ju do úvahy ako základ pre posúdenie miery úspechu a neúspechu sporových strán v tomto konaní.
Nie je dôvod započítavať nevyčíslené príslušenstvo pohľadávky viažuce sa na úspešne priznanú
istinu žalobcovi ako neúspech v otázke náhrady trov konania. V súvislosti s vyššie uvedeným názorom
súd poukazuje na aktuálnu judikatúru Krajského súdu v Prešove, napríklad na rozhodnutie Krajského

súdu v Prešove sp.zn. 1Co/3/2019 zo dňa 26. 02. 2019, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn.
5Co/141/2018 zo 4.4.2019.

49. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

50. Vzhľadom na uvedené žalobcovi patrí nárok na priznanie náhrady trov konania proti žalovaným v
rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.