Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. január 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/24/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119203504
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4119203504.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcu: Generali Poisťovňa, a.

s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpený AK Balara, s.r.o., so sídlom
Košická 5590/56, Bratislava, IČO: 36 858 528, proti žalovanej: O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. C.
XXX, P., zastúpená JUDr. Imrich Hraška, advokát, Mlynská 2, Levice, o zaplatenie sumy 15 560,01 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou na súd dňa 04.04.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť
mu sumu 15 560,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od podania žaloby
do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Uviedol, že pod č. 2404909887 uzatvoril s poistníkom:
MASAM, s. r. o., Parková 75, Vráble, IČO: 36 544 566 zmluvu o povinnom zmluvnom poistení na vozidlo
zn. TOYOTA HILUX 3,0, EVČ: NR XXX GS, VIN: H (ďalej motorové vozidlo), so začiatkom poistenia od
30.11.2015.Vsystémežalobcusadňa05.10.2016zaevidovalaškodováudalosťzodňa04.10.2016,pod
č. 6401016497. Došlo k nej tak, že žalovaná ako vodička poisteného motorového vozidla neprispôsobila

rýchlosťjazdysvojimschopnostiam,vlastnostiamvozidla,poveternostnýmpodmienkam,stavuapovahe
vozovky a narazila do protiidúceho motorového vozidla zn. VOLVO FM12, EČV: ZM XXX AO, ktoré
patrilo spoločnosti ViOn - REALITY, s. r. o., Zlaté Moravce, IČO: 46 725 784 a došlo k jeho poškodeniu. K
dopravnej nehode bola privolá aj polícia, pričom z vyšetrených okolností vyplýva, že k dopravnej nehode
došlo počas vedenia motorového vozidla žalovanou, ktorej nebolo udelené povolenie na jeho vedenie zo
strany jeho vlastníka. Povolením disponoval len partner žalovanej - p. Y. O., nar. XX.XX.XXXX. Žalobca
sa odvolal na znalecký posudok znalca MUDr. Rastislava Rozborila, ktorého súčasťou bola výpoveď

konateľa majiteľa vozidla - p. T. T.. Z nej vyplynulo, že žalovaná nemala v deň dopravnej nehody a
ani predtým, povolenie na vedenie tohto motorového vozidla. Poškodený (ViOn - REALITY, s. r. o.)
si uplatnil náhradu škody na motorovom vozidle zn. Volvo, EVČ: ZM XXX AO a po vykonaní šetrenia
žalobca vyčíslil poistné plnenie na sumu 9 107,67 eur, pričom túto sumu poukázal na účet poškodeného.
Pretože žalovaná použila motorové vozidlo neoprávnene, vyzval ju výzvou zo dňa 08.03.2017 žalobca
nanahradeniepoistnéhoplneniaprávevsume9107,67eur.Žalobcamázato,ženapriekskutočnosti,že
nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného používania motorového vozidla

podľa § 216 Trestného zákona, žalovaná použila motorové vozidlo neoprávnene podľa § 12 ods. 2
písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o PZP),
pretože ho použila bez potrebného povolenia a bez vedomia vlastníka motorového vozidla. Žalovanávedela, že Ján Trubíni bol na služobnej ceste, že motorové vozidlo je služobné a Ján Trubíni ho mal
zverené ako zamestnanec vlastníka motorového vozidla. Podľa žalobcu žalovaná potvrdila, že jazdu
nemala povolenú zo strany vlastníka motorového vozidla, a ani žiadnej na to ním splnomocnenej osoby.

Pri dopravnej nehode došlo aj k zraneniu Jána Trubíniho ako spolujazdca. Zdravotná starostlivosť bola
uhradená spoločnosťou Dôvera Zdravotná poisťovňa, a. s., pričom vynaložené náklady boli vyčíslené
na sumu 6 452,34 eur. S poukazom na § 4 ods. 3 zákona o PZP zdravotná poisťovňa vyzvala žalobcu
na refundáciu nákladov, pričom žalobca poistné plnenie poskytol a poukázal na jej účet. Žalobca si voči
žalovanej uplatnil spolu sumu vo výške 15 560,01 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania, pretože

sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, a to od podania žaloby na súd.

2. Okresný súd Nitra vydal dňa 14.05.2019 platobný rozkaz pod č. k. 14C/24/2019-48, proti ktorému
podala žalovaná odpor. V ňom poukázala na to, že s ním nesúhlasí, pretože pojem „neoprávnené
použitie motorového vozidla“ spomenutý v § 12 ods. 2 písm. b) zákona o PZP nie je v ňom nikde bližšie
definovaný. Nenachádza sa ani v inom príbuznom právnom predpise. Preto je možné aplikovať tzv.

analógiu práva a vykladať tento pojem v intenciách výkladu trestného činu „neoprávneného používania
cudzieho motorového vozidla“ uvedeného v § 216 a § 217 Trestného zákona. Takýto trestný čin
žalovanou spáchaný nebol, nakoľko zo strany žalovanej nebolo poistené motorové vozidlo použité
neoprávnene, keďže k tomu mala súhlas Jána Trubíniho, ktorý počas jazdy pri nej dokonca sedel.
Správnosťpoužitiaanalógieprávaahľadanievýkladupojmu„neoprávnenépoužitiemotorovéhovozidla“

v trestnom práve umocňuje aj znenie dôvodovej správy k zákonu o PZP, kde v jej osobitnej časti pri
§ 12 je výslovne uvedený ako príklad neoprávneného použitia motorového vozidla odcudzenie, čo
je bezpochyby inštitút trestného práva. Už z logického výkladu tohto pojmu je zrejmé, že žalovaná
by musela použiť poistené motorové vozidlo bez vedomia jeho aktuálneho oprávneného držiteľa
(Jána Trubíniho), proti jeho vôli alebo inak bez akéhokoľvek titulu od jeho aktuálneho oprávneného

