Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. jún 2020

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/91/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618010615
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2020:1618010615.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci obžalovaného N. P., trestne

stíhaného pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 08. júna 2020 v Malackách takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

N. Š I M K O, narodený XX. H. XXXX v X., trvale bydliskom ul. O. č. XXXX/X, XXX XX U., prechodne
ul. Z.. V.. XX, XXX XX L.,

sa uznáva vinným, že

od presne nezisteného dňa mesiaca august roku 2016 až do dňa 13.11.2017, kedy bolo vydané
uznesenie Okresného súdu v Malackách sp. zn. 32C/68/2017 o neodkladnom opatrení, ktorým sa
zakazuje obvinenému priblížiť k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, v meste U. na O. č.

XXXX/X v spoločnej domácnosti rodinného domu, psychicky týral svojho otca N. P., tým spôsobom, že
ho denne verbálne napádal slovami, že ho rozšľape a nasťahuje mu do domu cigáňov, nebude stačiť ani
utiecť von, čo s ním dorobia, že ho dostane do blázinca alebo do basy a vyhlási ho za nesvojprávneho,
že naruší statiku celého domu a nezostane mu ani strecha nad hlavou, o čo sa pokúsil dňa 12.08.2017,
kedy s bagrom začal búrať stavbu rodinného domu v čase, keď sa poškodený nachádzal v dome, pričom
toto konanie poškodený nahlásil polícii, na základe čoho bol obvinený na 10 dní vykázaný zo spoločného
obydlia, poškodeného neustále osočuje, permanentne mu vulgárne nadáva a kričí na neho neustále
slová: „ty hajzel, vyj......, špinavý, starý, skončíš v blázinci alebo v base a nebude ti mať kto ani vodu

podať a tam zhniješ ty špinavý k...., toto žiadny otec nerobí synovi, žiadne dieťa nemá takého otca
ako teba“, čím týmto konaním u poškodeného N. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., O. č. XXXX/X
vyvoláva napätie, stres, strach a obavu o svoj život a zdravie,

teda

blízkej osobe spôsobil psychické utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním,
vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a
psychické zdravie a obmedzujú jej bezpečnosť,

čím spáchalzločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa mu
ukladá

Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 4

Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné psychiatrické liečenie.

Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona sa ochranné psychiatrické liečenie vykoná ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 02. novembra 2019 bola prokurátorkou Okresnej prokuratúry Malacky pod č. 1Pv 412/17/1106-29
na Okresnom súde Malacky podaná obžaloba na N. P., narodeného dňa XX. H. XXXX, pre zločin týrania

blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v rámci ktorého vypočul obžalovaného N. P., svedka
- poškodeného N. P. st., ohľadom ktorého tiež prečítal zápisnicu o jeho skoršom výsluchu a oboznámil
kamerový záznam jeho výsluchu s prípravného konania, ďalej súd vypočul svedkov O. P., O. V., J. V., G.

V. a Ing. T. U., súd ďalej prehratím oboznámil zvukové záznamy vyhotovené poškodeným, boli prečítané
znalecké posudky znalca psychológa i znalkyne psychiatričky, súd ďalej oboznámil podstatné listinné
dôkazy, predovšetkým doplnenie trestného oznámenia z 15. novembra 2017 č. l. 3 - 4, SMS správy od
svedka O. P. č. l. 64 - 84, SMS vytlačené z DVD nosiča č. l. 86 - 111, doklady ohľadom vlastníckych
práv a ich prevodov k nehnuteľnostiam poškodeného č. l. 162 - 172, odpoveď obce T. k stavebnému

povoleniu č. l. XXX, informáciu z RZP výjazdu k poškodenému č. l. 174 - 175, priestupky a oznámenia
na Obvodného oddelenia Policajného zboru Stupava č. l. 176 - 224, výpisy z katastra nehnuteľností č. l.
225 - 226, uznesenie Okresného súdu Malacky, sp. zn. 32C/68/2017 č. l. 227 - 232, zápisnicu o trestnom
oznámení na Obvodnom oddelení Policajného zboru Stupava č. l. 233 - 235, trestný rozkaz Okresného
súdu Bratislava V, sp. zn. 7T/60/2014 č. l. 236 - 238, uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo 17.

apríla 2017, sp. zn. 7T/60/2014 č. l. 285, lekársku správu MUDr. Z. G. č. l. 309, e-mail zo 17. mája 2017
č. l.310 - 311, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. l. XXX, oznámenie mesta U. k ohláseniu drobnej
stavby č. l. XXX - 314, žalobu z 30. októbra 2017 - konanie 32C/68/2017 č. l.323 - 328, rozhodnutie
Okresného úradu Malacky č. l. 329 - 338, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. l. 339, vyhlásenie L. V. č.
l. 340, listiny predložené prokurátorom na hlavnom pojednávaní dňa 08. júna 2020 - najmä rozhodnutie

Okresného úradu Malacky z 19. marca 2020, č. OU-MA-OVVS-2020/006516-010, ktorým došlo k
vyhoveniu protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky a v plnom rozsahu k zrušeniu rozhodnutia
OkresnéhoúraduMalackyzo06.novembra2017,č.OU-MA-OVVS-2017/010732-7,aktualizovanýodpis
registra trestov a centrálnu evidencia správnych deliktov a priestupkov.

Obžalovaný N. P. vypovedal, že je nevinný. Skutok z obžaloby sa nezakladá na pravde. V žiadnom
prípade k jeho páchaniu nezačalo dochádzať v auguste 2016. Jemu sa 13. januára 2017 narodil syn -
boli spolu s otcom v pôrodnici, navštevovali sa pred tým, aj potom. Na Vianoce 2016 bol u nich otec na
návšteve, v nedele mu nosil obedy po smrti jeho mamy, ktorá zomrela v máji 2016. Hádky boli založené
na tom, že otec bezdôvodne prepísal na brata pozemok v T., kde mal on - obžalovaný stavať, čo ho stálo

mnoho nákladov a investícií, cca 30.000,- eur. Toto sa udialo v júni 2017 a v deň, keď sa to dozvedel,
bol dokonca otec s ním vybavovať stavebné povolenie na dom. Brat sa mu začal vysmievať, že čo chce
stavať, keď nemá pozemok. On na stavbu potreboval 8 árov, pričom presná polovica vychádza na 7,6
árov a to by mu nestačilo. On chcel, aby pozemok bol stále písaný na otca. Ešte v júni 2017 mu otec
volal, on s ním nemal žiadny problém. Čo sa týka slovných útokov a osočovania, toto nie je pravda, on

nepoužívaslovnéspojeniauvádzanévobžalobe.Vmarci2017otcovinaúčetzabezpečilasi20.000,-eururčených na výmenu strechy na jeho dome v U.. Zabezpečil tiež dovoz materiálu a z vlastných zdrojov
obžalovaný poskytol asi 5.000,- eur. On dodnes nevie, prečo otec ten pozemok v T. prepísal na brata,
keď boli všetci aj so starostom v T. dohodnutí, že tam bude môcť stavať on. Čo sa týka udalostí z 12.

augusta 2017, on vyšetrovateľke viackrát zdôrazňoval, že búral na vlastnom pozemku a s povolením,
pretože keď nemohol stavať v T., rozhodol sa, že s rodinou bude bývať v U.. Keď sa venoval týmto
rekonštrukčným prácam, otec ho napadol, následne zavolal políciu a tí chceli otca vykázať z domu na 10
dní, avšak on s tým nesúhlasil a rozhodol sa, že keď je takýto konflikt, že odíde na 10 dní radšej on, toto
mu vie dosvedčiť riaditeľ Obvodného oddelenia Policajného zboru Stupava. Pre neho je nepochopiteľné,

prečo to otec spravil, keď to sám s ním vybavoval a on - obžalovaný do toho pozemku vložil celoživotné
úspory. Nikdy by sa k otcovi nesprával tak, ako to popisuje obžaloba. On mal s otcom do júna 2017
nadštandardné vzťahy. Je nezmyslené, aby ho denne týral, keď denne, vrátene sobôt, chodí do práce. V
dome má dielňu, nemôže si to kvôli neodkladnému opatreniu vziať, má pokazené rodinné vzťahy, chodí k
psychiatričke, užíva antidepresíva, ambulantne sa lieči asi od marca 2018 - cca od vznesenia obvinenia.

Na otázky prokurátora obžalovaný uviedol, že trvalé bydlisko má v U., O. X, ale reálne býva v L.. V
čase vymedzenom v obžalobe, teda od augusta 2016 do novembra 2017, otca navštevoval sporadicky.
Niekedy to bolo raz za týždeň, niekedy 3-krát za týždeň, v niektorých týždňoch vôbec, keď bol pracovne
odcestovaný, je totiž vodič z povolania a zamestnávateľa mal v U.. Veľakrát nechodil za otcom, ale
do svojho domu, ktorého je výlučným vlastníkom. K otcovmu domu má spoluvlastnícky podiel, pričom

vlastní tiež pozemok s prebiehajúcou výstavbou. V U. má aj garáž, ktorú využíval ako dielňu. Do U.
teda chodil jednak za otcom a jednak na svoj 86 m2 pozemok, ktorého je výlučným majiteľom. On má
prístup aj do otcovho domu. Viac ako na otca je nahnevaný na brata, lebo to on donútil otca prepísať ten
pozemok v T.. Kompenzáciu za tento prevedený pozemok nedostal žiadnu, a navyše ho chcú pripraviť
aj o svoj podiel na nehnuteľnosti v U.. Čo sa týka časti skutkovej vety obžaloby od označenia, že otca

rozšľape až po to, že ho vyhlási za nesvojprávneho, tak k tejto časti uvádza, že toto nikdy nepovedal,
on sa tak nevyjadruje. A čo sa týka časti skutkovej vety obžaloby od uvedenia, že mal otca neustále
osočovať, až po vyjadrenie - nadávok do kokotov, toto tiež nikdy nepovedal, on si to ani nevie predstaviť,
že by sa tak vyjadril a už vôbec nie na adresu svojho otca. 20.000,- eur, ktoré pre otca zabezpečil, tak
to mal ako províziu za predaj pozemkov a bol to v podstate jeho dar pre otca. Konanie otca si vysvetľuje

tak, že všetko je to robota jeho právničky a svojho brata, všetko je to nimi vykonštruované, nakoľko otec
by sám nedokázal ani natankovať. Otec je v podstate dobrý človek, on za to nemôže, hoci sa stalo, že
na neho zaútočil nožom, keď sa ho pýtal na dôvod prepisu pozemku. Od smrti svojej mamy v máji 2016
mal s otcom perfektný vzťah, aj mu chcel kúpiť auto, čo on odmietol. Strata matky jeho otca poznačila,
avšak jeho správanie voči nemu sa nijako významne nezmenilo, skôr by povedal, že ich to viac utužilo

a navyše sa mu onedlho na to narodil syn. Pripúšťa, že keď sa dozvedel o prepise pozemku, otcovi
vulgárne vynadal do kokotov, vtedy proste vybuchol, bol nahnevaný, nakoľko sa ho stokrát slušne pýtal,
prečo to spravil.

