Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. máj 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/249/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112211175
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7112211175.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek

senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcu: Maroš Iľko MARIVA Therm,
Michalovce, Jána Švermu 1344/3, IČO: 44 120 648, zast. JUDr. Emíliou Haberovou, advokátkou,
Advokátska kancelária, Michalovce, Fialková 3593/5, proti žalovanému X.. K. U., R.. XX.XX.XXXX, J.,
D. R. XX, zast. JUDr. Jozefom Mižákom, advokátom, Advokátska kancelária , Košice, Škultétyho 1, o
zaplatenie 1.300,00 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 15C/181/2012-478 z 26.04.2019
Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zamietol žalobu,
žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, štátu priznal právo
na náhradu vzniknutých výdavkov, ktoré je povinný hradiť žalobca v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 1.300,- eur s prísl. sumy predstavujúcej
náklady za vykonané kúrenárske a vodoinštalačné práce pre žalovaného, na tom skutkovom a právnom

základe, že na základe ústnej objednávky a dohodnutého rozsahu ceny prác, miesta, času plnenia
vykonal pre žalovaného v dobe od 20.01.2011 do 25.02.2011 kúrenárske a vodoinštalačné práce v
rodinnom dome v Košiciach na Liptovskej č. 14, ktoré zo strany žalovaného boli prevzaté a fakturoval
ich žalovanému faktúrou č. XXXXXXXX z 25.05.2001 a faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 15.02.2012 ako
cenu vykonaných vodoinštalačných a kúrenárskych prác, pričom žalovaný pohľadávku vo výške 1.300,-
eur neuspokojil ani čiastočne. Žalovaný neuznal nárok žalobcu z dôvodu, že medzi nimi nedošlo k
žiadnej konkrétnej ústnej dohode o predmete a najmä rozsahu prác, ktoré mal žalobca vykonať a ani

k dohode o cene týchto prác. K faktúre č. 2012003 z 15.02.2012 na sumu 1.300,- eur nepredložil
žiaden súpis skutočne vykonaných prác a dodávok. Žalobca nepreukázal, žeby akékoľvek práce od
neho prevzal. namietal, že z faktúry nie je možné zistiť, za aké konkrétne práce má zaplatiť, či tieto
boli odsúhlasené a skutočne riadne vykonané a odovzdané. K ukončeniu spolupráce medzi ním a
žalobcom došlo po viacerých nezhodách ohľadne kvality práce a celkového spôsobu realizácie po
predchádzajúcom upozorňovaní na nekvalitný výkon prác.

3. Súd prvej inštancie po zrušení rozsudku odvolacím súdom vo veci opätovne rozhodoval po zistení, že
faktúrouč.2012003zodňa15.2.2012splatnou29.2.2012vyúčtovalžalobcažalovanémusumu1300,-
eur za vodoinštalačné a kúrenárske práce na rodinnom dome na Liptovskej 14 v Košiciach. Vychádzal
zo zistenia, že listom zo dňa 15. 2. 2012 žalovaný vrátil žalobcovi faktúru zo dňa 15. 2. 2012 akoneopodstatnenú. Žalovaný pred súdom vypovedal, že žalobca v jeho dome vykonával vodoinštalačné a
kúrenárskepráceod20.11.2011do25.2.2011.Vpriebehuprácdochádzaloknekvalitnejprácizostrany
žalobcu. Žalobca namiesto vŕtačky používal zbíjačku a následne urobil diery, ktoré mali byť na trubky.

Robil sa odpadový materiál, čo bolo nesprávne, pri radiátore boli tri spojky, čo bolo takisto nesprávne
urobené a urobil viac ďalších chýb. Aj dochádzka na pracovisko, na stavbu zo strany žalobcu bola slabá.
Práce robil mesiac s tým, že niektorý týždeň prišiel dvakrát do týždňa, inokedy trikrát do týždňa a do
práce prichádzal okolo 10,00 h. alebo 11,00 h., niekedy okolo 14,00 h., lebo odchádzal na inú zákazku.
Rozsah prác sa dal urobiť aj za niekoľko dní. Faktúru za materiál zaplatil žalobcovi v splátkach. Jednalo

sa o faktúru č. 20110011 zo dňa 25.05.2011 na sumu 1.463,75 Eur a čím považoval cenu za konečnú. Zo
svedeckej výpovede K. P., bývalého zamestnanca žalobcu zistil, že tento robil práce na rodinnom dome
u žalovaného. Z výpovede svedka Š. N. zistil, že predmetom dohody medzi žalobcom a žalovaným bolo
realizovať vodoinštalačné práce na sanite a na ústrednom kúrení, ktoré sa začali začiatkom roka 2011,
že práca žalobcu nebola vykonaná kvalitne a ani nedávala žiadnu logiku. Sám upozorňoval žalobcu na
niektoré chyby, ale žalobca je tvrdohlavý človek a aj napriek tomu ďalej pokračoval v prácach, následne

