Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. jún 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/87/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119203504
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4119203504.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra

Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, spore žalobcu: Generali Poisťovňa, a. s., so sídlom Lamačská cesta
3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpený: AK Balara, s. r. o., so sídlom Košická 5590/56, Bratislava,
IČO: 36 858 528, proti žalovanej: O. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. C. XXX, P., zastúpená JUDr.
Imrichom Hraškom, advokátom so sídlom v Leviciach, Mlynská 2, o zaplatenie sumy 15 560,01 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 21. januára 2020 č.
k. 14C/24/2019-134, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 21. 01. 2020 č. k. 14C/24/2019-134 pri
právnom posúdení podľa § 4 ods. 1, § 2, § 12 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z. z., o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba „PZP“), § 420 ods. 1, 2, § 427 ods. 1, 2 a § 430 ods. 1
Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 15 560,01 eura s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania (výrok I.).

2. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP
tak, že plne úspešnej žalovanej v konaní priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Strany sporu nenavrhli a súd ani nezistil dôvod k aplikácii ust. § 257 CSP z
dôvodov hodných osobitného zreteľa.

3. Pokiaľ ide o zdôvodnenie rozhodnutia vo veci samej súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo

sporné to, že motorové vozidlo zn. TOYOTA HILUX 3,0, EVČ: B patrilo spoločnosti MASAM s.r.o.,
Parková 75, Vráble, IČO: 36 544 566, pričom vlastník tohto motorového vozidla mal so žalobcom
uzatvorenú zmluvu o PZP. Dňa 04. 06. 2016 došlo k dopravnej nehode, ktorú zapríčinila žalovaná
a zároveň spôsobila škodu, ktorú žalobca uhradil ako poistné plnenie spoločnosti ViOn-REALITY, s.
r. o., Zlaté Moravce, IČO: 46 725 784 za škodu spôsobenú na vozidle tejto spoločnosti zn. VOLVO
FM12, EČV: Z AO vo výške 9 107,67 eura. Takisto žalobca uhradil spoločnosti Dôvera Zdravotná
poisťovňa ňou vyúčtované náklady na zdravotnú starostlivosť poškodeného Y. O. vo výške 6 452,34

eura. K dopravnej nehode došlo počas služobnej cesty zamestnanca Y. O., ktorého jej vykonaním poveril
zamestnávateľ, ktorý je zároveň aj vlastník motorového vozidla. Takisto sporným nebolo ani zrušenie
obvinenia žalovanej za zločin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods.
1, 3 Trestného zákona, podľa uznesenia OP Nitra zo dňa 09. 07. 2017, č. Pv 751/16/4403-10. Spornýmiv konaní zostala: a) pasívna vecná legitimácia žalovanej, t. j. jej zodpovednosť za vzniknutú škodu, b)
opodstatnenosť uplatnenia § 12 ods. 2 písm. b/ zákona o PZP na tento spor vo vzťahu k žalovanej, c)
výška regresu s ohľadom na majetkové pomery žalovanej.

4. Na to, aby sa stal niekto stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o
ktorý v spore ide, pretože stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom). Ak je podaná
žaloba voči nemu (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či on aj žalovaný sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca

vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je
žalobca subjektom práva a žalovaný subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania sa v civilnom
práve procesnom používa pojem vecná legitimácia. Vecnú legitimáciu má ten subjekt, komu svedčí
stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo
nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých
sa v konaní rozhoduje. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe

čoho sa žalobca subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, resp. subjektívne
vnímažalovanéhoakoúčastníkaurčitéhohmotnoprávnehovzťahu,alevždyibato,čižalobcaažalovaný
účastníkmi daného hmotnoprávneho vzťahu objektívne sú, alebo nie sú. Nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie
je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie

ide vtedy, ak ten o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), v skutočnosti
objektívne nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Preskúmavanie vecne
legitimáciej, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane žalovaného) je imanentnou
súčasťou súdneho konania. Pred preskúmaním uplatňovaného nároku je vždy súd povinný skúmať, či
subjekty vystupujúce ako strany konania sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého

žalobca odvodzuje svoje subjektívne práva.

