Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. november 2013

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 1T/69/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5909010221
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Štepita

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2013:5909010221.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Štepitu a z prísediacich

JUDr. Márie Hudákovej a Ing. Márie Strakovej, v trestnej veci proti obžalovanému T. X. a spol., pre
trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 a iné,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.11.2013 v Ružomberku takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní

1. T. X., nar. XX. XX. XXXX v G., trvale bytom O. č. XX, okres G.,

a

2. Y. X., nar. XX. XX. XXXX v G., trvale bytom O. č. XX, okres G.,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý ch, ž e

Obžalovaní T. X. a Y. X.

1.
v presne nestotožnenom dni od 27.03.2004 do 31.3.2004 okolo 19.00 hod. po predchádzajúcej
vzájomnej dohode prišli k rodinnému domu č. XX v obci O., okres G., kde Y. X. skrutkovačom vypáčil
uzamknuté vchodové dvere na dome, následne obidvaja vošli do domu a odtiaľto odcudzili najmenej
1 farebný televízor zn. Grundig s diaľkovým ovládačom, elektrickú kosačku zn. Aerostar EB 48 U,
výrobné číslo 20/BR/E000003783, krovinorez zn. Stihl FS 85 Tirt, mikrovlnnú rúru zn. Samsung,
vzduchovú pušku, satelitný prijímač zn. Kathrein, typ UFD s diaľkovým ovládačom, ručnú vibračnú

brúsku, barometer, príklepovú vŕtačku, jednoranovú zlamovaciu plynovú pištoľ československej výroby
zn. SVP pôvodného kalibru 4,5 mm, výrobného čísla 83386 podomácky upravenú na jednoranovú
malokalibrovúkrátkupalnúzbraňkalibru5,6mma327ksnábojovsokrajovýmzápalomčeskoslovenskej
výroby kalibru .22 Long Rifle s dnovou signatúrou „rex“ laborované s ogiválnymi olovenými strelami
a mosadznými nábojnicami, 1 litrovú fľašu rumu, 0,7 litrovú fľašu vína, 1 ks strážovskej salámy a 1
halogénové svetlo a s uvedenými vecami odišli preč, čím vlastníčke domu Y. S., nar. XX.XX.XXXX
spôsobili odcudzením vecí škodu vo výške 34.620,- Sk a poškodením vchodových dverí a okien na

uvedenom dome spôsobili škodu vo výške 4.000,- Sk,

Obžalovaný Y. X.

2.
dňa6.2.2004vpresnenezistenomčasepodpísalnaMostovejulicivRužomberkuzmluvuorevolvingovej
pôžičke č. 37537 - 43006 so spoločnosťou Profireal Slovakia, spol. s r.o., Mliekarenská 10, Bratislava,

pričom pred podpisom zmluvy predložil potvrdenie zamestnávateľa o zamestnaní a dohodu o zrážkach
zo mzdy, avšak už v čase podpísania zmluvy bol Y. X. nezamestnaný a mal záväzky najmenej vočispoločnosti EuroTel Bratislava, a. s., Orange Slovensko, a. s., Bratislava, ktorým neuhrádzal faktúry
za poskytované služby, pričom na základe zmluvy mu uvedená spoločnosť poskytla pôžičku 30.006,-
Sk, podľa dohodnutých zmluvných podmienok a túto sa v zmluve zaviazal splatiť v 18-tich mesačných

splátkach po 1.667,- Sk, pričom zaplatil len prvé dve splátky a týmto konaním spôsobil spoločnosti
Profireal Slovakia, spol. s. r. o., Mliekarenská 10, Bratislava škodu vo výške 30.006,- Sk,

obžalovaný T. X.

3.
dňa 13.06.2004 okolo 07.00 hod. prišiel pod vplyvom alkoholických nápojov spolu s Y. P., nar.
XX.XX.XXXX a T. Y., nar. XX.XX.XXXX k osobnému motorovému vozidlu zn. Škoda 120L, červenej
farby, evidenčné číslo RK XXX AI, ktoré bolo zaparkované v obci Lúčky a prítomným dievčatám uviedol,
že vozidlo je jeho, avšak nemá od vozidla doklady ani kľúče, pretože ich niekomu dal a tie osoby

mu ich nevrátili, a preto požiadal uvedené dievčatá, aby sa mu pomohli dostať do vozidla aj za cenu,
že rozbije sklenenú výplň okna na vozidle a preto T. Y. v domnení, že sa jednalo o jeho vozidlo sa
pokúsila otvoriť vozidlo tak, že povytiahla gumové tesnenie na okne, ale do vozidla sa nedostala, len
pootvorila okno, následne Y. P. drevenou latou rozbila toto okno a cez vzniknutý otvor sa všetci traja
dostalidomotorovéhovozidlaazapomociďalšíchdoposiaľnestotožnenýchosôbodomklivolantvozidla,

nezisteným spôsobom vozidlo naštartovali, pričom vozidlo viedla T. Y. a pred rodinným domom č. XXX
v obci I., okres G. s uvedeným vozidlom havarovala, kde narazila do plota a následne z miesta nehody
T. X. ušiel preč, pričom hodnota vozidla bola podľa vyjadrenia znalca vyčíslená na sumu 22.600,- Sk,

obžalovaný T. X.

4.
dňa 13.02.2005 v čase okolo 21.00 hod. spoločne s Y. U., nar. XX.XX.XXXX zaklopali na vchodové
dvere rodinného domu Y. W., nar. XX.XX.XXXX s popisným číslom XX v O., kde po tom ako Y. W.
uviedli, že sú z polície, tento otvoril dvere, kde ho obidvaja vtlačili do chodbičky domu, zhodili na zem,

viackrát ho udreli päsťami do oblasti hlavy, následne si Y. U., nar. XX.XX.XXXX sadol na poškodeného
Y. W., oblapil ho rukami a po dobu, pokiaľ ho takto držal, obžalovaný T. X. vošiel do priestorov kuchyne,
odkiaľ z obálky položenej na kuchynskom nábytku odcudzil finančnú hotovosť vo výške 1.000,- Sk, čím
spôsobil Y. W. podľa znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva - chirurgie zlomeninu nosových
kostí v oblasti koreňa bez posunu úlomkov, pomliaždenie mäkkých častí s maximom okolo ľavého oka,

mierneho stupňa okolo pravého oka a pomliaždenie očného buľvu vľavo, ktoré zranenia si vyžiadali
práceneschopnosť, dobu liečenia a obmedzenie v obvyklom spôsobe života do 3 týždňov,

t e d a

obžalovaný T. X.

v bode 1.
- spoločným konaním prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a taký čin spáchal vlámaním,
- spoločným konaním neoprávnene vnikol do domu iného a pri tomto čine prekonal prekážku, ktorej

účelom je zabrániť vniknutiu,

v bode 3.
- zmocnil sa cudzieho motorového vozidla hodnoty nie nepatrnej v úmysle prechodne ho používať,

v bode 4.
- spoločným konaním inému ublížil na zdraví,
- spoločným konaním neoprávnene vnikol do domu iného a pri tomto čine použil násilie,
- spoločným konaním proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

obžalovaný Y. X.

v bode 1.
- spoločným konaním prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a taký čin spáchal vlámaním,- spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného a prekonal pri tom prekážku, ktorej účelom
je zabrániť vniknutiu,

v bode 2.
- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l i

Obžalovaný T. X.

v bode 1.
- trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do
31.12.2005,

- trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
účinného do 31.12.2005, oba spáchané v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č.
140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005,

v bode 3.

- trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249a ods. 1 Trestného
zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005,

v bode 4.
- trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do

31.12.2005,
- trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods.1 , 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
účinného do 31.12.2005,
- trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona, všetky spáchané v spolupáchateľstve podľa
§ 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005,

Obžalovaný Y. X.

v bode 1.
- prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona

- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona, oba spáchané
v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona

v bode 2.
- prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j ú

Obžalovaný T. X.

podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 za použitia § 35 ods. 2
Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
5 (päť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 súd
obžalovaného na výkon tohto trestu zaraďuje do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny (ústav na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia).

