Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. júl 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113227448
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1113227448.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobcu: Y. D. W. G. R.
T. , L. K. X.XX.XXXX, P. J. W. T. X, K.-XXXXX V. - K., D. O. L., zastúpený JUDr. Miroslavou
Vandákovou, advokátkou, Modra, Šúrska č. 136, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Račianska č. 71, o náhradu škody

spôsobnej pri výkone verejnej moci, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I.
zo dňa 25. septembra 2018, č. k. 24 C 160/2013-296, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 25. septembra 2018, č. k. 24 C
160/2013-296, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 25.9.2018, č. k. 24 C 160/2013-296, zamietol žalobu

žalobcu a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie po právnej stránke
odôvodnil § 1 ods. 1, § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č.
58/1969 Zb.“), § 27 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len
„zákon č. 514/2003 Z. z.). Po vecnej stránke rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa predmetnou

žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 163.500,- € titulom náhrady
škody, ktorá pozostáva z osobného majetku žalobcu, ktorý nebol prejednaný v dedičskom
konaní, vedenom Štátnym notárstvom Bratislava-vidiek pod sp. zn. D 1514/77, a to a) dedičský podiel k
nehnuteľnosti: rodinný dom vo Vinosadoch č. XXX, zapísaný na vlastníckom liste č. XXXX, k. ú. Cajla,
parc. č. XXXX/XX, zastav. plocha, súp. č. XX, vo výmere 395 m2, ktorého hodnota predstavuje
17.211,34 € (518.509,- Sk), s tým, že o vzniku škody sa dozvedel v roku 2008, b) vinica, parc. č. XXXX/
X vo výmere 450 m2, výsadba viniča na drôtovom vedení, 500 ks, ktorej hodnota predstavuje 1.493,73

€ (45.000,- Sk), s tým, že o vzniku škody sa dozvedel v roku 2008, c) vinica, parc. č. XXXX
vo výmere 2544 m2, k. ú. Veľké Tŕnie, ktorej hodnota predstavuje 127.000,- €, s tým, že o vzniku škody
sa dozvedel v roku 2008, d) finančná hotovosť ku dňu úmrtia matky žalobcu, ktorá predstavovala sumu
6.306,84 € (190.000,- Sk) s tým, že o vzniku škody sa dozvedel v roku 2008, e) hnuteľné veci, ktorých
cena na základe kontrolného odhadu uskutočneného súdnym znalcom dňa 18.3.1980 predstavovala
2.039,60€ (61.445,-Sk),stým,žeovznikuškodysadozvedelvroku2008,f)poľnohospodársky

produkt - víno v hodnote 1.925,25 € (58.000,- Sk, čo predstavuje 3 900 litrov x 15,- Sk/liter) s tým, že o
vzniku škody sa dozvedel v roku 2008, g) dlžoby veriteľov uhradené z vlastných prostriedkov v hodnote
497,91 € (15.000,- Sk), s tým, že o vzniku škody sa dozvedel v roku 2008, h) pohrebné trovy - uhradenéz vlastných prostriedkov v hodnote 185,89 € (5.600,- Sk), s tým, že o vzniku škody sa dozvedel v roku
2008, i) výdavky na exhumáciu preloženia telesných pozostatkov matky žalobcu z cintorína Vinosady
na cintorín v Pezinku v roku 1981, vybudovanie pomníka v hodnote 663,88 € (20.000,- Sk), s tým, že o

vzniku škody sa dozvedel v roku 2008, j) náklady súdnych výdavkov a výdavkov právneho zastupovania
spojených so sťažnosťou ohľadom neukončeného dedičského konania a vedľajších výdavkov v sume
3.973,- € s tým, že o vzniku škody sa dozvedel v roku 2008, k) garáž na pozemku rodinného domu vo
Vinosadoch č. XXX, financovaná z vlastných prostriedkov v sume 879,64 € (26.500,- Sk),
s tým, že o vzniku škody sa dozvedel v roku 2008, l) vlastné víno uložené v pivnici rodičovského domu

v hodnote 1.128,59 € (34.000,- Sk), s tým, že o vzniku škody sa dozvedel v roku 2008. Podľa žalobcu
škoda mu vznikla nesprávnym úradným postupom Štátneho notárstva Bratislava - vidiek v konaní sp.
zn. D 1514/77. Súd mu nedoručil rozhodnutie sp. zn. D 1514/77 zo dňa 29.11.1977. Štát zodpovedá
za prieťahy, ktoré boli spôsobené neukončením dedičského konania sp. zn. D 1514/77, v rámci ktorého
došlo k prededeniu vyššie uvedených položiek v prospech nevlastného otca žalobcu, ktorým
bol V. G.. Taktiež došlo k strate súdneho spisu Okresného súdu Bratislava- vidiek sp. zn. 9 C 28/80, čím

