Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. marec 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/136/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112222489
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5112222489.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci žalobcu:

R. C., W.. XX.X.XXXX, F. M. XXXX/X, XXX XX Ž., proti žalovaným v rade 1/: E. Y., W.. XX.X.XXXX, F. M.
XX, Y., právne zastúpená Advokátska kancelária Hudák & Ochodničanová, v.o.s., so sídlom Hodžova
208/8, 010 01 Žilina, IČO: 50 836 901 , v rade 2/.: F. Š., W.. X.X.XXXX, F. F. XXXX/XX, Ž., U. C. X/ W.
Š., W.. XX.X.XXXX, F. T. XXXX/X E., XXX XX Ž.K., o určenie odporovateľnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd priznáva žalovaným v rade 1/,2/ a 3/ proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.6.2012 proti v žalobe pôvodne označenej

žalovanej v rade 1/ domáhal súdneho výroku, ktorým by súd určil, že kúpna zmluva, na základe
ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, V. Ú. F. z
predávajúceho K. Y. na kupujúcu - žalovanú je voči žalobcovi právne neúčinná a zároveň náhrady trov
konania.

2. Podaním doručeným súdu dňa 17.4.2013, upraveným dňa 23.4.2013 žalobca podal návrh na
pripustenie pristúpenia do konania žalovaných v rade 2/ a 3/. Tunajší súd uznesením č. k. 7C

136/2012-72 zo dňa 2.5.2013 pripustil, aby do konania pristúpili ako žalovaní v rade 2/ a 3/.

3. Na základe výzvy súdu zo dňa 29.1.2015 na odstránenie vád podania žalobca podaním doručeným
súdu dňa 3.3.2015 doručil podanie, ktorým odstránil súdom vytýkané vady, zároveň však upravil žalobný
petit, ktoré podanie súd posúdil ako návrh na zmenu žaloby, a v ktorom sa žalobca domáhal, aby súd
určil, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 1.5.2010 uzatvorená medzi K. Y., W.. XX.X.XXXX, F. T. XXXX/
XA, Ž. E. E. Y., W.. XX.X.XXXX, F. T. XXXX/XA, XXX XX Ž. - žalovaná v rade 1/, ktorej vklad bol povolený

Správou Katastra Žilina pod č. U. XXXX/XX dňa 10.5.2011, ktorého predmetom boli nehnuteľnosti
vedené v Katastri nehnuteľnosti Okresným úradom Ž.a, odbor katastrálny pre I. Ž., katastrálne územie F.
na LV č. XXXX E.ko pozemok registra C parcela č. V. XXXX/XX- zastavané plochy a nádvoria o výmere
302 m2, pozemok registra C parcela č. V. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 660 m2 a
stavba rodinného domu súp. č. XXXX postavený na parcele č. KNC XXXX/XX je voči žalobcovi právne
neúčinná a žalobca sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky vo výške 112.000,- Eur s prísl.
priznaným rozsudkom Bratislavského rozhodcovského súdu zriadeného pri Capitol Legal Arbitracion

s.r.o., IČO: 35 965 355, sp. zn. 3Rci 1024/12 zo dňa 18.10.2012 aj z predaja nehnuteľností vedených v
katastri nehnuteľností Okresným úradom Žilina, odbor katastrálny pre Obec Žilina, katastrálne územie F.
na LV č. XXXX ako pozemok registra C parc. č. KNC XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
302 m2, pozemok registra C parcela č. V. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 660 m2 astavba rodinného domu súp. č. XXXX postavený na parcele č. KNC XXXX/XX, ktoré patrili povinnému
- K. Y.Č., W.. XX.X.XXXX, F. T. XXXX/XA, XXX XX Ž. a následne na základe právneho úkonu, ktorého
neúčinnosti sa domáha patrili žalovanej v rade 1/, alebo sa môže žalobca domáhať od žalovaných v

rade 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne zaplatenia peňažnej náhrady vo výške 131.410,40 Eur s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 112.000,- Eur od 1.7.2011 až do zaplatenia a to v lehote do
3 dní po právoplatnosti rozsudku.

4. Súd uznesením č. k. 7C 136/2012-148 zo dňa 6.7.2015 pripustil zmenu žalobného petitu v znení

navrhnutom žalobcom.

5. Žalobca svoju žalobu pôvodne skutkovo odôvodňoval tým, že s K. Y. uzatvorili dňa 7.2.2011
zmluvu o pôžičke na základe, ktorej mu poskytol pôžičku vo výške 116.000,- Eur a dlžník sa zaviazal
vrátiť poskytnutú pôžičku v celosti a v hotovosti v sume 116.000,- Eur najneskôr do 31.3.2011. Na
zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi žalobca a dlžník uzatvorili dňa 18.4.2011 záložnú

zmluvu,predmetomktorejbolinehnuteľnostivedenénaLVč.XXXXT.V.Ú.F..Žalobcanáslednenepodal
návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti a to z dôvodu, že bol viackrát požiadaný
dlžníkom, aby návrh na vklad záložného práva nepodal s tým, že nie je nutné ho podávať, keďže mu
dlžnú sumu v najbližšej dobe zaplatí v celom rozsahu. Toto sa viackrát zopakovalo, avšak dlžník dlžnú
sumu nielenže nesplatil v období pred splatnosťou pohľadávky ako sľuboval, ale dlžnú sumu nesplatil

ani v deň jej splatnosti. Následne bez toho, aby informoval žalobcu previedol predmetné nehnuteľnosti
na manželku E. Y. - žalovanú. Prevodom vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam na základe
kúpnej zmluvy medzi K. Y. a žalovanou došlo k zmenšeniu majetku do takej miery, že je ohrozené
aj čiastočné uspokojenie pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi. Zároveň je zrejmé, že bola uzatvorená
v úmysle ukrátiť veriteľa, t.j. žalobcu a tento úmysel bol v čase uzatvorenia zmluvy žalovanej známy,

pretože žalovaná je manželkou dlžníka, t.j. blízkou osobou podľa ustanovenia § 116 Občianskeho
zákonníka.

6. Vo vzťahu k žalovaným v rade 2/ a 3/ žalobca svoju žalobu odôvodňoval tým, že žalovaná v rade 1/
previedla nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX T. V. Ú. F. na žalovaných v rade 2/ a 3/ titulom kúpnej

zmluvy, ktorej vklad vlastníckych práv bol povolený dňa 15.3.2013, pričom poukázal na ustanovenie §
42 b/ ods. 3 Občianskeho zákonníka a teda mal za to, že právo odporovať možno uplatniť aj voči tretím
osobám ako singulárnym nástupcom, t.j. žalovaným v rade 2/ a 3/ z dôvodu uzavretia dvojstranného
právneho úkonu, t.j. kúpnej zmluvy. Zároveň uviedol, že žalovaným v rade 2/ a 3/ boli známe okolnosti
odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu, pretože v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bola na

predmetnom LV zapísaná poznámka o prebiehajúcom konaní o určenie odporovateľnosti právneho
úkonu. Žalobca sa domáha určenia odporovateľnosti tak voči osobe, ktorá mala z uvedenej zmluvy
prospech ako i voči právnym nástupcom uvedenej osoby. Z existencie poznámky na LV o konaní
vedenom na Okresnom súde Žilina je zrejme, že žalovaní pri vynaložení odbornej starostlivosti mohli
mať vedomosť o okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť právneho úkonu proti ich predchodcovi.