5. Žalobca si v danom prípade uplatnil regresný nárok voči žalovanej podľa § 12 ods. 2 písm. b/
zák. o PZP, pretože žalovaná podľa názoru žalobcu spôsobila škodu prevádzkou motorového vozidla,
ktoré použila neoprávnene. Súd dospel však k záveru, že žalobný návrh je potrebné zamietnuť pre

nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v danom spore. Žalovaná nie je v tomto spore osobou,
ktorá neoprávnene použila motorové vozidlo a ním spôsobila škodu v dôsledku dopravnej nehody.
Neoprávneným používaním motorového vozidla je privlastnenie cudzieho vozidla poisteným tým, že
sa ho zmocnil v úmysle prechodne ho užívať (§ 216 Tr zák.). Môže ísť aj o prípad neoprávneného
privlastnenia si vozidla v zmysle § 212 Tr. Zák. (krádež vozidla). V praxi sa za neoprávnené použitie

alebo spolužitie, alebo privlastnenie vozidla považuje aj odsúdenie za trestný čin sprenevery a podvodu
- § 213 a § 221 Tr. Zák. Podmienkou vzniku práva žalobcu ako poisťovateľa na postih je, že neoprávnené
použitie vozidla poisteným vyplýva z právoplatného rozsudku v trestnom konaní. Nepostačí, aby
spáchanie trestného činu bolo konštatované v inom právoplatnom rozhodnutí orgánu činného v trestnom
konaní a ani v prípade odloženia, resp. zastavenia trestnej veci (JUDr. Imrich Fekete, Obč. zákonník,

súvisiace predpisy, aktualizácia č. 59, II/14.1-45). V tomto spore bolo preukázané, že motorové vozidlo
bolo dňa 04. 10. 2016 určené na vykonanie služobnej cesty zamestnancom Y. O., ktorého vykonaním
tejto služobnej cesty poveril zamestnávateľ. Neoprávneného použitia motorového vozidla sa preto môže
dopustiť iba ten, kto sa zmocní cudzieho motorového vozidla v úmysle ho používať, prípadne ten,
kto používa neoprávnene cudzie motorové vozidlo, ktoré mu bolo zverené. Tieto skutočnosti v spore

preukázané neboli, pričom aj priamo z uznesenia OP Nitra zo dňa 09. 02. 2017, č. 1Pv 751/16/4403-10
vyplýva, že nemožno konštatovať odňatie vozidla z dispozície vlastníka, alebo oprávneného držiteľa,
pretože žalovaná napriek vedomosti, že ide o služobné vozidlo Y. O., toto viedla s jeho súhlasom
a navyše aj v prítomnosti Y. O.. Y. O. ako zamestnanec vlastníka motorového vozidla mal riadne
oprávnenie od vlastníka a služobnú cestu mal schválenú. Právne aj samotná dôvodová správa k zákonu

o PZP, pri § 12 uvádza vo vzťahu k neoprávnenému použitiu motorového vozidla ako príklad jeho
odcudzenie.

6. Nárok poisťovne, tak ako je vymedzený v § 12 zákona o PZP je špecifickým nárokom poisťovne,
ktorý sa v praxi často nesprávne poníma ako uplatnenie nároku na náhradu škody. Už samo

zákonné znenie nemôže prisvedčiť tomuto záveru, keďže nárok je definovaný ako právo na náhradu
vyplateného poistného plnenia, pričom takéto právo patrí poisťovni ako poskytovateľovi poistného
plnenia poškodenému, čo je povinnosť patriaca poisťovni priamo zo zákona, pretože jej splnenie
nemožno právne kvalifikovať ako škodu a poisteného vnímať v tomto prípade ako škodcu. Taxatívnevymedzenie prípadov, keď môže pristúpiť poisťovňa k sankcii, neumožňuje rozšírenie na iné prípady
(resp.stanoveniemožnostiuplatniťnároknavrátenievyplatenéhopoistnéhoplnenianadrozsahhypotéz
uvedených v § 12 zákona o PZP by bolo neplatné), na druhej strane však garantuje právo poisťovne

na uplatnenie nároku v prípade, ktorý je možné subsumovať pod predmetné ust. zákona o PZP. Zásady
uplatneniatohtonárokupoisťovnevočiklientovisúvzhľadomnapočetnosťprípadovaprirodzenýzáujem
poisťovní štandardizovať svoje vnútorné postupy často určované v interných predpisoch. Samotné
uplatnenie nároku a určenie výšky uplatneného nároku je takpovediac „manažérskym“ rozhodnutím
tej-ktorej poisťovne a správanie poisťovní v tomto smere môže byť motívom na uzatvorenie poistnej

