Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. jún 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/119/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312220478
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1312220478.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek

senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ľubici Kriškovej, v právnej veci žalobcu Slovenská kancelária
poisťovateľov, Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava 29, IČO: 36 062 235, práv. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Nám. M. Benku 2, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 613 843, proti žalovanému
1/ TRADEX.BIZ s.r.o., Budovateľská 554/11, 927 01 Šaľa, IČO: 50 462 024, žalovanému 2/ B. H., nar.
XX.X.XXXX, C. XXX, XXX XX S., práv. zast. Advokátska kancelária Valach, Kišac, s. r. o., Gogoľova 18,
852 02 Bratislava, IČO: 36 663 051, o zaplatenie 2.616,40 EUR s prísl., a o odvolaní žalovaného 2/ proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb/91/2013-148 zo dňa 25.3.2014 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb/91/2013-148 zo dňa
25.3.2014 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému 1/ a 2/ povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.616,40 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 %
ročne zo sumy 2.616,40 EUR od 12.11.2011 do zaplatenia, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa
náhradu trov konania vo výške 646,57 EUR, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia v sume 392,46

EUR a trov konania v sume 254,11 EUR.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že návrhom na začatie konania zo dňa 14.12.2012 sa
žalobca domáhal voči žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 2.616,40 EUR spolu s 9,25
%-ným úrokom z omeškania ročne od 12.11.2011 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Návrh
odôvodnil tým, že žalovaný 1/ je držiteľ motorového vozidla zn. Renault, ev. č. N. - XXX P.. Dňa 24.8.2009
zavinil žalovaný 2/ ako vodič uvedeného vozidla v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorom

vozidle zn. Fiat, ev. č. N., ktorého držiteľkou v čase nehody bola U. B.. K dátumu nehody nebolo
k predmetnému vozidlu uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobcovi, ako právnickej osobe
zriadenej týmto zákonom, vznikla podľa § 24 ods. 2 uvedeného zákona povinnosť uhradiť poškodenej
z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 2.991,40 EUR, ktoré poskytol dňa 22.9.2011, z
čohočiastka375,-EURpredstavujespracovateľskýpoplatokprepoisťovňu.Právonanáhradupoistného

plnenia si žalobca uplatnil voči žalovaným listami zo dňa 11.10.2011, ktorými žalovaných vyzval na
zaplatenie do 11.11.2011. Žalovaní svoj dlh neuhradili, čím sa dostali do omeškania. V návrhu ešte
žalobca poukázal na to, že žalovaný 1/ zodpovedá podľa § 427 a nasl. OZ ako prevádzateľ motorového
vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a žalovaný 2/ zodpovedápodľa § 420 ods. 1 OZ za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Žalovaní sa k žalobe
nevyjadrili.

3. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že na základe zisteného skutkového stavu uplatnený nárok
vyhodnotil ako oprávnený, preto návrhu v celom rozsahu vyhovel. Súd prihliadol aj na to, že žalovaní 1/
a 2/ uplatnený nárok a rozhodujúce skutočnosti nespochybnili. Žalovaný 1/ ako prevádzkovateľ vozidla
objektívne zodpovedal za škodu spôsobenú jeho prevádzkou, bol preto povinný dbať na to, aby povinné
zmluvné poistenie bolo riadne a včas zaplatené. Žalovaný 2/ viedol predmetné motorové vozidlo (ťahač

jazdnej súpravy) a v dôsledku porušenia cestných predpisov platných v Taliansku spôsobil škodu na
inom motorovom vozidle. Výška vzniknutej škody taktiež nebola spochybnená, táto bola preukázaná
dôveryhodnými dokladmi a škoda bola nahradená poškodenej podľa uvedených Interných pravidiel.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2/ v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b),
f) a g) C.s.p. Uviedol, že súd rozhodol bez toho, aby vypočul či už žalovaného 2/ alebo žalovaného

1/. Vo vzťahu k žalovanému 2/ poukazuje na tú podstatnú skutočnosť, že žalovaný 2/ v čase
súdnych pojednávaní, ktoré predchádzali vydaniu rozsudku ako aj v čase doručovania predvolaní
na pojednávania bol zamestnaný ako vodič nákladného auta, ktorým absolvoval pravidelne niekoľko
mesačné jazdy v zahraničí, nezdržoval sa na adrese trvalého bydliska (čo preukazuje potvrdením o
pracovných turnusoch), a preto sa nemal ako dozvedieť o prebiehajúcom súdnom konaní. Nakoľko

sa žalovaný 2/ v mieste doručovania súdnych zásielok v čase ich doručovania z ospravedlniteľného
dôvodu nezdržoval, nemohla u neho nastať zákonná fikcia doručenia súdnych zásielok podľa ust. §
47 ods. 2 OSP, a teda nemohol byť ani daný zákonný predpoklad rozhodnutia podľa ust. § 101 ods.
2 OSP. Skutočnosť, že u žalovaného 2/ nemohla nastať zákonná fikcia doručovania súdnych zásielok,
potvrdil aj Okresný súd Bratislava III vo svojom právoplatnom rozsudku č. k. 26Cb/335/2016-81 zo

dňa 18.4.2018 v konaní o obnove konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.
24Cb/91/2013. Žalovaný 2/ mal v čase škodovej udalosti uzatvorený pracovný pomer so spoločnosťou
in-CARGO s.r.o. a škodu spôsobil v súvislosti s plnením jeho pracovných úloh pre zamestnávateľa. Súd
tak rozhodol na podklade nedostatočne zisteného skutkového stavu a na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď zaviazal žalovaného 2/ (ako zamestnanca, ktorý pri

plnení pracovných úloh spôsobil škodu, za ktorú podľa ust. § 420 ods. 2 OZ.