Na otázky obhajcu obžalovaný uviedol, že on sa s otcom navštevoval aj v roku 2017 - napr. kvôli oprave

strechy na jeho dome, okrem toho k nemu na návštevy chodila aj priateľka obžalovaného so synom. V
U. na O. X má okrem neho a otca trvalý pobyt nahlásený je aj syn obžalovaného.

So súhlasom prokurátora, obžalovaného i obhajcu bola prečítaná zápisnica o výpovedi poškodeného N.
P. z prípravného konania, vrátane oboznámenia videozáznamu z predmetného výsluchu poškodeného

N.P.,ktorývypovedal,žesituáciasazačalarapídnezhoršovaťavyvíjaťposmrtimanželkypoškodeného,
ktorá zomrela 30. mája 2016, bol pri jej smrti, pri jej zomieraní a bolelo ho to, trápilo (kedy sa poškodený
v rámci výsluchu rozplakal), a možné je a veľmi pravdepodobné, čo ho bolí, čo ona si stále sťažovala
naňho, čo ona až plakávala, čo robil im zle. Keď išli niekde na návštevu, už volal, on chce cigarety, on
chce jesť a večne ich týral, zadlžoval a robil im naprieky. V tom čase nebýval s nimi, ale on chodil, on žije

v L. s jeho priateľkou a on denne chodil. Išiel z roboty a zastavil sa. Keď mohol, len zle a zle páchal. Po
smrti manželky poškodeného sa to začalo veľmi rapídne zhoršovať, on chcel len majetky on chcel len
peniaze. Poškodený má dvoch synov, povedal im - veľmi ľahké delenie, každý bude mať polovicu. Ale
keď poškodený zistil, čo mu jeho kamaráti z roboty povedali, že on chce predať roľu? Nechce predať,
poškodený má dvoch synov. On všetko robil poza chrbát poškodeného, robil zle, chcel len majetky, chcel

len peniaze, peniaze a peniaze. A má dojem, čo aj potvrdili jeho kamaráti, že v tom idú drogy, že v tom ide
zle nedobre. Takže tu pramení niekde chyba. Obžalovaný mal tieto sklony už po vyučení, on mal problém
s jeho prvou manželkou, problémy s druhou priateľkou, začo bol aj zavretý, bol 3-krát zavretý. Prvý raz
marenie úradného rozhodnutia, druhý raz vyhrážanie sa, nebezpečné vyhrážanie sa smrťou tej a sozbraňou a, všelijako a teraz robí tak, aby sa, a vyhráža sa poškodenému tým, že proste on poškodeného
dostane do basy, tam zhnije. Keď poškodený povedal, že prečo do basy, tak teda do blázinca, tam
skape a nebude mať poškodenému kto pohár vody podať, obžalovaný ho zbaví svojprávnosti a podobné

veci, týral a týral a týral a už potom ho zobrali, aj ho na 10 dní vykázali, čo nesmel chodiť. Chvála
pánu bohu tých 10 dní, to boli pre poškodeného medicína. A potom sa to začalo veľmi stupňovať. A že
obžalovaný mu ukáže a potom uvidí, že on dovedie 30 cigáňov, že tam nasťahuje a poškodený bude
mať čo robiť, aby živý vyviazol odtiaľ. Potom zobral bager, začal mu rozbíjať strechu, a že on ju rozbije
tak, že poškodenému naruší statiku a nezostane mu ani strecha nad hlavou, a večné vyhrážky a večné

týranie, pozbavením svojprávia a podobné veci. Obžalovaný to rozprával možno každý deň, on sa z
roboty zastavil a len cirkus a zle a zle, on prišiel z roboty k poškodenému, skoro každý deň, alebo lepšie
povie - každý deň. Ako dlho sa zdržal - bol tam bol do ôsmej, do deviatej, stalo sa, že aj do polnoci a stalo
sa, čo už mal poškodený veľké podozrenie, že tam varí nejaké drogy, alebo niečo, do rána do štvrtej,
a podobné veci, nezmysly, robil naprieky, aby poškodený nemohol spať a vyhrážaním a vyhrážaním, v
spánku poškodenému bránil tak, že svietil, porozžíhal všetko, chodil, búchal dverami, to sa nedá spať, to

je vylúčené. Poškodený sa aj sťažoval, aj to nahlásil na polícii v Stupave. A čo má veľký dojem, buď tam
obžalovaný má známosti, ako poškodeného zbadali, už vedeli, že to je len priestupok, to nie je trestný
čin, to nie je vyhrážanie, to je priestupok, či pre nich spolupracuje, alebo či, nevie to nazvať, ale večne
to bol len priestupok, nikdy sa nič v U. nevyriešilo. Keď nahlásil do Malaciek, ochotne došli, vypočuli,
spísali a všetko bolo v poriadku, ale v Stupave nikdy nič. Naopak sa tam našiel jeden policajt, ktorý

poškodenému povedal, že keď bude volať 158, povie kolegom, aby tam vôbec nechodili. Syn má podiel
v dome poškodeného. Čo sa týka búrania strechy, tak oni obžalovanému ten kus pozemku darovali,
aby si mohol pristaviť, lenže stavbu nezačal, stavbu nerobil, nič nerobil, poškodenému večne prikazoval:
si doma, to sprav a to bolo večné týranie. A keby niekto videl, čo už to aj ich advokátka si pofotila,
všade neporiadok, Luník IX by to nazval, taký bordel zostal po ňom v garáži, na dvore, všade, našli

mu tam kradnutú motorku, kradnutý bicykel, kradnuté auto, nič sa nedialo, všetko bol len priestupok.
Kradnutý bicykel jeho kamarát mu doviezol a poškodený mu hovorí, nie je to kradnuté? Že nie, to je
od neho, a zistilo sa, že to je jeho kamarát, ktorý má mamku niekde nevie či advokátku, a na 90-ty
deň to poškodenému doviezol ten istý policajt vrátiť, nezistilo sa, to je 90-ty deň, musí sa to odovzdať,
poškodený hovoril, že to neprijme, to nie je jeho, že poškodený to musí, on to odovzdal, a na tom, čo je

vyrazené číslo, to je vybrúsené, a toho kamaráta obžalovaného, nejaký T., policajti stupavskí nazvali „jáj,
ten autíčkar?“, tak tam asi niečo v tom bude. K poškodenému sa obžalovaný správal veľmi zle, veľmi
kruto a s vyhrážaním, stále s vyhrážaním, začalo sa to stupňovať po manželkinej smrti. V tejto situácii
poškodenému pomáhal mladší syn O., jemu vždy zavolal, že „O., už je tu N.“, „Áno, som na dráte, všetko
máme nahraté“, poškodenému kúpil megafón (pozn. súdu - diktafón), to je nahraté, a len vyhrážanie

a vyhrážanie a zle robenie. Z domu poškodený neodišiel, lebo to bola stará chalúpka, všetko prerobil,
všetko, kde jakú korunku, v živote po hostincoch nehodil, po dovolenkách, všetko dal do baráku, teraz
to má opustiť? Kvôli tomu, že obžalovaný berie drogy, kvôli tomu. Že on robí zle, on má ísť z vlastného?
Fyzicky poškodeného nenapadol, ale išiel okolo neho a drcol do neho. A proste robil zle, robil zle. A teraz
navyše predstiera že je chorý, že berie lieky a keď berie lieky, môže jazdiť s kamiónom, to nikto nevidí?,

nech sa na neho nikto nahnevá, ale až sa voľačo stane. Čo on sa poškodenému vyhrážal, vyhrážal sa, že
vyvraždí celú rodinu, s nožom búchal do stola aže pôjde do X., do L., oni tomu hovoria, a zabije tú kurvu
a vypitvá celú rodinu. To si poškodený myslí, že neobstojí u normálnych ani u nenormálnych ľudí, ani u
cigáňov. Fyzicky poškodeného nenapadol, to sa obžalovaný bojí, lebo on už za vyhrážanie sedel, on je
herec, by povedal, aby to upresnil, obžalovaný to hrá, že proste neviniatko. Zákaz priblíženia na súde

poškodený žiadal z dôvodu, že obžalovaný mu nedá ani pripustiť to, že poškodený je doma a čo navyše,
ako poškodený vytiahol päty z domu, už bol obžalovaný u neho a už robil zle, rozbíjal, robil neporiadok,
rozbíjal v garáži, všetko, čo mu došlo do ruky, rozbíjal aj majetok poškodeného, poškodený si z každej
výplaty nejaký vercajch kupoval a obžalovaný ho nepustil do garáže, zamykal pred poškodeným garáž,
a naopak dal si tam kamery a keď mal zákaz vstupu, ešte tam dal aj fotopascu, a takéto veci robil na

poškodeného, hovoril, že tam poškodený nemá čo robiť a všetko je jeho a on to rozbije, on to rozmláti;
to už je veľmi veľa.