žalobca vyhodil žalovaného. Žalobca, ktorý vystavoval faktúru, túto opravoval opakovane, možno aj
päťkrát a všetky práce po žalobcovi potom opravovali iné firmy. Po právnom posúdení veci podľa §
391 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), § 631, § 633 ods. 1, 2, § 634 ods.
1, 2, § 635 ods. 1, § 636 ods. 1, 2 OZ , prihliadajúc na čl. 8 C.s.p. § 185 ods. 1, § 191 C.s.p. a
na výsledky vykonaného dokazovania , uzavrel, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca

vykonával pre žalovaného vodoinštalačné a kúrenárske práce na rodinnom dome. Nebolo sporné, že
žalobca práce realizoval od 20.01.2011 do 25.02.2011. Vychádzal zo záveru, že k pracovnej činnosti
žalobcu na rodinnom dome žalovaného došlo, keďže žalobca vykonával pre žalovaného kúrenárske a
vodoinštalačné práce. Žalovaný mal vedomosť o konkrétnych stavebných prácach žalobcu, ktoré sa na
rodinnom dome uskutočňovali a počas týchto prác v úvode neurobil žiaden taký úkon, z ktorého by bolo

možnévyvodiť,žesvýkonomprácenesúhlasil,uzavrel,žebolamedzinimiuzavretáústnazmluvaodielo
podľa § 631 a nasl. OZ. Za podstatné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, považoval zistenie,
či zhotoviteľ dielo zhotovil v rozsahu podľa dohodnutej zmluvy o dielo, či došlo k splneniu záväzku zo
strany zhotoviteľa vykonať dielo riadne a včas. Uzavrel, že žalobca po začatí výkonu prác na dome
žalovaného nevedel, či on bude dodávateľom ako podnikateľ živnostník, keďže dodací list na uvedenú

stavu pod označením C. z 27.01.2011 vystavila jeho manželka X. X., K. T., X.: XX XXX XXX, pričom tento
podnikateľský subjekt práce na stavbe nerealizoval. V dôsledku nespokojnosti s kvalitou vykonávaných
prác žalobcom, čo vyplynulo aj z fotodokumentácie o vykonaných prácach žalobcu a výpovede svedka,
uzavrel, že práce žalobcom neboli vykonané kvalitne a práce po ňom dokončila iná firma. Nekvalita
a nesprávne pracovné postupy boli jediným dôvodom pre ukončenie spolupráce medzi žalobcom a

žalovaným.Kvystaveniufaktúryč.XXXXXXXXz15.02.2012došlorokposkončeníprác,pričomžalobca
práce na dome nedokončil, čo vyplynulo z jeho výpovede aj z výpovede všetkých svedkov, nebol
preukázaný súpis skutočne vykonaných prác a dodávok, vykonaných a dodaných žalobcom z faktúry, na
základe ktorej si žalobca uplatnil predmetný nárok, nie je možné zistiť za aké konkrétne vodoinštalačné,
kúrenárske práce si nárok uplatňuje a v akom rozsahu ich má žalovaný uhradiť, či skutočne tieto práce

žalobcom boli vykonané a odovzdané žalovanému. Konštatoval, že znalecké posudky použili výpočty
podľa platných cenníkov a určili možný rozsah a cenu použitých materiálov a prác, ktoré mohli byť
realizované na rodinnom dome, avšak veľká časť materiálu už bola zabudovaná, preto súdni znalci
nemohli vyčísliť hodnotu (ne)kvality práce, ktoré boli žalobcom spôsobené. Súdni znalci nemohli ani
zistiť, v akom štádiu rozpracovanosti boli práce pozastavené, pretože hodnotili práce a materiál na

ukončenom systéme v dome žalovaného, ktoré pre žalovaného uskutočnila iná firma. Uzavrel, že v
danom prípade žalobca nepreukázal, že mu ako zhotoviteľovi diela vzniklo právo na zaplatenie faktúry
Č.. XXXXXXXXX z 15.02.2012 na sumu 1.300,- eur. Nepreukázal, že cena diela bola dohodnutá na
sumu 1.300,- eur a že cena vo faktúre bola dohodnutá ako konečná cena a že žalovaný neuhradil
dohodnutú cenu diela. Tieto tvrdenia neboli preukázané ani výsluchom strán sporu, ani výsluchom

svedkov, ani listinnými dôkazmi, pričom žalobca iné dôkazy súdu neponúkol. Na základe uvedeného
žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému
žalovanému proti neúspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O
trovách štátu rozhodol podľa článku 4 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že neúspešného
žalobcu zaviazal nahradiť výdavky štátu, ktoré predstavuje vyplatená odmena súdneho znalca.

4. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol zmeniť rozsudok, žalobe vyhovieť,
prípadne zrušiť rozsudok a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Bol toho názoru, že v
konaní bolo dostatočne preukázané, že došlo medzi ním a žalovaným k uzavretiu ústnej zmluvy odielo. Predložil žalovanému návrh cenovej ponuky, pred začatím výkonu prác pred rodinným domom
žalovaného, resp. pred obhliadkou miesta ich výkonu. V ten istý deň po predbežnej obhliadke,
predbežnú sumu upresnil na 1.300,- eur a zároveň sa dohodli na čase nástupu k výkonu takto

dohodnutých prác. Žalovaný mu nebol schopný predložiť žiadnu technickú dokumentáciu, čo značne
skomplikovalo zmluvne dohodnutý plán pri realizácii. Žalovaný súc si vedomý toho problému naďalej
trval na vykonávaní objednaných prác. Z dôvodu realizácie naviac prác spotreba materiálu a súčiastok
sa zvyšovala, čo spôsobovalo a navršovalo navýšenie rozpočtu na náhradné diely, súčiastky a ceny.
Taktosapôvodnedohodnutáhodnotaprácanakupovanéhomateriáluzvyšovalaavofinálezodpovedala

sume 2.143,75 eur za materiál, zložená záloha 700,- eur a cena prác 1.300,- eur. V ďalšej časti odvolania
poukazoval na závery znaleckého posudku znalca Ing. Petra Ščerbu a Ing. Jozefa Čechovského.
Tvrdenia žalovaného, že ho vyhodil z miesta výkonu ním objednaných prác a údajnej nekvalite, označil
ako lživé a zavádzajúce z dôvodu, že ani k dnešnému dňu si neuplatnil u neho žiadnu reklamáciu a
neuviedol ani konkrétny dôkaz o ukončení predmetných prác s niekým iným, faktúru ktorá je predmetom
tohto konania žalovaný prevzal 15.02.2012 a nevrátil mu ju. Samotné neodborné posúdenie kvality

či nekvality ním vykonávaných prác zo strany jeho bývalého zamestnanca považoval za právne
irelevantné aj keby pripustil tú skutočnosť, že žalovaný od zmluvy odstúpil, čo sa však nestalo, bol by
povinný mu uhradiť hodnotu už ním vykonaných prác. Poukazoval na to, že bol osobne prítomný pri
obhliadke miesta oboma súdnymi znalcami, kde žalovaný ani raz nepreukázal, že práce ním označené,
ktoré boli predmetom objednávky, neboli ukončené, ani nevedel presne popísať druh jednotlivých ním

objednaných a vykonaných prác. Dal do pozornosti, že žalovaný pri obhliadkach nepoprel, aby on
(žalobca) nebol autorom výkonu týchto prác a ani sa nezmienil o tom, že tieto práce v štúdiu ich
dokončenia vykonal niekto iný. Bol toho názoru, že v konaní dostatočne preukázal, že žalovaným
objednané práce vykonal v súlade s objednávkou, odborne a kvalitne práce v čase jeho odchodu z
miesta ich výkonu boli ukončené a ním fakturovaná cena vykonaných prác zodpovedá cene dohodnutej

medzi ním a žalovaným.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu potvrdiť. Stotožnil sa s
rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach z 03.10.2018. Uviedol, že v konaní boli vykonané dôkazy, ktoré
strany sporu navrhli a boli vykonané znalecké dôkazy, dokazovanie bolo ukončené. Trval na všetkých

svojich stanoviskách doložených do spisu. Poukazujúc na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu
v bode 22. na výpoveď svedka Vladislava Sabola vypočutého 26.03.2019, ktorý podľa neho okrem
tvrdení, o ktorých vypovedal už aj predtým, nepovedal nič nové , potvrdil však skutočnosť, že na
rokovaní v máji 2011 o vysporiadaní vzťahov medzi stranami sporu za účasti svedka Pokoželca nebol
prítomný, teda nemohol sa k tomu vyjadriť. Stotožnil sa s tvrdením súdu v rozsudku zo dňa 26.04.2019,