Obžalovaný Y. X.podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona, 38 ods. 2, 4 Trestného
zákona a § 37 písm. j), h) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť)
mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon tohto trestu zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodených Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XX a P.

H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XXX, odkazuje s uplatnenými nárokmi na náhradu škody na občianske
súdne konanie.

Súd podľa § 226 písm. a/ Trestného poriadku č. 141/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 obžalovaných
1. T. X., nar. XX. XX. XXXX v G., trvale bytom O. č. XX, okres G.,

a

2. Y. X., nar. XX. XX. XXXX v G., trvale bytom O. č. XX, okres G.,

oslobodzuje spod obžaloby , ktorou im bolo kladené za vinu, že

od presne nezisteného dňa si spoločne nezisteným spôsobom zaobstarali a následne až do 8.4.2004
bez povolenia prechovávali v mieste svojho trvalého bydliska v rodinnom dome č. XX v obci O., okres
G., jednoranovú zlamovaciu plynovú pištoľ československej výroby zn. SVP pôvodného kalibru 4,5 mm,
výrobné číslo 83386 podomácky upravenú na jednoranovú malokalibrovú krátku palnú zbraň kalibru 5,6
mm, čo umožňovalo z uvedenej pištole jednorázovo vystreľovať náboje s okrajovým zápalom kalibru

5,6 mm a 327 ks nábojov s okrajovým zápalom československej výroby kalibru .22 Long Rifle s dnovou
signatúrou„rex“laborovanésogiválnymiolovenýmistrelamiamosadznýminábojnicamistreľbyschopné
obvyklým spôsobom a vhodné na použitie do tejto zbrane napriek tomu, že sa jednalo o strelnú zbraň v
zmysle zákona o zbraniach a strelive č. 190/2003 Z. z. § 4 ods. 1, ods. 2 písm. c) patrí do kategórie „A“
zakázané zbrane a je aj zbraňou pri ktorej bol jej pôvodný charakter a podoba zmenená tak, aby sa jej

použitím mohol spôsobiť ťažší následok ako pred jej úpravou, pričom uvedené strelivo v počte 327 ks v
zmysle vyššie uvedeného zákona podlieha evidenčnej povinnosti a povoľovaciemu konaniu,

teda, že
spoločným konaním si bez povolenia zadovážili a prechovávali strelnú zbraň,

čím mali spáchať
trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného
do 31.12.2005 spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Trestného zákon č. 140/1961 Zb.
účinného do 31.12.2005,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý boli obžalovaní stíhaní.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Ružomberok rozsudkom zo dňa 11.12.2006 sp. zn. XT/XX/XXXX uznal obžalovaného T. X.
vinným z trestných činov krádeže, porušovania domovej slobody, neoprávneného používania cudzieho

motorového vozidla podľa § 247 ods. 2 písm. a), § 238 ods. 1, 2 Trestného zákona, oba spáchané v
spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, podľa
§ 249 ods. 1 Trestného zákona, z trestných činov ublíženia na zdraví, porušovania domovej slobody
a lúpeže podľa § 221 ods. 1, § 238 ods. 1, 2 a § 234 ods. 1 Trestného zákona, všetky spáchané
v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, a

obžalovaného Y. X. uznal vinným z prečinov krádeže, porušovania domovej slobody a podvodu podľa
§ 212 ods. 1, § 194 ods. 1, § 221 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. účinného od 01.01.2006.
Za vyššie uvedené trestné činy obžalovanému T. X. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6
(šesť) a pol roka nepodmienečne so zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny a obžalovanému Y. X.
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky nepodmienečne, na výkon ktorého ho súd zaradil

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Y. X. zároveň súd uložil ajochranné ústavné protialkoholické liečenie. Naproti tomu súd podľa § 226 písm. a) Trestného poriadku
účinného do 31.12.2005 oboch obžalovaných oslobodil spod obžaloby pre trestný čin nedovoleného
ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Trestného zákona spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2

Trestného zákona účinného do 31.12.2005.

Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 07.03.2007, č. k. XTo/XX/XXXX-XXX, rozhodujúc sám podľa §
259 ods. 3 Trestného poriadku rozsudok prvostupňového súdu zo dňa 11.12.2006 vo výroku o vine v
bode 1 a v dôsledku toho aj vo výroku o treste a vo výroku o náhrade škody vo vzťahu k obžalovanému

Y. X. zrušil a Y. X. uznal za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona
spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, z prečinu porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, takisto spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného
zákona a za tieto prečiny a prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona uvedený v bode 2
rozsudku prvostupňového súdu Y. X. odsúdil k nepodmienečnému úhrnnému trestu odňatia slobody vo
výmere 18 (osemnásť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym

stupňom stráženia a rozhodol tiež o povinnosti obžalovaného Y. X. nahradiť poškodenému Profireal
Slovakia, spol. s r. o., Mliekarenská 10, Bratislava, škodu vo výške 14.355,- Sk, poškodeného Citibank
Slovakia, a.s., Viedenská cesta 5, Bratislava, odkázal s nárokom na náhradu škody na konanie o
občianskoprávnych veciach. Odvolanie obžalovaného Martina Brezniaka krajský súd zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 16.04.2008, č. k. XTdo/XX/XXXX rozhodol, že
konaním, ktoré predchádzalo rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 07.03.2007 sp. zn. 2To/22/2007
bol porušený zákon v ustanovení § 264 ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, pričom
napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil. Zároveň Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil aj rozsudok
Okresného súdu Ružomberok zo dňa 11.12.2006 sp. zn. XT/XX/XXXX a zrušil tiež všetky ďalšie

rozhodnutia na zrušené rozsudky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad. Okresnému súdu Ružomberok Najvyšší súd prikázal, aby vec v potrebnom
rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

V následnom konaní pred Okresným súdom Ružomberok obaja obžalovaní využili svoje právo a vo veci

odmietli vypovedať.

Keďže boli splnené všetky podmienky, súd prečítal výpovede oboch obžalovaných z prípravného
konania. Obžalovaný T. X. sa v prípravnom konaní k spáchaniu skutku pod bodom 1 pôvodnej obžaloby
Okresnej prokuratúry Ružomberok priznal. Potvrdil vzájomnú dohodu so svojím bratom o tom, že využijú

neprítomnosť majiteľky domu Y. S., do tohto domu sa vlámu a veci, ktoré odcudzia, predajú a peniaze
použijú pre vlastnú potrebu. Vypovedal, že cez miesto, ktoré nie je oplotené, vošli aj s bratom do dvora
rodinnéhodomu,kdejehobratY.šrobovákomvylamovaldverevoblastizámku,spoločnedverenapokon
vylomili, vošli do vnútra, odkiaľ odcudzili veci, ktoré vyniesli von. Obžalovaný T. X. vypovedal, že on
osobne z domu odcudzil farebný televízor, spolu s bratom odcudzili dve kosačky, z nich jedna bola

elektrická na trávu a druhou bol benzínový krovinorez zn. Stihl. Ďalej odcudzil ručnú vibračnú brúsku a
frézku, ktoré veci takisto odložili k ostatným veciam. Z kuchyne odcudzili mikrovlnnú rúru, z obývačky
satelitný dekodér s diaľkovým ovládačom, novú halogénovú lampu, ktorá bola zabalená v krabici. Na
poschodí rodinného domu patriaceho Y. S. našli starú vzduchovku a pištoľ s hnedou rúčkou, ktorá bola
prerobená na malorážkové náboje, pričom v skrini sa nachádzalo ďalších 7 krabíc nábojov, ktoré všetky

veci vzali so sebou. V dome poškodenej vypili dve 0,7 l fľaše vína, odcudzené veci spoločne s bratom
poodnášalinalúkudokríkov,kdeichuschovalianasledujúcehodňaichprenieslidohumnaichrodinného
domu. V tento deň niektoré z odcudzených vecí odpredali v disko klube Akropola, kde za predaj obdržali
čiastku 5.000,- Sk. Obžalovaný T. X. vypovedal, že vzduchová pištoľ, ktorú našli v tomto rodinnom dome,
bola prerobená na riadne náboje, čo on aj doma vyskúšal, avšak poprel, že by z pištole strieľal. Na jeho

pokus dať náboj do hlavne prerobenej pištole jeho brat nijakým spôsobom nereagoval, pištoľ s nábojmi
preniesol do izby. V ďalšej svojej výpovedi potvrdil, že keď rozobral pištoľ, jeho brat bol pri tom, pričom
rozhodnutie o odcudzení pištole z domu Y. S. bolo jeho rozhodnutím, kde pištoľ najskôr odložil do skrine
vo svojej izbe, pričom brat Y. mal vedomosť, kde sa pištoľ nachádza. Tiež vypovedal, že v deň, keď
odcudzili veci z domu S., tak sa pokúšal z pištole strieľať, avšak pištoľ ani raz nevystrelila.