7. Zmenu žaloby žalobca odôvodňoval s poukázaním na ustanovenie § 42 b/ ods.4 Občianskeho
zákonníka, kde uviedol, že dôsledkom určenia odporovateľnosti je, že sa žalobca môže domáhať
uspokojenia z veci, ktorá bola predmetom odporovateľného právneho úkonu alternatívne sa môže
domáhať práva na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. V danom prípade vzhľadom na

existenciu viacerých záložných práv ako aj exekučných konaní vedených na vec je otázne, či je možné
uspokojenie nároku žalobcu z veci, ktorá bola predmetom odporovateľného právneho úkonu, preto sa
žalobca domáhal alternatívne uloženia povinnosti zaplatiť peňažnú náhradu.

8. Žalovaná v rade 1/ k podanej žalobe podala písomné vyjadrenie na pojednávaní dňa 16.3.2016

prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanému
v rade 2/ doručené na pojednávaní a žalovanej v rade 3/ prostredníctvom pošty, v ktorom uviedla,
že má za to, že kúpna zmluva zo dňa 1.5.2010, ktorou predávajúci K. Y. previedol vlastnícke právo
k rodinnému domu a k pozemkom evidovaných na LV č. XXXX T. V. Ú. F. nie je odporovateľným
právnym úkonom v zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa veriteľ môže

domáhať vyslovenia právnej neúčinnosti právneho úkonu dlžníka výlučne vtedy, ak tento právny úkon
ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Žalobca v odôvodnení svojej žaloby o určení
odporovateľnosti právneho úkonu uvádza, že prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na
základe kúpnej zmluvy došlo k zmenšeniu majetku dlžníka do takej miery, že je ohrozené aj čiastočnéuspokojenie pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi, avšak žalobca uvedené tvrdenia doposiaľ nijakým
spôsobomnepreukázal.Žalovanávrade1/jetohonázoru,žezmluvajeekvivalentnýmprávnymúkonom
a kúpna cena za nehnuteľnosti vo výške 200.000,- Eur predstavovala obvyklú cenu nehnuteľnosti v

čase ich prevodu. Na nehnuteľnostiach v čase ich prevodu na základe zmluvy viazli 3 záložné práva a
to záložné právo v prospech OTP Banka Slovensko a.s. a záložné právo v prospech žalovanej v rade
1/. Záložné práva viaznuce na nehnuteľnostiach mali prirodzene zásadný vplyv na výšku kúpnej ceny.
Pri prevode nehnuteľnosti na základe zmluvy nemohlo dôjsť k ukráteniu žalobcu ako veriteľa, pretože
zmluva je ekvivalentným právnym úkonom, neviedla k zmenšeniu majetku dlžníka a ani nespôsobila

nemožnosť uspokojenia žalobcu z majetku dlžníka. Prevodom nehnuteľnosti na žalovanú v rade 1/
došlo iba k zmene podoby aktív dlžníkovho majetku v rovnakej hodnote, ako keby k ich prevodu
vôbec nebolo došlo. Žalobcove tvrdenia o zmenšení majetku dlžníka v dôsledku prevodu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam na základe zmluvy nie sú ničím podložené. K ukráteniu pohľadávky žalobcu
uzatvorením zmluvy medzi dlžníkom a žalovanou v rade 1/ nemohlo dôjsť aj z dôvodu, že v čase
zatvorenia zmluvy, ako aj v čase, kedy príslušná Správa Katastra v Žiline povolila vklad vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovanej v rade 1/ mal dlžník dostatok iného majetku, z ktorého by
bolo možné pohľadávku žalobcu spoľahlivo uspokojiť. Žalovaná v rade 1/ o úmysle dlžníka odporovaným
právnym úkonom ukrátiť žalobcu ( veriteľa ) nevedela a ani nemohla vedieť, nakoľko vyvinula náležitú
starostlivosť na poznanie takéhoto úmyslu dlžníka a žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomuto úmyslu
nezistila. Žalovaná v rade 1/ v čase pred uzavretím spornej zmluvy, t.j. pred dňom 1.5.2010 vynaložila

náležitú starostlivosť na zistenie majetkových pomerov a možného úmyslu dlžníka, konkrétne zistila že
dlžník bol v čase uzatvorenia zmluvy spoločníkom v obchodných spoločnostiach s ručením obmedzením
Byty Slovakia s.r.o., SSIM - Poľná s.r.o., SSIM - Developmen s.r.o., SSIM s.r.o., ďalej preverovaním
majetkových pomerov dlžníka zistila, že tento bol v čase uzatvorenia zmluvy aj akcionárom v akciových
spoločnostiach SSIM - Europark a.s. a SSIM - OC a.s. V tejto súvislosti považovala za potrebné uviesť,

že dlžník je spoločníkom, resp. akcionárom týchto obchodných spoločností dodnes. Nie je zrejme, prečo
sa žalobca nesnaží uspokojiť svoju pohľadávku exekúciou na obchodné podiely, resp. akcie dlžníka
v týchto obchodných spoločnostiach. Na týchto obchodných podieloch, resp. akciách nie je ani nikdy
nebolo zriadené exekučné záložné právo. Ďalším dôkazom o tom, že žalovaná v rade 1/ nemohla poznať
úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa je skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená v čase, keď pohľadávka

žalobcu voči dlžníkovi ešte ani len neexistovala, čo vylučuje vedomosť žalovanej v rade 1/ o úmysle
dlžníka ukrátiť tohto veriteľa. V neposlednom rade žalovaná v rade 1/ pri lustrácii majetkových pomerov
dlžníka zistila, že dlžník mal v čase uzavretia zmluvy ako aj v následnom období vysoké pohľadávky zo
zmlúv o pôžičkách voči a.s. SSIM - OC a.s. a voči spoločnosti Byty Slovakia s.r.o. a to pohľadávku z titulu
zmluvy o pôžičke medzi dlžníkom ako veriteľom a spoločnosťou Byty Slovakia s.r.o. ako dlžníkom zo dňa

