Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. august 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/88/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121010752
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2121010752.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a sudcov JUDr.
Kataríny Batisovej a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci odsúdeného Z. C., nar. XX. K. XXXX
v C., trvalé bydlisko C. XXXX/X, C., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce
nad Parnou, o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o
sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 2. júna 2021, č. k. 9PP/17/2021-47,

na neverejnom zasadnutí konanom 12. augusta 2021 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného Z. C. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) uznesením z 2. júna 2021, č. k. 9PP/17/2021-47, podľa § 66
ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) zamietol návrh odsúdeného Z. C. (ďalej len
odsúdený) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktoré mu boli postupne uložené

rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 27. februára 2014, sp. zn. 1T/128/2009 a rozsudkom
Okresného súdu Bratislava V z 26. apríla 2016, sp. zn. 2T/69/2014.
Zamietnutie žiadosti okresný súd odôvodnil tým, že odsúdený síce splnil formálnu podmienku, teda
vykonal potrebnú časť z výmery uložených trestov, ale dôsledne nesplnil prvú materiálnu podmienku,
keďže svojim správaním nepreukázal polepšenie vo výkone trestu, a to vzhľadom k hodnoteniu riaditeľa
ústavu, podľa ktorého správanie a vystupovanie odsúdeného bolo iba zväčša na požadovanej úrovni.

Vyskytli sa problémy s dodržiavaním ústavného poriadku a porušenie zákazu vyrábať, prechovávať
a požívať návykové látky. Až po intervencii zo strany väzenského personálu už nedostatky takéhoto
charakteru u neho zaznamenané neboli. Odsúdený nesplnil ani druhú materiálnu podmienku, keď od
neho nemožno očakávať, že by na slobode viedol riadny život. Tento záver okresný súd odôvodnil tým,
že odsúdený ktorý má v odpise registra trestov evidovaných celkovo 9 odsúdení, v minulosti bol už aj
podmienečne prepustený, napriek tomu sa dopúšťal ďalšej závažnej trestnej činnosti. Je pravdou, že

odsúdený v súčasnosti vykonáva dlhší trest, ako v prípade predchádzajúcich odsúdení, avšak formálnu
podmienku na podmienečné prepustenie splnil len pred necelými 7 mesiacmi a zohľadňujúc vyššie
uvedené skutočnosti nemožno predpokladať, že tak krátky čas po uplynutí formálnej podmienky bol u
odsúdeného dosiahnutý účel trestu.
Po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí sa prokurátorka vzdala práva na podanie sťažnosti, no
odsúdený voči uzneseniu zahlásil sťažnosť.

Odsúdený sťažnosť odôvodnil vlastnoručným písomným podaním doručeným okresnému súdu 30. júla
2021, v ktorej namietal, že okresný súd v napadnutom uznesení uviedol, že nebola dôsledne splnená
prvá materiálna podmienka, pričom prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava na verejnom zasadnutí
navrhla jeho žiadosť zamietnuť, pretože nebola splnená druhá materiálna podmienka. Riaditeľ ÚVTOS v
hodnotení konštatoval, že preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporúča ho
podmienečne prepustiť. Je pravdou, že sa počas výkonu trestu u neho vyskytli problémy s porušením

ústavného poriadku, ale bol toho názoru, že by bolo podozrivé až účelové, keby sa u človeka s bohatou
kriminálnou minulosťou nejaké problémy nevyskytli. Prešiel vnútornou premenou, ktorej výsledkom jeabsolútne kritický postoj k páchaniu trestnej činnosti a rešpektovaniu právnych noriem. V prospech prvej
materiálnej podmienky treba prihliadnuť na fakt, že bol osemkrát disciplinárne odmenený a plní ciele
stanovené programom zaobchádzania. Dokonca ešte dňa 26. mája 2021 bol disciplinárne odmenený.