držiteľa, aby mohlo dôjsť k jeho neoprávnenému použitiu. Lenže žalovaná mala výslovný súhlas Jána
Trubíniho na vedenie poisteného motorového vozidla, ktorý bol potvrdený ním samotným vo výpovedi
v trestnom konaní a aj tým, že sedel počas jej vedenia poisteného motorového vozidla vedľa nej.
Y. O. pri udeľovaní súhlasu žalovanej na vedenie poisteného motorového vozidla vykonával svoje
pracovné povinnosti. Vedenie poisteného motorového vozidla bolo žalovanou robené teda v rámci

výkonu pracovnej činnosti Y. O. (počas jeho služobnej cesty), týkalo sa činnosti spoločnosti MASAM,
s.r.o. Žalovaná zároveň nemala ako vedieť, či Y. O. mal internými predpismi spoločnosti MASAM, s.r.o.
povolené alebo zakázané umožniť viesť poistené motorové vozidlo tretími osobami. S prihliadnutím na §
20 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemohlo ísť zo strany žalovanej o neoprávnené vedenie poisteného
motorového vozidla. Poukázala aj na § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá chráni dobrú vieru

žalovanej; ak totiž tretia osoba pri prekročení oprávnenia nemohla vedieť, že ide o exces, následkom
je viazanosť právnickej osoby (rozs. NS ČR zo dňa 17.02.2004, sp. zn.: 32 Odo 766/2003). Úkon
udelenia súhlasu žalovanej na vedenie poisteného motorového vozidla bol podľa žalovanej úkonom
realizovaným voči nej ako občanovi, bol to bežný, ničím výnimočný úkon a bol udelený Y. O. v rámci
výkonujehozamestnania.Žalovanápredpokladala,žeakbyY.O.nemalprávodaťjejpoistenémotorové

vozidlo k dispozícii, neurobil by tak. Spoliehala sa, že Y. O. si pracovné povinnosti plní riadne, a
preto považovala jeho súhlas s dočasným vedením poisteného motorového vozidla za oprávnený.
Uviedla, že ako by sa malo postupovať, ak by Ján O. predsa len nemal (interné) oprávnenie ponechať
vedenie poisteného motorového vozidla tretej osobe. Ak bol z jeho strany porušený interný predpis
alebo iné nariadenie zamestnávateľa MASAM, s.r.o., potom by išlo o exces, o ktorom ale žalovaná

nemala vedomosť. Spoločnosť MASAM, s.r.o. je však naďalej právnym úkonom (súhlasom na vedenie
poisteného motorového vozidla) svojho zamestnanca Jána O. viazaná, znáša právne následky s týmto
úkonom spojené a ak by jej vznikla v dôsledku excesu Jána O. škoda, môže si ju voči nemu uplatňovať
v rámci príslušných ustanovení Zákonníka práce. Vzhľadom na tieto argumenty nie je žalobcov nárok
opierajúci sa o § 12 ods. 2 písm. b) zákona o PZP opodstatnený, keďže zo strany žalovanej nedošlo

k neoprávnenému použitiu poisteného motorového vozidla. Na jeho použitie mala súhlas priamo od
jeho vlastníka. Škodová udalosť, v súvislosti s ktorou si žalobca v tomto konaní uplatňuje voči žalovanej
regresný nárok, sa stala v dôsledku prevádzky motorového vozidla. Prevádzateľom v tomto prípade
poisteného motorového vozidla bola bezpochyby spoločnosť MASAM, s.r.o. Táto spoločnosť mala dané
vozidlo v obchodnom majetku (bola jeho vlastníkom) a používala ho na plnenie svojich činností aj v

momentne vzniku škodovej udalosti. Žalovaná disponovala týmto motorovým vozidlom len dočasne.
Prevádzateľ vozidla sa môže svojej zodpovednosti zbaviť jedine v zmysle § 430 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Žalovaná však neviedla poistené motorové vozidlo bez vedomia spoločnosti MASAM, s.r.o.
alebo proti jej vôli. Súhlas na jeho použitie jej dal zamestnanec tejto spoločnosti (Ján Trubíni) pri výkonesvojich pracovných povinností. Spoločnosť MASAM, s.r.o. tak preto podľa žalovanej nesie objektívnu
zodpovednosť za následky škodovej udalosti. Keďže pri výkone služobnej cesty realizovanej v prospech
spoločnosti MASAM, s.r.o. vznikla škodová udalosť, v dôsledku ktorej vznikla škoda, ktorú si regresne

žalobca uplatnil v tomto konaní, zodpovednosť za túto škodu má spoločnosť MASAM, s.r.o. aj na
základe § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovanú preto nemožno označiť za zodpovednú za vznik
škody spôsobenej škodovou udalosťou zo dňa 04.10.2016 ani na základe § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Žalovaná nie je v zmysle príslušných zákonných ustanovení zodpovedná za vznik škody
spôsobenej škodovou udalosťou zo dňa 04.10.2016, nie je „poistenou“ v zmysle § 4 ods. 1 zákona o

PZP a žalobca tak nemôže aplikovať § 12 ods. 2 zákona o PZP. Vzhľadom na túto skutočnosť namietla
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovanej. Vo vzťahu k výške uplatňovaného nároku
poukázala na nález Ústavného súdu SR z 31.01.2019, sp. zn. IV ÚS 377/2018, podľa ktorého má mať
regresná náhrada poisťovne predovšetkým výchovný a nie likvidačný účel. Zároveň sa majú zohľadniť
okolnosti, za ktorých škoda vznikla. V tomto prípade žalobca nezisťoval majetkové pomery žalovanej,
ktorá bola študentka a nevlastnila žiaden významný majetok (úspory a pod.). Jej príjem pozostával len

z odmeny za prácu vykonávanú na „polovičný pracovný úväzok“. Žalobu navrhla zamietnuť a uplatnila
si nárok na náhradu trov konania.