Ku skutku pôvodne žalovanom pod bodom 5 pôvodnej obžaloby vypovedal, že majiteľ škodovky
ho odviezol z Turíka najskôr do Ružomberka a potom do Liskovej do krčmy, kde spoločne požívali
alkoholické nápoje. Následne sa rozhodli, že pôjdu do obce Lúčky na zábavu, po príchode do tejto obcesa stretol s T. JH. a jej kamarátkami, s ktorými počas zábavy požíval alkoholické nápoje, avšak necítil sa
byť opitý. Ráno o 6.30 hod. sa rozhodol, že pôjde domov, pričom spolu s ním išla aj T. Y. a jej kamarátka,
ktorá mu povedala, že ona pešo nepôjde. Vtedy on na jej slová reagoval tým, že červená škodovka,

ku ktorej sa práve blížili, je jeho, a dievčatám povedal, že nemá kľúče od auta, nakoľko ich má jeden
Liskovčan. Toto svoje vyjadrenie vysvetlil tým spôsobom, že pokiaľ on keroval na Lúčky, kľúče ostali u
tohto Liskovčana a on nevie, kde sa tento Liskovčan vtedy nachádzal. T. Y. mu povedala „neboj sa, otvorí
sa“, pričom sa táto pokúšala auto otvoriť spôsobom, že dala dolu tesniacu gumu z okna, ale aj tak sa jej
auto nepodarilo otvoriť. Následne na to Y. mu povedala, že okno rozbije, s čím on súhlasil, vypovedal, že

nevie sa vyjadriť k tomu, akým spôsobom Y. rozbila okno na strane vodiča, ale v každom prípade bolo
rozbité okno na zadných dverách, cez ktoré dvere sa Y. dostala dovnútra a pootvárala ostatné dvere.
On aj s kamarátkou Y. si sadli dozadu, pričom Y. sa pokúšala auto naštartovať, čo sa jej však nepodarilo
a navyše bol zaseknutý aj volant. T. Y. odišla do dediny naspäť do dediny, pričom po krátkej chvíli sa
vrátila s nejakým mužom, ktorý niečo na volante odpojil a tento neznámy muž odišiel preč s tým, že on
kábliky spájať nevie. Na to T. opätovne odišla, pričom o cca 25 min. sa vrátila s ďalším chlapcom, ktorý

pospájal kábliky pri štartéri a auto vyskratovaním naštartoval. Pri svojom druhom návrate Y. doniesla aj
X,X l fľašu tvrdej pálenky, ktorú spolu vypili. H. šoférovala Y., ktorá po prejdení cca 100 metrov nabúrala
do plota vedľa cesty. On z miesta nehody ušiel, „lebo mal toho dosť na rováši“. Nevysvetlil, prečo Y.
oklamal, že je to jeho auto, po celú dobu Y. a jej kamarátku nechal v tom, že sa jedná o jeho vozidlo a
nepovedal im to ani vtedy, keď auto nabúrali. Od majiteľa vozidla P. H. mal súhlas k tomu, aby mohol

jazdiť z Liskovej do Lúčok, čo však on odmietol, pretože mal vypité, avšak súhlas k tomu, aby mohol
na motorovom vozidle odísť z Lúčok aj spolu s dievčatami nemal, tento súhlas od majiteľa vozidla ani
nežiadal, pretože ho nemohol nájsť.
K najzávažnejšiemu trestnému činu, ktorý mu bol kladený za vinu, teda k trestnému činu lúpeže uviedol,
že dňa 13.02.2005 sa stretol s I. U. a Y. U., s ktorými požíval alkoholické nápoje. Následne v klube,

kde požívali alkohol, Y. U. povedal, „ideme ku W. zobrať mu peniaze“ s tým, že jemu U. povedal, aby
išiel zohnať silonky. I. U. on prikázal, aby mu silonky zohnal, po návrate U. on aj so U. prišli pred dvere
rodinného domu Y. W., kde si dali na hlavu silonky, on zaklopal na dvere, avšak W. im nechcel otvoriť.
Vtedy U. povedal niečo o polícii, na čo W. otvoril dvere, U. mu dal tri rany päsťou do tváre, v dôsledku
čoho poškodený W. spadol na zem, kde Y. U. ho začal biť, nadávať mu, sadol si na neho, aby mu neušiel,

oblapil ho rukami, aby sa nemohol brániť. On následne vošiel do kuchyne, kde prezeral obálky, ktoré tam
mal poškodený odložené, pričom v jednej z obálok našiel sumu 1.000,- Sk, ktorú zobral, tieto peniaze
ukázal Y. U., pričom mu povedal, aby už W. nebil a spoločne odišli vonku. Obžalovaný vypovedal, že
v čase spáchania skutku mal vypité, ale na všetko si pamätá, poprel, že by W. bil on. Svoje konanie
oľutoval. Ďalej uviedol, že cca týždeň pred týmto incidentom ho Y. U. takisto nahováral, aby išli zobrať

W. peniaze, no keďže on vtedy nemal požité alkoholické nápoje, s týmto nesúhlasil, pričom U. povedal,
že už bol pred súdom a nechce za to sedieť.

Aj obžalovaný Y. X. v prípravnom konaní potvrdil vzájomnú dohodu so svojím bratom T. v tom smere, že
pôjdu „vybrať cennejšie veci“ do domu S., o ktorej vedeli, že nie je doma. Vypovedal, že spolu s bratom

im chýbali peniaze, nakoľko rodičia boli mimo miesta trvalého pobytu, on navyše mal nejaké pôžičky,
ktoré chcel takýmto spôsobom splatiť. Pri odchode z domu si zobrali šrobovák, ruksak a rukavice, pričom
do domu S. vošli cez dvere, na ktorých on skrutkovačom vybral zámky, pričom brat dával pozor. Aj
obžalovaný Y. X. potvrdil, že na poschodí domu v skrini našli odloženú starú vzduchovku a tiež nejakú
pištoľ, pri ktorej sa v škatuli nachádzali aj náboje, ktoré takisto vzali. Odcudzený televízor, krovinorez,

lampu a brúsku na sadrokartón, odpredali v Ružomberku neznámemu mužovi za sumu 5.000,- Sk, ktoré
peniaze minuli na cigarety a alkohol. Potvrdil, že videl svojho brata T. ako sa pokúšal do pištole vopchať
jeden z nábojov, nevenoval však tomu pozornosť. Svoje správanie odôvodnil tým, že bol opitý a nevedel
si dostatočne uvedomiť, že takýmto spôsobom sa nedovolene ozbrojuje. V ďalšej výpovedi v prípravnom
konaní uvádzal, že jeho brat sa pokúšal z pištole vystreliť, no zároveň sa od brata dozvedel, že pištoľ

je pokazená a nefunguje. Po spáchaní skutku mal pištoľ pri sebe celý čas brat, keď odcudzenú zbraň
odložil v ich dome buď do skrine v jeho izbe alebo na povalu.