Na otázky obhajcu poškodený uviedol, že dôvod, alebo takým hnacím motorom týchto ich nezhôd, ktoré
popisuje, je len jeden, obžalovaný chcel len majetky, on chcel len peniaze, on chcel všetko predať a on

mal plány také, on predá roľu, on predá dom, nasťahuje cigáňov a peniaze minie do drog a do proste
nedôstojností. Kamarátov, ktorí hovorili drogách, pozná len zvidenia, že oni robia u toho pána L. a tí
hovorili „jak, šak on bol zavretý len kvôli vyhrážaniu?, že len kvôli tomu?, on mal aj iné veci“. Mená týchľudí nevie, lebo ich pozná z videnia, ale ich vedúci by vedel. Poškodený nikdy nevybavoval na tie role v
T., tie problémové role, stavebné povolenie, nikdy nepožiadal o vydanie stavebného povolenia.

Na otázky vyšetrovateľa poškodený uviedol, že sa obžalovaného stále bojí, poškodený nemôže spávať,
počuje ísť auto okolo, alebo voľačo vrznúť a už má strach, či tam nie je. Takže on žije v strachu, a na
to, ako sa obžalovaný vyhrážal, že vyvraždí celú rodinu, a potom si zobral za svedka, hneď policajti mu
volali, že ho chcú na výsluch, zdvihla jeho priateľka, že práve sa chystajú do J. I. na návštevu, že on
keď bude môcť, on sa u nich zastaví, ale to nahlásili, že idú na návštevu, ale potom pri ďalšom výsluchu

on tvrdil, že oni boli v R. od rána, že on v U. ani nebol, čo nie je pravda. Ale na druhú, tú istú výpoveď,
povedal, že nie v R., ale v T., to je trošku rozdiel, ale potom tretí raz uvádzala, že práve vchádzajú do P. T.,
a kde je T., kde je R., a kde je P. T.? Takže tá výpoveď, čo ona dala, taký zemepis, to musí poznať decko
zo základnej školy a nie aby tvrdila každých 2 - 3 minúty niečo iné. Správanie obžalovaného vplýva na
zdravotný stav poškodeného veľmi zle, lebo on má z toho strach, on sa toho bojí. Bojí sa toho, že niečo
vyvedie a bojí sa toho vyhrážania, ako sa vyhrážal smrťou a potom on povie „keď sa skutok dokáže,

skutok sa nestal“. To by bolo všetko, lebo má strach, stále tvrdí, požaduje, aby dali obžalovaného vyšetriť
psychicky, teda či je v poriadku, drogovo a potom jemu by 10 rokov za mrežami len veľmi dobre padlo,
aby sa on dobre spamätal.

Na otázky obžalovaného poškodený uviedol, že na predloženej fotke je on s jeho vnukom, fotiť sa bol

donútený priateľkou obžalovaného, ktorá mu ho dala, lebo išla na WC. Minulý rok na Vianoce bol
poškodený doma; na prvý sviatok Vianočný ho požiadala priateľka obžalovaného, aby poškodený prišiel
a on som nešiel kvôli obžalovanému, išiel kvôli Z. a K.. Čo tam vtedy hovoril, hovoril len kvôli decku, kvôli
obžalovanému nie, nevie, čo hovoril. Nie je pravda, že poškodený hovoril, že má len jednu rodinu, tou
je obžalovaný so Z. a majetok rozdelí na polovicu, tak ako sú dvaja synovia. Poškodený donútil svojho

druhého syna, že si musí prevziať, lebo to by išlo na drogy. Finančné prostriedky na novú strechu mal
poškodený z predaja T., predal to on, vlastníci boli on - poškodený, brat a dve sestry, odtiaľ boli peniaze.
Na obžalovaného nikdy nezaútočil, nikdy ho nechcel zraziť autom, keby ho zrazil, budú odtlačky, všetko
je uvedené. Poškodený synovi O. dôveruje, vedel o jeho výsluchu. Nie je pravda, že obžalovaný sa
poškodeného zastával, na poškodeného len útočí, obžalovaný poškodeného zničil. To, čo synovi O.

prepísal, to on - poškodený donútil O., aby to poškodený na syna O. napísal, lebo to by všetko išlo do
drog a do luftu a preč a poškodený by nemal nič. Poškodený s obžalovaným nevybavoval stavebné
povolenie na ten pozemok, potvrdí to starosta v T.. Poškodený donútil O., aby si tie pozemky prepísal na
seba. To už je vec poškodeného vec, koľko finančných prostriedkov mu dal syn O. za to, poškodený nie
je teda ani schopný, ani tak na tom, aby sa zdôveril, za koľko. Jedna vec je istá, aj keby mu to poškodený

dal za jedno euro, tak ho to donútil ho odkúpiť, aby nebolo možné, aby že sa dá vypovedať.

K tejto čítanej výpovedi poškodeného sa na hlavnom pojednávaní vyjadril obžalovaný tak, že je
nezmysel, že mal otca napadnúť s nožom a vyhrážať sa zabitím - v ten deň mal zakúpené lístky do
Aquaparku vo P. T.. Nevie, prečo by otec nútil brata, aby sa naňho prepísal pozemok v T.. Nevie, ako

otec prišiel na to, že by pozemok v T. predal, on ho ani nechcel, chcel, aby to ostalo otcove, tak, ako to
on popisoval, sa to ani nedá. Je toho názoru, že k prepisu pozemku ho donútil brat obžalovaného, otec
je síce týraný, ako to konštatoval psychológ, ale nie obžalovaným, ale jeho bratom. Otec si odporoval
aj v tom, že mal búrať dom, avšak na druhej strane tvrdí, že na svojom pozemku ani nezačal stavať.
Pri incidentoch boli vždy len stupavskí policajti, nevie, prečo hovoril o iných. Čo sa týka ukradnutých

bicyklov - otec si na neho každý týždeň niečo vymyslel. Bicykle odniesol sám na políciu, aby sa zistilo,
že nie sú kradnuté. On volal policajtov aj 3-krát denne a keď mal napr. niečo búrať, alebo robiť niečo
zlé, vyšetrovaním sa zistilo, že v tom čase bol na východnom Slovensku. Takých podaní policajti od otca
evidujú mnoho. On nedokáže pochopiť, ako otec mohol vypovedať tak, ako vypovedal.

Na návrh obhajoby, nezistiac prekážky znalcom psychológom a po prejavení vôle samotným
poškodeným, bol poškodený N. P. vypočutý aj na hlavnom pojednávaní, kedy uviedol, že dôvod jeho
nezhôd s obžalovaným bol ten, že obžalovaný vždy túžil len po peniazoch. Má 2 synov, povedal im, že
delenie bude ľahké, že každý dostane po jeho smrti polovicu a to isté platilo aj ohľadom pozemku v T..
Keď chcel previesť polovicu tohto pozemku na druhého syna, obžalovaný poškodeného presviedčal, aby

počkal ešte 1 - 2 týždne, neskôr ho presviedčal, aby počkal ďalší mesiac. Následne u neho v práci zistil,
že obžalovaný má kupujúceho na celý tento pozemok v T., kde mal kupca postaviť 3 domy. Keď sa ho
kupecnapoškodenéhopýtal,obžalovanýmupovedal,ženaotcovi,tedanaňomnezáleží,žeobžalovaný
to prepíše a poškodenému by zaplatil. Keď polovicu tohto pozemku prepísal na jeho brata, obžalovanýzačal proti poškodenému brojiť a to vo všetkom, lebo mu šlo len o peniaze. Žene poškodeného ešte za
jej života sľúbil, že spraví strechu na ich dome, strecha sa spravila, potom mal dôjsť pomník, následne
prišiel obžalovaný, že chce peniaze, začal kričať, že neodíde, zúril, kričal, že peniaze nech poškodený

vyhrabe aj spod zeme. Vzal mu 3.400,- eur, čo mal na pomník a doteraz ich poškodenému nevrátil.
Inokedy začal rozbíjať strechu na jeho prístavbe k domu, kde má poškodený špajzu a práčovňu, čo aj
oznámil na úrade, aj zavolal policajtov, ale keď tí prišli, obžalovaný pokračoval v búraní bagrom, hoci
materiál tam je karcinogénny. Obžalovaný mu povedal, že mu rozbije barák, že poškodený nebude
mať kde bývať, že mu naruší statiku, vyhrážal sa, že mu tam nasťahuje 30 cigánov. Obžalovaný stále

provokuje. Postavil mu pred dom auto, z ktorého vytieklo už asi 20 litrov oleja do zeme, zo životného
prostredia aj od polície prišli, pofotili, ale nič sa s tým nedialo. Predtým na tom istom mieste tam bol
bager, z ktorého tiež do zeme vytekal olej, čo poškodený považuje za ekologickú katastrofu. Policajti
tvrdili, že oni s tým nemôžu nič robiť. Obžalovaný má zákaz kontaktovať poškodeného, napriek tomu
mu písal aj z basy, chodí mu domov jeho pošta. Chodili mu od obžalovaného SMS-ky, dal to zastaviť,
avšak takto ho kontaktuje aj naďalej, čo je podľa neho marenie úradného rozhodnutia. Vraj mu posielal

aj nejaký album, ale on tomu nerozumie. Poškodený sa bojí o svoj život, obžalovaný stále tvrdil, že
ich vyvraždí, a to celú rodinu, že poškodeného a ostatných vypitvá. Stále má voľačo, on sa bojí o svoj
život. Obžalovaný mal väčšiu výplatu ako on s manželkou, avšak stále od nich chcel len peniaze a to
na cigarety, na stravu, na iné náklady na jeho život. Žiadali, aby si svoje veci vypratal, aj prišla doktorka,
ale tej obžalovaný vynadal. Obžalovaný sa stále krúti len okolo peňazí. Volával im, že nemá cigarety,

aby sme mu zohnali. 7-krát na poškodeného zavolal rýchlu zdravotnú pomoc, pričom asi po druhom
raze mu záchranári vytkli, že prečo ich stále volá, keď ich treba volať v závažnejších prípadoch, na čo
obžalovaný povedal, že sa chcel poškodeného zbaviť.