25.3.2010 na sumu 5.477.010,- Eur, zmluvy o pôžičke medzi dlžníkom a veriteľom a spoločnosťou Byty
Slovakia s.r.o. ako dlžníkom zo dňa 30.4.2010 na sumu 152.200,- Eur, zmluvu o pôžičke medzi dlžníkom
ako veriteľom a spoločnosťou SSIM - OC a.s. ako dlžníkom zo dňa 26.1.2009 na sumu 748.400,-
Eur. Žalovaná v rade má a v rozhodnom čase mala vedomosť o tom, že si dlžník svoje pohľadávky
voči spoločnosti SSIM - OC a.s. uplatnil v reštrukturalizácii tejto spoločnosti, pričom tieto pohľadávky

boli v reštrukturalizácii správcom zistené, pričom reštrukturalizačný plán spoločnosti SSIM - OC a.s.
potvrdený uznesením Okresného súdu Žilina č. k. XR/XXXX-XXXX zo dňa 15.6.2012 predpokladal ich
uspokojenie. Je teda nepochybné, že dlžník mal v čase uzatvorenia odporovanej zmluvy dostatok iného
majetku, z ktorého bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu. Žalovaná v rade 1/ teda nemala najmenší
dôvod sa domnievať, že by prevodom nehnuteľností na jej osobu mohlo dôjsť k akémukoľvek ukráteniu

pohľadávky žalobcu, alebo iného veriteľa, pričom vyvinula náležitú starostlivosť na zistenie majetkových
pomerov dlžníka. Z uvedených dôvodov navrhla žalobu žalobcu zamietnuť. Na uvedenom vyjadrení
zotrval právny zástupca žalovanej v rade 1/ aj na pojednávaní dňa 16.3.2016 ako aj v priebehu ďalšieho
konania, v ktorom zároveň aj namietol pasívnu legitimáciu žalovaných v rade 2/ a 3/, pričom poukázal
na ustálenú judikatúru slovenských súdov ( napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 148/2007

zo dňa 31.7.2008, uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 61/2008 ), v ktorých Najvyšší súd SR judikoval kto
je pasívne legitimovaný v žalobe o určenie odporovateľnosti právneho úkonu. V podobnom duchu sa
vyjadril aj Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2ÚS 7/2012 zo dňa 6.3.2012, a pokiaľ sa žalobca
voči žalovaným v rade 1/ až 3/ domáha zaplatenia peňažnej náhrady vo výške 131.410,40 Eur s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 112.000,- Eur od 1.7.2011 až do zaplatenia poukázal na

odôvodnenie Rozsudku Krajského súdu v Ostrave sp. zn. 57Co 1134/2012 zo dňa 11.4.2013.

9. Žalovaní v rade 2/ a 3/ sa k podanej žalobe písomne nevyjadrili.10. Na pojednávaní dňa 16.3.2016 žalovaný v rade 2/ uviedol, že nevie prečo je spolu s manželkou
žalovaný.SpánomY.akodlžníkomžalobcunemajúžiadnyprávnyvzťah.Uzatvorilizmluvusožalovanou
v rade 1/ a žalovanej v rade 1/ vyplácali kúpnu cenu za dom prostredníctvom banky formou prevzatia

úveru. Zaplatili ešte nejaké nedoplatky zo splátok na tomto úvere a takýmto spôsobom bola aj vyplatená
kúpna cena. Ďalej aj pokračujú v splácaní úveru, peniaze žalovanej v rade 1/ ani nedával fyzicky, išlo
to všetko cez banku, teda pred prevzatím tohto úveru. Úver prevzali asi vo výške okolo 400.000,- Eur.
Mesačne to splácajú. V predmetnom dome bývajú už 4 roky spolu s piatimi deťmi celá rodina.

11. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na skutočnostiach uvádzaných v
písomnej žalobe aj v priebehu ďalších pojednávaní, poukázal na to, že voči dlžníkovi K. Y. má
vymáhateľnú pohľadávku z titulu uzatvorenej zmluvy o pôžičke zo dňa 6.2.2011 vo výške 116.000,-
Eur, ktorá bola splatná dňa 31.3.2011, ktorá bola žalobcovi aj priznaná právoplatným rozhodcovským
rozsudkom rozhodcovského súdu, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky uzatvorenej v zmluve
o pôžičke. Rozhodcovský rozsudok nebol napadnutý v konaní o určenie nejakej neplatnosti, predstavuje

exekučnýtitul,nazákladektoréhoprebiehaexekučnékonanievedenépredsúdnouexekútorkouJUDr.F.
pod sp. zn. Ex 22/2012 a doposiaľ nemá žiadnu vedomosť o tom, že by v uvedenom exekučnom konaní
bolo niečo vymožené, pričom predložil odpoveď Exekútorského úradu JUDr. N. F. k jeho žiadosti o stave
predmetného exekučného konania. Pokiaľ ide o žalovaných v rade 2/ a 3/, ktorí nadobudli predmetné
nehnuteľnosti kúpnou zmluvou z roku 2013 vklad tejto kúpnej zmluvy bol v Katastri nehnuteľnosti

zapísaný pod položkou výkazu zmien XXX/XXXX, ale poznámka o podanej žalobe na okresný súd bola
na tento LV zapísaná pod položkou výkazu zmien č. 143/2013, teda skôr ako došlo k povoleniu vkladu
a z tohto usudzuje, že žalovaní v rade 2/ a 3/ si museli byť vedomí toho, že je tam odporovacia žaloba
a teda vychádza z toho, že mali o tom vedomosť. Zároveň spochybňoval dátum uzatvorenia kúpnej
zmluvy medzi žalovanou v rade 1/ a K. Y., pričom vychádzal z toho, že dlžník uznal svoj podpis za

svoj až dňa 2.5.2011, teda v čase keď existovala pohľadávka žalobcu. Osvedčovacia doložka o pravosti
podpisu bola na tejto zmluve opatrená až dňa 2.5.2011 a tá je smerodajná pretože v čase keď bola táto
osvedčovacia doložka vyhotovená bol podaný návrh na vklad. A aj z predloženej kúpnej zmluvy, ktorá
bola doručená na Okresný úrad, katastrálny odbor vyplýva, že návrh na vklad podali obidvaja manželia a
je teda zrejme, že k 2.5.2011, keď bol podaný návrh na vklad, žalovaná v rade 1/ musela mať vedomosť

o existencii dlhu svojho manžela. Zároveň spochybnila, že žalovaná v rade 1/ vyplatila v skutočnosti
kúpnu cenu 200.000,- Eur, pričom bol podaný návrh na zrýchlený vklad.

12. Tunajší súd rozsudkom č.k. 7C 136/2012-436 zo dňa 29.6.2016 žalobu žalobcu zamietol, žalobcu
zaviazal zaplatiť žalovanej v rade 1/ trovy konania vo výške 1.438,26 eur a žalovaným v rade 2/ a 3/

náhradu trov konania nepriznal.

13. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie.

14. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, uznesením č.k. 7Co 183/2017-491 zo dňa 8.11.2017 rozsudok

súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

15. Krajský súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí okrem iného uviedol:
„15. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie zamietol žalobu na základe toho, že žalobca mal
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, keď mal za preukázané, že kúpna zmluva medzi dlžníkom a

žalovanou v rade 1/ bola uzatvorená dňa 01.05.2010 a dňa 02.05.2011 došlo len k osvedčeniu podpisu
dlžníka ako predávajúceho, teda uznanie podpisu na predmetnej zmluve. Žalobca uvedené v konaní
rozporoval a na preukázanie svojho tvrdenia navrhoval vykonať dôkaz výsluchom dlžníka K. Y., ako
aj jeho samotným výsluchom. Súd prvej inštancie navrhované dokazovanie nevykonal, preto porušil
zásadu spravodlivého procesu, kedy žalobca nemohol priamo vypočúvanému svedkovi klásť otázky k

predmetnejskutočnosti,tedakedyskutočnedošlokuzavretiuspornejkúpnejzmluvy.Svedeckúvýpoveď
nie je možné nahradiť písomným čestným vyhlásením.
16. Nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý
z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, je porušením práva na spravodlivé súdne
konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (III. ÚS 332/09).

