Rozhodnutie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rožňava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viliam Hlaváč

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Zmenené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 2T/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817010176
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viliam Hlaváč
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7817010176.4

Rozhodnutie

Okresný súd v Rožňave, samosudca JUDr. Viliam Hlaváč, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
14.8.2017, v trestnej veci obžalovaného Š. D. I. J.. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

X) Š. D. I. P. I. T. : F.. XX.XX.XXXX R. S.I., T. S., A. X,

X) E. O. E. S. O. B. U. : F.. XX.X.XXXX R. S., T. C. Č.. XXX, Z.. S.,

s ú v i n n í ,

že dňa 23.12.2016 okolo 9.30 hod. v obci Drnava, okr. Rožňava, v priestoroch spoločnej chodby na I.

poschodí obytného bloku č. 108, fyzicky napadli Š. G. tak, že na prahu dverí do bytu udrel poškodeného
obžalovaný E. O. päsťou do oblasti tváre, k nemu s pripojil aj obžalovaný Š. D., keď po vtlačení do
chodby a obývacej miestnosti ho obaja bili päsťami a keď spadol na podlahu, kopali ho do driekovej časti
chrbta, pričom utrpel pomliaždenie tváre, pravého lakťa, driekovej oblasti, s dobou liečenia 4 až 5 dní,

t e d a

obžalovaní Š. D. I. E. O.

spoločným konaním

neoprávnene vnikli do obydlia iného a neoprávnene tam zotrvali a čin spáchali závažnejším spôsobom
konania - násilím,

č í m s p á c h a l i

obžalovaní Š. D. I. E. O.

v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.

prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. l, 2 písm. a Tr. zák. č. 300/2005
Z.z., v znení novely č.125/2016 Z.z. a súd ich za to

o d s u d z u j e :

Obžalovaného Š. D. podľa § 194 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na
trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.Podľa § 49 ods. 1 písm. a Tr. zák. mu výkon tohto trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr.
zák. mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.

Obžalovaného E. O. podľa § 194 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., s prihliadnutím
na ustanovenie § 36 písm. j Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a Tr. zák. mu výkon tohto trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr.
zák. mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obvineného zaväzuje oboch obžalovaných spoločne a nerozdielne nahradiť
poškodeným:

·. Š. G., F.. XX.X.XXXX, T. C. XXX, škodu vo výške 529,80 Eur,
· Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s., pobočka Košice, Senný trh 1, 040 01 Košice, IČO: 35937874,

škodu vo výške 168,01 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodeného Š. G., F.. XX.X.XXXX, T. C. XXX, so zvyškami nárokov na
náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dokazovaním na hlavnom pojednávaní, prečítaním výpovedí oboch obžalovaných, za splnenia
podmienok § 258 ods. 4 Tr. por., výpoveďou poškodeného, svedkov, prečítaním znaleckého posudku a
ostatných dôkazov súd zistil tento skutkový a právny stav.

Obaja obžalovaní dňa 23.12.2016, v dopoludňajších hodinách, motivovaní rodinnými nezhodami s

poškodeným Š. G., tohto fyzicky napadli, a to v priestoroch spoločnej chodby obytného bloku a aj v byte
poškodeného v obci C. Č.. XXX. Ako prvý na prahu dverí poškodeného udrel obžalovaný E. O. päsťou
do tváre. Následne sa dostali do chodby bytu a do obývacej miestnosti, kde sa pripojil aj obžalovaný Š.
D., kde poškodeného bili rukami, kopali do neho v čase, keď ležal na podlahe. Spôsobili mu zranenia
spojené aj s liečením, opísané vo výroku rozsudku.