3. Súd na základe podaného odporu uznesením zo dňa 05.08.2019, č. k. 14Csp/24/2019-73 zrušil
platobný rozkaz.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že povolenie na vedenie motorového vozidla v deň dopravnej
nehody bolo jeho vlastníkom udelené Y. O. ako jeho zamestnancovi. Žalovaná takýmto povolením
nedisponovala. Žalobca k výkladu pojmu zo strany žalovanej poukázal na to, že dôvodová správa k
zákonu o PZP uvádza „odcudzenie“ iba ako jeden z viacerých možných spôsobov neoprávneného

použitia motorového vozidla, čo nevylučuje aj aplikáciu iného právneho predpisu ako je Trestný zákon.
Príkladom je práve použitie motorového vozidla na súkromné účely zamestnancom bez vedomia jeho
vlastníka, pričom citoval rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 41 Cob/286/2016. Poukázal
aj na ustanovenia Zákonníka práce, konkrétne § 57 o možnosti vyslanie len samotného zamestnanca na
služobnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne

potrebné obdobie, ako aj § 47 ods. 1 písm. b) povinnosť zamestnanca vykonávať práce osobne
podľa pokynov zamestnávateľa. Z toho vyplýva, že pracovný pomer má výlučne osobný charakter,
zamestnanec je pri výkone práce nezastupiteľný, pracovnú cestu, na ktorú je vyslaný, má vykonať
osobne on sám a nemôže ju za neho vykonať iná osoba, teda ani žalovaná. Preto žalovaná nemala do
motorového vozidla, ktorým Y. O. vykonával služobnú cestu, ani len nastúpiť, nie to ho ešte šoférovať.

Podľa zásady „neznalosť zákona neospravedlňuje“, nevedomosťou právnych predpisov, nemožno
ospravedlniť konanie žalovanej spočívajúce v zneužívaní služobného vozidla svojho partnera na svoje
súkromné účely, tj. tráviť voľný čas s partnerom. Sama žalovaná v rámci výpovede v trestnom konaní
uviedla, že mala vedomosť o tom, že Y. O. bol v čase dopravnej nehody na pracovnej ceste, že motorové
vozidlo bolo služobné a Y. O. ho mal zverené ako zamestnanec od jeho vlastníka - spoločnosti MASAM

s.r.o. Podľa žalobcu žalovaná zodpovedá za vzniknutú škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka,
spôsobila škodu protiprávnym konaním, tj. spôsobila dopravnú nehodu dňa 04.10.2016, v dôsledku
ktorej v priamej príčinnej súvislosti daná škoda vznikla. Žalovaná je vecne pasívne legitimovaná,
pretože sama uviedla, že motorové vozidlo mala šoférovať až po obec Skýcov, pokiaľ sa spolujazdec
naje, ale keďže telefonoval, šoférovala ďalej. Z toho žalobca vyvodil záver, že žalovaná disponovala

súhlasom s vedením motorového vozidla od Y. O. len po obec Skýcov, pričom k dopravnej nehode
došlo až za obcou. Regresnú náhradu považoval žalobca za primeranú, podľa neho ide iba o cca. 31
% z celkovej sumy, ktorú v prípade uznania nároku poškodenému Y. O. bude musieť žalobca vyplatiť
z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaná komunikovala
pôvodne so žalobcom, po doručení výzvy na zaplatenie odmietla zaplatiť uplatnenú sumu s poukazom

na rozhodnutie prokuratúry o zrušení jej obvinenia vo veci neoprávneného používania motorového
vozidla. Žalobcovi uviedla, že ho bude informovať o výsledkoch vyšetrovania, čo sa ale nestalo. Keďže
žalovaná žalobcu viac nekontaktovala, nepožiadala o postupné splatenie dlžnej sumy, uplatnil žalobca
nárok cestou súdu s tým, že výška regresnej náhrady podľa neho s prihliadnutím na výšku priemernej
mesačnej mzdy v hospodárstve za rok 2018 - 1 013 eur, nepredstavovala nemožné plnenie, ktoré

žalovaná nebude môcť splatiť.

5. Právny zástupca žalovanej v ďalšom vyjadrení uviedol, že žalobcom uvádzané rozhodnutie Krajského
súdu v Banskej Bystrici nie je aplikovateľné na tento prípad. Skúmaný prípad sa odohral tak, ževinník nehody si zobral služobné motorové vozidlo bez vedomia jeho oprávneného držiteľa a dokonca
na súkromné účely. Súhlas na vedenie motorového vozidla, ktorý žalovaná dostala od Y. O., jej bol
z právneho hľadiska udelený priamo jeho zamestnávateľom ako vlastníkom motorového vozidla. V

dôsledku tejto skutočnosti nemohlo ísť zo strany žalovanej o neoprávnené vedenie motorového vozidla.
Aplikácia Zákonníka práce ale nie je použiteľná pre tento prípad. Mimozmluvný vzťah medzi stranami
sporu (regresný nárok žalobkyne a tomu zodpovedajúca povinnosť žalovanej plniť), ktorý by tu mal podľa
tvrdení žalobkyne existovať, sa riadi výlučne len zákonom o PZP a subsidiárne Občianskym
zákonníkom. Ak aj žalobkyňa poukazuje na niektoré porušenia zákonných ustanovení Zákonníka práce