Na otázky obhajcu poškodený uviedol, že pozemok v T. prepísal na mladšieho syna O., keď videl, kam to

speje - má na mysli drogy v súvislosti s obžalovaným, a že by to šlo všetko do luftu. Poprosil preto syna
O. o to, avšak on to ani nechcel, a poškodený ho preto donútil, aby naňho mohol poškodený pozemky
prepísať. Takto sa mu to zdalo rozumnejšie, nakoľko, ako už uviedol, išlo by to do luftu. Následne mu
družka obžalovaného vytkla, že počúva len jednu stranu a on sa pýta, koho potom počúva ona. Tvrdili, že
ho dajú do blázinca, alebo do basy (vtedy obžalovaný poškodenému priamo v pojednávacej miestnosti

povedal „aj pôjdeš“), kde mu nikto nepodá ani pohár vody a kde skape, resp. že ho zbavia svojprávnosti
- toto tvrdili obžalovaný i jeho družka. Na syna O. najskôr prepísal jednu polovicu tohto pozemku v
T. a potom aj druhú polovicu. Pred prepisom predmetného pozemku v T. sa rokovaní so starostom T.
nezúčastnil, pokiaľ ide o daný pozemok, iba ak čo chceli predať iný pozemok - roľu v T., z predaja ktorej
sa neskôr financovala strecha na dome poškodeného a kúpil sa pomník. Vtedy súčinnosť poskytol aj

obžalovaný. Toto sa udialo po smrti manželky poškodeného, teda po 30.05.2016 a išlo o pozemky jeho
nebohej mamy, ktoré darovala jemu - poškodenému. Po prepise pozemku na liste vlastníctva č. XXXX
nastalo konanie zo strany obžalovaného také, že sa začal vyhrážať, začal robiť zle, hrešiť, vulgárne sa
vyjadrovať, provokovať, stále samé vyhrážky, pričom vulgarizmy adresoval aj advokátke poškodeného.
Keď mal 70 rokov - 11.06.2017, presne v ten deň prišiel obžalovaný a namiesto pozdravu ho začal

osočovať, aby svoje auto, ktoré zaparkoval cúvaním, dal poškodený do piče, toto povedal doslovne, že
inak ho rozbije, podpáli ho, že poškodeného vynesie v zuboch. Keď chcel auto preparkovať, začal doňho
kopať, čo má poškodený všetko pofotené. Obžalovaný používa vulgarizmy dokonca aj pred policajtmi, aj
pred advokátkou, on totiž už rozprávať inak ani nevie. Aj to ohľadom drog je pravda, obžalovaný na ich
roli v T. pestoval marihuanu, čo neskôr vytrhali, keď to zistili. Obžalovaný jazdí s kamiónom, pýta sa, či je

to bezpečné, keď okrem iného má takéto problémy s drogami. Poškodený sa už presne nepamätá, kedy
došlo k prepisu tohto pozemku, aj to má všetko v papieroch. Všetko, čo uviedol pri podávaní trestného
oznámenia, sa zakladá na pravde, všetko sa tak stalo.

Na otázky obžalovaného poškodený uviedol, že informáciu, že obžalovaný chce pozemok v T. predať,

aby tam kupec postavil 3domy, má z prostredia firmy obžalovaného, toho konkrétneho človeka z práce
obžalovaného pozná, ale jeho meno neuvedie. Vedel, že obžalovaný na tom pozemku v T. chce stavať
dom, ale raz tvrdil, že chce stavať z jedného boku, inokedy, že z druhého boku, sám nevedel, čo chce a
takto obžalovaný chcel len naťahovať čas. Obžalovaný do výstavby domu na pozemku v T. neinvestoval
nič, nevedel, že má k tomu projekt a tento mu obžalovaný neukazoval. Nevybavoval s obžalovaným

žiadne povolenie u starostu T. ohľadom tohto pozemku. Tvrdí, že keby obžalovaný projekt mal, tak mu
ho ukáže, lebo peniaze naň mu ukradol, resp. šlo o lúpežné prepadnutie. Nevie, že by obžalovaný
doviezol kamenný materiál na daný pozemok v T., počuje to prvý raz. Bývalého starostu obce T., L. V.
pozná, navštívili ho s obžalovaným raz, keď išli predať roľu - teda iný pozemok v T.. Predaj tejto role vT. zabezpečil obžalovaný, avšak aj zisk z tohto predaja, teda peniaze, mal obžalovaný väčšie, než oni
ostatní všetci dohromady.

Na otázky prokurátorky poškodený uviedol, že obžalovaný dodnes chodí pred jeho dom, stojí tam v
aute, provokuje, písal mu z basy, robí samé schválnosti. Slovne ho už nekontaktuje, to mu asi niekto
vysvetlil, na to si už dáva pozor. Pokiaľ spomínal odstavené vozidlo, z ktorého vyteká olej, ide o vozidlo
N., na ktorom obžalovaný prišiel asi pred 1,5 rokom, od vtedy stále stojí pred domom. Všetci vrátane
polície ho vyzývali, aby ho dal preč, avšak nepohnuté tam je dodnes. Toto vozidlo tam doviezol preto,

aby mu robil napriek, zavadzia to tam, ani sanitka tadiaľ nevie prejsť, smetiari to isté, ľudia nadávajú,
je to tam neosvetlené, nebezpečné, čuduje sa, že sa nikomu nič nestalo. Obžalovaný mu vulgárne
SMS-ky posielal aj pred podaním trestného oznámenia, aj po ňom, písal mu v nich, že skape. Toto mu
vypisoval, kým ho nezablokoval, čo bolo asi pred rokom. Aj minule na pumpe ho verbálne provokoval,
že má tam vnuka, či sa na neho nepozrie. Vzťah obžalovaného s druhým synom O. je zlý, za čo môže
len obžalovaný. O. sa o brata staral, viezol ho napr. do basy. Keď niečo spolu robili, obžalovaný vzal

peniaze a O. nedal nič. Všetko to zlo ide z obžalovaného, je to síce jeho syn, ale je to žiaľ tak. Aj O.
nadával, že ich všetkých vyvraždí. Obžalovaný je veľmi nebezpečný, poškodený sa ho bojí, má z neho
strach, avšak bojí sa ho aj celá rodina. On by žiadala uvítal by, keby si obžalovaný presmeroval jemu
adresované zásielky, aby s tým on nemal starosti, naposledy musel vracať úradné zásielky z Krajského
súdu v Bratislave.

K výpovedi poškodeného sa vyjadril obžalovaný tak, že neodkáže pochopiť, prečo otec takto vypovedá,
všetko je klamstvo z jeho strany od začiatku do konca. Jedinou pravdou je, že s bratom má zlý vzťah,
nakoľko brat dennodenne chodil za otcom a otravoval ho, aby naňho otec prepísal pozemok v T.. On
chcel akurát delenie majetku na polovicu pre neho a pre brata. On mnohokrát volal bratovi, aby sa voči

otcovi a mame správal slušne. Neexistuje, že otca týra, on mu chce len dobre, nikdy by mu nepovedal
jedno zlé slovo, on sa oňho bojí, aj o jeho zdravotný stav. Otec bol pri narodení jeho syna, odvtedy o
neho nemal záujem. On otca do U. nechodí provokovať, chodí tam na iné návštevy, k otcovej švagrinej,
ktorá býva vedľa. On nikdy neporušil zákaz vstupu do domu a na pozemok otca. Jeho syn sa dožadoval
stretnutia s otcom, ktorý o to nemal záujem. Otec ho len krivo obviňuje, z jeho klamstiev sa psychicky

zrútil, z čoho užíva aj antidepresíva. On inicioval predaj role v T., nemalou mierou prispel na opravu
strechy domu v U.. V deň, keď otec prepísal pozemok na O., sa jeho správanie k obžalovanému zmenilo.
Čo sa týka strhávania strechy, stalo sa to na pozemku obžalovaného, s jeho strojmi, na jeho dome. On
zateplil dom, rekonštruoval dvor, zakúpil materiál. Odstavené auto je pred jeho domom, on tam má trvalý
pobyt, dielňu, stroje, otec mu to ani nechce vydať. Neodkladné opatrenie je len dočasný inštitút, nemôže

ho vyhodiť z vlastného domu. Otec ho do domu nechce pustiť, čo akceptuje, lebo je tu neodkladné
opatrenie, ale nechce dnu pustiť ani jeho priateľku s jeho synom. Opakuje, nikdy na otca nepovedal
jedno krivé slovo, avšak všetko, čo otec povedal, sú klamstvá. Viac k tomu nemá čo dodať, chcel by,
aby sa toto konanie skončilo čím skôr.