Preto je toho názoru, že prvá materiálna podmienka u neho bola splnená.
Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku poukázal na to, že mu nebol uložený jeden 16 ročný trest, ale
dva tresty, a to vo výmere 7 rokov a 9 rokov, pričom najvyššia horná hranica trestnej sadzby v oboch
trestoch je 12 rokov. V súčasnosti vykonal viac ako 11 rokov a 4 mesiace z uložených trestov. Skutok
za ktorý mu bol uložený trest vo výmere 9 rokov sa stal ešte v čase pred nástupom do výkonu prvého

trestu,zktoréhobolpodmienečneprepustený.Včasejehoprepusteniabolovočinemuvedenýchviacero
trestných stíhaní, pričom bolo pravdepodobné, že tieto sa skončia odsúdením a výkonom trestu. Vo
vedení riadneho života mu pomôže mama P. C., ktorá mu bude psychickou ako aj finančnou oporou
a poskytne mu aj bývanie v mieste trvalého bydliska. Jeho brat K. C. prisľúbil, že v prípade jeho
podmienečného prepustenia ho zamestná. Pretrhol tiež väzby so všetkými ľuďmi, s ktorými ho spájala
kriminálna minulosť. Nadviazal kontakt s bývalými spolužiakmi, ktorí vedú riadny život. Žiada preto

Krajský súd v Trnave, aby vyššie uvedené skutočnosti zvážil. Na svojej kriminálnej minulosti nevie nič
zmeniť. Prešlo viac ako 10 rokov, kým došlo k jeho vnútornej premene. Navrhol preto, aby Krajský súd
v Trnave napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol kladne o jeho prepustení na slobodu.
Prokurátorka sa k podanej sťažnosti nevyjadrila.
Okresný súd predložil spisový materiál Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) na rozhodnutie

10. augusta 2021.
Podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma
nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a
konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak

a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.
Krajský súd ako nadriadený orgán, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou

osobou, podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého
uznesenia, proti ktorému podal odsúdený sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a
dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Pokiaľ ide o konanie, ktoré napadnutému výroku predchádzalo, odsúdený mu žiadne pochybenia
nevytýkal a krajský súd vlastným prieskumom žiadne chyby nezistil. Okresný súd vykonal všetky

potrebné dôkazy pre objektívne a zákonné rozhodnutie, pričom dodržal všetky ust. Trestného poriadku
viažuce sa k priebehu verejného zasadnutia. Vyhlásené rozhodnutie následne v zákonom stanovenej
lehote vypracoval a doručil stranám trestného konania do vlastných rúk.
Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, okresný súd správne
skonštatoval, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu.

Presnejšie povedané, odsúdený vykonal pomernú časť z postupne uložených trestov, lebo od 27.
januára 2017 si nepretržite až doposiaľ odpykáva postupne dva tresty odňatia slobody, konkrétne
- od 27. januára 2017 do 27. marca 2025 (po zohľadnení zápočtov) vykonáva trest odňatia slobody vo
výmere 9 rokov, na ktorý bol odsúdený podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. vo veci Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. zn. 1T/128/2009,

- od 27. marca 2025 až do 24. marca 2026 (po zohľadnení zápočtov) bude vykonávať trest odňatia
slobody vo výmere 7 rokov, na ktorý bol odsúdený podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. vo veci Okresného súdu
Bratislava V sp. zn. 2T/69/2014.
V oboch prípadoch bol odsúdený za zločin, a preto bolo potrebné, aby odsúdený vykonal pomerné časti
(2/3 + 2/3) z týchto trestov, ktorú podmienku splnil 25. novembra 2020.

Pokiaľ ide o splnenie prvej z dvoch materiálnych podmienok predpokladaných v ust. § 66 ods. 1
Tr. zák., okresný súd nesprávne skonštatoval, že odsúdený túto podmienku nesplnil.
Z hodnotenia vypracovaného riaditeľom ústavu vyplynulo, že správanie a vystupovanie odsúdeného
počas výkonu trestu odňatia slobody nebolo vždy na požadovanej úrovni, no súčasne sa konštatuje, že
jeho správanie sa zlepšilo a stabilizovalo, pričom od tohto momentu sa v jeho dokumentácii nenachádza

žiadny negatívny poznatok. Dokonca bol osemkrát disciplinárne odmenený. Podľa riaditeľa ÚVTOS plní
ciele stanovené programom zaobchádzania a ku spáchanej trestnej činnosti má kritický postoj.
Pokiaľ ide o prvú materiálnu podmienku, krajský súd sa nestotožnil s názorom okresného súdu, že ju
odsúdený nespĺňa. Krajský súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že odsúdený plnenímsvojich povinností vo výkone trestu preukázal polepšenie. Ide o odsúdeného, ktorý sa vo výkone trestu
odňatia slobody nachádza už viac rokov, je preto možné akceptovať výhradu odsúdeného, že počas
takého dlhého času došlo k vnútornej zmene a teda k jeho polepšeniu. Z pohľadu krajského súdu tak