K ďalším skutkom, ktoré mu boli kladené za vinu, vypovedal, že v čase žiadosti o poskytnutie úveru v
spoločnosti Citibank v Ružomberku bol ešte zamestnaný, potvrdil, už v tom čase mal podlžnosť voči

spoločnosti Orange vo výške 25.000,- Sk, pričom z úveru, ktorý žiadal od Citibank chcel tento dlh uhradiť
a zo zvyšných peňazí si kúpiť auto. Vypovedal, že všetky peniaze však minul v baroch. Z poskytnutého
úveru zaplatil poistenie a uhradil aj prvé dve splátky, avšak s omeškaním. Ďalšie splátky nezaplatil, ktorú
skutočnosť odôvodnil problémami v zamestnaní, ktoré spočívali v tom, že zamestnávateľ mu načasnevyplácal mzdu. Následne s pôvodným zamestnávateľom ukončil pracovný pomer dohodou, medzitým
si zháňal zamestnanie, pričom spoločnosti Citibank zaslal ešte čiastku 7.000,- Sk. Na takomto spôsobe
sa mal telefonicky dohodnúť aj s pracovníkom Citibank Slovakia, a.s., Bratislava. Vypovedal, že okrem

dlhu v spoločnosti Orange mal aj ďalší dlh v spoločnosti EuroTel, ktoré dlhy mu vznikli z toho dôvodu, že
neuhrádzal platby za hovorné. Koncom januára 2004, v čase, keď už bol nezamestnaný, požiadal o ďalší
úver spoločnosť Profireal, ktorým úverom chcel preklenúť obdobie, počas ktorého bol nezamestnaný
až do nástupu do nového zamestnania, ktoré sa mu rysovalo v Čechách. Z tohto úveru mienil vyplatiť
čiastočne dlh v Citibank. V ďalšej výpovedi v prípravnom konaní na rozdiel od predchádzajúcej výpovede

uviedol, že dôvodom ukončenia jeho pracovného pomeru v kúpeľoch Lúčky nebola skutočnosť, že by
nedostával mzdu, ale jeho rozhodnutie, ktoré urobil v súvislosti s tým, že kamarát mu oznámil, že mu v
Prahe vybavil zamestnanie. Potvrdil, že v čase, keď si vybavoval úvery, vedel, že ide dať výpoveď na
Lúčkach, keď s prácou v Čechách rátal ako s istou.

V konaní, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku dňa 11.12.2006 pred Okresným súdom Ružomberok,

ako aj v konaní, ktoré nasledovalo po vyhlásení rozsudku Najvyššieho súdu SR, vypovedal, že ďalšie
veci, ktoré Okresný prokurátor uvádzal v pôvodnej obžalobe, neodcudzili, nakoľko tieto veci sa tam
ani nenachádzali. Poukázal na skutočnosť, že dom poškodenej bol otvorený najmenej jeden týždeň
či už pred alebo po vlámaní, a teda tieto veci mohla odcudziť akákoľvek iná osoba. Tiež poukázal
na skutočnosť, že v neskoršom období poukázal spoločnosti Citibank Slovakia ďalšiu čiastku vo

výške 8.000.-Sk, počas výkonu trestu škodu neuhrádzal, v súčasnej dobe takisto Citibank nespláca.
Obžalovaný T. X. pred súdom uviedol, že pokiaľ sa týka Y. W., tomuto z titulu náhrady škody vyplatil
čiastku vo výške 22.000,- Sk.

Okrem vlastného priznania je trestná činnosť obom obžalovaným preukázaná aj výpoveďami

poškodených, ktorí boli vypočutí pred súdom.

Poškodený Y.r potvrdil, že v neskorších večerných hodinách na jeho rodinnom dome niekto zazvonil,
on išiel k vchodovým dverám, ktoré otvoril, kde istý človek do neho sotil, v dôsledku čoho on spadol na
zem a tam si tento človek na neho ľahol. Uviedol, že tento druhý človek je pozbavený svojprávnosti a je

umiestnený v Liptovskom Mikuláši. Druhý muž chodil po dome, pričom mu odcudzil peniaze, ktoré mal
pripravené na kredenci na zaplatenie telefónnych účtov. Odcudzenie peňazí zistil až po ich odchode,
malo sa jednať o čiastku 500,- alebo 1.000,- Sk, s odstupom času si už na to nepamätal. Uviedol, že
oboch útočníkov opoznal, nakoľko bývajú v tej istej dedine, pričom dom X. je od jeho domu vzdialený asi
250 metrov. Pri útoku neutrpel vážnejšie zranenia, podrobnejšie sa o skutku vyjadroval bezprostredne

po jeho spáchaní a oznámení na polícii. Svedok sa nevedel vyjadriť, či mu obžalovaný uhradil nejaké
peniaze.

T. Y. potvrdila, že pred šiestimi rokmi mala nehodu v Lúčkach, za čo bola aj potrestaná, pričom bola pod
vplyvom alkoholu. Spolu s ňou sa nachádzal vo vozidle aj T. X. a ešte jedna jej kamarátka, ktorú už s

odstupom času bližšie neoznačila. Potvrdila, že to bol obžalovaný T. X., ktorý jej povedal, že ide o jeho
autoaonabolacelýčasvtom,žesajednáojehovozidlo,káblezoskratovalichlapi,ktorýchonazavolala.

Svedkyňa H. U. vypovedala, že jej syn od lúpeže, ktorá sa odohrala u poškodeného Y. W., sa správa
slušne, pracuje, nerobí protiveň. Potvrdila, že syn jej zobral pančuchové nohavice.

I. U. pred súdom uviedol, že on pri W. s T. X. a Y. U. nebol, len im dal silonky, ktoré oni od neho žiadali.
Nad týmto dôvodom neuvažoval, predpokladal však, že chcú vykradnúť obchod v Teplej. Za to, že im
dá silonky, mu sľúbili 2.000,- Sk, ktoré však od nich nedostal, pretože ich chytili.

P.T.predsúdomvypovedal,ževraňajšíchhodináchvčasespánkupočuliranu,neskôrimniektozazvonil
a oznámil im, že im auto nabúralo do plota. Pri aute sa nachádzala jedna dievčina a nejakí ľudia, ktorí
im povedali, že ona v tom čase šoférovala, dostavil sa tam aj starosta obce J., ako aj policajti, ktorí to
vyšetrovali. Svedok si škodu neuplatnil.

P. H. pred súdom uviedol, že obžalovaný T. X. odišiel zo zábavy aj s nejakou dievčinou menom T.. Po
príchode do dediny, kde bola zábava, auto odparkoval a išiel spať, ráno, keď sa zobudil, auto sa tam
už nenachádzalo, preto pešo odišiel do dediny, kde mu bolo povedané, že auto mu bolo nabúrané a
odtiahnuté. Vozidlo odhlásil z evidencie a bolo zošrotované, nakoľko oprava auta by ho vyšla drahšie,ako bola hodnota vozidla a takto sa dohodol aj s odťahovou službou. Potvrdil, že obžalovanému T. X.
nedal súhlas na použitie vozidla.

V konaní pred súdom bol vypočutý aj znalec MUDr. Viliam Mozola, ktorý v pôvodnom konaní podával
znalecký psychiatrický posudok na obžalovaného Y. X.. Znalec konštatoval, že v čase vyšetrenia bol
u probanda zistený syndróm závislosti na alkohole v tretej kruciálnej fáze, t. j. toxikomanické pitie s
vyvinutou závislosťou na alkohole. V tom čase odporučili absolvovanie ústavného protialkoholického
liečenia, ktoré pacient aj absolvoval. Znalec Mozola konštatoval, že pobyt obžalovaného Y. X. na slobode

z psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný, s tým však úzko súvisí aj otázka požívania alkoholu.
Vzhľadom k tomu, že pacient v minulosti absolvoval ústavné liečenie a sám sa dostavil za psychiatrom,
znalec konštatoval, že uloženie ústavnej liečby už nie je potrebné, avšak zdôraznil, že vyslovene záleží
na postoji pacienta k ďalšiemu možnému požívaniu alkoholických nápojov.