nedošlo k včasnému prejednaniu dedičstva v konaní sp. zn. D 1514/77. Ďalšia škoda bola žalobcovi
spôsobená tým, že uznesenie Okresného súdu Bratislava - vidiek sp. zn. D 168/93, Dnot 505/93, zo dňa
6.9.1994 nebolo žalobcovi doručené, pričom sa jedná o nezákonné rozhodnutie.
1.2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal, že žalobca dostatočne nešpecifikoval, v
čom konkrétne spočíval nesprávny úradný postup a ktoré rozhodnutie orgánu verejnej moci trpí

nezákonnosťou. Jedinou zrejmou skutočnosťou je, že k pochybeniu orgánov verejnej moci malo dôjsť
v rámci dedičských konaní, uvedených v žalobe. Poukázal na to, že povinnosť tvrdenia a dôkazná
povinnosť zaťažuje žalobcu. Konštatoval, že zo žalobného návrhu možno ustáliť, že žalobca sa domáha
náhrady škody titulom nezákonného rozhodnutia, bližšie nešpecifikovaného a titulom nesprávneho
úradného postupu spočívajúceho najmä a) v prieťahoch v dedičskom konaní vedenom pred Štátnym

notárstvom Bratislava - vidiek sp. zn. D 1514/1977 (neskôr postúpené k ďalšiemu konaniu Okresnému
súdu Bratislava - vidiek pod sp. zn. 9 C 28/1980), ktoré nemá byť, podľa tvrdenia žalobcu, ukončené, b)
nečinnosti príslušného súdu pri rekonštrukcii spisu sp. zn. D 1514/1977, c) nesprávnom
doručovaní rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava - vidiek sp. zn. D 1514/1977,
zo dňa 29.11.1977, ktoré z uvedeného dôvodu nemohlo nadobudnúť právne účinky, d) nenariadení

predbežného opatrenia krajským súdom včas. Pochybení sa mali dopustiť Štátne notárstvo Bratislava -
vidiekaOkresnýsúdBratislava-vidiek,resp.OkresnýsúdBratislavaIII.akojehonástupca,vdedičskom
konaní D 1514/1977 a D 168/1993. Žalovaný poukázal na to, že vzhľadom k tomu, že rozhodnutie
Okresného súdu Bratislava III., ktoré by malo byť nezákonným, bolo vydané dňa 6.9.1994, Okresný súd
Bratislava III. sa mal nesprávneho úradného postupu dopustiť v období od 7.9.1977 do roku 2012, preto

bude nutné na nezákonné rozhodnutie aplikovať zákon č. 58/1969 Zb. a na nesprávny úradný postup
zákony č. 58/1969 Zb. a č. 514/2003 Z.z. Vo vzťahu k nároku, týkajúceho sa rozhodnutia Okresného
súdu Bratislava III. sp. zn. D 168/1993, Dnot 505/1993, zo dňa 6.9.1994, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 15.10.1994, vzniesol žalovaný námietku premlčania (§ 22 ods. 1, 2 zákona č. 58/1969 Zb.), keďže
žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku bola žalovanému doručená dňa 15.8.2011, teda po

uplynutí objektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 15.10.2004, došlo aj k uplynutiu subjektívnej
premlčacej doby. Žalovaný zároveň poukázal na to, že žalobca nebol účastníkom dedičského konania
sp.zn.D168/1993,nesplniltakďalšiuzákonnúpodmienkupreúspešnépriznanienároku.Zanepravdivé
považoval tvrdenie žalobcu o neukončení dedičského konania po vyše 35 rokoch, keď z listu Okresného
súdu Bratislava III. Spr 3672/2012 zo dňa 26.11.2012 vyplýva, že predmetné dedičské konanie malo

byť právoplatne ukončené po tom, ako Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie žalobcu
rozhodnutím zo dňa 29.4.2010. Žalovaný namietal, že žalobca nepredložil listinné dôkazy preukazujúce
nečinnosť Okresného súdu Bratislava III. vo vzťahu k rekonštrukcii dedičského spisu sp. zn. D 1514/77.
Žalobcom namietaná skutočnosť o nedoručení rozhodnutia sp. zn. D 1514/77, zo dňa 29.11.1977,
sa nezakladá na pravde, keďže zo spisu vyplýva, že žalobca podal voči predmetnému rozhodnutiu

