Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. júl 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/128/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203548
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7813203548.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov

JUDr. Borisa Brondoša a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu CD Consulting, s.r.o., Příkop 843/4,
Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného I. G., s.r.o., IČO: 36 864 421
so sídlom Bratislava, Dunajská 6, proti žalovanej E. T., nar. XX. 09. 1983, bytom Kobeliarovo 111, o
zaplatenie 377,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 8C/345/2013-109 z 24.2.2017 Okresného
súdu Rožňava

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu o
zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 377,- eur od 30.11.2009 do zaplatenia
a 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 377,- eur od 15.02.2010 do 17.07.2014 zamietol a stranám
sporu na náhradu trov nepriznal nárok.

2. Rozhodol tak o návrhu na uplatnenie pohľadávky v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), ktorým sa žalobca domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo
výške 377,- eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 377,- eur od 30.11.2009 do
zaplatenia, 6 % ročného úroku zo sumy 377,- eur od 15.2.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo
výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,26 eura, pričom žalobca ako indosatár je nadobúdateľom všetkých
práv z tejto zmenky. Zo zmenky z 24.6.2009 a z úverovej zmluvy, ktorú si súd zabezpečil zo spisu
Okresného súdu Rožňava sp. zn. 12Er/757/2010, zistil, že dňa 24.06.2009 uzavrel právny predchodca
žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. so žalovanou úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru

žalovanej. V ten istý deň bola vystavená aj zmenka na sumu 377,- eur, pričom do jej textu bol poňatý
záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu
spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 30.11.2009. Po posúdení formálnych náležitostí zmenky
v zmysle zákona č. 191/1950 Sb. súd uplatnený nárok posúdil aj podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase vystavenia zmenky a dospel k záveru, že zmenka bola
vystavená ako zabezpečovacia zmenka na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru
a takýto charakter zmenky sa nezmenil ani po zmene majiteľa zmenky, bola táto zmenka - dohoda o

vyplnení zmenky v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v
znení platnom v čase vystavenia zmenky, čo má za následok jej neplatnosť podľa ust. § 39 Občianskeho
zákonníka pre rozpor so zákonom. Vzhľadom na skutočnosť, že dohoda o vyplnení zmenky a na jejzákladevystavenázmenkasúabsolútneneplatné,súdžalobuvcelomrozsahuzamietol.Výrokotrovách
konania odôvodnil ust. § 255 ods. 2 CSP a čiastočným úspechom žalobcu vo veci.

3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/,
d/ a h/ CSP a navrhol rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov
odvolacieho konania. Namietal, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami, pričom strany
sporu takéto dokazovanie nenavrhli. Podľa žalobcu súd mal vychádzať len zo skutočností tvrdených
účastníkmi a vykonať len dôkazy navrhnuté stranami sporu. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o

svojich nárokoch platnú zmenku, voči forme a obsahu ktorej zo strany žalovanej neboli vznesené
žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov
nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Neboli splnené podmienky pre vykonanie iných dôkazov než
navrhnutých stranami sporu v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. V prejednávanej veci súd mal rozhodnúť
o práve na zaplatenie zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom
vydania rozsudku bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaná mohla vzniesť námietky voči

zmenke na základe článku 5 ods. 3 a 6 Nariadenia, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné
námietky odmietnuté vzhľadom na uplatnenie koncentračnej zásady v zmysle Nariadenia. Súd sám
nemôže vznášať voči zmenke námietky za žalovanú. Súd z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie,
preukazujúce charakter žalovanej ako spotrebiteľa, pričom žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom
nedomáhala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala a svojím konaním ju prakticky uznala. Súd teda

dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj pri nesprávnej
interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Poukázal ďalej na to, že je
majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu.
Zmenka je pritom platná, je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy, preto ju nie
je možné podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Súd prvej inštancie sa pritom