(napr. § 57 alebo § 47), následky vyplývajúce z porušenia týchto ustanovení sú oprávnení
medzi sebou riešiť jedine pán Ján O. a spoločnosť MASAM, s.r.o. ako jeho zamestnávateľ.
Netýkajú sa žalobkyne, netýkajú sa žalovanej a už vôbec sa netýkajú ich vzájomného vzťahu. Ak pán
Y. O. udelil súhlas žalovanej na vedenie poisteného motorového vozidla, pričom týmto úkonom došlo z
jeho strany k excesu, za ktorý zamestnávateľ Jána O. nenesie zodpovednosť, možno dôjsť k záveru,
že žalovaná viedla vozidlo v mene a na účet Jána O. ako súkromnej fyzickej osoby. Ján O. tým, že

udelil žalovanej súhlas s vedením motorového vozidla, ju poveril, aby za neho vykonala činnosť, ktorú
mal pôvodne vykonať sám (viesť vozidlo v rámci služobnej cesty). Tento úkon je typickým príkladom
splnomocnenia podľa § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ak sa vychádza z predpokladu, že úkony Y.
O.súexcesomanezaväzujújehozamestnávateľa,niekohozaväzovaťmusia.O.niekýmjeminimálneon
sám. A keďže súhlas na vedenie motorového vozidla je splnomocnením udeleným žalovanej, z plnenia

ktorého vznikajú podľa § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka práva a povinnosti splnomocniteľovi (Y.
O.), naďalej platí, že na strane žalovanej neexistuje pasívna vecná legitimácia v tomto konaní. Pasívne
vecne legitimovaným by mohol byť jedine pán Ján O., ktorý z pracovnoprávneho hľadiska neoprávnene
(ak išlo o exces z jeho strany) poveril žalovanú, aby namiesto neho viedla poistené motorové vozidlo
v rámci služobnej cesty a ak by si žalobkyňa úspešne uplatnila v súvislosti s nehodou nejaké nároky

voči Jánovi O., až ten by mal potom regresný nárok voči žalovanej. Žalobkyňa však nemá priamy
regresný nárok voči žalovanej. Odmietol argumentáciu žalobkyne o tom, že súhlas Jána O. na vedenie
vozidla bol daný len po obec Skýcov, pričom nehoda sa stala až za ňou, a teda že žalovaná už v čase
nehody nedisponovala súhlasom Jána O. na vedenie vozidla. Y. O. sedel po celý čas pri žalovanej
a ani za obcou Skýcov nenamietal, že ďalej viedla motorové vozidlo ona, pričom si skutočnosti, že

prešli už aj obec Skýcov, musel byť vedomý. Tým, že Y. O. vedome sedel vedľa žalovanej aj za obcou
Skýcov a nenamietal, že ďalej vedie vozidlo, hoci zastaviť ho bolo objektívne možné kedykoľvek
pri krajnici vozovky, konkludentne súhlasil s jeho vedením žalovanou. V tejto súvislosti citoval aj § 33 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Podmienky vyjadrené v náleze Ústavného súdu SR, sp. zn. IV ÚS 377/2018,
v tomto konaní nie sú splnené. Žalobkyňa si totiž uplatňuje nie 31%, ale 100% regresného nároku zo

sumy, ktorú doteraz vyplatila a ktorú ona sama považuje za oprávnenú. Sumu 34 819,40 eur s prísl.
zjavne sama nepovažuje za oprávnenú, preto ju do dnešného dňa Y. O. ani neplnila. Je len veľmi otázne,
v akej výške bude musieť žalobkyňa Y. O. nakoniec plniť. Možno to bude len zlomok zo sumy 34 819,40
eur s prísl. a možno to nebude žiadna suma. Súdne konanie vedené pred Okresným súdom Bratislava
IV, spis. zn. 23C/43/2017 do dnešného dňa nie je právoplatne ukončené, preto z neho nemožno

vychádzať a už vôbec nemožno prijať záver, že žalobkyňa si v tomto konaní uplatňuje len 31% z celkovej
sumy, ktorú bude musieť v súvislosti s nehodou platiť.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe, pričom zdôraznil, že žalovaná
viedla neoprávnene motorové vozidlo s odkazom na § 12 ods.2 písm. b) zákona o PZP a v tomto

spore je pasívne vecne legitimovaná podľa § 4 ods.1 zákona o PZP. Pojem neoprávnené použitie
motorového vozidla nemožno vykladať len podľa Trestného zákona ako prečin neoprávneného použitia
motorového vozidla, teda tak, ako to tvrdí žalovaná. Vozidlo bolo vlastníctvom spoločnosti MASAM
s.r.o., bola vykonávaná služobná cesta Y. O., ktorý umožnil viesť motorové vozidlo žalovanej, pričom
nebol oprávnený takto urobiť. Poprel výklad žalovanej a jej tvrdenia ohľadne aplikácie § 20 Občianskeho

zákonníka. Podľa § 20 ods.1 Občianskeho zákonníka za právnické osoby konajú jej štatutárne orgány,
čo nie je tento prípad. Čo sa týka aplikácie ods.2 tohto ustanovenia, je pravdou, že Ján O. bol
zamestnancom spoločnosti T. s.r.o., ale nebolo preukázané, že by z jeho pracovnej pozície mohlo byť
obvyklé takéto konanie. Z jeho výpovede v rámci trestného konania, ktoré prebiehalo voči žalovanej,
vyplýva, že on pracoval ako vodič a údržbár. Preto nie je obvyklé aby osoba s takýmto pracovným

zaradením mohla splnomocniť tretiu osobu na výkon činnosti. Skutočnosť, že by to bolo možné podľa
interných predpisov spoločnosti MASAM preukázaná nebola. Žalovaná vedela, že Y. O. je na služobnej
ceste a ide o služobné vozidlo. Spoločnosť MASAM nemohla vedieť, že žalovaná bude šoférovať
predmetné vozidlo. Poukázal na § 15 zák. č. 400/2015 Z. z. ako aj na to, že ako zamestnanec vykonávalprácu osobne a to tak ako to ustanovuje § 47 ods.1 písm. b) Zákonníka práce. Takisto namietol procesnú
obranu žalovanej ohľadne aplikácie § 31 Občianskeho zákonníka ako aj to, že pasívne legitimovaný
v tomto spore by mal byť práve Y. O.. Práve preto, že mal prácu vykonať práve osobne, odmietol, že

sa pri výkone činnosti mohol dať nejakou inou osobou zastúpiť. On nesplnomocnil žalovanú na to, aby
porušila predpisy cestnej premávky ako aj spôsobila škodu, ktorá v dôsledku dopravnej nehody, ktorú
zapríčinila žalovaná, vznikla. Čo sa týka primeranosti pri náhrade poistného plnenia ohľadne aplikácie
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, poukázal na to, že z celkového nároku, ktorý si voči
poisťovni uplatňuje aj sám Y. O., tento nárok predstavuje 31 %. V spore navrhol vypočuť žalovanú k jej

majetkovým pomerom.