v ktorom súd konštatoval, že žalobca nepreukázal, že cena diela bola dohodnutá na sumu 1.300,-
eur, že cena vo faktúre 15.02.2012 bola dohodnutá ako konečná cena a že neuhradil dohodnutú
cenu diela. Zdôrazňoval, že žalobca vo svojom odvolaní neuvádza právny dôvod odvolania, neuvádza,
ktoré zistenia súdu sú nesprávne, nezaoberá sa vyhodnotením dôkazov súdom. Podľa neho žalobca
nedokázal skutočnosti ktoré tvrdil a dôvodil v žalobe.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že v priebehu konania stále tvrdil
a stále tvrdí, že k vyporiadaniu vzájomných vzťahov medzi stranami sporu v máji 2011 nedošlo.
Poukazoval na svedeckú výpoveď svedka Sabola, na závery súdnych znalcov. Poukazoval na to,
že žalovaný k dnešnému dňu nepredložil údajnú ním tvrdenú tzv. dohodu o vyporiadaní vzájomných

vzťahov, ku ktorej malo dôjsť v priestoroch Zemplín centra Michalovce za prítomnosti N. N.. K dohode
o cene diela poukazoval aj na svedeckú výpoveď svedka Sabola, na znalecké posudky. Zdôrazňoval,
že žalovaný k dnešnému dňu nepreukázal svoje tvrdenia, že ním objednané práce mal dokončiť niekto
iný ako žalobca, nepreukázal odstúpenie od zmluvy, úhrada faktúry na sumu 1.300,- eur ku dnešnému
dňu nebola uhradená ani čiastočne, tvrdenia žalovaného považoval za účelové, nepreukázateľné, s

úmyslom vyhnúť sa úhrade fakturovanej ceny. Bol toho názoru, že súd nedostatočne vyhodnotil jeho
tvrdenia a dôkazy, nebral v úvahu jeho námietku o nepredložení technickej dokumentácie pôvodných
rozvodov. Uviedol, že trvá na odvolaní v celom rozsahu. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobe
vyhovieť, prípadne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie.

7. Žalovaný v písomnom stanovisku opakovane poukázal na to, že v konaní boli vykonané dôkazy,
ktoré strany sporu navrhli, boli vykonané znalecké posudky, dokazovanie bolo ukončené. Naďalej trval
na všetkých svojich stanoviskách doložených do spisu. Stotožnil sa s rozhodnutím Krajského súdu v
Košiciach z 03.10.2018, opakovane uvádzal svoje stanovisko uvedené vo vyjadrení k výpovedi svedkaSabola. Poukázal na to, že žalobca síce tvrdí, že súd nedostatočne vyhodnotil jeho dôkazy a tvrdenia,
neuviedol však ktoré tvrdenia, ktoré dôkazy. Keďže dôkaznú povinnosť svojich tvrdení má žalobca,
ten musí presne uviesť v čom napáda konanie a tvrdenie súdov. V konaní, v ktorom bolo skončené

dokazovanie, nemožno vychádzal len zo všeobecných tvrdení.

8. Opis stanoviska žalovaného bol žalobcovi doručený 02.08.2019. Ďalšie stanoviská vo veci podané
neboli.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané
včas oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrário v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

10. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20.5.20120 v pojednávacej
miestnostič.dv.202/II.poschodie,pričommiestoačasverejnéhovyhláseniarozhodnutiabolizverejnené
dňa 14.5.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 C.s.p.

12. Žalobca v odvolaní neuvádza odvolací dôvod, ktorým odôvodňuje svoje odvolanie. Z obsahu
odvolania vyplýva, že uplatňuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. t.j., že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového

stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom
pre jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia, chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.

Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s § 191 C.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
súitakéskutkovézistenia,ktorésúdzaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Ideosituáciu,keďjelogický

rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré
vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 191 až § 194 C.s.p.

14. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu nemožno
vytknúťnedostatočnézistenieskutkovéhostavuani,žebyvzaldoúvahyskutočnosti,ktorézvykonaných
dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul
niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho
hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne žeby výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal

tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194 C.s.p. alebo, žeby na zistený
skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne
vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

15. Správne zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje, na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo
také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali
vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

16. Na zdôraznenie správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd udáva:

17. Žalobca v odvolaní tvrdí, že v konaní preukázal oprávnenosť a dôvodnosť svojho názoru, poukazujúc
na okolnosti, za ktorých došlo podľa neho k uzavretiu zmluvy o dielo, opakujúc skutočnosť, akýmspôsobom realizoval práce, aké závery vyplývanú zo znaleckých posudkov, ktoré uvádzal aj v konaní
pred súdom prvej inštancie bez toho, aby presne špecifikoval, ktoré skutkové zistenie súdu prvej
inštancie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie je nesprávne, alebo nemá oporu vo vykonanom

dokazovaní. Za takýchto okolností nie je možné zistiť, aké pochybenie súdu prvej inštancie žalobca
namieta.