5. K odvolaniu žalovaného 2/ sa vyjadril žalobca, ktorý sa stotožňuje s napadnutým rozhodnutím
v plnom rozsahu. Žalovaný 2/ nepreukázal, že by mal pri spôsobení škody motorovým vozidlom
vykonávať pracovnú činnosť pre tretiu osobu. Jedinú skutočnosť, ktorú v podanom odvolaní žalovaný

2/ preukázal bola skutočnosť, že v čase spôsobenia škody bol v pracovnom pomere s obchodnou
spoločnosťou in-CARGO s.r.o. Táto skutočnosť však v žiadnom prípade nepreukazuje, že v čase
spôsobenia škody (navyše vozidlom, ktorého držiteľom nebol jeho zamestnávateľ, ale žalovaný 1/)
vykonával pre svojho zamestnávateľa pracovnú činnosť. Žalovaný 2/ neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázal splnenie ani jedného z predpokladov, ktorých naplnenie je potrebné pre aplikáciu ust. § 420

ods. 2 OZ, a to predpokladu, že ku škode došlo pri činnosti pre inú osobu (v posudzovanom prípade pre
zamestnávateľa). Na základe uvedeného žalobca popiera tvrdenia žalovaného 2/, že škodu spôsobil
pri výkone činnosti pre zamestnávateľa, nakoľko toto tvrdenie žalovaného 2/ nebolo v konaní doposiaľ
ničím preukázané.

6. Žalovaný 2/ na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu uviedol, že mal so spoločnosťou in-CARGO s.r.o.
uzatvorený pracovný pomer, čo preukázal pracovnou zmluvou a potvrdením Sociálnej poisťovne z
14.9.2016 a akékoľvek iné tvrdenia žalobcu popiera.

7. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 2.6.2021. Po oboznámení sa

s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného 2/, vyjadrením žalobcu, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.9. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného 2/ bolo
podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku
č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy

Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1, C.s.p. a §
473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č.
99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje
aktuálna procesná úprava C.s.p.

10. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako celého obsahu spisového materiálu a
odvolania žalovaného 2/ dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový
stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne

posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú
správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu
na ne poukazuje. Súd prvej inštancie vychádzal z predložených listinných dôkazov a správne ustálil,
že žalobca preukázal dôvodnosť podaného návrhu, ktorý žalovaní 1/ a 2/ nespochybnili. K odvolacej
námietke žalovaného 2/, že sa v mieste doručovania súdnych zásielok v čase ich doručovania z

ospravedlniteľného dôvodu nezdržoval, a tým nemohla u neho nastať zákonná fikcia doručenia súdnych
zásielok, tak odvolací súd považuje tento argument za irelevantný. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva,
že predvolanie zo dňa 18.11.2013 na pojednávanie dňa 21.1.2014 bolo žalovanému 2/ doručované
v dňoch 22.11.2013, 25.11.2013 až 17.12.2013, pričom žalovaný 2/ absolvoval služobnú cestu až
od 30.11.2013 do 26.1.2014. Žalovaný 2/ si predvolanie na pojednávanie v úložnej dobe neprevzal

a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Predvolanie na pojednávanie zo dňa 22.1.2014 na
deň 25.3.2014 bolo žalovanému 2/ doručované v dňoch 27.1.2014 až 18.2.2014, pričom žalovaný 2/
absolvoval služobnú cestu až od 12.2.2014. Žalovaný 2/ si predvolanie na pojednávanie v úložnej
dobe neprevzal a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Z uvedeného vyplýva, že v čase od
22.11.2013 do 30.11.2013, od 27.1.2014 do 12.2.2014, teda v čase doručovania písomnosti sa žalovaný

2/ zdržoval v mieste doručovania predvolania na pojednávanie a mohol sa s ním oboznámiť. V súlade
s § 47 ods. 2, O.s.p. (platného v čase doručovania predvolania na pojednávanie) boli naplnená fikcia
doručenia a súd mohol vo veci konať a rozhodnúť v súlade s § 101 ods. 2, O.s.p.

13. Čo sa týka námietky žalovaného 2/ v tom zmysle, že súd nevzal do úvahy skutočnosť, že žalovaný

2/ v čase poistnej bol zamestnancom spol. in-CARGO s.r.o. odvolací súd udáva, že žalovaný 2/
hodnoverným spôsobom nepreukázal, že vykonával ako vodič dopravu pre svojho zamestnávateľa, že
ho zamestnávateľ na túto pracovnú cestu vyslal a preto nebolo preukázané, že poistná udalosť vznikla
v súvislosti s výkonom jeho pracovnej činnosti a to za situácie, že žalovaný 2/ viedol motorové vozidlo
žalovaného 1/. Odvolací súd preto považuje uvedenú námietku žalovaného 2/ ako nedôvodnú.

14. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivýproces(pozrinapr.III.ÚS209/04).AjEurópskysúd
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje

súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia.
Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno
posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý
argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (F. H. c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29;
C.N.c.Španielskoz9.decembra1994,sériaA,č.303-B;B.c.Gréckoz29.mája1997;C.c.Francúzsko
z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.15. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. §
387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovaným 2/.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 2/ v celom rozsahu. S poukazom na ust. § 262
ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).