Svedok O. P. vypovedal, že vie, čo je predmetom hlavného pojednávania. Takáto situácia pretrváva už
dlho, no znásobilo a zhoršilo sa to, keď otec na neho prepísal polovicu pozemku v T.. Túto časť na
neho prepísal po dohadovaní sa aj s obžalovaným, aj podľa toho, ktorú časť chcel mať on. Nakoniec
to on - svedok dal celé vymerať, a dal to presne na polovicu. Druhú polovicu si mal dať do poriadku
obžalovaný. Následne začali hádky s tým, že obžalovaný svedkovi vytýkal, aby svedok svoju polovicu

vrátil, svedok sa dozvedel, že celý ten pozemok chcel kúpiť nejaký známy obžalovaného. Konflikty otca
s obžalovaným boli na dennom poriadku. Nastali sústavné nezhody, chodili k nim policajti, obžalovaný
robil otcovi schválnosti. Následne po prepise prvej polovice otec daroval svedkovi aj druhú polovicu, hoci
pôvodne ju chcel dať obžalovanému. K takému rozhodnutiu otec dospel po správaní sa obžalovaného k
nemu. V tom čase obžalovaný na otca kričal dennodenne, otec svedkovi kvôli tomu volával, avšak kým

k nemu prišiel, obžalovaný tam už nebol. Chodili k nim preto aj policajti. Obžalovaný sa otcovi vyhrážal,
že ho dá do blázinca, že ho zničí, hovoril mu, nech sa dá liečiť, nadával mu. Svedok tomu z počiatku
nevenoval veľkú pozornosť, neskôr otcovi kúpil diktafón, aby si obžalovaného nahrával. Obžalovaný bol
z takejto situácie nervózny, raz to chcel aj nechať tak - pozemok v T. už nechcel riešiť, ale neskôr sa
k tomu znova vrátil. Otec mal pozemok aj v T., aj v U.. Svedok navrhoval dohodu, nech sa to rozdelí

nejako rozumne, ale obžalovaný trval na tom, aby všetko išlo pol na pol. Ešte predtým obžalovaný
sprostredkoval predaj iného pozemku v T., ktorý patril otcovi, resp. ľudom z jeho strany rodiny a z tohto
predaja otec dal svedkovi 5.000,- eur. Čo sa týka nadávok, tak obžalovaný otcovi nadával, že je starý
kokot, že ho dá do blázinca, že ho zavrie k Pinelovi, že sa pôjde liečiť. Svedok s bratom nekomunikuje,predtým tiež málo. On stále tvrdil, že všetko je jeho a kvôli tomu vznikali hádky. Hádky, vykrikovanie a
nadávanie počuli aj otcovi susedia, napr. O. V., J. V., T. U., z druhej strany je susedou H. Y., avšak tá
pri hádkach nebola, vie, že sa navštevovala s obžalovaným, s ňou svedok nekomunikoval a myslí, že

obžalovaný jej uviedol jeho verziu konfliktov, že za všetko môže svedok. V priebehu trestného stíhania
sa vzťah otca s obžalovaným nezmenil, otec svedkovi zvykol volať, ako pred jeho domom obžalovaný
postáva a provokuje. Je pravda, že auto obžalovaného pred otcovým domom zavadzia, nikto s tým
nevie pohnúť, je v exekúcii, všetkým vadí. Pred tým tam mal obžalovaný iné auto, ktoré musel odstrániť.
V minulosti chodil obžalovaný do ich domu v U. vždy, keď mal voľno, aj každý deň, zvykol tam bývať

do noci, svietil tam, svedok vie, že teraz býva v L.. Teraz tam obžalovaný nechodí, nakoľko je vydané
neodkladné opatrenie a pred jeho vydaním tam obžalovaný chodil tak, ako uviedol vyššie.

Na otázky prokurátorky svedok uviedol, že vie, že otec má obavu o život, vždy mu volal s plačom, keď
ho obžalovaný napádal, zamkýnal sa v dome, nechcel sa s obžalovaným vôbec stretávať. Obžalovaný
chcel otca ničiť psychicky. Svedok keď tam na otcovo volanie aj prišiel, obžalovaný ešte chvíľu vykrikoval

a potom odišiel. Otec sa odtiaľ nechcel odsťahovať, navrhovali mu rôzne možnosti, ale on povedal, že
tam žil celý život a mnoho tam investoval. Obžalovaný tam v U. má dielňu. S ich advokátkou ho miliónkrát
vyzývali, aby si to vzal, avšak on nikdy neprišiel, nemal žiadny záujem, prišiel akurát raz, vtedy vynadal
ich advokátke a odišiel preč. Obžalovaný tam má nejaké 4 autá, bager, motorku a kopec bordelu. Vie,
že komunikovali spolu advokát obžalovaného a ich advokátka a vždy, keď sa dohodli, aby obžalovaný

prišiel, tak neprišiel nakoniec nikdy, okrem toho jedného razu, vzal si odtiaľ jedno auto. Tá dielňa v
podstate nie je ani jeho, lebo ju vybudoval otec. Obavy z obžalovaného má aj svedok, napr. vlani v lete
sa stalo, že sa stretli v stavebninách v U., on na svedka zdvihol ruku a pobili sa tam, tento incident sa
rieši doteraz, pravdepodobne v priestupkovom konaní.

Na otázku obžalovaného svedok uviedol, že vie, ako sa volá obžalovaný - N. P..

K výpovedi svedka sa vyjadril obžalovaný tak, že svedok klame, jediná pravdivá vec, čo povedal, je
tá, že sa s ním neznáša. Jeho brat totiž ponúkal pozemok v T. na predaj v čase, keď ešte nebol ani
jeho vlastníkom. Tiež začal na ňom stavať, hoci nemal ani stavebné povolenie. Nie je pravda, že bol

vyzývaný, aby si vzal svoje veci z dielne v U., naopak, má k dispozícii emailovú komunikáciu, z ktorej
vyplýva, ako ich žiadal, resp. ich advokátku, aby mu jeho veci vydali, k čomu nedošlo, to sa týka obdobia
2,5 roka od vydania neodkladného opatrenia až doposiaľ. Okrem strojov tam má aj doklady, ktoré si
musel vybavovať nové.

Svedkyňa O. V. vypovedala, že vie, v akej veci bola predvolaná, ide o spory otca a syna P.. Boli
svedkami, keď obžalovaný chodil k otcovi každý deň, robil tam výtržnosti. Bola očitým svedkom toho,
ako poškodený volal o pomoc, s tým, že obžalovaný mu išiel búrať dom. Hovorili obžalovanému, že
takto sa k otcovi nespráva, povedal im, že dá poškodenému pokoj, ak mu dá 200.000,- eur. Videla, že
za poškodeným chodí veľmi často. Počula hádky, krik, chodili tam sanitky, čo ona vie, tak aspoň 5-krát,

v súčasnosti už nechodia. Aj sa rozprávala s poškodeným, hovorieval jej, že syn ho napáda, že mu
škaredo nadáva, že ho dá do blázinca. Toto na poškodeného zle vplývalo, šlo predsa o jeho syna. S
druhým synom poškodený vychádza dobre, ten k nemu chodí aj teraz. Obžalovaného tam v súčasnosti
nevidela, ale videla ho jej nevesta, ako šiel k tete. Predtým tam obžalovaný chodil často. Svedkyňa vie,
že obžalovaný robil poškodenému prieky, nechal mu tam auto, ktoré každému zavadzia, na jednej strane

nemá ani kolesá, vyteká z neho olej, zavadzia iným autám. Jej ako matke bolo ľúto takéto správanie
obžalovaného voči poškodenému. Od nebohej matky obžalovaného vie, že im finančne neprispieval.

Na otázky obhajcu svedkyňa uviedla, že keď obžalovaný šiel búrať dom poškodeného, toho bola
priamym svedkom, ostatné situácie nevidela, len to počuli zvonku. Hádky trvali strašne dlho, len to auto

tam je minimálne rok. Hádky počula aj vo vlastnej izbe, počula obžalovaného nadávať, poškodenému
nadával škaredo. Počula, ako obžalovaný vyslovene nadával otcovi a aj policajtom, ktorí tam prišli,
svedkyňa si myslí, že vtedy mal v sebe nejakú drogu. Poškodený zvykol volať o pomoc, policajti tam
chodili, svedkyňa si nie je istá, či poškodený podával trestné oznámenie, ale zrejme áno, keď tam chodili
policajti.

Na otázky obžalovaného svedkyňa uviedla, že vie, že obžalovaný chcel búrať ten dom. Boli tam vtedy,
videli a počuli to. Vie, že to je otcov dom a to ešte od nebohej mamy obžalovaného, keď žila.Na otázky splnomocnenca poškodeného svedkyňa uviedla, že poškodený jej hovorieval, že má strach,
že sa obžalovaného bojí, že mu takéto konanie negatívne vplýva na zdravie, má zvýšený tlak, chodí k
lekárovi. Poškodeného pozná ako dobrých susedov, sú to slušní ľudia s jeho nebohou manželkou.

Na otázky samosudcu svedkyňa uviedla, že pokiaľ ide o nadávky obžalovaného voči poškodenému,
počula, ako poškodenému nadáva že je ko..., vy..., že ho dostane tam, kam obžalovaný chce.

Svedkyňa J. V. vypovedala, že vie, v akej veci bola predvolaná, je susedou pána P. staršieho. Vie o

konfliktoch medzi obžalovaným a poškodeným, tieto boli dosť časté. Obžalovaný napádal poškodeného
a bolo to ohľadom majetkov. Bola aj očitým svedkom jednej udalosti, keď poškodený volal a žiadal o
pomoc, keď obžalovaný chcel zbúrať dom poškodeného, videla, ako obžalovaný sedel v bagri, chcel
zbúrať strechu, popri tom slovne napádal poškodeného, okrem iného aj, že ho dostane na psychiatriu.
Poškodený sa bránil, svedkyňa myslí, že to on vtedy zavolal políciu. Bolo to vo večerných hodinách,
lyžica bagra bola vtedy na streche, obžalovaný slovne útočil na poškodeného, škaredo mu nadával,

že je starý ko... a podobne. Tie hádky tam boli často, volala sa polícia, sanitky, svedkyňa počula, ako
obžalovaný okrem nadávok hovoril poškodenému, že ho dostane na psychiatriu, do blázinca. Ona sa
s poškodeným o tom nerozprávala, ale medzi rečou sa sťažoval na syna, že sa voči nemu správa
nevhodne. Určite mal z obžalovaného strach, keď naňho obžalovaný stále takto nadával. Hádky ako
častejšie vnímala v minulosti, v súčasnosti si nevšimla, chodí do roboty. Svedkyňa obžalovaného pozná

ako syna poškodeného, ona s ním nemala žiadny konflikt.