18. Dôvodom pre zamietnutie žaloby v danom prípade bol záver súdu prvej inštancie o neunesení
dôkazného bremena žalobcom na preukázaní vykonania prác, ktoré boli predmetom faktúry, ktorej

úhrady sa žalobca v tomto konaní domáha.

19. Dokazovanie je jedným zo základných inštitútov civilného procesu, aby súd vedel spor reálne
prejednať a rozhodnúť, musí mať zabezpečený dostatok skutkových poznatkov významných pre
rozhodnutie vo veci samej. Pri koncipovaní inštitútu dokazovania sa v novej právnej úprave zahrnuté v
CivilnomsporovomporiadkuvychádzalozdoterajšejúpravyzavedenejvObčianskomsúdnomporiadku,

ale boli zavedené aj viaceré zmeny a jednou z nich je aj odklon od princípu materiálnej pravdy. Žalobca
je povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný
ich k žalobe pripojiť ak to povaha veci pripúšťa. Do ust. § 185 C.s.p. zákonodarca zaviedol princíp
formálnej pravdy, čo predstavuje jednu z najzásadnejších zmien civilného procesu. Formálnou pravdou
sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd

sa však nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj
obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi.
Dôkaz sa vedie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy
súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. V danom prípade preto platí princíp formálnej
pravdy. Z uvedeného sa uprednostňuje procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné

tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Každá
procesná strana má právo sa oboznámiť a reagovať na tvrdenia a dôkazné návrhy protistrany. Ide o
kontradiktórny proces, kde proti sebe stoja dve strany sporu s protichodným záujmom na jeho výsledku.

20. Princíp formálnej pravdy (prejednací princíp) spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti rozhodné

pre posúdenie daného prípadu a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne
vedou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu
potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní
dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Strana má teda
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaná každá strana sporu.

Strany sú povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu
všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Strany sporu sú povinné označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení; len súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd nie je
povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy. Nie je povinný po nich pátrať, ani by tak dosť dobre
nemohol urobiť, pretože by musel vyhľadávať skutočnosti, ktoré sa týkajú rozmanitých súkromných

vzťahov medzi stranami. Tie mu nie sú pravidelne známe a vôbec dostupné. Ak tak strany nevykonajú,
potom zastihne tú stranu, ktorá je povinná potrebné tvrdenie vykonať, nepriaznivý procesný následok
spočívajúci v tom, že súd rozhodne v jej neprospech.

21. Pokiaľ ide o dôkaznú povinnosť, táto prestavuje špecifickú procesnú povinnosť, ktorou je zaťažená

sporová strana. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. Dôkazné bremeno možno
charakterizovať ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v
tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé), ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe
dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Strana sporu musí

preukázať to čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za základ svojho rozhodnutia.

22. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal rozsah
skutočne vykonaných prác, teda nepreukázal, za ktoré práce si uplatňuje žalovanú sumu. V tejto
súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalobca nepreukázal ani rozsah prác, ktoré na základe uzavretej

zmluvy o dielo mal vykonať. Rozsah skutočne vykonaných prác v konaní žalobcom nebol preukázaný
ani znaleckými posudkami, vzhľadom na to, že tieto znalecké posudky boli vykonávané iba formou
teoretického určenia možného rozsahu a ceny použitých materiálov a prác, keďže tieto boli podávané
s odstupom času viac ako 6 rokov od ich vykonania, bez zistenia, ktoré materiály voľným okomneviditeľné, sú zamurované v stenách, nemohol vychádzať z projektu pre realizáciu prác, pričom nemal
k dispozícii ani zmluvu ani projekt pre realizáciu prác, z ktorých by bolo zrejmé, aké práce boli dohodnuté.
V znaleckých posudkoch neboli ohodnotené práce, ktoré boli žalobcom skutočne vykonané.

23. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je tak záver súdu o tom, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno v spore tým, že svoje tvrdenia v konaní hodnoverným spôsobom nepreukázal, správny.

24.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdil

podľa § 387 od. 1 C.s.p., vrátane výrokov o náhrade trov konania a náhrade trov štátu.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.

26.Žalobcanebolvodvolacomkonaníúspešný,pretonemánároknanáhradutrovodvolaciehokonania.

Úspešnému žalovanému bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže bol
v odvolacom konaní úspešný.

27. Výsledok hlasovania- pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).