7. Právny zástupca žalovanej poukázal na obsah jeho podaní v predmetnej veci. Na týchto podaniach
v plnom rozsahu trval a taktiež navrhol vypočuť žalovanú. Čo sa týka primeranosti regresnej náhrady,
uviedol, že nie je možné poukazovať na skutočnosti, ktoré doposiaľ neboli rozhodnuté (teda na konanie
s Jánom Trubínim na Okresnom súde Bratislava IV) a započítavať takto percentuálne zníženie výšky

regresnej náhrady. V trestnom konaní, ktoré je vedené voči žalovanej, nebol po vydaní uznesenia
Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 09.02.2017 vykonaný žiadny úkon. Žalovanú v tomto konaní
zastupuje ako obhajca a nemal vedomosť o tom, že by sa vykonal nejaký úkon, prípadne že bolo vo
veci vydané rozhodnutie.

8. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, vykonal dokazovanie
listinami, ktoré strany predložili, najmä správou o nehode, oznámením o ukončení likvidácie žalobcu
z 18.10.2016 a 21.11.2017, znaleckým posudkom č. 0108/2016 (z neho výpovede svedkov T., O.,
žalovanej, v rámci trestného konania), výzvou žalobcu z 01.03.2017, odmietnutie žalovanej, žiadosť
o úhradu z 06.10.2017, uznesením Okresnej prokuratúry Nitra z 09.02.2017, uznesenie Okresného

súdu Bratislava IV, sp. zn. 23C/43/2017, potvrdenie o zaplatení poistného plnenia, rozhodnutie Sociálnej
poisťovne z 10.10.2019, rodný list, výpis z LV č. XXX pre kat. úz. T., potvrdenie SPU Nitra, výsluchom
žalovanej, pričom zistil nasledovné:
9. Zo správy o nehode vyplýva, že dňa 04.10.2016 došlo k dopravnej nehode v obci Skýcov, ktorú
spôsobila žalovaná ako vodič motorového vozidla zn. TOYOTA HILUX, EČV:NR XXX GS, tak, že vozidlo

vošlo do protismeru, kde sa stretlo s protiidúcim vozidlom zn. Volvo SN 12, EČV: ZM XXX AO. Pri
dopravnej nehode došlo k poškodeniu vozidla ako aj zraneniu spolujazdca žalovanej.

10. Žalobca po ukončení likvidácie poistnej udalosti č. 641016497 poukázal dňa 24.10.2016 sumu 9
107,67 eur spoločnosti ViOn - REALITY, s.r.o., ako poistné plnenie za poškodené motorové vozidlo a

dňa 22.11.2017 sumu 6 452,34 eur Dôvere zdravotná poisťovňa, a.s., ako poistné plnenie za úhradu
nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť Y. O. ako zranenému pri dopravnej nehode.

11. Zo znaleckého posudku č. 0108/2016 zo dňa 03.12.2016, vypracovaného MUDr. Rastislavom
Rozborilom, ohľadne poranenia Jána Trubíniho, je zrejmé, že znalec sa oboznámil so zápisnicami o

výsluchu svedkov v rámci trestného konania č. ČVS: ORP-1724/1-VYS-NR-2016 - T. T. ako konateľa
vlastníka motorového vozidla, Y. O. ako zamestnanca spoločnosti MASAM s.r.o., žalovanej. Konateľ
vlastníka motorového vozidla uviedol v rámci trestného konania, vedeného proti žalovanej, že Y. O. je
jeho zamestnanec, ktorý išiel na služobnú cestu v 10/2016, pričom mal ísť sám a jazdu mal schválenú.
Žalovaná ako vodička nemala jeho povolenie na vedenie motorového vozidla v deň nehody a takéto

povolenie nemala ani predtým. Y. O. uviedol, že v deň nehody po vybavení firemných záležitostí išiel z
Trnavy a cestou vzal žalovanú do Vrábel. Poobede mu bolo oznámené, že ide zaniesť veci na kalenie
do Prievidze. Zavolal žalovanej, povedal jej to a ona povedala, že pôjde s ním a pripraví jedlo na cestu.
Šoféroval on a pri obci Topoľčianky sa vymenili a on začal jesť, mala šoférovať do Skýcova. Počas
jazdy telefonoval a tak ona šoférovala ďalej, až do nehody. Potom si už nič nepamätá, prebral sa až

neskôr. Priateľke veril, že to odšoféruje, nakoľko mala vodičák. V tom čase žil so žalovanou ako druh
a družka, vedel, že vozidlo je firemné, ale o tom, že musí mať súhlas na vedenie od niekoho z firmy,
nevedel. Žalovaná vedela, že ide o služobné vozidlo. Žalovaná v rámci trestného konania uviedla, že
išla s Y. O. dňa 04.10.2016 na aute do Prievidze, dohodli sa tak, aby boli spolu, aby nebol sám v aute.
Vozidlo na začiatku viedol Ján O., ona jedla, keďže aj on bol hladný, vymenili sa za obcou O. a vozidlo

šoférovala ona. Mala tak ísť až po Skýcov, pokiaľ sa ona naje, lenže potom začal telefonovať, a tak išla
ďalej. Vedela, že vozidlo je firemné. Celé ju to mrzí. Povolenie na jazdu od vlastníka motorového vozidla
nemala, ale mala ho od zamestnanca Y. O..12. Uznesením Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 09.02.2017, č. 1Pv 751/16/4403-10 bolo zrušené
uznesenie vyšetrovateľa OKP OR PZ v Nitre zo dňa 26.01.2017, ktorým bolo vznesené obvinenie
žalovanej za zločin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, 3

Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že bez povolenia majiteľa
motorového vozidla - MASAM, s.r.o. viedla toto vozidlo a počas jeho vedenia bez povolenia majiteľa
vozidla došlo pri dopravnej nehode ku škode na tomto vozidle ako aj na vozidle zn. Volvo FM12. V
odôvodnení uznesenia bolo uvedené, že o zločin neoprávneného používania motorového vozidla podľa
Trestného zákona by nepochybne išlo vtedy, ak by sa žalovaná zmocnila vozidla poškodeného, a to

v úmysle prechodne ho používať. V tomto prípade chýba objektívna stránka trestného činu (nedošlo k
zmocneniu) ako aj subjektívna stránka, teda úmysel zmocniť sa vozidla. Nemožno konštatovať odňatie
vozidla z dispozície vlastníka, alebo oprávneného užívateľa, pretože žalovaná napriek vedomosti, že
ide o služobné vozidlo Y. O., viedla ho s jeho súhlasom a navyše v jeho prítomnosti, čo je preukázané
ich výpoveďami. Ján O. ako zamestnanec vlastníka motorového vozidla mal riadne oprávnenie podľa
vlastníka a služobnú jazdu mal schválenú.

13. Žalobca výzvou zo dňa 01.03.2017 vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 9 107,67 eur ako nároku
na náhradu poistného plnenia, pričom žalovaná túto výzvu odmietla a žalobcovi oznámila, že jej
bolo zrušené obvinenie vo veci spáchania trestného činu a preto neexistuje právny titul na náhradu
vyplateného poistného plnenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o PZP.

14. Žalovaná v rámci svojho výsluchu na pojednávaní zopakovala už vyššie uvedené skutočnosti;
potvrdila, že motorové vozidlo šoférovala a spôsobila s ním dopravnú nehodu. Keďže Y. O. vo vozidle
jedol a potom začal telefonovať, ukázal jej, že nech ide ďalej. Vtedy boli asi niekde pri obci Skýcov.
Následne v zákrute dostala s autom šmyk, on zatiahol ručnú brzdu a došlo k dopravnej nehode s

protiidúcimautom.Vedelaotom,ževozidloboloslužobné,pretožeajp.T.akomajiteľfirmyMASAMs.r.o.
chodieval k nim domov za jej otcom. Nevedela, že Ján O. nemá právo jej zveriť motorové vozidlo a ani to,
že ide o služobnú cestu. V tom čase pracovala ako študentka a brigádnička a nemala žiadne skúsenosti.
Tohto dňa predmetné motorové vozidlo šoférovala prvý krát. K svojim majetkovým pomerov uviedla, že
vlastní staršie motorové vozidlo zn. Opel Vectra, r. v. 1999, hodnota cca 400 - 500 eur. Je podielovou

spoluvlastníčkou vo veľkosti 1-ica pozemku, k. ú. Melek, LV č. XXX (hodnota 6 000 eur). Druhú polovicu
vlastní p. T. X.. Momentálne je na materskej dovolenke so synom Martinom, nar. 12.10.2019 a poberá
materskú (9,43 eur/deň). V súčasnosti býva u rodičov, adresa Horný C. XXX, je to rodinný dom a býva
tam spolu s dieťaťom. Otec mal. dieťaťa s nimi nebýva. Ešte študuje a má schválený v akademickom
roku 2019/2020 na SPU v Nitre individuálny študijný plán. Nemá žiadne úspory, nevlastní žiadne cenné

papiere a nemá ani pohľadávky. Rodičom dlží 2000 eur.

15. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

16. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady
zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky,
dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky
starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.

17. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom,
nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu prevádzkou motorového vozidla, ktoré
použil neoprávnene.

18. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

19. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou

osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.20. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

21. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

22. Podľa § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka, namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije
dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s

ním, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.

23. V konaní neboli sporné nasledovné skutkové tvrdenia :
- motorové vozidlo zn. TOYOTA HILUX 3,0, EVČ: NR XXX GS, patrilo spoločnosti MASAM, s. r. o.,
Parková 75, Vráble, IČO: 36 544 566,
- vlastník motorového vozidla mal so žalobcom uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení,

- dňa 04.10.2016 došlo k dopravnej nehode, ktorú zapríčinila žalovaná a spôsobila škodu, ktorú žalobca
uhradil ako poistné plnenie spoločnosti ViOn - REALITY, s. r. o., Zlaté Moravce, IČO: 46 725 784 za
škodu, spôsobenú na jeho vozidle zn. VOLVO FM12, EČV: ZM XXX AO vo výške 9 107,67 eur, ako aj to,
že žalobca uhradil spoločnosťou Dôvera Zdravotná poisťovňa, a. s., vyúčtované náklady na zdravotnú
starostlivosť poškodeného Jána O. vo výške 6 452,34 eur,

- k dopravnej nehode došlo počas služobnej cesty zamestnanca Jána O., ktorého vykonaním poveril
jeho zamestnávateľ, ktorý je zároveň vlastníkom motorového vozidla,
- zrušenie obvinenia žalovanej za zločin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa
§ 216 ods. 1, 3 Trestného zákona, podľa uznesenia Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 09.02.2017, č.
1Pv 751/16/4403-10.

24. Spornými zostali tieto skutkové tvrdenia:
- pasívna vecná legitimácia žalovanej, tj. zodpovednosť za vzniknutú škodu,
- opodstatnenosť uplatnenia § 12 ods. 2 písm. b) zákona o PZP na tento spor vo vzťahu k
žalovanej,

- výška regresu s ohľadom na majetkové pomery žalovanej.

25. Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno - právneho vzťahu, o
ktorývkonaníide-stačí,akpodážalobu(vtakomprípadesastávažalobcom),aleboabybolaprotinemu
podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od

toho, či on aj žalovaný sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje
žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je žalobca
subjektom práva a žalovaný subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom
procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Vecnú legitimáciu má ten subjekt, komu svedčí
stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo

nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých
sa v konaní rozhoduje. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe
čoho sa žalobca subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, resp. subjektívne
vnímažalovanéhoakoúčastníkaurčitéhohmotnoprávnehovzťahu,alevždyibato,čižalobcaažalovaný
účastníkmi daného hmotnoprávneho vzťahu objektívne sú, alebo nie sú. Nedostatok aktívnej vecnej

legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie
je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
idevtedy,akten,okomžalobcatvrdí,žejenositeľomhmotnoprávnejpovinnosti(žalovaný),vskutočnosti
objektívne nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 192/2004 ).

26. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane
žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 205/2009 ). Pred preskúmaním
uplatňovaného nároku je vždy súd povinný zistiť, či subjekty, ktoré vystupujú ako strany konania, sú

skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje svoje subjektívne práva.

27. Žalobca si uplatnil regresný nárok voči žalovanej podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o PZP,
pretože žalovaná podľa názoru žalobcu spôsobila škodu prevádzkou motorového vozidla, ktoré použilaneoprávnene. Súd dospel k záveru, že žalobný návrh je potrebné zamietnuť pre nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie žalovanej v spore, pretože žalovaná nie je v tomto spore osobou, ktorá neoprávnene
použila motorové vozidlo a ním spôsobila škodu v dôsledku dopravnej nehody. Neoprávneným

používaním vozidla je privlastnenie cudzieho vozidla poisteným tým, že sa ho zmocnil v úmysle
prechodne ho užívať (§ 216 Trestného zákona). Môže ísť aj o prípad neoprávneného privlastnenia si
vozidla v zmysle § 212 Trestného vozidla (krádež vozidla). V praxi sa za neoprávnené použitie alebo
spolupoužitie, alebo privlastnenie vozidla považuje aj odsúdenie za trestný čin sprenevery a podvodu
- § 213 a § 221 Trestného zákona. Podmienkou vzniku práva žalobcu ako poisťovateľa na postih

je, že neoprávnené použitie vozidla poisteným vyplýva z právoplatného rozsudku v trestnom konaní.
Nepostačí, aby spáchanie trestného činu bolo konštatované v inom právoplatnom rozhodnutí orgánu
činného v trestnom konaní a ani v prípade odloženia, resp. zastavenia trestnej veci (JUDr. Imrich K..
Občiansky zákonník - súvisiace predpisy, aktualizácia č. 59, II/14.1-45). V tomto spore
mal súd preukázané, že motorové vozidlo bolo dňa 04.10.2016 určené na vykonanie služobnej cesty
zamestnancom Jánom O., ktorého na jej vykonanie poveril zamestnávateľ. Neoprávneného použitie

cudzieho motorového vozidla sa môže preto dopustiť len ten, kto sa zmocní cudzieho motorového
vozidla v úmysle prechodne ho používať, prípadne ten, kto neoprávnene používa cudzie motorové
vozidlo, ktoré mu bolo zverené. Tieto skutočnosti v spore preukázané neboli, pričom aj priamo z
uznesenia Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 09.02.2017, č. 1Pv 751/16/4403-10, vyplýva, že nemožno
konštatovať odňatie vozidla z dispozície vlastníka, alebo oprávneného užívateľa, pretože žalovaná

napriek vedomosti, že ide o služobné vozidlo Jána O., viedla ho s jeho súhlasom a navyše v jeho
prítomnosti. Ján O. ako zamestnanec vlastníka motorového vozidla mal riadne oprávnenie od vlastníka
a služobnú jazdu mal schválenú. Práve aj samotná dôvodová správa k zákonu o PZP pri § 12 uvádza
vo vzťahu k neoprávnenému použitiu motorového vozidla príklad jeho odcudzenia.

28. Nárok poisťovne, tak ako je vymedzený v § 12 zákona o PZP , je špecifickým nárokom
poisťovne, ktorý sa v praxi často nesprávne poníma ako uplatnenie nároku na náhradu škody.
Už samo zákonné znenie nemôže prisvedčiť tomuto záveru, keďže je nárok definovaný ako
právo na náhradu vyplateného poistného plnenia. Toto právo patrí poisťovni ako poskytovateľovi

poistného plnenia poškodenému, čo je povinnosť patriaca poisťovni priamo zo zákona, takže jej
splnenie nemožno právne kvalifikovať ako škodu a poisteného ponímať v tomto prípade ako
škodcu. Taxatívne vymedzenie prípadov, keď môže pristúpiť poisťovňa k sankcii, neumožňuje
rozšírenie na iné prípady (resp. stanovenie možnosti uplatniť nárok na vrátenie vyplateného
poistného plnenia nad rozsah hypotéz uvedených v § 12 zákona o PZP by bolo
neplatné), na druhej strane však garantuje právo poisťovne na uplatnenie nároku v prípade,
ktorý možno subsumovať pod predmetné ustanovenie zákona. Zásady uplatnenia tohto
nároku poisťovne voči klientovi sú vzhľadom na početnosť týchto prípadov a prirodzený

záujem poisťovní štandardizovať svoje vnútorné postupy často určované v interných predpisoch.
Samotné uplatnenie nároku a určenie výšky uplatneného nároku je takpovediac „manažérskym“
rozhodnutím tej - ktorej poisťovne a správanie poisťovní v tomto smere môže byť
motívom na uzatvorenie poistnej zmluvy s konkrétnou poisťovňou. Z právneho hľadiska je
uplatnenie nároku poisťovne limitované iba výškou vyplateného poistného plnenia a samozrejme

hypotézou právnej normy § 12 zákona o PZP . V tejto súvislosti súd uvádza, že práve aj z
všeobecných poistných podmienok pre PZP Generali poisťovňa, a.s. - žalobcu, inak verejne dostupných
na internetovej stránke www.generali.sk , konkrétne čl. XIII. bod 19. vyplýva,
že neoprávneného použitia cudzieho motorového vozidla sa dopustí ten, kto sa zmocní cudzieho

motorového vozidla v úmysle prechodne ho používať, a ten, kto neoprávnene používa cudzie motorové
vozidlo, ktoré mu bolo zverené.