odvolanie, dňa 27.6.1978, z čoho logicky vyplýva, že rozhodnutie, ktoré napadol odvolaním, mu ako
účastníkovi dedičského konania bolo s určitosťou doručené. Dňa 5.10.1978 vzal žalobca svoje odvolanie
späť, o ktorom nebolo dňa 12.2.2008 rozhodnuté. Takýto časový rozdiel možno považovať za postup
priečiaci sa zákonu, ktorý by mohol zakladať nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom (prieťahy), avšak žalobca nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy v dedičskom konaní (§ 9

ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.). Žalobca sa o zastavení odvolacieho konania dozvedel dňa 20.6.2008,
kedy mu bolo doručené rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a vtedy sa najneskôr mohol dozvedieť
o eventuálnom nesprávnom úradnom postupe. Žalovaný v tejto súvislosti vzniesol námietku premlčania,
keďže žiadosť o predbežné prekovanie nároku na náhradu škody mu bola doručená až dňa 15.8.2011,teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá žalobcovi uplynula dňa 20.6.2011. Žalovaný poukázal
aj na to, že zo žalobného návrhu nevyplýva, že by krajský súd prikázal Okresnému súdu Bratislava III.
nariadiť predbežné opatrenie. Žalobu žiadal zamietnuť.

1.3.1. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu na
náhradu škody vo výške 163.500,- € je premlčaný (§ 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.).
Žalovaný v konaní preukázal, že žalobca sa o vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci dozvedel najneskôr dňa 20.6.2008, kedy mu bolo do vlastných rúk doručené uznesenie
Krajského súdu v Bratislave č. k. 13 CoD 46/2008-55, zo dňa 30.4.2008. Týmto uznesením odvolací

súd zastavil odvolacie konanie z dôvodu, že žalobca vzal späť odvolanie, ktoré podal voči rozhodnutiu
Štátneho notárstva Bratislava-vidiek sp. zn. D 1514/77 zo dňa 29.11.1977. Pokiaľ žalobcovi vznikla
škoda z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava III. v súvislosti s dedičským
konaním, vedeným Štátnym notárstvom Bratislava - vidiek pod sp. zn. D 1514/77, s
poukazom na § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. začala plynúť trojročná premlčacia doba dňa
21.6.2008, keďže o škode, spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III.,

nadobudol vedomosť najneskôr dňa 20.6.2008. Súd poukázal na to, že žalobca uviedol na pojednávaní
dňa 10.3.2017, že o vzniku škody v sume 163.500,- € sa dozvedel v roku 2008. Ak teda
žalobca podal žalobu na súd dňa 15.8.2013, podal ju po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby,
ktorá v tomto prípade uplynula dňa 20.6.2011. Z tohto dôvodu súd prihliadol na námietku premlčania,
uplatnenú žalovaným, a žalobu v celom rozsahu zamietol.

1.3.2. Tvrdenie žalobcu o tom, že mu nebolo doručené rozhodnutie Štátneho notárstva Bratislava -
vidiek sp. zn. D 1514/77 zo dňa 29.11.1977 je, podľa súdu prvej inštancie, v priamom
rozpore s dôkazmi založenými v spise sp. zn. D 1514/77. Súd zistil, že po doručení rozhodnutia zo
dňa 29.11.1977 podal žalobca voči tomuto rozhodnutiu odvolanie, ktoré následne vzal späť. Ak by
mu teda nebolo doručené rozhodnutie zo dňa 29.11.1977, nemal by dôvod podať odvolanie. Je síce

pravdou, že za žalobcu prevzala rozhodnutie iná osoba, avšak žalobca túto skutočnosť v konaní sp. zn.
D 1514/77 nenamietal. Navyše, žalobcovi nič nebránilo, aby v priebehu rokov 1978 až 1982 požiadal
Štátne notárstvo Bratislava-vidiek o opätovné doručenie rozhodnutia zo dňa 29.11.1977. Súd preto
vyhodnotil uplatnenie námietky nedoručenia rozhodnutia z roku 1977 v žalobe, podanej v roku 2013,
za účelové.