Ako je v úvodnej časti odôvodnenia tohto rozsudku konštatované, obaja obžalovaní na hlavnom
pojednávaní využili svojho práva a odmietli vo veci vypovedať. Za splnenia zákonných podmienok
z prečítaných výpovedí obžalovaného E. O. súd zistil, že tento sa priznal, že došiel k dverám bytu
poškodeného, ktorého vyzýval, aby vyšiel von. Konal tak v dôsledku toho, že poškodený sa nevhodne

správal voči jeho matke. Po tom, čo poškodený vyšiel z bytu, hneď ho udrel päsťou do tváre. Vo fyzickom
útoku pokračoval aj v priestoroch bytu poškodeného, kde ho udieral do tváre. Následne k nemu prišiel
aj jeho bratranec, obžalovaný Š. D., ktorý poškodeného držal a on ho opakovane udieral. Vo výpovedi
sa obhajoval tým, že do bytu poškodeného nešiel dobrovoľne, ale bol tam vtiahnutý práve poškodeným.
Vo svojich opakovaných výpovediach, a to na ich začiatkoch uviedol aj to, že sa cíti vinný zo skutku,

ktorý sa mu kladie za vinu.

Z prečítanej výpovede obžalovaného Š. D. súd taktiež zistil, že v úvode svojej výpovede aj on priznal
svoju vinu zo spáchania skutku. Uviedol, že na krik obžalovaného E.. O. a poškodeného vyšiel na
chodbu a videl, ako sa obaja bili vo dverách a vtedy poškodený vtiahol do bytu obžalovaného E.. O., aby

vzájomnej bitke zabránil, vošiel do bytu aj on a taktiež udrel poškodeného Š.Q. G. do tváre. Vo výpovedi
poprel, že by poškodeného škrtil, aj to, že by poškodeného ležiaceho na podlahe kopal. Držal ho iba za
krk a tomu sa mohlo zdať, že to bolo škrtenie.

Výpovede obžalovaných z prípravného konania a ich obhajoba bola na hlavnom pojednávaní bola

vyvrátená, výpoveďou poškodeného a ďalšími objektívnymi dôkazmi.

Poškodený Š. G. uviedol, že na krik otvoril dvere na svojom byte, videl ako obžalovaný E. O. ide proti
nemu a hneď ho udrel päsťou do tváre. Po údere stratil rovnováhu, cúvol do chodby, kde vošli obaja
obžalovaní a taktiež aj matka obžalovaného E. O.. Obaja obžalovaní na neho útočili, bili ho rukami a včase, keď bol na podlahe, kopali do neho, pričom obžalovaný Š. D. ho škrtil. Od svojho konania upustili
až potom, čo ich na to upozorňovala a vyzývala vypočutá svedkyňa F.Á. O..

Táto svedkyňa uviedla, že svojmu synovi povedala, že sa jej poškodený vyhráža a vydiera ju. To
bol dôvod, prečo išiel za ním a následne aj jej synovec, obžalovaný Š. D.. Keď ona došla do bytu
poškodeného, tento už ležal v obývacej miestnosti na podlahe. Jej syn, obžalovaný E.. O. stál nad
poškodeným a Š. D. ho držal.

Z prečítanej výpovede svedkyne F. S. je možné zistiť, že počula v kritické ráno zo svojho bytu na chodbe
krik. Taktiež počula aj búchanie na dvere poškodeného Š. G.. Videla tam obžalovaného E.. O., ako kričal
na poškodeného a následne ona na miesto poslala svojho vnuka Š. D..

Svedkyňa D. Q. uviedla, že v kritické ráno počula zo svojho bytu krik, ako obžalovaný E. O. vyzýva
poškodeného, aby otvoril dvere a vyšiel von.

Súd doplnil dokazovanie aj výsluchom svedka npor. J. Š., službukonajúceho policajta, ktorý bol vyslaný
nazákrok.PoškodenýŠ.G.informovalhliadkupolície,žebolnapadnutýobomaobžalovanýmivosvojom
byte, kde mal byť škrtený a udieraný. Obžalovaní vnikli do bytu tak, že ho tam vtlačili. Svedok potvrdil, že
obžalovaní hliadke polície tvrdili, že poškodený ich sám vtiahol do bytu. Pri ohliadke videli poprevracané

zariadenie v byte. Vyjadrili sa obžalovaní aj k tomu, že zrobili chybu, že tam vôbec išli.