Na otázky obžalovaného svedkyňa uviedla, že poškodený sa obžalovaného bojí, pretože ten
poškodeného psychický týra. Ona si to vie predstaviť, lebo sama má syna a keby on na ňu takto volal
políciu, sanitky, nadával jej a posielal ju na psychiatriu, tiež by sa bála. Na vlastné uši obžalovaného

počula, ako na ulici pred sanitkou hovoril poškodenému „spravím z teba blázna“, preto vie, že sanitky
volal obžalovaný.

Svedok G. V. vypovedal, že vie, v akej veci bol predvolaný, ide o vzťah otca a syna P., ktorý je dosť
napätý, sú tam hádky. Nevie, ako často k hádkam dochádza, od 2006 tam nebýva, ale pravidelne tam

chodí k mame. Očitým svedkom bol konfliktu s bagrom, obžalovaný sedel v bagri, mal rozbalenú lyžicu,
povedal, že to všetko rozbije, že je to jeho a potom došli policajti. Svedka tam zavolala vtedy teta.
Poškodený sa obžalovaného bál. Obžalovaný vtedy poškodenému nadával, ale na konkrétne slová si
už nepamätá. Vie aj o iných konfliktoch, bol počuť krik, ale tieto na vlastné oči nevidel, len ich počul, a
to ako obžalovaný nadáva poškodenému, ale tiež si na konkrétne slová nepamätá. O ďalšom kriku vie

od mamy a babky, on sám hádky počul asi 3-krát, počul, ako obžalovaný chcel vyplatiť nejaký podiel.
Poškodený mal určite strach z obžalovaného, bolo to na ňom vidieť, aj v rámci situácie s bratom. Svedok
obžalovaného pozná ako normálneho chalana, vyrastali spolu, aj s jeho bratom. Obžalovaný bol skôr
taký rebel, nebol to kľudný typ. Brat obžalovaného má s otcom dobré vzťahy, sám svedkovi hovoril o
problémoch s obžalovaným, že si nárokuje majetky. Brat obžalovaného sa bál o otca, pretože ten býva

v U. sám, a kým by tam brat obžalovaného prišiel, mohlo by byť neskoro. Brat sa to aj snažil nejako
vyriešiť, napr. dohovorom, alebo že obžalovaného vyplatí a tak.

Na otázky obžalovaného svedok uviedol, že o tom, že obžalovaný chcel vyplatiť nejaký podiel, vie od
jeho brata. Svedok si je istý, že v rámci udalosti s bagrom obžalovaný sedel vtedy priamo v bagri, toto

videl na vlastné oči.

Svedok Ing. T. U. vypovedal, že vie, v akej veci bol predvolaný, je v podstate sused poškodeného, medzi
nimi je ešte jeden sused. Od poškodeného počul krik, avšak presný obsah uviesť nevie, boli tam nejaké
problémy. Tie hádky boli dosť časté, tieto síce nevidel, nakoľko tam je plot, ale počul, ako sa hádajú

obžalovaný s bratom a s poškodeným. Od syna a susedov sa dodatočne dozvedel, že hádky sa majú
týkať nejakých pozemkov, ďalej, že obžalovaný tam má zákaz vstupu. S poškodeným sa o hádkach
nerozprával. Tieto hádky začal registrovať po tom, ako zomrela mama obžalovaného. Najčastejšie ich
počul v lete minulého roka, ale aj skôr. Nevie definovať, ako často, ale počul ich hádať sa, keď bol doma
v záhrade.

Na otázku splnomocnenca poškodeného svedok uviedol, že tam videl aj policajné autá, dodatočne sa
dozvedel, že malo ísť o nejaký ich problém vo dvore.Na otázku poškodeného svedok uviedol, že vie o aute, ktoré na ulici pri poškodenom stojí už asi aj 2 roky.
Vytekajú z neho rôzne ropné látky, problémy tam majú sanitky, alebo stavebníci s väčším autom, riešilo
sa to už aj na internete, ako príspevok pre primátora a odtiaľ sa svedok dozvedel, že táto záležitosť bola

postúpená mestskej polícii, ktorá zisťovala, komu auto patrí, že nejakej firme, ktorá je v konkurze, na
aute bol aj papier, dokedy sa má odstrániť, avšak papier zmizol a auto tam stále je.

So súhlasom strán bol prečítaný písomný znalecký posudok č. 01/2018 znalca z odboru psychológia,
odvetvie klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality, RNDr. Mgr. J. W., PhD., vrátane jeho

doplnenia, zo záverov ktorého vyplýva, že:
1. Čo sa týka vykonania psychologického vyšetrenia zameraného na rozbor osobnosti poškodeného
N. P., aby znalec určil charakteristické črty osobnosti, štruktúru osobností a intelektové schopnosti,
mentálnu úroveň poškodeného, či vykazuje nejaké rizikové črty, ktoré korešpondujú s inkriminovaným
skutkom, znalec odpovedal, že
- bolo vykonané, podrobný rozbor je v príslušnej časti - záver psychodiagnostického vyšetrenia na

str. 10-11. Situácie, kde sa nedarí naplniť potrebu sociálnej konformnosti, o ktorú vyšetrený usiluje,
vyvoláva u neho úzkosť. Sklony správať sa zásadne spôsobom, ktorý je v zhode so spoločenskými
požiadavkami. Myslenie a hodnotový systém majú tendenciu byť menej flexibilné a sú pevnejšie
fixované. Znížená flexibilita, rigidita nie je v súvislosti so závažnými organickými zmenami. Mierna
prevaha mechanizmov myslenia v rozhodovaní a zvládaní, znížená flexibilita, limity adaptácie na nové

situácie.Neuspokojenosťzákladnýchpsychickýchpotrieb,konštrikciaexpresieemócií,potrebablízkosti,
závislosti, opatrnosti vo vzťahoch, emočná deprivácia, alebo emočná strata. Kapacita pre kontrolu a
toleranciu stresu adekvátna, malé riziko dezorganizácie pri bežných denných stresoch. Zraniteľnosť
v zvládaní hlavne interpersonálnej záťaže. Lepšia funkčnosť v prostredí, ktoré je jednoznačné
a štruktúrované, stabilné, bez zvýšených nárokov na adaptáciu. Znaky excesívnej internalizácie

pocitov, úzkosť, smútok, obavy, napätie. Nízka pravdepodobnosť výskytu zlyhaní modulácie emócií.
Aktuálne silný zážitok emočnej nepohody. Sebapercepcia sa vyznačuje bežným sebazaujatím, prítomná
potreba potvrdzovania vlastnej hodnoty, bez sklonov k významnejšiemu sebaskúmaniu, introspekcii.
Sebaobraz, resp. sebahodnota sa zakladajú významným spôsobom na realite. Bez nacistických
rysov. Interpersonálna percepcia charakterizovaná nižšou sociálnou zrelosťou, limitovanými sociálnymi

zručnosťami. Snaha zaujímať v interpersonálnych vzťahoch aktívnejšiu rolu. Silná potreba blízkosti,
emočnej odmeny, často nenaplnená. K rizikovým faktorom vo vzťahu ku skutku radíme vysokú mieru
sociálnej konformnosti, snahy o súlad s väčšinovou normou a odmietanie sociálne neprijateľného
správania syna, pričom emočná bilancia je negatívna v dôsledku ambivalentnosti pocitov k synovi ako
rodiča a súčasne ako osoby odsudzujúcej neprispôsobivé správanie syna, za ktoré si pripisuje čiastočne

vinu, ako otec.
2. Či je poškodený schopný správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti a okolnosti ohľadom jeho
spolunažívania so synom N. P. ml., či je možné jeho výpoveď z psychologického hľadiska považovať za
vierohodnú, alebo či boli zistené tendencie ku konfabulácii, alebo pseudológii, príp. nadmernej fantázii,
znalec odpovedal, že

- poškodený je schopný správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti a okolnosti ohľadom jeho
spolunažívania so synom N. P. ml. Jeho výpoveď z psychologického hľadiska je možné považovať za
vierohodnú (vysoká miera špecifickej vierohodnosti). Neboli zistené tendencie ku konfabulácii, alebo
pseudológii, príp. nadmernej fantázii.
3. Na otázku, aby posúdil vierohodnosť jeho výpovede, či je obsah výpovede v zhode s tým, čo

prežil, vnímal, či reprodukcia tejto udalosti je adekvátna jeho vyspelosti (zamerajte sa na všeobecnú i
špecifickú vierohodnosť), a v prípade, že je znížená špecifická vierohodnosť, aby uviedol dôvody, znalec
odpovedal, že
- všeobecná vierohodnosť osoby poškodeného je vysoká. Špecifická vierohodnosť výpovede k veci u
znalca na základe kritérií na str. 13 je z psychologického hľadiska bez výhrad, pričom táto výpoveď je v

zhode s výpoveďami k veci u vyšetrovateľa v zásadných faktoch.
4. Na výzvu, aby posúdil následky vyšetrovanej udalosti na psychiku poškodeného v súčasnosti a v
budúcnosti, znalec uviedol, že
- v súčasnosti je manifestná symptomatológia z okruhu reakcie na stres, v kontexte poznatkov o prípade
ide o psychologické stresory s dopadom na kvalitu života v zmysle prevažujúcej negatívnej emočnej

bilancie, zvýšenej úzkosti spojenej s ambivalentnosťou pocitov k synovi ako rozporu pozitívnych a
negatívnych emócií, zhoršenej kvality spánku, zvýšenej únavnosti, prevažujúcej negatívnej percepcie
budúcnosti, zhoršenej kvality sebaobrazu a pocitmi zlyhania ako otca. Uvedený stav sa premieta doprehlbovania sociálnej izolácie, ako nežiaduceho javu u osoby v štádiu starnutia s prirodzene znižujúcou
sa sociálnou flexibilitou.
5. Či sú nejaké psychopatologické črty u poškodeného, či ide o poruchovú osobnosť, znalec odpovedal,

že
- u vyšetreného poškodeného nie sú zistené žiadne zvýraznené rysy, ktoré by viedli k úvahe o poruche
osobnosti.
6. Na otázku, aký má poškodený vzťah k okoliu, k blízkym osobám, predovšetkým k synovi N. P. ml.,
či v týchto vzťahoch prevažujú pozitívne alebo negatívne pocity a vzťah poškodeného k autoritám, ako

toto spolužitie, resp. správanie syna vnímal, či pocity, ktoré v poškodenom konanie syna vyvolávalo, boli
adekvátne vzniknutej situácii, znalec odpovedal, že
- vzťah poškodeného k sociálnemu prostrediu sa vyznačuje vysokou mierou konformnosti a súladom s
väčšinovým hodnotovým systémom. V zásade jednoznačne prevažujú u neho pozitívne pocity k okoliu,
pokiaľ toto nekoná proti jeho hodnotovému systému. V špeciálnom prípade syna ide o rozporné pocity
tak pozitívne na úrovni otec - syn, ako aj negatívne vo vzťahu k sociálnej neprijateľnosti jeho správania.