1.3.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že bolo povinnosťou Okresného súdu Bratislava - vidiek, a neskôr
Okresného súdu Bratislava III., aby bez zbytočných prieťahov došlo k ukončeniu konania,
pôvodne vedeného Štátnym notárstvom Bratislava - vidiek pod sp. zn. D 1514/77, a k predloženiu veci
Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní žalobcu, ktoré podal proti rozhodnutiu Štátneho
notárstvaBratislava-vidieksp.zn. D1514/77,zodňa29.11.1977,aktorénáslednevzalspäť.

Ak Okresný súd Bratislava III. predložil vec odvolaciemu súdu až v roku 2008, dopustil sa nesprávneho
úradného postupu, spočívajúceho vo vzniku prieťahov, čo v konečnom dôsledku konštatoval aj predseda
Okresného súdu Bratislava III. v stanovisku zo dňa 20.10.2011 (č. l. 259-260). K tomu, aby bol žalobca
úspešný v konaní o náhradu škody 163.500,- €, bolo potrebné, aby si svoj nárok uplatnil riadne a včas.
Z dokazovania vyplýva, že žalobca, ktorý sa v konaní vyjadril, že o vzniku škody nadobudol vedomosť

v roku 2008, pri uplatňovaní nároku na náhradu škody nepostupoval v súlade s § 19 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z., v dôsledku čoho došlo k premlčaniu jeho práva a žalovaný úspešne
vzniesol námietku premlčania.
1.3.4. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, podľa ktorého z dôvodu straty spisu
OkresnéhosúduBratislava-vidieksp.zn.9C28/80nedošlokvčasnémuprejednaniudedičstvavkonaní

sp. zn. D 1514/77. Poukázal na to, že z dokazovania vyplynulo, že predmetom konania Okresného
súdu Bratislava - vidiek sp. zn. 9 C 28/80 nebolo prejednanie dedičstva po poručiteľke O., ale zrušenie
podielového spoluvlastníctva medzi podielovými spoluvlastníkmi a to C. E. a V. G. s tým, že konanie
bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby v roku 1984.
1.3.5. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že štát zodpovedá aj za škodu spôsobenú nedoručením uznesenia

Okresného súdu Bratislava - vidiek sp. zn. D 168/93, Dnot 505/93, zo dňa 6.9.1994, ktoré bolo podľa
žalobcu nezákonné, súd prvej inštancie poukázal na to, že ak žalobca nebol účastníkom konania
Okresného súdu Bratislava - vidiek sp. zn. D 168/93, Dnot 505/93, nebol dôvod na to, aby
mu súd doručoval rozhodnutie. Žalobca tak relevantným spôsobom nepreukázal vznik zodpovednosti
štátu za škodu, ktorá mu mala vzniknúť vydaním uznesenia Okresného súdu Bratislava - vidiek sp. zn.

D 168/93, Dnot 505/93, zo dňa 6.9.1994 a jeho nedoručením žalobcovi.
1.3.6. Súd prvej inštancie dôvodil, že ak by žalobca bez pochybností preukázal, že nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Bratislava III. prišiel o majetok, o ktorom v tomto konaní
tvrdil, že mu patrí, mohol by súd uvažovať o príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupoma vznikom škody. Účelom konania o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci nemôže
byť zisťovanie, či žalobca bol vlastníkom určitých vecí, ktoré mali byť podľa jeho tvrdenia predmetom
dedičského konania. Takéto tvrdenie žalobcu musí nepochybne vyplývať z iných dôkazov (napr. súdne

rozhodnutie, výpis z katastra nehnuteľností, atď.), ktoré žalobca v tomto konaní nepredložil. Vzhľadom
na to, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom, spočívajúcim v
neukončení dedičského konania, vedeným Štátnym notárstvom Bratislava - vidiek pod sp. zn. 1514/77,
a vznikom škody 163.500,- €, ako aj s prihliadnutím na uplatnenú námietku premlčania práva na náhradu
škody, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

1.4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 C.s.p. Procesne plne úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania, keďže si však
žiadne trovy v konaní neuplatnil, súd mu nárok na ich náhradu nepriznal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac tým, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.

1 písm. f) C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). Poukázal na to, že žaloba bola zamietnutá pre premlčanie jeho nároku.
Uviedol, že dôvodom žaloby bola skutočnosť, že nebolo ukončené dedičské konanie po jeho matke,
nebohej O., a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu orgánov verejnej moci, čím mu
bola spôsobená škoda. Štátne notárstvo Bratislava - vidiek vydalo dňa 29.11.1977 rozhodnutie sp. zn.