17. Žalobca namietal, že navrhoval vykonať dôkaz aj jeho výsluchom. Odvolací súd k tejto skutočnosti
poukazuje na to, že v konaní boli celkom uskutočnených štyri pojednávania, pričom žalobca sa ani
jedného osobne nedostavil a jeho neprítomnosť ospravedlňovala jeho právna zástupkyňa až priamo do
zápisnice (3x z dôvodu že sa nachádza v zahraničí a 1x z dôvodu, že je hospitalizovaný a vždy súhlasil,aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti). Preto odvolacia námietka v tejto časti je zo strany žalobcu iba
účelová, nakoľko mal možnosť dostaviť sa pred súd a uskutočniť pred ním ústne podanie.
18. Vzhľadom k tomu, že k spravodlivému rozhodnutiu vo veci je nutné doplniť dokazovanie

navrhovanými dôkazmi žalobcu ohľadne spochybňovaného dátumu uzatvorenia kúpnej zmluvy, ktorá je
predmetom tohto konania, odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie s tým, že tento v novom
konaní doplní dokazovanie a v zmysle doplneného dokazovania vo veci opätovne rozhodne a svoje
rozhodnutie náležite odôvodní.
19. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal procesnú vadu súdu prvej inštancie spočívajúcu v tom, že nebolo

rozhodnuté o pripustení zmeny žalobného návrhu zo dňa 20.05.2016, odvolací súd poukazuje na to, že
z obsahu podania nevyplýva, že sa jedná o zmenu žalobného návrhu, ale išlo o jeho upresnenie, keď
žalobca v ňom upresnil určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy zavkladovanej pod č. V 2611/11 o dátum jej
uzavretia a dátum uznania podpisu. Z tohto dôvodu sa nemôže jednať o zmenu žalobného petitu. Preto
zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k procesnej vade konania.
20. V ďalšej časti odvolania žalobca poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31 Cdo

619/2000, v zmysle ktorého pri posudzovaní jeho aktívnej legitimácie mal súd prvej inštancie vychádzať
z dátumu, kedy došlo k povoleniu vkladu do katastra nehnuteľnosti spornej kúpnej zmluvy. Odvolací súd
konštatuje,žepredpokladomodporovateľnostijeto,žedlžníkvdobeučinenéhoodporovanéhoprávneho
úkonu mal dlh voči veriteľovi (žalobcovi) a že týmto odporovaným právnym úkonom sledoval skrátenie
uspokojenia takejto pohľadávky. Predávajúci je od vzniku kúpnej zmluvy viazaný svojim zmluvným

prejavom vo vzťahu k kupujúcemu. Vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľnosti nemá žiaden vplyv
na účinnosť zmluvy, tým menej na jej vznik (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Cdo 124/2003).
Teda vo vzťahu k odporovateľnosti právneho úkonu, musí byť už pri vzniku právneho úkonu (v tomto
prípade kúpnej zmluvy) úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, a preto už v tejto dobe musí existovať (aj
keď budúca) pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi.

21. Nemožno sa stotožniť ani s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie sa vôbec
nezaoberal jeho artgumentmi ohľadne toho, že podpis dlžníka na kúpnej zmluve bol osvedčený až
02.05.2011, t.j. rok po dátume uvedenom na kúpnej zmluve ako dátum jej uzatvorenia. V bode 33
odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie sa vyjadroval práve k tejto otázke, avšak je
možné mu vytknúť, že nevykonal všetky dôkazy navrhované k tejto otázke a ich nevykonanie náležite

nevysvetlil.
22. Súd prvej inštancie v novom konaní doplní dokazovania v zmysle vyššie uvedeného, vo veci
opätovne rozhodne a rozhodnutie náležite odôvodní v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP.“

16. Po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie sa žalobca na vytýčený termín pojednávania dňa

28.3.2018 nedostavil, doručenie predvolania na pojednávanie mal riadne vykázané, zásielka s termínom
pojednávania sa súdu z adresy jeho trvalého bydliska vrátila dňa 16.3.2018, ktorý deň je podľa ust. § 111
ods. 3 CSP považovaný za deň doručenia predvolania na pojednávanie. Žalobca svoju neprítomnosť
písomne neospravedlnil ani z dôležitého dôvodu nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd pojednával
aj v neprítomnosti žalobcu.

17. Na pojednávaní žalovaní v rade 1/ až 3/ zotrvali na svojich vyjadreniach.

18. Súd na základe vykonaného dokazovania z pôvodného prvostupňového konania: oboznámením s
listinnými dôkaznými prostriedkami a to najmä výpisom z LV č. XXXX zo dňa 10.6.2012, výpisom z LV č.

1445 z 9.5.2011, zmluvou o pôžičke zo dňa 7.2.2011, výpisom z obchodného registra spoločnosti BYTY
- SLOVAKIA s.r.o., SSIM - Poľná s.r.o., SSIM Development s.r.o., SSIM s.r.o., SSIM - EUROPARK a.s.,
SSIM-OC a.s., zmluvou o pôžičke uzatvorená medzi veriteľom K. Y. a dlžníkom BYTY - SLOVAKIA s.r.o.
dňa 30.4.2010 s príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 30.4.2010, zmluvou o pôžičke uzatvorená
medzi veriteľom K. Y. a dlžníkom BYTY - SLOVAKIA s.r.o. zo dňa 25.3.2010 spolu s príjmovým

pokladničným dokladom, zmluvou o pôžičke uzatvorená veriteľom K. Y. s dlžníkom SSIM- OC a.s. zo dňa
26.1.2009, písomnou výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 1.1.2010, rozhodcovským rozsudkom
Bratislavského rozhodcovského súdu č.k. 3Rci 1024/2012-6, vyjadrením JUDr. F. N.- súdnej exekútorky
akoodpoveďnažiadosťzodňa28.5.2013,notárskouzápisnicouN71/2010zodňa9.4.2010,hromadnou
akciou na meno spoločnosti SSIM-OC a.s., uznesením Okresného súdu Žilina anonymizované sp. zn.

