Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6CoE/212/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209217191
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2209217191.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Daniely Šramelovej vo veci exekúcie oprávneného: SR - Krajské riaditeľstvo
PZ v Bratislave, so sídlom Špitálska 14, Bratislava, IČO: 00 735 795, proti povinnému: U. A., nar.
XX.X.XXXX, bytom O. X, W., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ladislav Ágh, so sídlom Jaskový
rad 79, Bratislava, o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o vymoženie 33,19 eur s

príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská
Streda č. k. 10Er/1128/2009-18 zo dňa 11. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne s
poukazom na ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného do 31.8.2008,

§ 583 Občianskeho zákonníka, § 57 ods. 1 písm. b), § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 200 ods. 2 Exekučného
poriadku, a vecne potom tým, že súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie
exekúcie dospel k záveru, že tento je dôvodný. Právny vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania,
treba posúdiť podľa platnej právnej úpravy účinnej v čase vzniku tohto vzťahu, t.j. podľa právnej
úpravy účinnej do 31.8.2008. V danom čase zákon o priestupkoch ustanovil určitú lehotu na vykonanie
rozhodnutia. Lehota, ktorá raz začala plynúť, musí sa ukončiť podľa právneho poriadku, platného v

čase začatia jej plynutia. Nemôže sa v priebehu lehoty táto zmeniť na inú. Vzhľadom na skutočnosť,
že v zmysle ustanovenia§ 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného do 31.8.2008
trojročná prekluzívna lehota v predmetnej exekučnej veci uplynula dňa 28.3.2011, nemožno po uplynutí
tejto lehoty pokračovať vo výkone exekúcie. Exekučný titul sa stal neúčinným, a preto súd prvej inštancie
s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

2. Oprávnený napadol uznesenie súdu prvej inštancie odvolaním podaným v zákonnej lehote, pričom
napadnuté uznesenie žiadal zrušiť. V odvolaní uviedol, že preklúziu upravoval zákon o priestupkoch
len v znení účinnom do 1.9.2008. Vyjadril sa, že novelou zákona o priestupkoch vykonanou
zákonom č. 298/2008 Z.z. bolo ustanovenie § 88 ods. 1 s účinnosťou odo dňa 1.9.2008 zo zákona
o priestupkoch vypustené. Argumentoval, že novela zákona o priestupkoch neobsahovala žiadne
prechodné ustanovenia, ktoré by odkazovali na aplikáciu ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch

v znení účinnom do 31.8.2008 v prípade, keď rozhodnutie, ktoré je podkladom pre exekúciu, bolo
vydané v období pred 1.9.2008 a trojročná lehota ustanovená na jeho výkon uplynula v období od
1.9.2008. Poukázal na to, že otázkou stretu staršej právnej úpravy s novou právnou úpravou vyvolanou
prijatímnovelyzákonavprípadeabsencieprechodnýchustanovenísazaoberalNajvyššísúdSlovenskej
republiky v uznesení zo dňa 26.6.2013, spisová značka 6 MCdo 12/2012. Uviedol, že s poukazom
na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky má oprávnený za to, že v tomto exekučnom

konaní už nemožno aplikovať staršiu právnu normu, pretože ide o právnu normu, ktorá v rozhodnom
období už platná nebola. Vyjadril sa, že v opačnom prípade by súd konal bez zákonného dôvodu arozhodoval podľa už neúčinného ustanovenia právnej normy a teda v rozpore so zákazom retroaktivity.
Argumentoval, že podľa ustanovenia § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo inom zákona
ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

Poukázal na ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku. Uviedol, že v zmysle zákona o priestupkoch účinného
v rozhodnom čase teda už nie je potrebné, aby v trojročnej lehote došlo k vymoženiu pokuty, ale postačí,
aby v lehote troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie povinnosti došlo k nariadeniu výkonu
rozhodnutia. Uzavrel, že na základe uvedeného má oprávnený názor, že na zastavenie exekúcie z titulu
uplynutia prekluzívnej lehoty nie sú zákonné dôvody a v predmetnej exekúcii by sa malo pokračovať.

3. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

4. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku)
proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie (§ 379 až § 381 C.s.p.), vec prejednal bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p.), a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie nie je
vecne správne.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

7. Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

8. „Účel zmeny právnej úpravy, vyplývajúci z vyššie uvedenej dôvodovej správy, ako aj skutočnosť,
že označená novela nemala prechodné ustanovenia, odôvodňuje podľa najvyššieho súdu záver, že
následok spojený s uplynutím trojročnej lehoty vyplývajúcej z § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení

do 31.8.2008, t.j. nemožnosť vykonať rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, mohol nastať len
u takého rozhodnutia, u ktorého táto lehota uplynula do 31.8.2008. Po uvedenom dátume už platná
právna úprava takýto následok vylučovala. S uplynutím trojročnej lehoty, plynúcej od uplynutia lehoty
určenej na zaplatenie pokuty za priestupok, ak uplynula po 31.8.2008, mohol byť v zmysle § 71 ods.
3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní spojený len následok spočívajúci v nemožnosti nariadiť

výkon rozhodnutia.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 ECdo 39/2015 zo dňa
16. marca 2016)

9. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia sa na jednej strane zaoberal, kedy
doplynula trojročná prekluzívna lehota podľa ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

účinného do 31.8.2008, na druhej strane sa však nezaoberal, kedy bol výkon rozhodnutia nariadený.

10. Z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie zaoberal tou skutočnosťou,
kedy bol výkon rozhodnutia nariadený a takýmto postupom súd prvej inštancie odňal účastníkovi
možnosť konať pred súdom, keďže tento má podstatne sťažené právo podať opravný prostriedok

a argumentovať proti uzneseniu bez jeho náležitého odôvodnenia. Odňatím možnosti konať pred
súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi konania realizácia procesných
práv, ktoré mu C.s.p. priznáva, pričom odňatie možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak
išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo
ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania

vrátane výsledku takéhoto procesu (pri rozhodovaní). Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov
sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny
rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako tieto vyplývajú z
článku 36 a nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd (uvedenej ústavným zákonom č. 23/1991Zb.), ako aj článku 46 Ústavy Slovenskej republiky (ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení
neskorších ústavných zákonov). Jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na riadny
proces a vylučujúcim svojvôľu pri rozhodovaní je i povinnosť súdov odôvodniť svoje rozhodnutia (§

220 ods. 2 C.s.p.). Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa napadnuté uznesenie vôbec neodôvodnil
spôsobom vyplývajúcim z týchto ustanovení, došlo k porušeniu práva oprávneného na riadny proces so
všetkými jeho atribútmi (vrátane práva dozvedieť sa, prečo konkrétne bola zastavená exekúcia).

11. Na základe uvedeného odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a § 391 ods. 1 C.s.p.

napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V prípade záujmu súdu
prvej inštancie opätovne rozhodnúť o návrhu na zastavenie exekúcie bude nutné rozhodnutie náležite
odôvodniť (najmä jednoznačným uvedením, kedy bol nariadený výkon exekúcie).

12. O trovách odvolacieho konania (zhodne ako súd prvej inštancie) súd druhej inštancie nerozhodoval,
pretože nejde o meritórne a konečné rozhodnutie, ale len fázu konania, ktorá je podkladom pre následné

zastavenie exekúcie. K takémuto postupu bude priestor v ďalšom následnom konaní okresného súdu
(§ 262 ods. 1 C.s.p. per analogiam).

13. Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
posledná veta č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).