29. Zákon o PZP je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku špeciálnym predpisom, čo znamená,
že jeho použitie má prednosť pred použitím ustanovení Občianskeho zákonníka . Zákon o PZP vymenúva porušenia
povinností, ktoré môže poisťovňa spojiť s nárokom na vrátenie vyplateného poistného plnenia. S
prihliadnutím na jednotlivé povinnosti je zrejmé, že porušenie niektorých vymenovaných povinností
nemá a nikdy nemôže mať vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkovpoistnej udalosti (napr. omeškanie s poistným v čase poistnej udalosti nemá vplyv na vznik,
tobôž rozsah jej následkov), čo z logického a systematického hľadiska potvrdzuje, že subsidiárne
použitie ustanovení Občianskeho zákonníka nie je pre tieto prípady namieste (Petruľák, M., Šulíková, M. Poistné
zmluvy. Praha: C. H. Beck, 2012, 392 s.).

30. Ak by súd pripustil a postupoval v súlade s právnym názorom žalobcu, a to tým, že v §12
ods. 2 písm. b) zákona o PZP nejde len o prípady v intenciách výkladu trestného práva, súd

uvádza, že v tomto prípade by mohlo dôjsť k použitiu motorového vozidla bez vedomia vlastníka
motorového vozidla ako jeho prevádzkovateľa, tj. tak, ako to predpokladá § 430 ods.1 Občianskeho
zákonníka. Použitím dopravného prostriedku bez vedomia prevádzkovateľa možno označiť aj takú
situáciu, kedy síce samotné použitie dopravného prostriedku bolo prevádzkovateľom schválené, avšak
v konečnom dôsledku bol dopravný prostriedok použitý takým spôsobom, ktorý prevádzkovateľ nemohol
predpokladať, a nemal teda o takomto použití vedomosť. Ide najmä o situácie neoprávneného použitia

služobného vozidla zamestnancom takým spôsobom, ktorý nezodpovedá určenému spôsobu jeho
použitia zamestnávateľom. V tomto prípade došlo pri použití dopravného prostriedku o exces zo strany
zamestnanca Jána Trubíniho, tj. umožnil (dal súhlas) bez vedomia zamestnávateľa viesť motorové
vozidlo tretej osobe - žalovanej, tj. neoprávnene použil jemu zverené cudzie motorové vozidlo. Tento
súhlas je zrejmý z jeho výpovede v rámci trestného konania a potvrdila ho aj samotná žalovaná svojou

výpoveďou v tomto spore. Keďže osobou, ktorá porušila povinnosť, bol zamestnanec Ján O., a to tým,
že bez vedomia vlastníka motorového vozidla umožnil viesť motorové vozidlo žalovanou, žalovaná by
nemohla byť pasívne vecne legitimovaná ani z tohto dôvodu. Neoprávneného používania zvereného
motorového vozidla sa mohol dopustiť len samotný Y. O., ktorý ako zamestnanec vedel, resp. mal vedieť,
že vozidlo je služobné a preto len on sám je oprávnený ho používať. Uvedenú skutočnosť potvrdil

aj samotný zástupca zamestnávateľa Y. O., ktorý uviedol, že povolenie bolo udelené len jemu a nie
žalovanej.

31.Napriektomu,žežalovanáspôsobiladopravnúnehodu,čímvskutočnostiajporušilapredpisycestnej
premávky (§ 420 Občianskeho zákonníka), nie je táto skutočnosť pre uplatnenie nároku žalobcom

dôvodom k tomu, aby súd zaviazal žalovanú na náhradu vyplateného poistného plnenia. Ako vyplýva z
vyššie uvedeného, v tomto spore nejde o uplatnenie klasického nároku na náhradu škody, preto
žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaná vo vzťahu k nároku žalobcu, uplatneného podľa § 12 ods. 2
písm. b) zákona o PZP. Na základe týchto záverov súd žalobu v celom rozsahu zamietol bez toho, aby
ďalej skúmal žalovanou namietaný rozsah regresnej náhrady s poukazom na jej majetkové pomery.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s
§ 262 ods. 1 CSP. Pretože súd žalobu žalobcu zamietol, platí, že úspešnou v spore bola žalovaná v
celom rozsahu. Žalovaná si uplatnila nárok na náhradu trov konania a súd jej priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Strany sporu nenavrhli a ani súd nezistil v priebehu

konania prípadné uplatnenie § 257 CSP vo vzťahu k nároku o trovách konania a ani existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal podľa tohto ustanovenia postupovať a náhradu trov
konania žalovanej nepriznať.

35. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu navrhol s poukazom na namietanú výšku uplatneného

nároku voči žalovanej, aby súd prerušil konanie do právoplatného skončenia konania, vedeného na
Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 23C/43/2017, v ktorom si Ján O. uplatňuje voči žalobcovi
nárok titulom škody na zdraví. Napriek tomu, že súd stranám sporu v rámci pojednávania uviedol, že o
predmetnom návrhu rozhodne v konečnom rozhodnutí, opomenul tak urobiť a rozhodol vo veci samej
rozsudkom bez toho, aby rozhodol aj o predmetnom návrhu na prerušenie konania. Vzhľadom na to,

že súd o návrhu na prerušenie konania rozhoduje uznesením, nepostupoval podľa § 225 CSP (formou
dopĺňacieho rozsudku) a rozhodol o ňom samostatným uznesením, ktoré bude doručené stranám sporu.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.