1Er 1/2010, potvrdením o prevzatí hotovosti o uhradení kúpnej ceny a čestné vyhlásenie K. Y. zo
dňa 24.6.2016, potvrdením OTP Banky o zostatku hypotekárneho úveru a doplneného dokazovania
výsluchom svedka K. Y. zistil nasledovný skutkový stav: :19. Žalobca ako veriteľ a K. Y. ako dlžník uzatvorili dňa 7.2.2011 zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej
podľa článku I. bolo poskytnutie pôžičky vo výške 116.000,- Eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť v celosti
a v hotovosti najneskôr do 31.3.2011. V článku II. ods. 1/ je uvedené, že v prípade omeškania dlžníka

so splatením dlžnej sumy ( alebo jej časti ) má veriteľ nárok na úroky z omeškania vo výške 0,07 %
denne z dlžnej sumy odo dňa omeškania do zaplatenia. V článku II. ods. 3 je uvedené, že v prípade ak
bude dlžník v omeškaní s plnením svojho dlhu viac ako 30 dní má veriteľ samostatný nárok na zmluvnú
pokutu vo výške 10.000,- Eur. V článku III. ods. 5 sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory vzniknuté
z právnych vzťahov z tejto zmluvy, alebo s touto zmluvou súvisiacich predložia na rozhodnutie výlučne

Bratislavskému rozhodcovskému súdu zriadenému Capitol Legal Arbitration s.r.o. podľa ustanovení
rokovacieho poriadku a štatútu Bratislavského rozhodcovského súdu.

20. Dňa 18.4.2011 uzatvorili žalobca a K. Y. záložnú zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo
vlastníctve K. Y. zapísané na LV č. XXXX katastrálne územie F. podľa článku III. na zabezpečenie
pohľadávky žalobcu zo zmluvy o pôžičke zo dňa 7.2.2011 a to do výšky 112.000,- Eur, s konštatovaním,

že časť pôžičky vo výške 4.000,- Eur bola uhradená a dlžník sa zaviazal vrátiť zostávajúcu časť pôžičky v
sume 112.000,- Eur, najneskôr do 30.6.2011. Návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností
nebol podaný.

21. Rozhodcovským rozsudkom Bratislavského rozhodcovského súdu zriadeného pri Capitol Legal

Arbitration s.r.o. č.k. 3Rci 1024/12-6 zo dňa 18.10.2012 bol K. Y. ako žalovaný zaviazaný k povinnosti
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 112.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 112.000,- Eur od 1.7.2011 do zaplatenia zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- Eur, to všetko do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku, zároveň bol zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov
rozhodcovského konania vo výške 8.064,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť žalobcovi

náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.346,40 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 7.11.2012.

22. Z listu Exekútorského úradu Trnava JUDr. N. F., súdny exekútor, sp. zn. Ex 22/2012 nazvaného ako
odpoveď na žiadosť zo dňa 28.5.2013 adresovaného právnemu zástupcovi žalobcu súd zistil, že vo veci

exekučného konania oprávneného R. C. proti povinnému K. Y., pre pohľadávku vo výške 112.000,- Eur
s prísl. k stavu predmetného exekučného konania súdny exekútor oznámil, že v predmetnej exekúcii
vykonal všetky dostupné lustrácie majetku povinného, avšak základným problémom je, že povinnému
sa zatiaľ v priebehu exekučného konania nepodarilo doručiť žiadnu zásielku cez slovenskú poštu,
cez políciu a ani cez zamestnávateľa povinného na adresu bývalého trvalého bydliska povinného,

ani na jeho terajšiu adresu. Zamestnávateľ povinného oznámil, že povinný je dlhodobo odcestovaný
v zahraničí. Z tohto dôvodu podaním zo dňa 24.5.2013 požiadali Okresný súd Žilina o ustanovenie
opatrovníka povinnému. S povinným sa skontaktovali jedenkrát telefonicky ( kedy im zrejme omylom
zdvihol telefón) dohodol sa na stretnutí, na ktoré neprišiel, ani svoju neúčasť neospravedlnil. Odvtedy
nie je možné sa s ním skontaktovať, môžu sa len domnievať, že sa z jeho strany jedná o obštrukcie

v snahe vyhnúť sa exekučnému konaniu. Povinný o exekučnom konaní vedomosť má, pretože na
jednej strane poštu nepreberá, na druhej strane listom zo dňa 18.2.2013 sám bez vyzvania „poskytuje
súčinnosť“ ( sám oznámil stav majetku - viď príloha ). Toho času čakajú teda na rozhodnutie o ustanovení
opatrovníka, aby mohli vykonať ďalšie úkony potrebné pre vymoženie predmetnej pohľadávky. Ďalej je
v liste uvedené, že z vykonaných lustrácii majetku je zrejeme, že povinný nie je držiteľom zbrojného

preukazu, že povinný je vlastníkom akcií, niektoré povinný založil, väčšine bánk pôsobiacich v SR
( 14 bánk) boli doručené príkazy na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu ( keďže však
povinný neprevzal ani upovedomenie o začatí exekúcie, nie je zatiaľ možné vydať exekučné príkazy,
takže nevedia či a v ktorých bankách má povinný zriadené účty ), spoločnostiam, v ktorých je povinný
podľa OR SR štatutárnym orgánom boli zaslané príkazy na začatie exekúcie prikázaním inej peňažnej

pohľadávky, keďže povinný je zamestnanec spoločnosti SSIM s.r.o. Žilina bol tejto spoločnosti ako
zamestnávateľovizaslanýpríkaznazačatieexekúciezrážkamizomzdy(akojevyššieuvedené,nakoľko
povinný neprevzal upovedomenie o začatí exekúcie, nemôže byť zamestnávateľovi zaslaný exekučný
príkaz ). Zároveň túto spoločnosť požiadali o poskytnutie informácie o výške mzdy povinného a iných
skutočnostiach týkajúcich sa pracovného pomeru povinného, avšak SSIM s.r.o. im tieto informácie

neposkytla. Spoločnostiam, v ktorých je povinný podľa OR SR spoločníkom ako aj OR SR boli zaslané
upovedomenia o začatí exekúcie postihnutím obchodného podielu povinného ( opätovne pre problém
s doručením povinného, povinnému nie je možné t.č. urobiť ďalšie úkony ). Povinný nie je držiteľom
ani vlastníkom žiadneho motorového vozidla. Sociálna poisťovňa - nakoľko je povinný zamestnaný vspoločnosti SSIM s.r.o. táto spoločnosť za neho odvádza poistné, takže nevedia názov banky, z ktorej
by povinný niečo uhrádzal. Povinný je predsedom predstavenstva a vlastníkom akcií v spoločnosti SSIM
- OC a.s. Uvedená spoločnosť je v konkurze. Listom z 11.6.2013 požiadali správcu konkurznej podstaty

úpadcu SSIM- OC a.s. o poskytnutie informácie či si povinný do predmetného konkurzného konania
prihlásil pohľadávky, z akého titulu, v akej výške, či boli zistené, alebo popreté ( zatiaľ od SKP odpoveď
nedostali ) . Kataster nehnuteľnosti SR - povinný nie je t.č. vlastníkom ani spoluvlastníkom žiadnej
nehnuteľnosti, avšak v čase keď oprávnený mal už voči povinnému pohľadávku vymáhanú v tomto
exekučnom konaní, bol povinný vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. 1445 pre katastrálne Ú.