nejde len o formálnu adaptáciu na prostredie ústavu, ale o skutočné zmeny v osobnosti odsúdeného, o
čom svedčia jeho nadpriemerné pracovné výkony. Odsúdený správne poznamenal, že ani prokurátorka
nevyjadrila pochybnosti o tom, že by odsúdený prvú materiálnu podmienku nespĺňal.
Avšak na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody musí
v zmysle ust. § 66 ods. 1 Tr. zák. spĺňať aj druhú materiálnu podmienku a síce, že je od neho možné

očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. A túto podmienku okresný súd vyhodnotil správne.
Odsúdenému treba pripomenúť, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody
nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí
ustanovenej doby bez zreteľa na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý
obsahuje viac komponentov, na ktoré súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou úvah je
potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti aj na slobode

riadnyživotsminimalizáciourizikajehorecidívy.Takýtopredpokladuodsúdenéhoniejezdôvodov,ktoré
okresný súd v napadnutom uznesení podrobne rozviedol. Jeho argumentáciu si krajský súd osvojuje a
v podrobnostiach na ňu poukazuje bez potreby ju opakovať. Tu platí, že v konaní o sťažnosti, ktoré je
dvojinštančné, tvorí rozhodnutie okresného a krajského súdu jednotu, z ktorého dôvodu je nadbytočné
vecne správne argumenty opakovať.

V prípade odsúdeného možno jednoznačne konštatovať, že pred spáchaním skutkov, za ktoré bol
odsúdený, neviedol riadny život. Pokiaľ ide o jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti, tieto sú viac ako
zjavné. Z registra trestov odsúdeného vyplýva, že sa trestnej činnosti dopúšťa opakovane, doposiaľ bol
až 9-krát súdne trestaný. Treba poukázať aj na to, že i riaditeľ ÚVTOS vyhodnotil jeho resocializačnú
prognózu ako menej nepriaznivú.

Vychádzajúc z uvedeného môže byť podľa názoru krajského súdu náprava odsúdeného zaručená len
úplným výkonom nepodmienečných trestov odňatia slobody, ktoré mu boli postupne uložené. Inak
povedané, celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je v súčasnosti možné len počas výkonu
nariadeného trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu
odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je účinná ochrana

spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.
Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou
či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi
ktoré je nutné považovať aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti. Podmienečné
prepustenie má mať na odsúdeného výchovný vplyv a to nielen ten, že iba v skúšobnej dobe po

podmienečnom prepustení bude odsúdený viesť riadny život, ale predovšetkým ten, že odsúdenému
je daná šanca na riadny život s tým, že sa už trestnej činnosti viac nedopustí, nakoľko rozhodnutím o
podmienečnom prepustení súd prezumuje, že výkon trestu odňatia slobody splnil vo vzťahu k osobe
odsúdeného svoj účel.
Pokiaľ v sťažnosti odsúdený poukazoval na to, že riaditeľ ústavu ho odporučil podmienečne prepustiť,

k tomu krajský súd uvádza, že stanovisko riaditeľa má pre súd len odporúčací charakter, konečné
posúdenie splnenia zákonných podmienok na podmienečné prepustenie je vždy na úvahe súdu. Keďže
odsúdený žiadal zohľadniť fakt, že si v súčasnosti odpykáva trest za skutok, ktorý spáchal ešte pred
nástupom do výkonu prvého trestu, že mu boli uložené dva tresty a to vo výmere 7 rokov a 9 rokov,
pričom najvyššia horná hranica trestnej sadzby v oboch trestoch je 12 rokov, uvedené je z hľadiska

rozhodovania bez akéhokoľvek právneho významu. To, že dosiaľ vykonal viac ako 11 rokov a 4 mesiace
z postupne uložených trestov bolo zohľadnené pri posudzovaní formálnej podmienky.
Odsúdený tiež vo vyjadrení akcentoval skutočnosti, že má po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
zabezpečené bývanie, že má prisľúbené zamestnanie a teda aj príjem, tieto tvrdenia nie sú podľa názoru
krajskéhosúdudostatočnespôsobilérozptýliťobavuztoho,žebyvprípadepodmienečnéhoprepustenia

z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu pokračoval v trestnej činnosti, lebo jeho sklony k páchaniu
trestnej činnosti sú viac ako zjavné.
Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako
nedôvodnú zamietol.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.