aplikáciou zákona č. 191/1950 Sb. nezaoberal, hoci predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný
záväzkový vzťah. Súd ignoroval ust. § 17 cit. zákona, v zmysle ktorého žalovaný vo všeobecnosti nie
je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov
s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak nemôže urobiť sám žalovaný, tým menej tak môže urobiť
súd. Pokiaľ aj žalovaný vznesie námietky, je na ňom, aby ich oprávnenosť preukázal. Dôkazné bremeno

teda spočíva na žalovanom a nie je možné ho preniesť na žalobcu. Samotný zákon o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola
vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej
vyplnenia. Zákon zároveň nelimitoval použitie iba istého druhu zmeniek, a teda prípustné sú akékoľvek
zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o

vyplňovacom práve. Z uvedeného je zrejmé, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a
nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, keďže právna
úprava explicitne pripúšťala používanie blanko zmeniek.

4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov [§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, h/ CSP] a dospel k záveru, že

odvolaniužalobcuniejemožnévyhovieť.RozsudokbolverejnevyhlásenýnaKrajskomsúdevKošiciach
dňa 14.7.2021 o 10:00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215/2. poschodie, po predchádzajúcom
zverejnení miesta a času verejného vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli a webovej stránke
Krajského súdu v Košiciach v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

6. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP, t.j. že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7.Odvolacísúddospelkzáveru,žeuplatnenéodvolaciedôvodyvprejednávanejveciniesúpreukázané.

8.Súdprvejinštancievykonalvovecidokazovanievrozsahudostatočnompreúplnézistenieskutkového
stavu,vykonanédôkazyvyhodnotilpodľaust.§191CSP,ztýchtodôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniam a správne rozhodol, ak žalobu žalobcu zamietol, preto odvolací súd rozsudok ako vecne
správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

9. Odvolací súd poukazuje na Spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo
veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, prijaté dňa
20.10.2015 občianskoprávnym a obchodnoprávnym kolégiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
v nasledujúcom znení :

I. Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že :

a/ pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;

b/ pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či

je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

StanoviskojeuverejnenévZbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskejrepubliky

8/2015 pod číslom 93.

10. Z cit. stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne bolo preukázané
aj v prejednávanej veci, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vypĺňovacom práve, aplikujúc
právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená, v danom prípade je to zákon č.

258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy a vystavenia zmenky, t.j. k 24.6.2009.

11.Taktopostupovalajsúdprvejinštancie,keďpozistení,žežalovanáuzavrelasprávnympredchodcom
žalobcu zmluvu o spotrebiteľskom úvere, súčasťou ktorej je aj dohoda o vyplnení zmenky (článok 14
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), skúmal (ne)platnosť tejto dohody o vypĺňovacom práve z

hľadiskajejsúladusozákonomč.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomod1.1.2008
do 31.12.2010.

12. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd môže aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky
vystaviteľom zmenky preskúmať a posúdiť nárok na uplatnený zmenkový úrok, či tento nie je uplatnený

v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na jeho výšku, teda platnosť dohody o zmenkovom úroku súd
skúma ex offo. Súd má teda právo a aj povinnosť vyhodnotiť, či dohodnutý úrok je primeraný a ak túto
podmienku nespĺňa, návrh v časti úroku zamietnuť.

13. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza

alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 OZ).

14. Zmenkový úrok rovnako ako úroky dohodnuté pri poskytovaní pôžičky alebo úveru predstavuje
odmenu za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu.

15. Zmenkový zákon ako osobitný predpis a ani Občiansky zákonník ako všeobecný predpis
neustanovujú, do akej výšky je možné dojednať zmenkový úrok, ktorý je teda predmetom voľného
zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmenkového vzťahu, čo však neznamená, že by sa na
túto dohodu nevzťahovalo ust. § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcichz občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky
vrátane zmenkového úroku dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za
odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom

spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také
konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza
dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné
prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom
je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,

určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.4.2012 sp.zn. 5 Cdo 26/2011).