F. a tieto nehnuteľnosti previedol na svoju manželku. Uvedený prevod vlastníckeho práva je predmetom
odporovacej žaloby v konaní vedenom na OS Žilina. V zmysle dokumentov, ktoré Správa katastra
Žilina zaslala bola kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti 200.000,- Eur. Záverom súdna exekútorka
v uvedenom liste uviedla, že vzhľadom na hodnotu predmetných nehnuteľností a výšku pohľadávky,
ktorá je k 21.6.2013 spolu s trovami exekúcie vo výške 182.510,96 Eur ( pohľadávka na úrokoch
rastie), je reálna možnosť uspokojenia tejto pohľadávky práve predajom predmetných nehnuteľností ( za

predpokladu,žesúdrozhodnežeprevodvlastníckehoprávazpovinnéhonajehomanželkujeneúčinný).
Ako prílohu tohto listu exekútor uviedol list od povinného zo dňa 18.2.2013 - „poskytnutie súčinnosti“
- kópia.

23. Dňa 1.5.2010 uzatvorili K. Y. ako predávajúci a žalovaná v rade 1/ ako kupujúca kúpnu zmluvu,

predmetom ktorej podľa článku I. boli špecifikované nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre
katastrálne územie F., ktorých predávajúci je výlučným vlastníkom. Podľa článku II. kúpna cena bola
medzi predávajúcim a kupujúcim dohodnutá vo výške 200.000,- Eur a je splatná do 31.12.2011. V
článku III. ods. 2 je uvedené, že predávajúci upozornil kupujúceho, že na predmetných nehnuteľnostiach
viazne záložné právo v prospech OTP Banka Slovensko a.s. na zabezpečenie hypotekárneho úveru

Č.. XXX/XXXX/XXHU T.E. U.-XXX/XX E. XXX/XXXX/XXHSU T. Č.. U. XXXX/XX-XXX/XX. V článku
III. je uvedené, že kupujúci si je vedomý, že predmetné záložné právo zanikne až úplným zaplatením
pohľadávky záložného veriteľa. Pravosť podpisu K. Y., ktorý podpis na listine uznal za svoj vlastný bola
osvedčená JUDr. Ľ. R. - notárkou dňa 2.5.2011.

24. Z fotokópie spisového obalu Katastrálny úrad Ž. L.. A.. U. XXXX/XX súd zistil, že návrh na vklad
vlastníckeho práva bol doručený Katastrálnemu úradu dňa 2.5.2011. Správa katastra Žilina rozhodnutím
č. vkladu U. XXXX/XX zo dňa 10.5.2011 povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti
k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovanej v rade 1/ na základe kúpnej zmluvy, čím dňom
10.5.2011 nastali právne účinky vkladu.

25. Žalovaná v rade 1/ predložila čestné vyhlásenie K. Y. vystavené v Bratislave dňa 24.6.2016, ktorým
menovaný čestne vyhlásil, že dňa 4.6.2010 prevzal od E. Y. - žalovanej v rade 1/ ako kupujúcej v
hotovosti kúpnu cenu nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom v Ž.
pre katastrálne územie F.Č. vo výške 200.000,- Eur, podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ním ako

predávajúcim a E. Y.V. ako kupujúcou dňa 1.5.2010.

26. Z predloženej fotokópie potvrdenia o prevzatí hotovosti/ uhradení kúpnej ceny ( osvedčenej s
predloženým originálom JUDr. H. C., notárkou so sídlom v Bratislave dňa 28.6.2016 ) zo dňa 4.6.2010
vystaveného K. Y. ako predávajúcim súd zistil, že K. Y. potvrdil, že dňa 1.5.2010 podpísal s E. Y. ako

kupujúcou kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a týmto potvrdzuje, že v
dnešnýdeňprevzalodkupujúcejE.Y.kúpnucenunehnuteľnostipodľauvedenejkúpnejzmluvyvovýške
200.000,- Eur v hotovosti, na dôkaz čoho pripája svoj vlastnoručný podpis.

27. Z výpisu z LV č. XXXX pre katastrálne územie F. zo dňa 10.3.2016 súd zistil, že ako vlastníci

nehnuteľností zapísaných na predmetnom liste vlastníctva sú uvedení žalovaní v rade 2/ a 3/ v 1/1
ako bezpodieloví spoluvlastníci a ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva, vklad povolený dňa
15.3.2013 pod č. U. XXXX/XX-XXX/XX.

28. Súd vo veci vypočul svedka K. Y., ktorého výsluch navrhol žalobca ako aj žalovaná v rade 1/ a to

postupom podľa ust. § 202 CSP.

29. Svedok K. Y. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že vie, čoho by sa mala týkať jeho svedecká
a vie k tejto veci zaujať relevantné stanovisko, pretože aj určité veci sám inicioval. Kúpnu zmluvu,ktorú uzatváral so svojou manželkou, uzatvárali po predchádzajúcej príprave, ktorú dal urobiť svojmu
práv. zástupcovi. Uzatvárali ju doma dňa 1.5.2010. Predtým mali zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo
a v podstate takýmto spôsobom si chceli aj toto bezpodielové spoluvlastníctvo nejako vysporiadať.

Dohadovali sa v tom smere, že on bol vedený aj ako výlučný vlastník, avšak keďže si vyporiadavali svoje
bezpodielové spoluvlastníctvo, urobili to takto. Potreboval peniaze na prekrytie svojej podnikateľskej
činnosti, ktoré mali aj našetrené doma a manželka mu povedala, že dobre ale že potrebuje nejakú
protihodnotu a týmto sa dohodli, že ona sa stane výlučnou vlastníčkou tejto nehnuteľnosti a vyplatila mu
200.000,- eur, ktoré potom použil následne do podnikateľskej činnosti. Svojej manželke vydal aj čestné

prehlásenie o prevzatí finančnej čiastky. Keď podpísali túto zmluvu, zostala u nich doma. V tom čase
mal obrovský tlak na jeho osobu z titulu svojej podnikateľskej činnosti a potom túto zmluvu dal aj svojmu
práv. zástupcovi, ktorý mu potom povedal, že je potrebné zmluvy overiť podpisy, aby sa to mohlo dať
na vklad, resp. bolo potrebné uznať za vlastné podpisy pre účely vkladu do katastra nehnuteľnosti a
vlastne toto sa urobilo následne a potom sa podala žiadosť - návrh na vklad. Dňa 4.6.2010 písomne
potvrdil, že prevzal hotovosť a na vyžiadanie žalobkyne 24.6.2016 ešte vydal čestné vyhlásenie o

týchto skutočnostiach. Na otázku právnej zástupkyne žalovanej v rade 1/, či v čase podpisu zmluvy
so svojou manželkou disponoval ešte s nejakým iným majetkom uviedol, že v čase podpisu zmluvy
disponoval majetkom radovo niekoľko miliónov EUR. Je to zrejmé z výpisov z obchodného registra aj
z dokumentácie, ktorá preukazuje reštrukturalizáciu spoločnosti a SSIM - Oc a.s. a aj potom konkurz -
všetky tieto skutočnosti sú uvedené aj v reštrukturalizačnom spise, kde mu správca reštruktúry zistil tieto