Svedok L. X. potvrdil, že v minulosti pracoval ako obchodný zástupca pre spoločnosť Profireal.

Vzhľadom k tomu, že mal na starosti Oravu a Liptov a schvaľoval tisíce pôžičiek, na konkrétne
podrobnosti si pre odstup času nespomenul. Po oboznámení sa s dokladmi, ktoré boli zadovážené v
prípravnom konaní, potvrdil, že išlo o štandardný postup v súvislosti s poskytovaním úverov, pričom on si
osobne overil totožnosť klienta podľa občianskeho preukazu. Následne centrála v Bratislave námatkovo
preverovala údaje v dokladoch, ktoré mu klient predložil spolu so žiadosťou o poskytnutie úveru, nebolo

jeho povinnosťou tieto skutočnosti preverovať. Takisto poskytnuté finančné prostriedky boli vyplácané
centrálou v Bratislave, výhradne na účet klienta, nikdy nie v hotovosti. Svedok potvrdil, že po dobu
jeho činnosti pre spoločnosť Profireal sa nestalo, že by boli peniaze vyplatené bez splnenia podmienok,
ktoré táto obchodná spoločnosť vyžadovala pred poskytnutím úveru. Svedok tiež potvrdil, že podpisy
na dokladoch, ktoré predložila poškodená spoločnosť, sú jeho.

Svedok H. J. po oboznámení sa s predmetom výsluchu uviedol, že bol prítomný na mieste, kde narazilo
autodoplotarodinnéhodomupánaT..Vodičchcelzautavystúpiť,pretoontohtovodičazadržalazavolal
políciu. Potvrdil, že išlo o nejakú dievčinu z Kalamien, ktorá bola evidentne pod vplyvom alkoholu. Lepšie
si pamätal na skutočnosti v čase, keď vypovedal bezprostredne po spáchaní tohto trestného činu a v

reakcii na prečítanú výpoveď z prípravného konania túto odobril.

Z prečítaných svedeckých výpovedí Y. S. z prípravného konania, keď táto svedkyňa vzhľadom na vysoký
vek a zdravotný stav sa nemohla zúčastniť hlavného pojednávania, vyplynulo, že vlámanie do svojho
rodinného domu zistila až pri náhodnej návšteve, nakoľko ona sa v dome zdržiavala len v letných

mesiacoch. Vo svojej výpovedi popísala veci, ktoré jej z domu boli odcudzené, pričom čiastočne potvrdila
výpoveď oboch obžalovaných, že dom bol otvorený viacero dní. Uviedla, že doma mali len vzduchovky,
o prítomnosti prerobenej pištole vedomosť nemala, takisto sa nevedela vyjadriť, či niekto z jej blízkych
osôb mohla túto pištoľ a v jej dome uskladniť. Zo strany poisťovne došlo k čiastočnému plneniu, preto
ďalšiu náhradu škody už od obžalovaných nežiadala.

Splnomocnenec poškodeného Citibank Europe plc., pred súdom vypovedal, že ich spoločnosť postúpila
pohľadávku voči obžalovanému Y. X. na spoločnosť BL Management, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava,
v decembri v roku 2012 a takisto s poukazom na písomné vyjadrenie, ktoré poškodený zaslal súdu,
konštatoval, že o nároku na náhradu škody už bolo rozhodnuté v inom konaní.

Z prečítanej svedeckej výpovede Y. P. vyplynulo, že na zábave dňa 12. 6. 2004 sa zoznámila s
obžalovaným T. X., od ktorého sa dozvedela, že je tam autom, ktoré má odparkované poblíž, ale že
nejakí Liskovčania mu ukradli kľúče od auta. Následne sa obžalovaný mal vyjadriť, že to je auto jeho
brata a chcel buchnúť päsťou po okne, na čo však reagovala T. Y. s tým, aby päsťou nebúchal. Vtedy jej

obžalovaný podal dosku a kázal jej rozbiť zadné okno na dverách s tým, že on si to potom doma opraví.
Svedkyňa vypovedala, že síce po okne na zadných dverách buchla, avšak toto sa nerozbilo, iba puklo, a
pretoY.sasnažilavytiahnuťtesniacugumunaokneapokúšalasavykolíkovaťuzatváracímechanizmus,
čo sa jej však nepodarilo, preto ona opätovne zobrala dosku, buchla po okne, ktoré sa rozbilo a cez
vzniknutý otvor T. pootvárala dvere a všetci traja nastúpili do vozidla. Z výpovede svedkyne vyplynulo, že

po celú dobu sa obžalovaný správal tak, že ide o vozidlo jeho brata, v aute mali nájsť fľašu pálenky, ktorú
obžalovaný spolu s Y. aj vypili. Vozidlo sa im podarilo naštartovať, avšak po prejdení piatich metrov Y.
zistila, že je uzamknutý volant, preto auto odstavila, odbehla za niekým do dediny. Po jej návrate nejaký
muž odpílil niečo na volante a tento sa odomkol. Následne poodstríhali kábliky, auto naštartovali, pričomšoférovala T., ktorá však jazdila dosť rýchlo, na čo ju ona aj upozornila, inakšie nabúrajú. Po prejdení
asi pol kilometra T. nezvládla v rýchlosti zákrutu, dostali hodiny a nabúrali do plota, pričom po vystúpení
obžalovaný T. X. utiekol preč. Jej tiekla krv, chcela ísť domov, avšak následne prišiel na miesto nehody

starosta obce Lúčky H. J., ktorý aj zavolal políciu.

V konaní pred súdom boli prečítané závery znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva -
chirurgie MUDr. Tibora Letka. Podľa znalca poškodený Y. W. utrpel z lekárskeho hľadiska zranenia
stredne ťažké, ktorých mechanizmus vzniku nasvedčuje pôsobeniu tupých úderov pästí do oblasti tváre,

pričom nedá sa vylúčiť ani kopnutie. Doba liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života znalec
stanovil po dobu troch týždňov a táto je podľa neho primeraná. Zároveň znalec vylúčil možnosť vzniku
zranení u Y. W. obyčajným pádom na zem.

V rámci dokazovania pred súdom sa súd oboznámil s ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré boli
zadovážené či už v prípravnom konaní, v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu Najvyššieho súdu

SR, s dôkazmi, ktoré boli zadovážené po tomto rozhodnutí. Išlo najmä o odborné vyjadrenia KEÚ PZ
Banská Bystrica, záznamy a potvrdenia o zaistení vecí, uznesenia o vydaní a vrátení vecí, zápisnice
o ohliadke miesta činu, odborné vyjadrenia, z ktorých mohol súd vyčísliť hodnotu odcudzených vecí.
Súd sa tiež oboznámil s lekárskymi potvrdeniami o zraneniach, ktoré utrpel Y. W., tiež sa oboznámil so
stanoviskami poškodených splátkových spoločností, najmä v smere uplatnených nárokov na náhradu

škody, resp. stanoviskami o postúpení pohľadávok.

Obžalovaní pred súdom využili svoje právo a odmietli vo veci vypovedať, v prípravnom konaní sa k
spáchaniu niektorých trestných činov priznali, iné popreli. Popreli najmä odcudzenie niektorých vecí
z domu poškodenej Y. S. (gumené čižmy, horský bicykel, elektronický terč). Odcudzenie ďalších vecí

bolo preukázané nielen výpoveďou samotných obžalovaných ale aj zápisnicami o odňatí a vydaní vecí,
zápisnicami o vrátení vecí. Samotná majiteľka poškodená Y. S. vo svojej výpovedi potvrdila, že dom, do
ktorého sa mali obžalovaní vlámať, bol otvorený dlhší čas. Na túto skutočnosť súd potom prihliadol, keď
v zmysle zásady in dubio pro reo bral do úvahy len odcudzenie vecí, ktoré boli u obžalovaných nájdené
a boli vrátené majiteľke, teda veci, ku ktorých odcudzeniu sa obaja obžalovaní priznali. Z tohto dôvodu

došlo aj k zmene právnej kvalifikácie konania obžalovaných z dôvodu zníženia výšky spôsobenej škody,
ktorá je základným kritériom pre právnu kvalifikáciu, a preto konanie obžalovaných bolo kvalifikované
podľa ods. 2 citovaného ustanovenia.