D 1514/77, ktorým boli prededené len nehnuteľnosti v kat. úz. Cajla, a to rodinný dom a
pozemky s parc. č. XXXX/X - vinica a parc. č. XXXX/XX - dom a dvor. Z dôvodu, že nedošlo k
prededeniu celého majetku po nebohej, podal žalobca voči rozhodnutiu odvolanie. Dňa 5.10.1978 zobral
žalobca odvolanie späť, keďže z obsahu listiny vyplývalo, že žiada o prejednanie
novoobjaveného dedičstva, resp. o prededenie ďalšieho majetku po zomrelej, ktorý nebol prededený

spolu s vyššie citovanými nehnuteľnosťami. V konaní o prejednaní novoobjaveného dedičstva sa ďalej
pokračovalo oceňovaním vecí označených žalobcom. Štátny notár rozhodol o kontrolnom oceňovaní
vecí, keďže s pôvodným posudkom druhý dedič F. G. (manžel matky) nesúhlasil, a odročil konanie na
neurčito. Zo spisu bolo zrejmé, že k oceneniu došlo. Spis D 1514/77 bol vyžiadaný ako dôkaz v konaní
sp. zn. 2 C 28/1980 (odvolateľ mal zrejme na mysli konanie sp. zn. 9 C 28/80), ktorého

predmetom bolo vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi žalobcom a F. G.. Od tohto okamihu
bol spis v dedičskom konaní D 1514/77 stratený. Z priložených spisov bolo zrejmé, že žalobca mal v
roku 1984 vziať späť návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k prededenej
nehnuteľnosti medzi ním a F. G.. Žalobca však uviedol, že takýto dokument nikdy nevydal a v tom čase
už žil v Nemecku. Nehnuteľnosť mala zostať naďalej v podielovom spoluvlastníctve dedičov.

Žalobca bol rozsudkom zo dňa 24.3.1983, vydaným Okresným súdom Bratislava - vidiek v konaní sp.
zn. 2 T 47/83, odsúdený na jeden rok odňatia slobody a bol mu uložený trest prepadnutia majetku.
Uznesením zo dňa 6.2.1991, vydaným Okresným súdom Bratislava - vidiek v konaní sp. zn. 2 Rt 308/90,
bol vyššie uvedený rozsudok zrušený. Zrušili sa všetky ďalšie rozhodnutia, ktoré obsahovo nadväzovali
na rozsudok, a to k dátumu, kedy boli vydané. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že nesprávne

uviedol, že v roku 1982 emigroval do Nemecka. Žalobca sa narodil v
severozápadných Čechách, označovaných ako Sudety, v obci Malé Březno. Jeho otec bol Nemec.
Žalobca mal nemeckú národnosť, čo bolo dokázané na súde prvej inštancie. Nie je teda pravdou, že
by do Nemecka emigroval, vrátil sa do svojej vlasti. Dňa 26.12.1993 zomrel F. G., ktorý zanechal závet,
na základe ktorého celú nehnuteľnosť z pôvodného dedičstva zdedili v dedičskom konaní D 168/93

E. a M. G.. Ako odvolateľ uviedol v konaní pred prvoinštančným súdom, polovica nehnuteľností bola
(mala byť) vo vlastníctve žalobcu. Napriek tomu však došlo k prededeniu celej nehnuteľnosti. Dňa
19.6.1996 vydal Okresný súd Bratislava - vidiek v konaní sp. zn. D 1514/77 uznesenie, ktorým sa
zakazuje nakladať s majetkom nadobudnutým v dedičskom konaní sp. zn. D 1514/77
a nadväzne v dedičskom konaní D 163/93. Manželia G. mali voči uzneseniu podať odvolanie, o ktorom

zrejme do dnešného dňa nebolo rozhodnuté, keďže zo spisu nevyplývalo ani zrušenie uznesenia, ak
by bolo odvolaniu vyhovené a ani to, že by unesenie nadobudlo právoplatnosť. Uznesením Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 30.4.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.6.2008, v konaní sp. zn.
13 CoD 46/2008 bolo rozhodnuté o odvolaní žalobcu v konaní D 1514/77. Odvolací súd rozhodoval o
odvolaní, ktoré žalobca vzal späť, a nie o žiadosti o prejednanie novoobjaveného dedičstva. Súd zrejme