prihlásené pohľadávky a zaradil ich do reštrukturalizačného plánu ako zistené - teda jeho pohľadávky,
ktoré som mal ako fyzická osoba voči tejto spoločnosti vo výške 1 a pol milióna EUR + zo spoločnosti
SSIM s.r.o. ktorej bol 100% vlastník vo výške asi 2,7 mil. €. Vzhľadom aj na aktíva ostatných spoločností,
jeho majetok predstavoval možno 8.mil. + - . Tak ako už uvádzal, je oboznámený s týmto konaním,
pretože žalovaná v rade 1/ je jeho manželka a v podstate taktiež je toho názoru, že v čase keď bola

podaná táto žaloba, vôbec neboli využité všetky inštitúty, ktoré prichádzali do úvahy, pretože aj v tom
čase podania žaloby aj v čase keď som uzatváral s manželkou zmluvu mal aktíva v takej výške, že
z týchto aktív by bolo možné pokrytie pôžičky ktorú som si bral od žalobcu. Nepopieral, že som si od
žalobcu požičal finančné prostriedky. V čase podpisu zmluvy so svojou manželkou nemal dlh voči
žalobcovi. Vtedy tá pohľadávka vôbec neexistovala. Požičiaval si až neskôr. V čase keď uzatváral

zmluvu so svojou manželkou aj potom keď si bral pôžičku od p. C., všetko to bolo robené s tým cieľom, že
potrebovaldoplniťvlastnézdroje,pretože malpripravenýveľkýdeveloperskýprojekt,zktoréhoočakával
nejaké výnosy, ktoré by vlastne potom adekvátne pokryli všetky cudzie zdroje. Mal to spracované v tom
projekte. Momentálne v tom období potreboval tieto zdroje vykryť takýmto spôsobom a preto sa aj so
svojou manželkou takto dohodol a bral si pôžičku aj od p. C. a ten o tom vedel aj na aký účel to je,

aj ako to má zabezpečené, vlastne bol oboznámený so všetkými týmito okolnosťami. Záverom uviedol,
že s ním uzatvoril potom záložnú zmluvu na nehnuteľnosti, ktoré mala vo vlastníctve spoločnosť SSIM
Europark, avšak nejaké bližšie detaily, to už nie je potrebné popisovať.

30. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove

právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

31. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil

v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom
čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa
aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

32. Podľa § 42b Občianskeho zákonníka
(1) Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
(2) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho

úkonu dlžníka prospech.
(3) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali
odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobámlen vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich
predchodcovi.
(4) Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať

uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku;
ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
33. Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v ustanoveniach §§ 42a a 42b
Občianskeho zákonníka. Z hľadiska jej systematiky treba rozlišovať medzi aktívnou vecnou legitimáciou
na uplatnenie odporovateľnosti (§ 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka), podmienkami odporovateľnosti

(§ 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka), spôsobom uplatnenia odporovateľnosti (§ 42b ods. 1
Občianskeho zákonníka), pasívnou vecnou legitimáciou (§ 42b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka) a
právnymi následkami spojenými s úspešným odporovaním právnemu úkonu (§ 42b ods. 4 Občianskeho
zákonníka).
34. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať
uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku;

ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech (§ 42b ods. 4
Občianskeho zákonníka).
35. Dôsledkom úspešného odporovania právnemu úkonu je v zmysle citovaného ustanovenia § 42b ods.
4 Občianskeho zákonníka neúčinnosť tohto úkonu. Právnu neúčinnosť charakterizuje samotný zákon
tak, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym

úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a ak to nie je dobre možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z
tohto úkonu prospech. Právna neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu je neúčinnosťou relatívnou,
t. j. táto neúčinnosť platí iba voči veriteľovi, ktorý sa úspešne domáhal odporovateľnosti právneho
úkonu. Neúčinnosť právneho úkonu sa voči veriteľovi prejaví tak, že na uspokojenie jeho vymáhateľnej
pohľadávky možno vykonať exekúciu napr. predajom veci tak, ako by k zmene jej vlastníctva z dlžníka

na iný subjekt (t. j. na žalovaného v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu) nebolo došlo. Ak to
však nie je možné, napr. preto, že vec sa už nenachádza u žalovaného, priznáva zákon veriteľovi právo
na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Táto náhrada je limitovaná
výškou prospechu, ktorý mal žalovaný z odporovateľného právneho úkonu.
36. Pretože právo odporovať právnym úkonom sa v zmysle ustanovenia § 42b ods. 1 v spojení s §

42a ods. 1 Občianskeho zákonníka uplatňuje žalobou o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu,
môže právny dôsledok úspešného odporovania, t. j. neúčinnosť právneho úkonu (a teda možnosť
veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo
z dlžníkovho majetku, a ak to nie je možné, možnosť domáhať sa peňažnej náhrady), nastať až
právoplatnosťou rozsudku, ktorým bude takejto žalobe vyhovené. Odporovacia žaloba nie je určovacou

žalobou podľa § 137 písm c) CSP, preto žalobca nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. Súd totiž v skutočnosti neurčuje existenciu alebo neexistenciu právneho pomeru,
ale rozhoduje konštitutívne, keď vyhlasuje právny úkon za relatívne neúčinný. Odporovateľný právny
úkon sa stáva neúčinný až tým, že ho súd za neúčinný vyhlási. Odporovateľnosť teda nemožno
riešiť ako predbežnú otázku, keď i zo samotného gramatického výkladu ustanovenia § 42b ods. 4

Občianskeho zákonníka vyplýva, že právna neúčinnosť právneho úkonu je dôsledkom úspešného
odporovania. Uvedené ustanovenie zakladá veriteľovi priamy nárok domáhať sa náhrady voči tomu, kto
mal z odporovateľného úkonu prospech, pri splnení podmienky v ňom uvedenej, ktorý však nemôže
predchádzať úspešnému odporovaniu, pretože môže nastať až ako jeho právny dôsledok. Priznaniu
takéhoto nároku preto musí predchádzať právoplatné určenie neúčinnosti právneho úkonu. Vlastnícke

právo toho, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, k veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu,
nie je podmienkou odporovateľnosti v zmysle ustanovenia § 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka,
preto zmena vlastníctva v priebehu konania o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu nemá
právny význam. Môže mať význam až pri posudzovaní možností veriteľa vyplývajúcich z úspešného
odporovania.