Výpoveďou samotného obžalovaného T. X. z prípravného konania, výpoveďou svedka P. H., svedkyne

T. Y. a Y. P., ale aj z listinných dôkazov, najmä zo zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody, zo
zápisnice o ohliadke osobného motorového vozidla zn. Škoda 120L, ev. č. RK-XXXAI, bolo preukázané,
že obžalovaný T. X. bez súhlasu k použitiu motorového vozidla sa tohto vozidla zmocnil a spolu s oboma
dievčatamivykonaljazdu.Pritejtojazdedošlokmenšejdopravnejnehode,poktorejobžalovanýzmiesta
dopravnej nehody ušiel s odôvodnením, že má toho na rováši dosť. Výpovediam oboch svedkýň, ale aj

výpovedi P. H. súd nemal dôvod neveriť, keď obe svedkyne zhodne popísali spôsob, akým sa dostali do
motorového vozidla s tým, že obžalovaný ich ubezpečil v tom, že auto patrí jemu, resp. jeho bratovi. Ako
už súd konštatoval v pôvodnom rozhodnutí motívom konania obžalovaného pri tomto žalovanom skutku
bola snaha predviesť sa pred dievčatami, pričom bol to on, ktorý iniciatívne pôsobil na obe dievčatá,
ktoré pod vplyvom alkoholických nápojov rozbili zadné okno na dverách vozidla P. H., snažili sa vybratím

tesniacej gumy vyháčkovať vozidlo, resp. privolať ďalšie osoby, ktoré im pomohli odomknúť volant,
prestrihnúť káble, zoskratovaním ktorých motorové vozidlo naštartovali. Nepochybne bolo preukázané
najmä výpoveďou Y. W., ale aj výpoveďou I. U. a znaleckým posudkom ako aj lekárskymi správami, že
bol to práve T. X., ktorý spolu s Y. U. po predchádzajúcej vzájomnej dohode po zaklopaní a otvorení vošli
do rodinného domu Y. W., pričom bol to obžalovaný, ktorý W. udrel päsťami do oblasti tváre, v dôsledku

čoho tento spadol na zem, kde ho prisadol Y. U. a takýmto spôsobom mu bránil v pohybe. Medzitým
obžalovaný T. X. prehľadal priestory domu, kde z kuchyne z obálky, ktorú tam mal Y. W. pripravenú,
mu odcudzil finančnú hotovosť vo výške 1.000,- Sk. Hoci poškodený Y. W. v následnom konaní tvrdil,
že neutrpel vážnejšie zranenia, z fotodokumentácie, ktorá bola vykonaná bezprostredne po spáchaní
skutku, bol viditeľný rozsah zranení poškodeného W., ktoré boli objektívne preukázané aj listinnými

dôkazmi, teda lekárskymi správami a najmä znaleckým posudkom znalca z odboru zdravotníctva -
chirurgie. Y. W. utrpel zlomeninu nosových kostí v oblasti koreňa bez posunu úlomkov, pomliaždenie
mäkkých častí s maximom okolo ľavého oka, pomliaždenie očného buľvu vľavo, ktoré zranenia v prípadepracovného pomeru by si u poškodeného vyžiadali práceneschopnosť po dobu troch týždňov, po ktorú
dobu podľa znalca trvalo aj obmedzenie v obvyklom spôsobe života a doba liečenia.

Na základe týchto skutočností súd potom konanie obžalovaného T. X. kvalifikoval ako trestné činy
krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v súbehu s trestným činom porušovania domovej
slobody podľa § 238 ods. 1, 2 Trestného zákona, oba spáchané v spolupáchateľstve podľa § 9 ods.
2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, čo bol rozdiel oproti pôvodne podanej obžalobe, kde
skutok pod bodom 1) Okresná prokuratúra Ružomberok kvalifikovala ako trestný čin krádeže podľa

§ 247 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, keď vychádzala zo znaku trestného činu,
kde mali spôsobiť škodu nie malú. Na mieste je tiež kvalifikácia konania T. X. v prípade zmocnenia
sa cudzieho motorového vozidla poškodeného P. H., teda ako trestný čin neoprávneného používania
cudzieho motorového vozidla podľa § 249a ods. 1 Trestného zákona. V prípade najzávažnejšieho
konania, ktorého sa dopustil T. X., bolo možné na základe vykonaného dokazovania kvalifikovať jeho
konanie ako naplnenie pojmových znakov trestných činov lúpeže, porušovania domovej slobody a

ublíženia na zdraví podľa § 234 ods. 1, § 238 ods. 1, 2 a § 221 ods. 1 Trestného zákona, všetky spáchané
v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005.

Okresná prokuratúra Ružomberok kvalifikovala konanie obžalovaného Y. X. u skutku pod bodom 1)
pôvodnej obžaloby ako spolupáchateľstvo trestných činov krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a), ods. 3

písm. b) Trestného zákona a porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, 2 Trestného zákona č.
140/1961 Zb. V čase rozhodovania prvostupňového súdu (11.12.2006) nadobudol platnosť nový Trestný
zákon č. 300/2005 Z. z.

Podľa§2ods.1Trestnéhozákonatrestnáčinnosťsaposudzujeatrestsaukladápodľazákonaúčinného

v čase, keď bol čin spáchaný, ak však v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší.

Vzhľadom na zmenu výšky škody prokurátor navrhol kvalifikovať konanie obžalovaného ako prečin

krádeže a prečin porušovania domovej slobody podľa § 212 ods. 2 písm. a) a § 194 ods. 1 Trestného
zákona. Krajský súd v Žiline vo svojom rozsudku sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 07.03.2007 však
konštatoval, že došlo k pochybeniu prvostupňového súdu, keď zistené konanie obžalovaného Y. X.
v bode 1) napadnutého rozsudku právne posúdil ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného
zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona. Podľa názoru pri

správnom použití Trestného zákona účinného v čase rozhodovania o vine u obžalovaného Y. X. jeho
konanie malo byť po právnej stránke kvalifikované ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a)
Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 2 písm. b) Trestného zákona,
oba spáchané v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona. Následne Okresný súd Ružomberok
po vydaní zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. XTdo/XX/XXXX zo dňa 16.04.2008 na

pojednávaní obžalovaného Y. X. upozornil, že jeho skutok pod bodom 1) obžaloby bude kvalifikovaný v
zmysle právneho názoru súdu vyššieho stupňa, ktorým je súd nižšieho stupňa viazaný.

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný Y. X. po vzájomnej dohode so
svojímbratomvnikoldorodinnéhodomuč.XXvobciO.patriacehovlastníčkeY.S..Ovineobžalovaného

Y. X. u tohto skutku svedčí nielen jeho vlastné priznanie, ale aj výpoveď spoluobžalovaného T. X.,
výpoveď poškodenej Y. S. a najmä listinné dôkazy, z ktorých skutočností potom súd mohol ustáliť
priebeh skutkového deja, najmä pokiaľ sa týka druhu a množstva odcudzených vecí, ako aj ustáliť výšku
spôsobenej škody.