Zranenia poškodeného Š. G., opísané vo výroku rozsudku, boli objektívne preukázané obsahom
lekárskychspráv,hlavnevšaknazákladeznaleckéhoposudkuznalcazodboruzdravotníctvaafarmácie,
odvetvia chirurgie a traumatológie E.. W. J., H., ktorý vychádzal zo zdravotnej dokumentácie a obsahu

vyšetrovacieho spisu. Znalec v písomnom znaleckom posudku, ktorý bol na hlavnom pojednávaní
prečítaný, popísal rozsah zistených zranení, vyjadroval sa k jednotlivým zraneniam zvlášť, alebo v
skupinách zranení, taktiež aj k mechanizmu zranení, k následkom zranení a k celkovej dobe liečby.
Znalec v posudku logicky, aj na základe obsahu lekárskych správ sa vyjadroval aj k objektívnosti
výpovedí poškodeného, keď uviedol, že intenzita násilia, či už kopaním do oblasti drieku bola veľmi

malá, pretože toto násilie nezanechalo žiadne zranenia a taktiež k takýmto záverom došiel aj v súvislosti
so škrtením poškodeného. Súd nepovažoval za potrebné sa bližšie zaoberať zranením poškodeného
už aj z toho dôvodu, že obžaloba okresného prokurátora nebola na obžalovaných podaná aj v súvislosti
s trestným činom ublíženia na zdraví.

Ďalšie podrobnosti skutku sú zistené aj z objektívnych listinných dôkazov, zápisníc z konfrontácií,
zápisnice z ohliadky miesta činu, vrátane fotodokumentácie, zvlášť fotodokumentácie o viditeľných a
zistených zraneniach na tvári a ostatných častí tela poškodeného.

K skutku rozsudku ustálenom súdom, bolo na hlavnom pojednávaní vykonané rozsiahle dokazovania, a

to aj nad rámec dôkazov vykonaných v prípravnom konaní, za účelom náležitého zistenia skutkového
stavu, ako nevyhnutného predpokladu pre spravodlivé rozhodnutie. Dôkazy vykonané na hlavnom
pojednávaní tak, ako sú opísané v predchádzajúcej konštatačnej časti odôvodnenia rozsudku, boli
vyhodnotené jednotlivo a v súhrne a súd vychádzal z týchto úvah.

Ako je v predchádzajúcej časti odôvodnenia rozsudku konštatované, obžalovaní na hlavnom
pojednávaní využili svojho práva a odmietli vypovedať. Obhajoba obžalovaného E. O., že poškodeným
bol vtiahnutý do bytu a musel sa brániť a obžalovaný Š. D. mu pomáhal a zabraňoval bitke, bola podľa
názoru súdu účelová a tendenčná, v snahe vyhnúť sa možnému trestnému postihu. Poškodený bol
napadnutý na prahu dverí svojho bytu a jeho tvrdenia boli logické a korešpondujú aj s ostatnými dôkazmi,

a to nielen lekárskymi správami a znaleckým posudkom, ale aj fotodokumentáciou o vzniknutých
zraneniach. Je potrebné poukázať aj na výpovede oboch obžalovaných z prípravného konania, keď v
úvode sa priznávali k spáchaniu skutku tak, ako im bolo vznesené obvinenie. Obžalovaný E. O. priznal,
že poškodeného udrel ako prvý po tom, čo otvoril dvere a urobil krok. Následne ho bili spolu aj s
obžalovaným Š. D., a to aj v priestoroch bytu. Priznal aj motív svojho činu pre údajné vyhrážanie a

vydieranie svojej matky poškodeným. To, že obžalovaný E. O. konal v hneve, bolo preukázané aj ďalšími
priamymi dôkazmi, nielen výpoveďou obžalovaného Š. D., ale aj výpoveďami svedkov, jeho blízkych
rodinných príslušníkov. Okrem svojho zavinenia obžalovaný Š. D. usvedčil aj obžalovaného E.. O., keď
doslova uviedol, že keď vyšiel na chodbu, videl obžalovaného E.. O. a poškodeného Š. G., ako sa bilivo dverách bytu poškodeného. Táto časť výpovede obžalovaného Š. D. korešponduje aj s výpoveďou
poškodeného Š. G. a vyvracia výpoveď obžalovaného E. O.. Podľa názoru súdu v konečnom dôsledku
nie je ani právne významné, či k celému incidentu došlo v spoločnej chodbe ostatných užívateľov, resp.