zmluvy s konkrétnou poisťovňou. Z právneho hľadiska je uplatnenie nároku poisťovne limitované iba
výškou uplatneného poistného plnenia a samozrejme hypotézou právnej normy § 12 zák. o PZP. V tejto
súvislostisúdprvejinštancieuviedol,žepráveajzovšeobecnýchpoistnýchpodmienokprePZPžalobcu,
inak verejne dostupných na internetovej stránke, konkrétne čl. XIII, bod 19. vyplýva, že neoprávneného
použitia cudzieho motorového vozidla sa dopustí ten, kto sa zmocní cudzieho motorového vozidla alebo
ten, kto neoprávnene používa cudzie motorové vozidlo, ktoré mu bolo zverené.

7. Zákon o PZP je vo vzťahu k OZ špeciálnym predpisom, čo znamená, že jeho použitie má prednosť
predpoužitímustanoveníOZ.ZákonoPZPvymenúvaporušeniepovinností,ktorémôžepoisťovňaspojiť
s nárokom na vrátenie vyplateného poistného plnenia. S prihliadnutím na jednotlivé povinnosti je zrejmé,
že porušenie niektorých vymenovaných povinností nemá a nikdy nemôže mať vplyv na vznik poistnej

udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti (napr. omeškanie s poistným v čase
poistnej udalosti nemá vplyv na vznik, tobôž rozsah jej následkov), čo z logického a systematického
hľadiska potvrdzuje, že subsidiárne použitie ustanovení OZ nie je pre tieto prípady namieste (Petruľák,
M. Šulíková, M. Poistné zmluvy Praha: C.H.Bech, 2012, 392s).

8. Ak by súd pripustil a postupoval v súlade s právnym názorom žalobcu, a to tým, že v § 12 ods. 2
písm. b/ zákona o PZP nejde len o prípady v intenciách výkladu trestného práva, súd poznamenáva,
že v tomto prípade by mohlo dôjsť k použitiu motorového vozidla bez vedomia vlastníka motorového
vozidla ako jeho prevádzkovateľ, t. j. tak, ako to predpokladá § 430 ods. 1 OZ. Použitím dopravného
prostriedku bez vedomia prevádzkovateľa možno označiť aj takú situáciu, keď síce samotné použitie

dopravného prostriedku bolo prevádzkovateľom schválené, avšak v konečnom dôsledku bol dopravný
prostriedok použitý takým spôsobom, ktorý prevádzkovateľ nemohol predpokladať, a nemal teda o
takomto použití žiadnu vedomosť. Ide najmú o situácie neoprávneného použitia služobného vozidla
zamestnancom tým spôsobom, ktorý nezodpovedá určenému spôsobu jeho použitia zamestnávateľom.
V danom prípade išlo v súvislosti s použitím motorového vozidla o exces zo strany zamestnanca Y.,

ktorý bez vedomia svojho zamestnávateľa dal súhlas, resp. umožnil viesť predmetné motorové vozidlo
tretej osobe, t. j. žalovanej, pričom neoprávnene použil jemu zverené cudzie motorové vozidlo. Takto
udelený súhlas žalovanej je zrejmý z výpovede Y. O. v trestnom konaní a takisto aj z výpovede samotnej
žalovanej v tomto spore. Vzhľadom k tomu, že osobou, ktorá porušila povinnosť bol zamestnanec Y.
O., a to tým spôsobom, že bez vedomia vlastníka motorového vozidla umožnil viesť (riadiť) predmetné

motorové vozidlo žalovanej, žalovaná nemohla byť pasívne vecne legitimovanou ani z tohto dôvodu.
Neoprávneného používania zvereného motorového vozidla sa mohol dopustiť iba samotný Y. O., ktorý
ako zamestnanec vedel, resp. mal vedieť, že motorové vozidlo je služobné a iba on je oprávnený
používať. Uvedené potvrdil aj samotný zástupca zamestnávateľa Y. O., ktorý uviedol, že povolenie bolo
udelené iba zamestnancovi Y. O., a nie aj žalovanej.

