Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. máj 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/15/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5909010221
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5909010221.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudkýň

JUDr. Márie Urbanovej a JUDr. Dany Wänkeovej, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.
mája 2014 odvolanie obžalovaných Y. X. a T. X., proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k.
1T/69/2009-279 zo dňa 13.11.2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 258 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por., účinného do 1.1.2006, (ďalej len Tr. pz r u š u j e
rozsudok Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1T/69/2009 zo dňa
13.11.2013 v časti - vo výroku o vine a treste vo vzťahu k obžalovanému Y. X. a vo výroku o treste vo
vzťahu k obžalovanému T. X..

Na základe § 259 ods. 3 Tr. por.
obžalovaného Y. X., nar. X.X.XXXX v G., trvale bytom O. č. XX, okr.
G.

uznáva za vinného, že:

1./ spoločne s obžalovaným T. X. v presne nestotožnenom dni od 27.3.2004 do 31.3.2004 okolo
19.00 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode prišli k rodinnému domu č. XX v obci O., okres
G., kde Y. X. skrutkovačom vypáčil uzamknuté vchodové dvere na dome, následne obidvaja vošli do
domu a odtiaľto odcudzili najmenej 1 farebný televízor zn. Grundig s diaľkovým ovládačom, elektrickú
kosačku zn. Aerostar EB 48 U, výrobné číslo 20/BR/E000003783, krovinorez zn. Stihl FS 85 Tirt,
mikrovlnnú rúru zn. Samsung, vzduchovú pušku, satelitnú prijímač zn. Kathrein, typ UFD s diaľkovým
ovládačom, ručnú vibračnú brúsku, barometer, príklepovú vŕtačku, jednoranovú zlamovaciu plynovú
pištoľ československej výroby zn. SVP pôvodného kalibru 4,5 mm, výrobného čísla 83386 podomácky

upravenú na jednoranovú malokalibrovú krátku palnú zbraň kalibru 5,6 mm a 327 ks nábojov s
okrajovým zápalom československej výroby kalibru 22 Long Rifle s dnovou signatúrou „rex“ laborované
s ogiválnymi olovenými strelami a mosadznými nábojnicami, 1 litrovú fľašu rumu, 0,7 litrovú fľašu vína, 1
ks strážovskej salámy a 1 halogénové svetlo a s uvedenými vecami odišli preč, čím vlastníčke domu Y.
S., nar. XX.X.XXXX spôsobili odcudzením vecí škodu vo výške 34.620,- Sk a poškodením vchodových
dverí a okien na uvedenom dome spôsobili škodu vo výške 4.000,- Sk,

2./ dňa 6.2.2004 v presne nezistenom čase podpísal na Mostovej ulici v Ružomberku zmluvu o
revolvingovej pôžičke č. 37537 - 43006 so spoločnosťou Profireal Slovakia, spol. s r.o., Mliekarenská 10,
Bratislava, pričom pred podpisom zmluvy predložil potvrdenie zamestnávateľa o zamestnaní a dohodu o
zrážkach zo mzdy, avšak už v čase podpísania zmluvy bol Y. X. nezamestnaný a mal záväzky najmenej
voči spoločnosti EuroTel Bratislava, a.s., Orange Slovensko, a.s. Bratislava, ktorým neuhrádzal faktúry
za poskytované služby, pričom na základe zmluvy mu uvedená spoločnosť poskytla pôžičku 30.006,-
Sk, podľa dohodnutým zmluvných podmienok a túto sa v zmluve zaviazal splatiť v 18-tich mesačných

splátkach po 1.667,- Sk, pričom zaplatil len prvé dve splátky a týmto konaním spôsobil spoločnosti
Profireal Slovakia, spol. s r.o., Mliekarenská 10, Bratislava škodu vo výške 30.006,- Sk,t e d a

v bode 1/ rozsudku
- spoločným konaním prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a taký čin spáchal vlámaním,
- spoločným konaním neoprávnene vnikol do domu iného a pri tomto čine prekonal prekážku, ktorej
účelom je zabrániť vniknutiu,

v bode 2/ rozsudku
- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku škodu nie nepatrnú,