S prihliadnutím na už vyššie citované zákonné ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona u Y. X.
súd kvalifikoval jeho konanie pôvodne vedené pod bodom 4) obžaloby ako prečin podvodu podľa §
221 Trestného zákona, a to na rozdiel od návrhu prokurátora. Aj v tomto prípade použitie nového
Trestného zákona v celku je pre páchateľa priaznivejšie. Obžalovaný bol stíhaný za pokračujúcu trestnú
činnosť, pričom súd na základe vykonaného dokazovania, na základe ktorého sa skutkový stav oproti

pôvodne vyhlásenému rozsudku nezmenil, dospel k záveru, a to aj s prihliadnutím na závery vyjadrené
v uznesení Krajského súdu v Žiline pod bodom 3) obžaloby, že sa z hľadiska subjektívnej stránky
nepodarilo obžalovanému Y. X. preukázať zavinenie na čiastkovom útoku pokračovacieho trestného
činu.Dokazovanímpredsúdom,alenajmäzoznámeniajehobývaléhozamestnávateľa,včaseuzavretiaúverovej zmluvy so spoločnosťou Citibank Slovakia, a.s., Bratislava, bol obžalovaný ešte zamestnaný,
následne po tejto dobe došlo u neho k rozviazaniu pracovného pomeru dohodou. Samotný Krajský
súd v Žiline poukázal na túto skutočnosť najmä v tom smere, že v čase podania žiadosti o poskytnutie

úveru obžalovaný bol ešte zamestnaný v spoločnosti Liptovské liečebné kúpele, a.s., Lúčky, s čistým
mesačným príjmom vo výške v tom čase 9.502,- Sk. Samotná skutočnosť, že obžalovaný mal splatné
záväzky voči spoločnostiam Orange Bratislava, a.s., a Eurotel Bratislava, a.s., ešte nenasvedčujú jeho
podvodnému úmyslu. Aj v tomto prípade súd vychádzal zo zásady in dubio pro reo a potom tento
čiastkový útok z právnej kvalifikácie súd vypustil.

Obom obžalovaným bolo obžalobou kladené za vinu aj spáchanie trestného činu nedovoleného
ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Trestného zákona spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 9 ods.
2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. Prokurátor tak v pôvodnom konaní, ale aj následne po vydaní
zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k obžalovanému Y.ovi X. ustúpil od obvinenia,
keďsanepodarilopreukázaťskutočnostinasvedčujúcetomu,žebyY.X.svojímkonanímnaplnilzákonné

znaky vyššie uvedeného trestného činu a pri tom poukázal aj na závery uznesenia Krajského súdu v
Žiline. Navrhol však, aby súd obžalovaného T. X. uznal vinným zo spáchania tohto trestného činu. Podľa
názoru Okresného súdu Ružomberok však dokazovaním nebolo preukázané, že sa vôbec stal skutok,
pre ktorý boli obaja obžalovaní pôvodne stíhaní. Obžaloba obom obžalovaným kládla za vinu, že od
presne nezisteného dňa, kedy si mali spoločne nezisteným spôsobom zaobstarať a následne až do

08.04.2005 bez povolenia prechovávať v mieste svojho trvalého bydliska v rodinnom dome č. XX v obci
O. v okrese G., jednoranovú zlamovaciu plynovú pištoľ československej výroby zn. SVP pôvodného
kalibru 4,5 mm, výrobné číslo 83386, ktorá bola podomácky upravená na jednoranovú malokalibrovú
krátku palnú zbraň kalibru 5,6 mm, čo umožňovalo z uvedenej pištole jednorázovo vystreľovať náboje
s okrajovým zápalom kalibru 5,6 mm a takisto prechovávali aj 327 ks nábojov s okrajovým zápalom

československej výroby kalibru .22 Long Rifle s dnovou signatúrou „rex“, laborované s ogiválnymi
olovenýmistrelamiamosadznýminábojnicami,ktorébolistreľbyschopnéobvyklýmspôsobomavhodné
na použitie do tejto zbrane, a to napriek tomu, že sa jednalo o strelnú zbraň v zmysle zákona o
zbraniach a strelive č. 190/2003 Z. z., pričom aj uvedené strelivo v počte 327 ks v zmysle citovaného
zákona podliehalo evidenčnej povinnosti a povoľovaciemu konaniu. Pokiaľ Krajský súd v Žiline vytýkal

prvostupňovému súdu mechanické opísanie dátumu uvedeného v obžalobe, toto pochybenie však nie je
možné napraviť len mechanickou úpravou dátumu skutku. Z uznesenia o vznesení obvinenia vyplynulo,
že obžalovaným bolo vznesené obvinenie za obdobie od presne nezisteného dňa do 08.04.2004. Žiadna
zo skutočností nenasvedčovala tomu, že by došlo len k okamžitému mechanickému zlyhaniu pri písaní
obžaloby. Za predpokladu zachovania totožnosti skutku preto súd konštatuje, že spôsobom ako bolo

uvedené pôvodne pod bodom 2) obžaloby k spáchaniu trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa
§ 185 ods. 1 Trestného zákona nedošlo, keď už v pôvodnom konaní súd skutok pod bodom 2) obžaloby
upravoval, nakoľko z dokazovania vyplynulo, že obžalovaní si zaobstarali zlamovaciu pištoľ pri krádeži
do rodinného domu Y. S., ku ktorej krádeži došlo ešte v roku 2004 a nie v roku 2005. Na základe
uvedeného súdu potom neostávalo nič iné, než oboch obžalovaných v zmysle § 226 písm. a) Trestného

poriadku č. 141/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 v tejto časti spod obžaloby oslobodiť, pretože nebolo
preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý boli obidvaja obžalovaní stíhaní.

Z hľadiska subjektívnej stránky u oboch obžalovaných ide o úmysel priamy, v prípade obžalovaného
T. X. v zmysle § 4 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb., v prípade obžalovaného Y. X. v

zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. účinného po 31.12.2005. Obaja obžalovaní
porušili záujem spoločnosti na ochrane majetku fyzických i právnických osôb, ako aj na ochrane zdravia
a života občanov. Výpoveďou obžalovaných, výpoveďami svedkov, splnomocnencov poškodených,
poškodených a listinnými dôkazmi bolo možné aj vyvodiť motív trestnej činnosti, ktorým u oboch
obžalovaných bola snaha získať finančný prospech, či už krádežou, kde predajom odcudzených vecí

sa obžalovaní snažili a dosiahli majetkový prospech, ktorý použili pre vlastnú potrebu, v prípade
obžalovaného Y. X. bola čiastočným motívom aj snaha ďalším úverom prekryť prechodné obdobie do
nájdenia si nového zamestnania, resp. z poskytnutého úveru vyplatiť už skôr splatné záväzky.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti
jeho nápravy. Obžalovaný T. X. v čase páchania trestnej činnosti a v čase pred jeho vzatím do väzby
bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, z evidencie bol však vyradený pre nespoluprácu. Dávky
a príspevky v hmotnej núdzi nepoberal. V registri priestupkov mal jeden záznam, v čase pôvodnéhorozhodovania súdu bol jedenkrát súdom trestaný, avšak hľadí sa na neho, akoby odsúdený nebol.
Medzitým bol jedenkrát súdom trestaný pre prečin podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona k trestu
odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov,

pričom v skúšobnej dobe sa osvedčil a hľadí sa na neho, akoby odsúdený nebol.

Y. X. v čase podania pôvodnej obžaloby bol zamestnaný, pracovný pomer však z vlastného rozhodnutia
ukončil. V registri priestupkov mal dva záznamy, v tom čase bol jedenkrát súdom trestaný na
podmienečný trest odňatia slobody. Register trestov Y. X. vykazuje celkovo dva záznamy, v oboch

prípadoch sa na neho hľadí, akoby odsúdený nebol. Obec O. vo svojom stanovisku uvádza, že obaja
obžalovaní žijú v rodičovskom dome spolu s rodičmi, v mieste bydliska požívajú dobrú povesť, ich
správanie nebolo prerokovávané komisiou verejného poriadku.