9. Napriek tomu, že žalovaná spôsobila dopravnú nehodu a zároveň porušila aj predpisy cestnej
premávky (§ 420 OZ) tieto skutočnosti nie sú dôvodom k tomu, aby si žalobca uplatnil vo vzťahu k
žalovanej nárok na náhradu vyplateného poistného plnenia. V tomto spore nejde o klasický prípad
uplatneného nároku na náhradu škody, v ktorom prípade by mala byť žalovaná pasívne vecne

legitimovaná k uplatnenému žalobnému nároku podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona o PZP. Na základe
takto zaujatého právneho záveru súd predmetnú žalobu ako nedôvodnú zamietol bez toho, aby ďalej
skúmal rozsah uplatnenej regresnej náhrady zo strany žalobcu.

10. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu napadnutý

rozsudok v celom rozsahu zmeniť tak, že žalovaná bude zaviazaná na plnenie v rozsahu navrhnutom v
žalobe a takisto aj k náhrade trov konania v rozsahu 100 %. Poukázal na danosť odvolacieho dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t. j. nesprávne právne posúdenie veci.11. V spore nebolo sporné to, že žalovaná v čase vzniku dopravnej nehody viedla vozidlo zn. TOYOTA
Hiluxaporušilapravidlácestnejpremávky,čímzavinilavznikdopravnejnehody.Napriektomu,ževtomto
spore sa neuplatňuje náhrada škody, určenie zodpovedného subjektu za vzniklú škodu pri dopravnej

nehode je nevyhnutné pre ustálenie subjektu, ktorý je poistený na základe poistnej zmluvy poistenia
zodpovedosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla zn. TOYOTA HILUX podľa § 4 ods. 1 zákona o
PZP. Žalovaná je osobou zodpovednou za škodu a tým je aj osobou poistenou. Zodpovednosť žalovanej
za vzniknutú škodu vyplýva z ust. § 420 ods. 1 a § 430 ods. 1 OZ. O zodpovednosti za škodu nie
je možné hovoriť v súvislosti s Y., ktorý bol iba spolujazdcom žalovanej v čase dopravnej nehody a

dopravnou nehodou utrpel ujmu na zdraví. V prípade ak by tento zamestnanec viedol predmetné vozidlo
v čase nehody, zodpovedala by za vzniknutú škodu spoločnosť MASAM s.r.o. podľa § 420 ods. 2 OZ.
Vo veci žalobcom uplatneného nároku voči poistenému, ktorý nie je poistníkom, je jedinou osobou, u
ktorej prichádza do úvahy pasívna vecná legitimácia v tomto spore, žalovaná.

12. Žalovaná nielenže mohla, ale aj musela vedieť, že Y. O. prekračuje svoje oprávnenie. Takéto

prekročenie oprávnenia nič nemení na danosti pasívnej vecnej legitimácie žalovanej. Nebolo tvrdené a
ani preukázané naplnenie hypotézy právnej normy uvedenej v § 2 ods. 2, 1. veta OZ. Rovnako nebol
preukázané naplnenie hypotézy právnej normy uvedenej v § 15 ods. 1 Obch. zákonníka, t. j., že Y. O.
ako vodič bol splnomocnený splnomocňovať tretie osoby na vedenie služobného motorového vozidla.
Takisto nebola naplnená ani hypotéza právnej normy v zmysle § 15 ods. 2 Obch. zákonníka. Vykonanie

dôkazu oboznámením obsahu príslušného článku VPP žalobcu súd zrealizoval v rozpore s ust. § 185
CSP, pretože tento dôkaz žiadna strana sporu nenavrhla. Y. nebol oprávnený zveriť vedenie motorového
vozidla zn. TOYOTA HILUX žalovanej a napriek tomu tak urobil. Žalovaná pritom musela vedieť, že táto
osoba nie je oprávnená jej zveriť riadenie daného motorového vozidla. Napriek uvedenému žalovaná
viedla motorové vozidlo v rozpore s predpismi upravujúcimi pravidlá cestnej premávky, spôsobila vznik