Pocity sú adekvátne jeho osobnosti v kontexte situácie skutku.
7. Či konanie syna zanechalo na psychike poškodeného následky, aké, či sú tieto trvalého charakteru,
či poškodený vykazuje znaky týranej osoby, či sa dá považovať za týranú, znalec uviedol, že
- konanie syna zanechalo na poškodenom následky v podobe reakcie na stres, ktoré sú pravdepodobne
reverzibilné, ako aj následky na sebaobraze a vzťahu k synovi, ktorých sanácia je otázna a podmienená

ďalším vývojom správania syna. Poškodený vykazuje znaky týranej osoby a dá sa z psychologického
hľadiska považovať za týranú osobu. Uvedený záver je obsiahnutý v rozbore znaleckého posudku.
8. Na otázku, aký je aktuálny psychický stav poškodeného, aké nepriaznivé znaky psychického stavu
sú u poškodeného, príp. do akej miery súvisí jej stav s následkami z možného konania jeho syna a v
prípade nepriaznivých prejavov, či tieto súvisia s možným násilím na ňom páchanom a v prípade, že je

psychický stav poškodeného priaznivý, aké je psychologické vysvetlenie, znalec odpovedal, že
- aktuálny psychický stav poškodeného vykazuje znaky reakcie na stres, pričom obsahy spontánnej
výpovede k veci spojené s negatívnym vnímaním seba, ako aj budúcnosti v kontexte konania
syna naznačujú, že správanie obvineného má výrazný podiel na stave poškodeného. Poškodený je
zraniteľnejší v súvislosti s nedávnym úmrtím manželky, ako celoživotného partnera, pričom podiel tohto

faktu považujeme za nevýznamný vo vzťahu k stavu poškodeného.
9. Aká je postojovo hodnotová orientácia poškodeného, znalec uviedol, že
- postojovo hodnotová orientácia poškodeného je jednoznačne prosociálna s dobrou sociálnou a hlavne
pracovnou adaptáciou s preferenciou väčšinových noriem. Je nízka pravdepodobnosť odchýlok od
očakávaného, štandardného sociálneho správania. Rysy osobnosti sa vyznačujú vysokou sociálnou

konformitou.
10. Na výzvu posúdiť, či je vhodné opakovať výsluch pred orgánmi činnými v trestnom konaní, znalec
uviedol, že
- z psychologického hľadiska je možná konfrontácia poškodeného so synom.

So súhlasom strán bol prečítaný písomný znalecký posudok č. 75/2018 znalca z odboru psychológia,
odvetvie klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality, RNDr. Mgr. J. W., PhD., vrátane jeho
doplnenia, zo záverov ktorého vyplýva, že:
1. Na výzvu, aby vykonal komplexné psychologické vyšetrenie a celkovo charakterizoval, o aký typ
osobnosti u obvineného ide, aby sa vyjadril k jeho povahe, k jeho osobnostnej výbave, štruktúre

osobnosti, intelektovým a pamäťovým schopnostiam, či má obvinený sklony k agresivite a ak áno, ako
sa táto agresivita prejavuje a či je táto ovplyvnená požívaním alkoholu alebo iných návykových látok,
znalec uviedol, že
- komplexné psychologické vyšetrenie bolo vykonané s podrobným záverom na str. 17-18. Poznávacie
funkcie sú nenarušené, intelekt v pásme populačného priemeru, presahuje očakávanie vzhľadom k

formálnemuvzdelaniu,sociálnemustatusuapracovnejadaptácii.Osobnostnávýbavajecharakteristická
zníženou kapacitou pre zvládanie stresu, čo vedie k trvalej frustrácii zo zlyhaní pri vysokej ašpiračnej
úrovni. Povaha je charakteristická nestabilitou a impulzivitou spojenými so zlyhaniami v kontrole
uvoľňovania emočného napätia. Agresivita nie je jadrovým rysom osobnosti prevažným spôsobom
ovládajúcim správanie obvineného. Agresia je dôsledkom zlyhania v kontrole v zmysle horeuvedených

vlastností.
2.Čijeobvinenýschopnýsprávnevnímaťareprodukovaťprežitéudalosti,abysavyjadrilkvierohodnosti
jeho výpovede - všeobecnej i špecifickej, znalec odpovedal, že- obvinený je schopný správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti, interpretácie môžu byť
subjektívne skreslené v dôsledku narušenia kvality poznávacích procesov v dôsledku zaplavenia
intenzívnymi emóciami pri zvýšenej emočnej nestabilite a impulzivite. Takto je jeho vierohodnosť ako

osoby znížená, rovnako aj špecifická vierohodnosť výpovede k veci u znalca je znížená.
3. Na výzvu, aby vykonal podrobnú analýzu charakterových rysov obvineného, ktoré determinovali jeho
konanie počas skutku, znalec odpovedal, že
- k charakterovým rysom obvineného, ktoré determinovali jeho konanie počas skutku radíme hlavne
celkovú osobnostná nezrelosť so zníženou kapacitou pre zvládanie stresu, emočnou nestabilitou a

impulzivitou.
4. Na otázku, aby sa vyjadril k schopnostiam obvineného ovládať brzdiace mechanizmy, pokiaľ ide
o násilné, agresívne a impulzívne konanie, taktiež či má obvinený tendenciu reagovať agresívne v
konfliktných a záťažových situáciách, znalec odpovedal, že
- schopnosti obvineného ovládať brzdiace mechanizmy, pokiaľ ide o násilné, agresívne a impulzívne
konanie sú zodpovedajúce zníženej miere kapacity pre zvládanie stresu, keď v prípade nadlimitnej

záťaže dochádza k poruchám kontroly a neadaptívnemu, až antisociálnemu konaniu. Celkovo je však
možné konštatovať primeranú sociálnu adaptáciu.
5. Na otázku, aby sa vyjadril k hodnotovému systému obvineného a jeho motivácii konania, znalec
uviedol, že
- u vyšetreného nie sú zvýraznené disociálne rysy osobnosti a v zásade je jeho hodnotový systém

väčšinový, nevykazuje znaky významnejšieho rozporu s väčšinovou populáciou. Motivácia konania je
daná potrebou uvoľnenia výrazného emočného napätia z interpersonálnych rodinných konfliktov. Nejde
o konanie inštrumentálne, teda plánovité v snahe získať prevahu v situácii.
6. Na otázku, aký má obvinený vzťah k okoliu, k blízkym osobám (brat O. P.), predovšetkým k
poškodenému N. P. (otec), či v tomto vzťahu prevažujú pozitívne alebo negatívne pocity, znalec

odpovedal, že
- vzťah k okoliu je obranne negativistický. Je reakciou na opakujúce sa zlyhania v pokusoch
o uspokojenie interpersonálnej interakcie s dosiahnutím emočne blízkych väzieb potrebných pre
upevnenie sebaobrazu. K blízkym osobám (otec, brat) má ambivalentný postoj, pričom ambivalentnosť
je zvýraznená hlavne vo vzťahu k otcovi, ktorý si zachováva svoju autoritatívnu pozíciu.

7. Či na jeho správanie mala vplyv konzumácia alkoholu alebo iných návykových látok, v akom rozsahu,
znalec uviedol, že
- obvinený uvádza dlhodobú úplnú abstinencia od alkoholu. Mieru užívania iných návykových látok a ich
dopad posúdi psychiater. Z psychologického hľadiska je nápadná znížená kvalita využitia intelektového
potenciálu, znížená miera adaptačných schopností a zmeny v psychickom stave, ktoré môžu súvisieť

aj s užívaním návykových látok.
8. Či u obvineného boli zistené sklony ku konfabulácii alebo k zveličovaniu, znalec uviedol, že
- u obvineného neboli zistené sklony ku konfabulácii. Zveličovanie je pravdepodobné v kontexte
skresleného vnímania pri emočnom zaplavení hlavne negatívnymi emóciami.