čím spáchal

v bode 1/ rozsudku
- trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a) Tr. zák., účinného do 1.1.2006, v spolupáchateľstve
podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., účinného do 1.1.2006,
- trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., účinného do 1.1.2006, v
spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., účinného do 1.1.2006,

v bode 2/ rozsudku
- trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 Tr. zák., účinného do 1.1.2006,

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 238 ods. 2 Tr. zák., účinného do 1.1.2006, s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák., účinného do 1.1.2006,
s použitím nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. PL.ÚS 106/2011, uverejneného v Zbierke zákonov pod
č. 428/2012 Z.z. dňa 21.12.2012, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) mesiacov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a) Tr. zák., účinného do 1.1.2006, obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody zaraďuje do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Na základe § 259 ods. 3 Tr. por., pri nezmenenom výroku o vine

obžalovaného T. X., nar. X.X.XXXX v G., trvale bytom O. č. XX,
okres G.,

o d s u d z u j e :

Podľa § 234 ods. 1 Tr. zák., účinného do 1.1.2006, s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák., účinného do 1.1.2006,
s použitím nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. PL.ÚS 106/2011, uverejneného v Zbierke zákonov pod
č. 428/2012 Z.z. dňa 21.12.2012, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3,5 (tri a pol) roka.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a) Tr. zák., účinného do 1.1.2006, obžalovaného na výkon trestu odňatia

slobody zaraďuje do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1T/69/2009 bol obžalovaný T. X. uznaný za vinného v
bode 1/ z trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a) Tr. zák., účinného do 31.12.2005, trestného
činu porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., účinného do 31.12.2005, oba

spáchané v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 citovaného Trestného zákona, v bode 3/ z trestného
činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249a ods. 1 Tr. zák., účinného
do 31.12.2005, v bode 4/ z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., účinného do
31.12.2005, trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, 2 Tr. zák., účinného do
1.1.2006 a trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák., účinného do 31.12.2005, všetky spáchané

v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 citovaného Trestného zákona, a to na tom skutkovom základe akoje uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Y. X. uznaný
vinným v bode 1/ z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák., prečinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a v bode 2/ z

prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Za uvedené trestné činy bol obžalovaný T. X. podľa § 234 ods. 1 Tr. zák., účinného do 31.12.2005,
za použitia § 35 ods. 2 Tr. zák., účinného do 31.12.2005, odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo

výmere 5 rokov nepodmienečne.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a) Tr. zák., účinného do 31.12.2005, súd obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody zaradil do I. NVS.

Obžalovaný Y. X. bol odsúdený podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38

ods. 2, 4 Tr. zák. a § 37 písm. j), h) Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov
nepodmienečne, so zaradením na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodených Y. W. a P. H. s uplatnenými nárokmi na náhradu škody

odkázal na občianske súdne konanie.

Naproti tomu súd obžalovaných T. X. a Y. X. podľa § 226 písm. a) Tr. por., účinného do 31.12.2005,
oslobodil spod obžaloby pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák., účinného
do 31.12.2005, spáchaných v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 citovaného Tr. zák., ktorého sa mali

dopustiť na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, pretože
nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý boli obžalovaní stíhaní.

Podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 9.1.2014, podal proti vyššie citovanému rozsudku
odvolanie,čodovýrokuotreste,obžalovanýT.X.,atoprostredníctvomobhajcu. Vpísomnýchdôvodoch

odvolania poukázal na to, že odôvodnenie výroku o treste je nejasné a nezrozumiteľné, pretože sa súd
nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie o treste. Zdôraznil, že na začiatku
trestného stíhania obžalovaný priznával svoju vinu, pričom bol vypočúvaný bez prítomnosti obhajcu.
Skutky mali byť spáchané v čase, keď T. X. ešte nebol dospelý. Od začiatku tohto konania dodnes
obžalovaný T. X. už nepácha žiadnu protispoločenskú činnosť a finančné prostriedky si zabezpečuje

ako riadne zamestnaný človek. Uvedené správanie sa T. X. jednoznačne dokazuje nápravu a nápravu
v správaní a oľutovaní mladíckej nerozvážnosti. V ďalšom poukázal na to, že pokiaľ by obžalovanému
bol uložený nepodmienečný trest, defacto by prišiel o zamestnanie, čo by znamenalo ďalšie potrestanie.
Obžalovaný T. X. potom navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu v časti vo výroku
o treste, vo veci rozhodol a uložil obžalovanému T. X. miernejší trest odňatia slobody.

Podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 14.1.2014, podal prostredníctvom obhajcu proti vyššie
citovanému rozsudku odvolanie obžalovaný Y. X., ktoré doplnil podaním, doručeným odvolaciemu súdu
dňa 14.4.2014.

V písomných dôvodoch odvolania zdôraznil, že hoci súd prvého stupňa dospel k záveru (s ktorým

záverom sa obžalovaný plne stotožňuje), že mu súd prvého stupňa uložil miernejší trest, ako
trest, ktorého uloženie prichádzalo do úvahy, súčasne vyslovil, že na obžalovaného je potrebné
pôsobiť trestom nepodmienečným. Obžalovaný má za to, že pri rozhodovaní súdu prvého stupňa pri
ukladaní trestu zohrala úlohu aj tá skutočnosť, že už vykonal viac ako 1 rok z pôvodne uloženého
nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Obžalovaný je presvedčený, že spôsobom svojho života, po prepustení z výkonu pôvodne uloženého
trestu preukázal, že sa polepšil. Podľa názoru obhajoby už samotná dĺžka trestného konania je
pre obžalovaného dostatočným trestom. Život obžalovaného je už totiž takmer 10 rokov limitovaný
prebiehajúcim konaním a je treba zdôrazniť, že obžalovaný nemal žiadny podiel na dĺžke trestného

konania. Samozrejme účelom uvedeného nie je zľahčovať trestnú činnosť spáchanú obžalovaným.
Účelom je, aby dĺžka trestného konania bola u obžalovaného zohľadnená adekvátne. Obžalovaný je
presvedčený, že aj v prípade, ak by súd prvého stupňa uložil obžalovanému podmienečný trest, určite
by zabránil obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Obžalovaný vedie dlhodobo riadny život ajbez toho, aby nad ním visela prípadná hrozba premeny podmienečného trestu na nepodmienečný. Za
tohto stavu sa obhajobe javí ako adekvátne uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom
ustanovenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom. S poukazom na vyššie uvedené obžalovaný

navrhuje, aby súd jeho odvolaniu vyhovel a napadnutý rozsudok zmenil v jeho prospech.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzali, pričom prihliadal aj na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, ak

by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil potom, že odvolania podané
obžalovanými T. X. a Y. X. sú čiastočne dôvodné.
Odvolací súd predovšetkým zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených
trestných činov, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného
poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv jednak na objasnenie
skutkového stavu veci a jednak práva obžalovanýchna obhajobu. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa

tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku, sú správne, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania
vykonaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázkach skutkových zistení
odkazuje na správne, podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v
plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo veci v rozsahu potrebnom na
rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je tiež zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za dokázané
v súvislosti so žalovanými skutkami, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení dôkazov. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a
správne odôvodneným rozsudkom súdu prvého stupňa a v podrobnostiach naň odkazuje.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku, či
argument použitý v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Odkazujúc v ostatnom na správne a vyčerpávajúce dôvody rozsudku okresného súdu, kde súd vo
vzťahukuskutkovýmzisteniamdôslednevyhodnotildôkaznúsituáciu,sktorýmidôvodmisaodvolacísúd
v celom rozsahu stotožňuje, správne postupoval okresný súd, keď protiprávne konanie obžalovaného T.
X. právne posúdil v bode 1/ ako trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a) Tr. zák., účinného do

31.12.2005, ako trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., účinného
do 31.12.2005, oba spáchané v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 citovaného Trestného zákona, v
bode 3/ ako trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249a ods.
1 Tr. zák., účinného do 31.12.2005, v bode 4/ ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods.
1 Tr. zák., účinného do 31.12.2005, ako trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods.