či to bolo na prahu dverí, alebo v bezprostrednej blízkosti vchodových dverí do bytu poškodeného.
Trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a Tr. zák. sa páchateľ dopustí,
keď neoprávnene vnikne do obydlia iného, alebo tam neoprávnene zotrvá a tohto konania sa dopustí
závažnejším spôsobom konania, napr. násilím.

Objektom tohto trestného činu je domová sloboda, ktorá je zaručená základným zákonom štátu.
Objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ neoprávnene vnikne do obydlia iného, alebo tam
neoprávnene zotrvá. Každá z týchto dvoch alineí môže byť splnená samostatne, resp. tak, ako v tomto
prípade môžu byť splnené obe formy tejto skutkovej podstaty. Z týchto dôvodov súd aj upravil, na
rozdiel od obžaloby, právnu vetu. Ustanovenie § 194 Tr. zák. zaručuje jednotlivcom pokojné používanie
súkromia a nerušený rodinný život, v čom aj spočíva stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania pre

spoločnosť.

Zo subjektívnej stránky ide o úmysel v zmysle § 15 písm. a Tr. zák., keď obaja obžalovaní chceli
spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť, alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom.

Hodnotenie spravodlivosti je vždy preskúmateľné a zahŕňa spravodlivé preskúmanie trestnej veci
obžalovaných, vrátane spravodlivého rozhodnutia o uložení druhu a výmery trestu.

Súd prihliadol pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery na všetky okolnosti prípadu, na osoby
obžalovaných, ich doterajší život, na spôsob spáchania činu a jeho následky, zavinenie a pohnútku.

Obžalovaný Š. D. je v mieste bydliska hodnotený všeobecne. Je slobodný, žije v spoločnej domácnosti
s rodičmi. V minulosti bol postavený pred súd pre úmyselný trestný čin. Ide o odsúdenie, na ktoré platí
fikcia odsúdenia. Bol aj opakovane postihnutý v administratívnom konaní. Vzhľadom na tieto skutočnosti
mu súd uložil trest za použitia ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák., keď nezistil žiadne poľahčujúce, ani

priťažujúce okolnosti vo výmere l (jedného) roka, ktorého výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú
dobu v trvaní l5 (pätnásť) mesiacov.

Obžalovaný E. O. doteraz súdne trestaný nebol. Pracuje v zahraničí. Na verejnosti sa správa slušne.
Bol postihnutý v administratívnom konaní pre priestupky v cestnej doprave. Tomuto obžalovanému súd

uložil trest aj s prihliadnutím na ustanovenie § 36 písm. j Tr. zák., t.j. zistenie jednej poľahčujúcej
okolnosti, keď viedol pred spáchaním trestného činu riadny život v trvaní l (jedného) roka, ktorého výkon
mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.

Splnomocnený zástupca poškodeného si včas uplatnil nároky na náhradu škody, tak isto ako aj zástupca

Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Vzhľadom na objektívne preukázaný rozsah zranení poškodeného,
ktorýbolajustálenývskutkuavychádzajúcajzbodovéhoohodnoteniaznalcom,súduložilobžalovaným
povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenému škodu vo výške 529,80 € a v preukázateľnej
výške uložil obom obžalovaným povinnosť uhradiť škodu aj Všeobecnej zdravotnej poisťovni.

Pretože poškodený Š. G. si prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil škodu vo väčšom
rozsahu, aj za následky, ktoré neboli objektivizované, resp. za stratu na zárobku, súd v tomto nemal
objektívne podklady a preto poškodeného Š. G. s jeho zvyškami nárokov na náhradu škody odkázal
na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde
v Rožňave do l5 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
· prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2).· obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech
(§ 308/2)
· príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
· zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)

· štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345/1)
· poškodený, ktorý uplatnil nároku na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c),atovneprospechobžalovaného(§308/1).Akjepoškodenýmprávnickáosoba,odvolaniemôže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
· zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.