16. Odvolací súd sa v zásade stotožňuje so spôsobom právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie
a za správne považuje jeho závery o spotrebiteľskej povahe právneho vzťahu strán i o neplatnosti
zmenkového úroku. Dohodnutá výška zmenkového úroku 91,25 % ročne podstatne prevyšuje úrokovú

mieru obvyklú z praxe peňažných ústavov v čase vystavenia zmenky, t.j. v júni 2009, kedy úrokové
sadzby boli nižšie ako 14 % ročne pri spotrebiteľských úveroch a ostatných úveroch pre domácnosti
poskytované bankami, z ktorého dôvodu je dohoda o zmenkovom úroku v rozpore s dobrými mravmi,
a teda neplatná v zmysle ust. § 39 OZ ako celok. Dohoda o zmenkovom úroku tvorí nedeliteľný celok
a podľa obsahu ju nemožno oddeliť tak, ako to má na mysli ust. § 41 OZ, a teda určiť za neplatnú

len tú časť dohody, ktorú vzhľadom na výšku dohodnutých úrokov považuje súd za neprimeranú a v
prevyšujúcej časti priznať zmenkový úrok. Z neplatnej dohody nie je možné priznať žiadne plnenie, a
teda ani zmenkový úrok po čiastočnom späťvzatí návrhu vo výške 0,06 % denne zo zmenkovej sumy.
Z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné žalobcovi priznať zmenkový úrok v dohodnutej výške 0,25
% denne, teda 91,25 % ročne zo zmenkovej sumy, ale ani v inej výške (0,06 % denne) tak, ako o tom

vecne správne rozhodol súd prvej inštancie.

17. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné :

18. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,

pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

19. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd

strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (ods. 2 § 150 CSP). Prostriedkami procesného útoku a
prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení protistrany,
návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne
námietky (§ 149 ods. 1 CSP).

20. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

21. Z dikcie citovaných zák. ustanovení vyplýva, že strany sporu majú povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové

tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za
procesnú pasivitu strany sporu.

22. Z vyššie cit. zákonných ustanovení zároveň vyplýva, že strany sporu sú povinné označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, avšak o tom, ktoré z označených dôkazov budú vykonané, rozhodne
súd. Nejde pritom o svojvôľu súdu, ale o zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania,
t.j. vykonávanie dôkazov na preukázanie skutočností, ktoré sú relevantné z hľadiska rozhodnutia vo
veci. Okrem dôkazov navrhnutých stranami sporu môže súd vykonať aj iné dôkazy, ak je to nevyhnutné

pre rozhodnutie vo veci. Súd teda nie je obmedzený pri vykonávaní dôkazov iba možnosťou vykonať
dôkazy navrhnuté stranami sporu, ale môže vykonať aj ďalšie dôkazy, ak je to pre rozhodnutie vo veci
nevyhnutné a tieto si môže zabezpečiť aj sám.23. V prejednávanej veci bol takýto postup nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci, pričom Civilný sporový
poriadokjesubsidiárnepoužiteľnýajvprípadekonanípodľaNariadeniaapostupsúduboltedadôvodný.
Vychádzajúc zo Spoločného stanoviska č. 93/2015 bolo povinnosťou súdu vzhľadom na okolnosti

prípadu ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom
má nárok základ. Vzhľadom na vedomosť súdu z iného súdneho konania, že žalobcom predložená
zmenka zabezpečuje nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd prvej inštancie si zabezpečil
listinné dôkazy, z ktorých mohol posúdiť jednak platnosť úkonu, v ktorom má nárok základ (úverovej
zmluvy), ale aj platnosť samotnej dohody o vyplňovacom práve, ktorá bola podkladom pre vyplnenie

zmenky ako dôkazu predkladaného žalobcom na preukázanie svojho nároku. Keďže súd na základe
vykonaného dokazovania spoľahlivo zistil, že na strane žalovanej ide o spotrebiteľa, poskytol žalovanej
ex offo ochranu, keď žalobou uplatnený nárok správne skúmal aj z hľadiska jeho (ne)súladu s normami
na ochranu spotrebiteľa (zák. č. 258/2001 Z.z.), a ak za tým účelom vykonal dôkazy, ktoré strany
nenavrhli, nemožno mu vytýkať porušenie práva na spravodlivý proces.

24. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, podľa ktorej súd prvej inštancie nerešpektoval ust. § 17 zák. č.
191/1950Sb.,aktoroužalobcavytýkalsúdu,žehocisamažalovanánemohlavzniesťkauzálnenámietky
voči majiteľovi zmenky, urobil tak súd sám, odvolací súd uvádza, že rigidná aplikácia ust. § 17 zák. č.
191/1950 Sb. by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní
sa ochrany svojich práv (ust. § 17 cit. zákona obsahuje úpravu, podľa ktorej žalovaný zo zmenky,

nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie
výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej
zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že
nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu

povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.
V prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť
obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť
platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a
o porušenie zásady efektivity (viď odôvodnenie vyššie citovaného Stanoviska č. 93/2015).

25. Napriek skutočnosti, že žalovaná v konaní výslovne nenamietala, že zmenka je neplatná, súd
správne skúmal jej platnosť, vychádzajúc zo záveru, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ (právo
patrí bdelým) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Uvedené opakovane skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej

republiky (uznesenie zo 16. januára 2013 sp. zn. 6 M Cdo/9/2012, z 21. marca 2012 sp. zn. 6
Cdo/1/2012 a uznesenie sp. zn. 5 Cdo/61/2012). Aj v prípade tohto princípu platí, že v konkrétnych
súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany
spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života
odporuje požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov spotrebiteľmi. Na túto vec

sa vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o
spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a
dynamickosť právnej úpravy spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov.
Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť
na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže

dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky,
ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť
zmluvných podmienok a v prípade, že sú neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa.
Aj v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-419/2001 zo 14.3.2013 (Česká sporiteľňa, a.s.
proti Geraldovi Feichterovi) samotný Súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej

moci skúmal postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v
danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je
povinnosťou súdu skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa.

26. Ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb. výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo

(Kovařík, Z.: Zákon směneční a šekový. Komentář, C.H.BECK 2014, str. 96). Súdny dvor sa vo viacerých
rozsudkoch týkajúcich sa Smernice č. 93/13/EHS vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať
neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr vyslovil, že ich musí skúmať ex offo
a že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len expost). V takýchto prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne
s právom EÚ.

27. Ani samotné Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo
súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Článok 7 ods. 3 Nariadenia síce
ustanovuje, že súd v prípade pasivity žalovaného „vydá rozsudok“, čo však neznamená, že žalobe
musí vyhovieť. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je
spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

28. V čase rozhodovania odvolacieho súdu (od 23.12.2015) je účinný zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým
sa zmenil a doplnil aj zákon č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení zákona č. 659/2007 Z.z. a č.
492/2009Z.z.Vzmysleust.§17ods.2zákonač.191/1950Sb.vznenízákonač.438/2015Z.z.vkonaní,
v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti
odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak

jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Z vyššie uvedeného je
zrejmé, že v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je ex offo prihliadať na námietky,
ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva. Táto povinnosť súdu
je výslovne zákonom upravená, pričom cit. ustanovenie má procesnoprávny charakter, lebo upravuje
procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa teda aj na konania začaté na súde pred účinnosťou novely zák.

č. 438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia zákona č. 438/2015 Z.z. k úpravám
účinným od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky živé
spory prebiehajúce na súdoch, za situácie, že zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim.

29. Zo všetkých uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé

spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolací súd rozsudok v napadnutom
zamietavom výroku, ktorým súd zamietol žalobu o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne
zo sumy 377,- eur od 30.11.2009 do zaplatenia a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne
správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

30. Pokiaľ ide o výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o zaplatenie
zákonného úroku 6 % ročne zo zmenkovej sumy 377,- eur od 15.02.2010 do 17.07.2014, keďže nebol
napadnutý odvolaním (z obsahu odvolania to nevyplýva), nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1

v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov
odvolacieho konania a úspešnej žalovanej trovy v odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací súd
stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 251 CSP).

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).