V pôvodnom konaní vyšli najavo pochybnosti o duševnom stave obžalovaného Y. X., za ktorým účelom
bol do konania pribratý znalec a bol vypracovaný znalecký psychiatrický posudok. Zo znaleckého

posudku vyplynulo, že obžalovaný v čase spáchania skutkov trpel syndrómom závislosti na alkohole
v III. rozhodnej, kruciálnej fáze. Ovládacie i rozpoznávacie schopnosti v čase spáchania trestných
činov boli u obžalovaného zachované. Obžalovaný pozitívne reagoval na návrh znalcov k navrhnutej
ochrannej liečbe, ktorú obžalovaný aj absolvoval. Po zrušení pôvodných rozhodnutí znalec MUDr.
Mozola konštatoval, že vzhľadom na pozitívny postoj obžalovaného k navrhnutej a uloženej liečbe,

ktorú aj absolvoval, nie je potrebné Y. X. ukladať ochranné liečbe v akejkoľvek jeho forme. Samotný
obžalovaný potvrdil, že alkoholické nápoje nepožíva, pracuje, uložené ochranné liečenie aj absolvoval.
Z tohto dôvodu, keďže neboli zistené relevantné skutočnosti, pre ktoré by súd mal obžalovanému Y. X.
uložiť ochranné protialkoholické liečenie, od takéhoto rozhodnutia upustil.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, majúc na zreteli ustanovenia Trestného zákona o druhu
trestu a jeho výmere, ktorý má byť obžalovanému uložený tak, aby účel trestu mohol byť splnený,
dospel súd k záveru, že vzhľadom na množstvo a povahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, s
prihliadnutím na motív trestnej činnosti, s prihliadnutím na dobu páchania trestnej činnosti, ale aj s
prihliadnutím na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutkov, priebeh súdnych konaní, a teda uplynutie

času, s prihliadnutím tiež na dĺžku či už väzby alebo výkonov trestov odňatia slobody u obžalovaných
je na nich aj v tomto prípade pôsobiť trestami nepodmienečnými. Obaja obžalovaní spáchali viacero
trestných činov viacerými skutkami. U T. X. došlo pôvodne k uloženiu trestu za použitia asperačnej
zásady vymedzenej v ustanovení § 35 ods. 2 Trestného zákona platného do 31.12.2005. Podľa
citovaného ustanovenia ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných

trestných činov spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby
odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu a súd uloží páchateľovi trest
v hornej polovici takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. U T. X. najprísnejších trestným činom bol
trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona, na ktorý zákon platný v čase spáchania skutku
ustanovoval základnú sadzbu v rozpätí od dvoch do desiatich rokov. Krajský súd v Žiline uznesením

XTo/XX/XXXX konštatoval, že pri správnom použití zákona mal súd ukladať trest odňatia slobody u T. X.
v rozpätí od sedem rokov a osem mesiacov až do trinásť rokov a štyri mesiace. Medzitým však Ústavný
súd Slovenskej republiky svojím Nálezom sp. zn. PL.ÚS 106/2011, uverejneného dňa 21.12.2012 v
Zbierke zákonov pod č. 426/2012 Z. z. konštatoval, že ustanovenie o asperačnej zásade vyjadrené
v ustanovení § 41 ods. 2 veta za bodkočiarkou je v rozpore s Ústavou SR. Publikovaním Nálezu

Ústavného súdu v Zbierke zákonov práve táto veta za bodkočiarkou stratila platnosť a účinnosť. Podľa
názoru konajúceho súdu však je možné vysloviť záver, že toto rozhodnutie Ústavného súdu je možné
aplikovať aj na ustanovenie § 35 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. Pri takomto výklade sa teda
u obžalovaného T. X. zvyšuje len horná hranica trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného
(trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005), pričom dolná hranica

zostáva nezmenená. U obžalovaného T. X. súd poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti nezistil.

VprípadeY.X.musúdukladalúhrnnýtrestodňatiaslobody,vjehoprípadevšaksúdzistildvepriťažujúce
okolnosti v zmysle § 37 písm. j), h) Trestného zákona a ukladal mu trest pri použití ustanovenia § 38
ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná

hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

U oboch obžalovaných však nemožno obísť článok 6 bod 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len Dohovor). Podľa tohto článku každý má právo na to, aby jeho vec bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote, prejednaná nezávislým a nestranným súdom riadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine,
z ktorého je obvinený. Dĺžka konania trestného stíhania v zásade má vplyv v zmysle už publikovaných

rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, resp. Európskeho súdu pre ľudské práva, na druh a výmeru
trestu. V prípade, ak dĺžka trestného konania je neprimerane dlhá a páchateľ trestného činu na nej
nemá zásadný podiel, túto skutočnosť je potom potrebné zohľadniť aj pri výmere trestu. Pri aplikácii
článku 6 bod 1 Dohovoru potom súd obžalovanému T. X. uložil úhrnný trest odňatia slobody v prvej
polovici trestnej sadzby vo výmere 5 (päť) rokov. Pri určení tejto výmery súd prihliadol na závažnosť

konania obžalovaného, prihliadol na dobu, ktorú obžalovaný strávil vo väzbe, resp. vo výkone trestu
odňatia slobody a prihliadol najmä na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestných činov a od podania
obžaloby. Oproti pôvodnému rozhodnutiu súd nepovažoval za potrebné obžalovaného zaradiť do
prísnejšej nápravnovýchovnej skupiny, než do I. NVS, keď ako vyplynulo z odpisu registra trestov sa
na obžalovaného hľadí ako na netrestaného. Aj u obžalovaného Y. X., ktorému takisto súd ukladal
úhrnný trest odňatia slobody, prihliadol na počet a závažnosť priťažujúcich okolností, prihliadol na dĺžku,

ktorú strávil vo výkone trestu odňatia slobody, prihliadol na dobu, ktorá uplynula od podania obžaloby
a rovnako tak prihliadol aj na jeho následné správanie sa po prepustení z výkonu trestu Najvyšším
súdom SR. Obžalovaný je zamestnaný, má stabilný príjem, aj v prípade jeho iných odsúdení sa na neho
hľadí, akoby súdom trestaný nebol. Napriek skutočnosti, že u obžalovaného Y. X. prichádzalo do úvahy
uloženie vyššieho trestu, je súd toho názoru, že trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov

sozaradenímdoústavunavýkontrestuodňatiaslobodysminimálnymstupňomstráženiajeprimeraným
trestom a nie je potrebné ukladať mu trest prísnejší.

Po zrušení pôvodných rozhodnutí si poškodení P. H. a Y. W. uplatnili nárok na náhradu škody. Pokiaľ sa
týka nárokov poškodeného Y. W., obžalovaný T. X. preukázal, že pôvodne uplatnený nárok na náhradu

škody (vo výške 20.000,- Sk) poškodenému uhradil. Hoci túto skutočnosť Y. W. v konaní pred súdom
spochybňoval, tieto okolnosti pre súd vyplynuli z fotokópií poštových poukážok, ktoré obžalovaný T.
X. predložil súdu. U P. H. súd konštatuje, že pre rozhodnutie o povinnosti obžalovaného na náhradu
škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré svojím rozsahom prevyšuje potreby trestného
konania, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že motorové vozidlo už bolo medzitým zošrotované a

na poškodení vozidla majú podiel aj tretie osoby, z tohto dôvodu súd oboch poškodených s nárokmi na
náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. V prípade nebankových spoločností, ktoré poskytli
Y. X. úvery, súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutočností, že v prípade oboch nebankových subjektov
došlokpostúpeniupohľadávoknainésubjektyaobepohľadávkyboliuplatnenémimotrestnéhokonania.
Z tohto dôvodu, keďže o týchto nárokoch už bolo v občianskom súdnom konaní resp. inom konaní

rozhodnuté, súd už potom o nároku postupníka BL Management, s.r.o., Šoltésovej 14 Bratislava, ako
aj Proficredit Slovakia, s.r.o., nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Ružomberok do
15 dní od oznámenia rozsudku.

Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech
(§308/2)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pred
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.