1, 2 Tr. zák., účinného do 31.12.2005 a ako trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák., účinného do
31.12.2005, všetky spáchané v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 citovaného Trestného zákona.

Krajský súd prehodnotil svoj právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp.zn.
2To/22/2007 zo dňa 7.3.2007 a dospel k záveru, že protiprávne konanie obžalovaného Y. X., správne

zistené okresným súdom v bodoch 1/, 2/ napadnutého rozsudku, bolo potrebné právne kvalifikovať v
bode 1/ rozsudku ako trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a) Tr. zák., účinného do 1.1.2006,
v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. a trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238
ods. 1, ods. 2 Tr. zák., účinného do 1.1.2006, v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 citovaného Tr. zák.
a v bode 2/ ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 Tr. zák., účinného do 1.1.2006, vzhľadom na to,

že použitie Trestného zákona účinného do 1.1.2006, bolo pre obžalovaného priaznivejšie, vzhľadom na
porovnanie trestných sadzieb § 194 ods. 2 Tr. zák. a § 238 ods. 2 Tr. zák., účinného do 1.1.2006 ako
najprísnejšie trestného, podľa ktorého bol obžalovanému Y. X. ukladaný trest.

Vo vzťahu k výroku o treste za zistené zavinenie odvolací súd predovšetkým uvádza, že prvostupňový

súd v tomto smere vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie. Aj krajský súd zastáva
názor, že Nález Ústavného súdu SR, sp.zn. PL. ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012 je aplikovateľný aj na
ustanovenie § 35 ods. 2, veta prvá za bodkočiarkou Tr. zák. v znení účinnom do 1.1.2006 a má vplyv
na trestnú sadzbu, v ktorej za tejto situácie mohli byť ukladané tresty obom obžalovaným. Rovnako akookresný súd aj odvolací súd je toho názoru, že pri ukladaní trestov obžalovaným je potrebné aplikovať
článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

V posudzovanej veci pri ukladaní trestu obom obžalovaným bolo potrebné prihliadnuť aj na článok 48
ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných
prieťahov. Správne a v súlade so zákonom postupoval okresný súd, pokiaľ dospel k záveru, že vyššie
uvedené okolnosti je potrebné zohľadniť pri výmere trestu obom obžalovaným.
Vzhľadom na celkovú dĺžku konania v predmetnej veci, skutočnosť, že súdených skutkov sa obžalovaní

dopustili v rokoch 2003, resp. 2004, krajský súd, reagujúc na odvolacie námietky obžalovaných
napokon dospel k záveru, že objektívnym vyjadrením zistenej trestnej činnosti i vyššie uvedených zásad
uvedených v „Dohovore“ a článku 48 ods. 2 Ústavy SR, s prihliadnutím na nález Ústavného súdu
SR, sp.zn. PL. ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012, sú tresty odňatia slobody, a to u obžalovaného Y. X.
vo výmere 13 mesiacov a u obžalovaného T. X. 3 a pol roka. Krajský súd sa nestotožnil s odvolacími
námietkami oboch obžalovaných, pokiaľ ide o uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným

odkladom jeho výkonu. Mal za to, že uložením podmienečných trestov by súd nedocenil závažnosť
zistenej trestnej činnosti oboch obžalovaných a naopak precenil význam celkovej dĺžky trestného
konania, ktorú ale bolo samozrejme potrebné zohľadniť pri výmere trestu. Krajský súd dospel k záveru,
že účel trestu u oboch obžalovaných, zohľadniac už vyššie uvedené okolnosti a berúc na zreteľ súčasne
stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania oboch obžalovaných a ich osobné pomery, môžu splniť iba

nepodmienečné tresty určené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Takto stanovené tresty zodpovedajú
podľa názoru krajského súdu zásadám individuálnej a generálnej prevencie a účelu trestu.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd v ostatnom odkazujúc na
správne dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.