vychádzal z názvu dokumentu, ale nie z jeho obsahu. Podľa názoru odvolateľa mal odvolací súd vrátiť
vec na prejednanie prvoinštančnému súdu, ktorý by rozhodoval o novoobjavenom dedičstve, o ktorom
sa prestalo konať v roku 1980. Pokiaľ nedošlo k ukončeniu konania sp. zn. D 1514/77, keďže nebolo
rozhodnuté ani o novoobjavenom dedičstve, ani o odvolaní voči predbežnému opatreniu,stále dochádza k takému nesprávnemu postupu orgánov verejnej moci, že naďalej trvá
nárok na náhradu škody. Súd preto na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ poukázal

na to, že v zmysle ustanovenia § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že sa premlčujú všetky
majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Ak teda nedošlo k rozhodnutiu vo veci novoobjaveného
dedičstva, naďalej trvá vlastnícke právo k veciam uvedeným v žiadosti o prejednanie novoobjaveného
dedičstva. To, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, konštatoval aj súd v bode 55. rozsudku. A to
z dôvodu, že Okresný súd Bratislava III. predložil vec odvolaciemu súdu na prejednanie odvolania, ktoré

bolo vzaté späť. Pričom to bol práve Okresný súd Bratislava III., ktorý mal konať vo veci prejednania
novoobjaveného dedičstva. Podľa odvolateľa dôkazom toho, že postupom Okresného súdu Bratislava
III. prišiel o majetok, je žiadosť o prejednanie novoobjaveného dedičstva. Po tridsiatich rokoch už len
ťažko dokazovať existenciu hnuteľných vecí, a nie ešte vlastnícke právo k nim. Vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam, ktoré patrili do BSM nebohej O. G. a V. G., a teda v 1 mali patriť do dedičského konania
po O. G., ktoré boli uvedené v žiadosti o prejednanie novoobjaveného dedičstva, by sa možno dali zistiť

na príslušnom katastri na žiadosť súdu. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam už prededeným v
konaní sp. zn. D 1514/77 bolo žalobcovi odňaté, keď jeho majetok prepadol štátu. Bolo to práve konanie,
či skôr nekonanie, orgánov verejnej moci, že po zrušení trestného rozsudku neboli veci žalobcovi
navrátené späť tak, ako mali byť. V celom tomto konaní bolo preukázaných toľko nesprávnych úradných
postupov voči jednej osobe a za ani jeden nesprávny postup neboli vyvodené žiadne dôsledky. Vždy

dôsledky nesprávnych postupov znášal len žalobca. Vzhľadom na uvedené, napriek tomu, že sa žalobca
dozvedel o vzniku škody v roku 2008, ale keďže konanie sp. zn. D 1514/77 do dnešného dňa nie je
príslušným súdom právoplatne skončené, čiže nesprávny úradný postup spôsobujúci škodu naďalej
trvá, nemôže byť nárok žalobcu na náhradu škody premlčaný. Odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§

470 ods. 1, 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od
1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné
podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to
dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. júla 2021; o termíne
verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, §

219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne a právne
správny (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku
ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti
rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

5. V danom spore vykonal súd prvej inštancie všetko navrhované dokazovanie, ktoré bolo potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, zhodnotením
výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 C.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na
ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, keď na prejednávaný prípad použil ustanovenia
§ 1 ods. 1, § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. a § 27 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 19 ods.

2 zákona č. 514/2003 Z. z. a správne ustálil, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Svoje zistenia a závery,
pre ktoré žalobu zamietol, súd prvej inštancie aj riadne odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami, podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými
argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania.

6.Odvolateľvytýkasúduprvejinštancie,ženazákladevykonanýchdôkazovdospel knesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm.
h/ C.s.p.). Spornou otázkou v prejednávanom prípade bolo splnenie zákonných predpokladov vzniku
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom ako aj otázka premlčania
nároku, ktorý si žalobca v prejednávanej veci uplatnil.

7. V prejednávanom prípade sa žalobca voči žalovanému domáhal náhrady škody titulom nesprávneho
úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť neukončením dedičského konania vedeného pôvodne
Štátnym notárstvom Bratislava - vidiek pod sp. zn. D 1514/77, po matke žalobcu O. G., rod. E., zomrelejdňa X.X.XXXX, ako to vyplýva aj z odvolania žalobcu proti rozsudku súdu prvej
inštancie. Škodu, podľa žalobcu, má predstavovať hodnota majetku, ktorý nebol predmetom prejednania
v dedičskom konaní sp. zn. D 1514/77 na základe jeho žiadosti o prejednanie dodatočne objaveného

majetku.