dopravnejnehodyavznikškody,zaktorúzodpovedá,pričomtátoškodabolažalobcomuhradenáformou
poistného plnenia. Z týchto dôvodov je daná pasívna vecná legitimácia žalovanej v tomto spore. Takisto
sa nestotožňujú so záverom súdu prvej inštancie, že podmienkou priznania náhrady poistného plnenia
je konštatovanie neoprávneného použitia motorového vozidla právoplatným odsudzujúcim rozsudkom
v trestnom konaní. Z gramatického výkladu ust. § 12 ods. 2 písm. b/ zákona o PZP nevyplýva nutnosť

spáchania trestného činu osobou, ktorá neoprávnene používa motorové vozidlo, aby bolo možné
kvalifikovať použitie motorového vozidla zo strany tejto osoby ako neoprávnené. Vedomé protiprávne
konanie žalovanej je dôvodom, pre ktorý žalobca uplatnil voči žalovanej právo postihu. Skutočnosť,
že orgány činné v trestnom konaní voči žalovanej reálne nekonajú (v trestnom konaní nebol po dobu
troch rokov vykonaný žiaden úkon, o ktorom by žalovaná vedela), nie je dôvodom, aby mohla byť

žalovaná považovaná len za nevinnú obeť prekročenia oprávnenia zamestnanca Y., ktorý jej umožnil
viesť motorové vozidlo počas výkonu svojej služobnej cesty.

13. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uviedla, že navrhuje odvolaciemu
súdu po posúdení odvolania a vyjadrenia k nemu, napadnutý rozsudok potvrdiť, pretože je správny.

Zároveň žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V momente, ako Y.
O. dal žalovanej súhlas na vedenie vozidla vykonal tým exces, jeho konanie začalo zaväzovať iba
jeho. Žalovaná viedla vozidlo za Y. O. na jeho účet. Bol to práve Y. O., ktorý použil vozidlo zn.
TOYOTA HILUX neoprávnene, pretože jeho použitie umožnil tretej osobe (žalovanej). V tomto prípade
je potrebné venovať pozornosť ust. § 420 ods. 2 OZ a argumentom viažucim sa na § 20 ods. 2 OZ.

Jednoznačná pričítateľnosť konania žalovanej (vedenie vozidla TOYOTA HILUX) spoločnosti MASAM,
s.r.o. a negatívne následky spojené s touto činnosťou (zodpovednosť za škodu spôsobenú dopravnou
nehodou) tak musí znášať podľa § 420 ods. 2 OZ práve táto spoločnosť. „Poistenou“ osobou z pohľadu
zákona o PZP potom nie je žalovaná, ale spoločnosť MASAM, s.r.o. Ak sa aplikuje ust. § 420 ods. 2 OZ
automaticky sa potom vylučuje aplikácia § 430 ods. 1 OZ, pretože tieto dve ustanovenia sa navzájom

vylučujú.

14. Žalobca v písomnom vyjadrení na vyjadrenie žalovanej k jeho odvolaniu uviedol, že škody bola
poškodeným subjektom nahradená poistným plnením ich poisťovne, a preto je daná aktívna vecná
legitimácia Generali Poisťovňa, a.s. voči žalovanej v tomto spore. Y. O. nie je zodpovedný za škodu,

ktorá vznikla pri dopravnej nehode. Porušenie pracovnoprávnych predpisov voči prevádzateľovi nie je
dôvodom jeho zodpovednosti za škodu vzniknutú pri dopravnej nehode. Y. O. neporušil pravidlá cestnej
premávky a ani vozidlo prevádzateľa neuviedol v okamihu, kedy k dopravnej nehode došlo. Prevádzateľ
vozidla by zodpovedal za vzniknutú škodu podľa § 420 ods. 2 OZ za tej situácie, keby Y. O. viedol vozidloprevádzateľa v čase vzniku dopravnej nehody, alebo ak by nechal žalovanú v čase vzniku dopravnej
nehody viesť vozidlo prevádzateľa a súčasne by žalovaná nemohla vedieť, že Y. O. je k tomu oprávnený.

15. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonnej lehote pre podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok
viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Následne odvolací súd dospel k tomu záveru, že podané
odvolanie zo strany žalobcu vyhodnotil za nedôvodné, s rozhodnutím o tomto odvolaní tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní

pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. V danom prípade súd prvej inštancie v súvislosti s rozhodovaním o uplatnenom žalobnom
nároku žalobcu v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý pri dodržaní myšlienkového postupu
hodnotenia dôkazov v zmysle § 191 ods. 1 CSP, t. j. jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, aj

následne správne posúdil podľa ním odcitovaných ustanovení všeobecného hmotnoprávneho predpisu
(Občiansky zákonník) a predpisu špeciálneho (zák. č. 381/2001 Z. z. o PZP). Odvolací súd v tomto
odvolacom konaní viazaný svojou zákonnou povinnosťou skúmať, či odvolaním žalobcu napadnutý
rozsudok nebol vydaný v konaní, ktoré bolo postihnuté niektorou z procesných vád uvedených v § 389
ods. 1 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok bol vydaný v konaní netrpiacom ani jednou z

procesných vád v zmysle § 389 ods. 1 CSP, a preto ho ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil. V ďalšom odvolací súd odkazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého
rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

18. Na margo správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že sa plne stotožňuje s

primárnym a zároveň aj hlavným dôvodom zamietnutia podanej žaloby, ktorým je nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie na strane žalobcom označenej žalovanej O. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. C.
XXX, P.. V tejto súvislosti prvoinštančný súd správne skonštatoval, že žalovaná v tomto spore nie je
nositeľkou pasívnej vecnej legitimácie, pretože uplatnený regresný nárok sa odvíja od § 12 ods. 2 písm.
b/zákonaoPZP,pričomžalovanániejetouosobou,ktorábypredmetnévozidlopoužilaneoprávnene.Za

neoprávnené užívanie motorového vozidla súdna prax v tomto smere považuje neoprávnené užívanie
vozidla podľa § 213 Tr. Zákona, alebo prípad neoprávneného privlastnenia cudzieho vozidla podľa §
216 Tr. Zákona, čo nie je vôbec porovnateľné s prejednávanou vecou. V tomto spore zatiaľ absentuje
skutkové zistenie, z ktorého by bolo zrejmé, že žalovaná bola na základe právoplatného rozsudku v
trestnom konaní odsúdená právoplatne za spáchanie trestného činu, či už podľa § 213 alebo § 216

Tr. Zákona. V danom prípade došlo v súvislosti s použitím dopravného prostriedku žalovanou o exces
zo strany zamestnanca spoločnosti MASAM, s.r.o. Y., ktorý bez vedomia svojho zamestnávateľa dal
žalovanej viesť (riadiť) motorové vozidlo ako tretiemu subjektu. Vychádzajúc z uvedeného je potom
subjektom, ktorý sa dopustil neoprávneného používania motorového vozidla spoločnosti MASAM, s.r.o.,
jej zamestnanec Y. O., ktorý mal vedieť, že predmetné vozidlo má charakter služobného vozidla, ktoré

je oprávnený používať iba on, a nie aj žalovaná. S prihliadnutím na uvedené prvoinštančný súd správne
vyhodnotil nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalobcom v žalobe označenej žalovanej,
pre ktorý nedostatok následne žalobu žalobcu správne zamietol.19. Súd prvej inštancie vzhľadom na charakter uplatneného nároku žalobcu (podľa § 12 ods. 2 písm. b/
zákona o PZP správne zaujal stanovisko v tom smere, že napriek tej skutočnosti, že žalovaná zavinením
dopravnej nehody spôsobila škodu (na majetku a zdraví), ktorú formou poistného plnenia poškodenému

nahradil žalobca, tak v predmetnom spore nejde o klasický prípad nároku na náhradu škody, v ktorom by
v pozícii žalovaného subjektu vystupovala žalovaná. Preto žalovaná vo vzťahu k charakteru uplatneného
nároku v zmysle § 12 ods. 2 písm. b/ zákona o PZP nemôže disponovať dostatkom pasívnej vecnej
legitimácie, v dôsledku čoho bolo nutné podanú žalobu zamietnuť.

20. V kontexte týchto dôvodov odvolací súd o podanom odvolaní žalobcu zo dňa 02. 03. 2020
smerujúceho voči rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 21. 01. 2020 č. k.14C/24/2019-134 ako o
nedôvodnom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods.
2 CSP s tým, že nárok na ich náhradu v plnom rozsahu priznal úspešnej žalovanej v tomto konaní

voči neúspešnému žalobcovi. O výške tohto nároku rozhodne súdny úradník na súde prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

22. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).