37. Aktívne vecne legitimovaným k odporovacej žalobe je - ako uvádza ust. § 42a ods. 1 OZ - veriteľ,
ktorého pohľadávka voči dlžníkovi je vymáhateľná, ak dlžníkove právne úkony ukracujú jej uspokojenie.
Veriteľom je ten, kto má voči dlžníkovi pohľadávku, nie je rozhodujúce či ide o pohľadávku splatnú alebo
nesplatnú, popr. budúcu; významné je, že vznikol záväzkovo právny vzťah, z ktorého vznikla pohľadávka
alebo z ktorého má pohľadávka v budúcnosti vzniknúť. Vymáhateľnou pohľadávkou sa rozumie taká

pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základom konaní.
38. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy
medzi žalovanou v rade 1/ a K. Y. dňa 1.5.2010 nemal voči K. Y. existujúcu pohľadávku a K. Y. nebol
v dobe uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy dlžníkom žalobcu, pretože žalobcova pohľadávka vzniklaaž zo záväzkového vzťahu žalobcu a K. Y. - zmluvy o pôžičke - uzatvoreného dňa 7.2.2011. Za tejto
situácie je pojmovo vylúčené aby dlžník uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 1.5.2010 skrátil uspokojenie
pohľadávky žalobcu, lebo žiadna takáto pohľadávka neexistovala. Z tohto dôvodu nemôže byť splnená

aniďalšiapodmienkaodporovateľnostiprávnehoúkonu,spočívajúcavúmysledlžníka(preukazovaného
alebo predpokladaného ) ukrátiť žalobcu. Aj keď je z hľadiska odporovateľnosti nerozhodné, ktorého z
veriteľov mal dlžník v úmysle ukrátiť, je vylúčené aby týmto veriteľom bol žalobca. Okolnosť či dlžník v
čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 1.5.2010 dlžil iným subjektom, je z hľadiska oprávnenia žalobcu
odporovať tejto zmluve bezvýznamná. Aktívne vecne legitimovaným k odporovacej žalobe je preto len

ten, kto má voči dlžníkovi pohľadávku v čase keď bol urobený odporovaný právny úkon, a to i pohľadávku
nesplatnú alebo pohľadávku, ktorá má na základe vzniknutého záväzkovoprávneho vzťahu vzniknúť až
v budúcnosti. Pohľadávka voči dlžníkovi pritom nemusí byť v tejto dobe ešte vymáhateľná, z hľadiska
vecnej legitimácie k odporovacej žalobe postačuje aby bola vymáhateľná aspoň v dobe rozhodnutia
súdu o podanej odporovacej žalobe. Tak ako už súd uviedol vyššie K. Y. nebol v čase uzatvorenia kúpnej
zmluvy zo žalovanou v rade 1/ dlžníkom žalobcu a žalobca nebol v tejto dobe veriteľom K. Y. a teda v

danej veci nie aktívne vecne legitimovaný.
39. Obdobný právny záver ako je uvedený vo vyššie uvedenom odseku zaujal aj NS ČR vo svojom
rozhodnutí sp.zn. 21 Cdo 549/2001 zo dňa 22.1.2002, ktorý v právnej vete uviedol:
„K odpůrčí žalobě (§ 42a obč. zák.) je aktivně věcně legitimován jen ten, kdo měl za dlužníkem
pohledávku v době, kdy byl učiněn odporovaný právní úkon, a to i pohledávku nesplatnou nebo

pohledávku, která má na základě vzniklého závazkového právního vztahu vzniknout až v budoucnu.
Pohledávka za dlužníkem přitom nemusí být v této době ještě vymahatelná z hlediska věcné legitimace
k odpůrčí žalobě postačuje, aby pohledávka za dlužníkem byla vymahatelná alespoň v době rozhodnutí
soudu o podané odpůrčí žalobě.“ V odôvodnení NS ČR uviedol ...“věřitelem může být - jak uvedeno již
výše - jen ten, kdo má za dlužníkem pohledávku.. Ten, kdo nemá za dlužníkem pohledávku, nemůže

být jeho věřitelem a je také - jak správně uvádí odvolací soud - pojmově vyloučeno, aby dlužník učinil
právníúkonvúmysluzkrátit\"svéhověřitele\"(tj.zkrátituspokojenívěřitelovypohledávky).Aktivněvěcně
legitimován k odpůrčí žalobě je proto jen ten, kdo má za dlužníkem pohledávku v době, kdy byl učiněn
odporovaný právní úkon, a to i pohledávku nesplatnou nebo pohledávku, která má na základě vzniklého
závazkového právního vztahu vzniknout až v budoucnu.

40. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z uvedeného judikátu NS ČR, s ktorým sa stotožnil, nakoľko
právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov v ČR a SR je v zásade totožná a v danom prípade
išlo o obdobnú právnu vec a preto uvedené závery bolo možné aplikovať na danú vec.

41. Pokiaľ žalobca spochybňoval dátum uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 1.5.2010 s poukazovaním
na to, že pravosť podpisu dlžníka K. Y.V. ako predávajúceho bola osvedčená notárom až dňa 2.5.2011,
v ktorý deň bol podaný aj návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti ako aj tým,
že dňa 8.4.2011 uzatvoril s dlžníkom záložnú zmluvu na predmetné nehnuteľnosti tieto skutočnosti
samé o sebe nepreukazujú, že dotknutá kúpna zmluva bola uzatvorená v tento deň, t.j. 2.5.2011

alebo v iný deň. Kúpna zmluva bola datovaná dňom 1.5.2010 a účastníkmi zmluvy podpísaná a od
tohto okamihu boli jej účastníci obsahom zmluvy viazaní a hoci podpis predávajúceho bol osvedčený
neskôr, nemá to vplyv na dátum uzatvorenia zmluvy. Podpísanie zmluvy v uvedený deň potvrdil vo
svojej svedeckej výpovedi K. Y., ktorý zároveň popísal okolnosti, za ktorých k uzatvoreniu zmluvy došlo
ako aj potvrdil vyplatenie dohodnutej kúpnej ceny. O hodnovernosti svedeckej U. K. Y. súd nemal

žiadne pochybnosti. Napriek tomu, že výsluch svedka navrhol žalobca, súdne zásielky zo strany súdu
doručované po zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu si v mieste svojho trvalého bydliska nepreberal,
na vytýčené pojednávanie sa nedostavil, čím sa sám zbavil možnosti klásť svedkovi otázky, prípadne
relevantne spochybniť jeho svedeckú výpoveď. Dátum uvedený v zmluve časovo identifikuje okamih
jej uzatvorenia a preukazuje, že zmluva bola uvedeného dňa skutočne uzatvorená. Úradné osvedčenie

podpisu predávajúceho na kúpnej zmluve o prevode nehnuteľnosti nie je podmienkou jej platnosti.
Úradné overenie podpisu predávajúceho vyžaduje zák.č. 162/1995 Z.z. pre účely vkladu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľnosti, ktorým nastávajú vecnoprávne následky, t.j. nadobudnutie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti na základe zmluvy.

42. Na základe vyššie uvedeného, z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd žalobu
žalobcu zamietol a ďalej sa už splnením ďalších podmienok pre odporovaciu žalobu nezaoberal a preto
aj zamietol návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania v tomto smere ako aj návrhy žalovanej v rade 1/
na preukázanie ďalších skutočností uvedených v jej obrane.43. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP.
Žalovaní v rade 1/ až 3/ mali v konaní plný úspech, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania

proti neúspešnému žalobcovi v celom rozsahu. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne
súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).