8. Ako vyplýva z predloženého spisu a dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, Okresný súd
Bratislava - vidiek v dedičskom konaní po poručiteľke O. G., zomrelej dňa X.X.XXXX, vedenom pod sp.
zn. D 1514/77, vydal dňa 10.6.1996, na návrh žalobcu, predbežné opatrenie, ktorým zakázal E. G. a M.

G. nakladať s majetkom nadobudnutým v dedičskom konaní sp. zn. D 1514/77 po poručiteľke O. G. a
nadväzne v dedičskom konaní sp. zn. D 163/93 po poručiteľovi V. G. a to do právoplatného skončenia
dedičského konania vedeného pod sp. zn. D 1514/77. Z odôvodnenia uznesenia
vyplýva, že žalobca podal predmetný návrh z dôvodu, že rozhodnutie vydané v dedičskom konaní sp. zn.
D 1514/77 nenadobudlo právoplatnosť, keďže proti nemu podal odvolanie (č. l. 19 spisu). Z uvedeného
vyplýva, že už v čase podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia mal žalobca vedomosť o

prípadnej škode, ktorá mu mala byť spôsobená tým, že predmetom prejednania v dedičskom konaní
po jeho zomrelej matke nebol majetok, ktorý mali, podľa žalobcu, následne zdediť dedičia po zomrelom
V. G. a to E. a M. G..

9. Predmetom sporu v prejednávanom prípade je náhrada škody spôsobená nesprávnym úradným

postupom, týkajúcim sa dedičského konania sp. zn. D 1514/77, vedeného pôvodne Štátnym notárstvom
Bratislava - vidiek. Konanie začalo za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., o odvolaní proti rozhodnutiu,
vydanému Štátnym notárstvom Bratislava - vidiek, č. k. D 1514/77 - 9, dňa 29.11.1977, rozhodol Krajský
súd v Bratislave uznesením č. k. 13 CoD 46/2008-55 zo dňa 30.4.2008, teda za účinnosti zákona č.
514/2003 Z. z. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, keď prejednávaný prípad posudzoval podľa

vyššie uvedených zákonov.

10. Podľa § 22 ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa
premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie
práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia)

zrušujúcehorozhodnutia(1).Najneskôrsatotoprávopremlčízadesaťrokovododňa,keďpoškodenému
bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o
škodu na zdraví (2).

11. Pokiaľ ide o premlčanie práva na náhradu škody, z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že ide

o premlčaciu dobu kombinovanú, a to kratšiu subjektívnu a dlhšiu objektívnu a ich začiatok plynutia je
upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba, avšak
ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie ešte
druhá premlčacia doba. Platí pritom, že subjektívna premlčacia doba môže plynúť len v rámci objektívnej
premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu

škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode (subjektívna premlčacia
doba). Pokiaľ ide o § 22 ods. 2 citovaného zákona a jeho analogické použitie pre prípad nesprávneho
úradného postupu (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 430/2011
zo dňa 18.1.2012) uplatnenie náhrady škody je možné len do 10 rokov odo dňa, kedy došlo ku škode,
teda v rámci plynutia objektívnej premlčacej doby, a v prípade, že sa poškodený nedozvedel o tom,

kto zodpovedá za spôsobenú škodu, a subjektívna premlčacia doba na uplatnenie náhradu škody ešte
nezačala plynúť, zároveň už nie je možné, aby začala plynúť za predpokladu, že už uplynula objektívna
desaťročná premlčacia doba.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca sa už v júni roku 1996 domáhal uloženia zákazu manželom

Pažitným nakladať s majetkom, ktorý bol predmetom dedičstva po V. G., a ktorý mal byť, podľa
žalobcu, predmetom prejednania dedičstva po jeho zomrelej matke a ktorý mal preto nadobudnúť
žalobca. Z uvedeného vyplýva, že už v júni 1996 mal žalobca vedomosť o prípadnej škode spôsobenej
neukončením dedičského konania po jeho zomretej matke. Ak sa žalobca obrátil na žalovaného
so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 15.8.2011 a so žalobou na

súd dňa 15.8.2013, urobil tak po uplynutí trojročnej subjektívnej doby. Správne preto postupoval súd
prvej inštancie, keď prihliadol na námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku vznesenú v
konaní žalovaným. Najneskôr sa mohol žalobca o prípadnej škode, spôsobenej nesprávnym úradným
postupom, dozvedieť dňa 20.6.2008, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie Krajského súdu vBratislave zo dňa 30.4.2008, sp. zn. 13 CoD 46/2008, ktorým súd zastavil odvolacie konanie vo veci
vedenej pred Štátnym notárstvom Bratislava - vidiek, sp. zn. D 1514/77, z dôvodu späťvzatia odvolania
žalobcom tak, ako to konštatoval súd prvej inštancie. Aj v takom prípade uplatnil žalobca svoj nárok po

uplynutí zákonnej trojročnej premlčacej doby (§ 19 zákona č. 514/2003 Z. z.). Správne preto postupoval
súd prvej inštancie, keď prihliadol na námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku vznesenú v
konaní žalovaným a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

13. Podmienkou úspešnosti žaloby o náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci a vzniku

zodpovednosti štátu za vzniknutú škodu je (podľa zákona č. 58/1969 Zb. ako aj č. 514/2003 Z. z.) je
kumulatívne splnenie podmienok a to nesprávny úradný postup (resp. nezákonné rozhodnutie), vznik
škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Pri absencii čo i len jednej
z uvedených podmienok nemožno hovoriť o vzniku zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu.

14. Okrem skúmania dôvodnosti uplatnenej námietky premlčania sa súd prvej inštancie v konaní

zaoberal aj otázkou preukázania škody uplatnenej žalobcom. Pokiaľ ide o pojem škoda, tento nie je
definovaný ani v jednom z vyššie uvedených zákonov (č. 58/1969 Zb. a č. 514/2003 Z. z.), pričom zákon
č.514/2003Z.z.upravujerozsahjejnáhradyatotak,žesauhrádzaskutočnáškodaaušlýzisk(§17ods.
1). Pri definovaná pojmu škoda preto treba vychádzať z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka
(§ 442) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je

vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
Pri skúmaní prípadnej škody súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v konaní nepredložil také
dôkazy, ktorými by hodnoverne preukázal, že nesprávnym úradným postupom súdu prišiel o majetok,
ktorý mal, podľa jeho názoru, nadobudnúť v dedičskom konaní po svojej zomrelej matke. S uvedeným
konštatovaním súdu prvej inštancie sa v celom rozsahu zhoduje aj odvolací súd. Žalobca síce v žalobe

označil majetok, ktorý mal v dedičskom konaní po zomrelej matke nadobudnúť, avšak neoznačil, resp.
nepredložil, žiadne dôkazy o jeho existencii, o jeho hodnote a o tom, že by aj spĺňal zákonné podmienky
pre jeho nadobudnutie v dedičskom konaní. Dôkazné bremeno pritom spočívalo na žalobcovi, pričom
neunesenie dôkazného bremena má za následok jeho procesný neúspech v spore.

15. Odvolateľ v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Pri tomto odvolacom dôvode ide o taký postup súdu prvej
inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, pri ktorom súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z
dôkazovnevyplynuli,prípadneneprihliadolnaskutočnosti,ktorébolipreukázané.Odvolacísúdpovažuje
za potrebné poukázať na to, že odvolateľ vo svojom odvolaní nekonkretizoval, ktoré skutkové zistenia,

ku ktorým dospel súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním, považuje za nesprávne. Odvolací súd
takéto pochybenie v postupe súdu prvej inštancie nezistil, preto považuje túto odvolaciu námietku
odvolateľa za nedôvodnú.

16. Odvolateľ ďalej v odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právnehoposúdeniaveci.Nesprávneprávneposúdeniejechybnouaplikáciouprávanazistenýskutkový
stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. Súd prvej inštancie v tomto nepochybil, na vec aplikoval správne
právne predpisy (zákony č. 58/1969 Zb. a č. 514/2003 Z. z.), pričom tieto aj správne

interpretoval a zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne
správne potvrdil (§ 387 C.s.p.) konštatujúc, že odvolateľ v odvolacom konaní nepredložil žiadny
relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť

pre neho priaznivejšie rozhodnutie.

18. Odvolací súd potvrdil ako vecne správny aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania,
keďže žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli a žalovaný odvolanie proti rozsudku vo výroku o
trovách konania nepodal.

19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto mu odvolací súd
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výškenáhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie

prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).