So súhlasom strán bol prečítaný písomný znalecký posudok č. 119/2018 znalkyne z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, MUDr. W. U., zo záverov ktorého vyplýva, že:
1. Na otázku, či obvinený N. P. v čase spáchania skutku (od r. 2016 doposiaľ) užíval návykové látky (§
130 ods. 5 Trestného zákona) - alkohol, omamné. alebo iné návykové látky, akého druhu, ako často, v
akom rozsahu, ako sa ich užívanie prejavovalo na jeho správaní (či skutok spáchal pod ich vplyvom),

znalkyňa odpovedala, že
- klinickým psychiatrickým vyšetrením bolo zistené, že obvinený N. P. v čase spáchania skutku (od
roku 2016 doposiaľ) neužíval návykové látky (alkohol, omamné alebo iné návykové látky). Obvinený
neguje spáchanie trestného činu pod akejkoľvek vplyvom návykovej látky. Autoamanestický uvádza
viacročnú abstinenciu od alkoholu. V období adolescencie experimentálne užil marihuanu, ďalšie

užívanie akýchkoľvek omamných a psychotropných látok negoval. Pri aktuálnom psychiatrickom
vyšetrení nebol intoxikovaný alkoholom, či inou návykovou látkou, klinické prejavy abstinenčného stavu
neboli pozorované.
2. Či obvinený bol v čase spáchania skutku závislý na alkohole, omamných alebo psychotropných
látkach, ak áno, do akej miery, znalkyňa uviedla, že

- v čase spáchania skutku nebol obvinený závislý na alkohole, omamných alebo psychotropných látkach.
3. Či išlo len o zneužívanie návykových látok alebo o ich pravidelnú konzumáciu, či sa u neho v dôsledku
toho vyvinula závislosť, znalkyňa uviedla, že- obvinený deklaruje viacročnú abstinenciu od alkoholu, marihuanu užil 3-krát ako 17-ročný, od toho
obdobia žiadnu omamnú či psychotropnú látku neužil. Psychiatrickým vyšetrením nebola zistená
závislosť od alkoholu, omamných alebo psychotropných látok.

4. Či obvinený v minulosti absolvoval liečenie závislosti na alkohole, resp. návykových látkach, kde,
kedy, o akú závislosť išlo, s akým výsledkom, znalkyňa odpovedala, že
- obvinený doposiaľ neabsolvoval protialkoholické ani protitoxikomanické liečenie.
5. Či obvinený aj v súčasnosti užíva alkohol, omamné, alebo iné návykové látky, aké a v akom rozsahu,
znalkyňa uviedla, že

- v súčasnej dobe obvinený neguje užívanie alkoholu, omamných alebo iných návykových látok.
Psychiatrickým vyšetrením neboli pozorované klinické prejavy svedčiace pre konzum alkoholu či iných
návykových látok (abstinenčné stavy, crawing, zmena tolerancie, ebriety, palimsesty).
6. Či je pobyt obvineného po požití alkoholu, omamných, psychotropných alebo iných návykových
látkach pre spoločnosť a jeho okolie nebezpečný, znalkyňa uviedla, že
- obvinený neguje užívanie alkoholu, omamných, psychotropných alebo iných návykových látok.

7. Na výzvu komplexne posúdiť osobnosť obvineného, jeho charakterové vlastnosti. či má sklony k
agresivite, vlohové vybavenie a podobne, znalkyňa uviedla, že
- osobnosť obvineného je menej diferencovaná, nezrelá, so zníženou frustračnou toleranciou, emočne
menej adaptívna, so zníženou sebareflexiou, v emočne vypätých situáciách externe vyprovokovaných
a tangujúcich jeho ego, so sklonom k zníženej kontrole impulzov, sebapresadzovaniu, konfliktnosti,

emočnej nestabilite až k maladaptívnemu, dissociálnemu konaniu s prejavmi zvýšenej impulzivity,
iritability až heteroagresivity.
8. Či je potrebné uložiť obvinenému ochranné liečenie, akého druhu a v akej forme, znalkyňa uviedla, že
- vzhľadom k tomu, že obvinený v rámci poruchy osobnosti, má sklony k maladaptívnemu, dissociálnemu
konaniu (najmä v stave protrahovanej záťaže), navrhuje ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou

formou.
9. Či je potrebné obvinenému skúmať duševný stav dvoma znalcami, resp. či sú u obvineného indície
pre duševnú chorobu, znalkyňa odpovedala, že
- skúmanie duševného stavu nie je potrebné, obvinený netrpí forenzne signifikantným duševným
ochorením z okruhu schizoformných psychóz, organického poškodenia mozgu, mentálnej retardácie, či

endogénnej afektívnej poruchy.

Súd ako dôkaz vykonal zvukový záznam prehratím prokurátorom určených nahrávok z CD nosiča na č.
l. 112, s tým, že podľa výpovede poškodeného N. P. uvedené zvukové záznamy vyhotovil poškodený
na svoj diktafón, pričom zvukové záznamy boli oboznámené podľa určenia prokurátora podaním zo 06.

marca 2020, s výnimkou záznamu č. 0025. Z týchto nahrávok je evidentné správanie, postoj a charakter
komunikácie obžalovaného voči poškodenému. Charakter komunikácie voči svojmu bratovi, ale zároveň
aj vzťah obžalovaného k poškodenému je zrejmý z prepisov SMS správ, ktoré takisto súd oboznámil
na hlavnom pojednávaní.

Pokiaľ ide o ďalšie oboznámené relevantné listinné dôkazy, z dokladov ohľadom vlastníckych práv a
ich prevodov k nehnuteľnostiam poškodeného a neskorších výpisov z katastra nehnuteľností vyplýva
vlastníctvo nehnuteľností na ul. O. č. X v U. (i v T.). Informácia z RZP výjazdu k poškodenému
preukazuje dvojnásobný výjazd záchrannej zdravotnej služby Bratislava k poškodenému v roku 2017
vrátane poskytnutej a bližšie neurčenej neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Z listín priestupky a

oznámenia na OO PZ Stupava (vrátane listín predloženým obžalovaných na hlavnom pojednávaní dňa
08. júna 2020) vyplývajú oznámenia - priestupkové i trestné - poškodeného na obžalovaného, ako
aj obžalovaného na poškodeného, vrátane správ o výsledku objasňovaní, potvrdenia o vykázaní zo
spoločného obydlia, a vrátane niektorých rozhodnutí o týchto oznámeniach. Uznesením Okresného
súdu Malacky z 13. novembra 2017, sp. zn. 32C/68/2017, bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým

sa zakázalo obžalovanému priblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a vstupovať
do v uznesení uvedených nehnuteľností v U.. Následne bola oboznámená ďalšia zápisnica o trestnom
oznámení obžalovaného na poškodeného, vrátane rozhodnutia o trestnom oznámení. Právoplatným
trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo 16. júla 2014, sp. zn. 7T/60/2014, bol obžalovaný
odsúdený za spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 písm. a), písm. c)

Trestného zákona, na 5-mesačný trest odňatia slobody, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na
skúšobnú dobu vo výmere 2 roky, za súčasne uloženej povinnosti spočívajúcej v príkaze nepriblížiť sa k
poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia. Uznesením zo
17.apríla2017,sp.zn.7T/60/2014,OkresnýsúdBratislavaVrozhodol,žesaobžalovanývdanejtrestnejveci tamojšieho súdu neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov vykoná v ústave na
výkon trest odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Lekárska správa MUDr. Z. G. z 16. apríla
2018 potvrdzuje ambulantné vyšetrenie obžalovaného, s diagnostickým záverom F43.2 - adaptačné

poruchy. Oznámenie mesta U. zo 14. novembra 2011 k ohláseniu drobnej stavby preukazuje, že
Mestský úrad U. nemal námietky proti uskutočneniu drobnej stavby v uvedenom rozsahu na uvedenom
pozemku v U., za dodržania v oznámení uvedených podmienok. Žalobou z 30. októbra 2017 žalobcovia,
ktorými sú poškodený s bratom obžalovaného, sa domáhajú zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva predajom nehnuteľností a súčasne išlo o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,

žalovaným je v uvedenej právnej veci obžalovaný, pričom konanie je na tunajšom súde vedené pod
sp. zn. 32C/68/2017. Rozhodnutím Okresného úradu Malacky zo 06. novembra 2017, č. OU-MA-
OVVS-2017/010732-7, došlo ohľadom v rozhodnutí uvedených 4 čiastkových skutkov od 14. júna 2017
do 12. augusta 2017, k zastaveniu priestupkového konania. Nedatovaným vyhlásením poskytol L. V.
(V.?) svoj pohľad na situáciu s pozemkom v T.. Rozhodnutím Okresného úradu Malacky z 19. marca
2020, č. OU-MA-OVVS-2020/006516-010, (predloženým spolu s ďalšími listinami prokurátorom na

hlavnom pojednávaní dňa 08. júna 2020) došlo k vyhoveniu protestu prokurátora Okresnej prokuratúry
Malacky a v plnom rozsahu k zrušeniu rozhodnutia Okresného úradu Malacky zo 06. novembra 2017,
č. OU-MA-OVVS-2017/010732-7.

Súd odmietol vykonať dôkaz navrhnutý Okresnou prokuratúrou Malacky týkajúci sa návrhu na vypočutie

svedkyne H. Y., nakoľko ide o v jej prípade okolnosť, ktorú možno zistiť inými už skôr navrhnutými
dôkazmi (rovnako ako mala byť ona, boli svedkami konfliktov obžalovaného voči poškodenému ďalší
susedia, ktorí na hlavnom pojednávaní vypovedali), navyše lekárka MUDr. Q. Q. listom zo 07. januára
2020 neodporučila výsluch svedkyne na hlavnom pojednávaní, vzhľadom na závažný zdravotný stav
svedkyne. Okrem toho súd odmietol vykonať aj dôkazy navrhnuté obžalovaným - vypočuť svedka L. V.

(bývalého starostu T.), psychiatricky vyšetriť poškodeného N. P. st., vypočuť 12 na poslednom hlavnom
pojednávaní obžalovaným navrhnutých, avšak nijako bližšie neidentifikovaných svedkov, a oboznámiť
7 nijako neidentifikovaných videozáznamov, nakoľko ide o okolnosti nepodstatné pre rozhodnutie; súd
už disponoval dostatočným skutkovým podkladom na rozhodnutie, navrhované dôkazy by žiadne nové
zásadné svetlo do prípadu nevniesli.

K výroku o vine a k právnej kvalifikácii

Súd v prvom rade konštatuje, a to ani nebolo medzi stranami sporné, že od presne nezisteného dňa
mesiaca august roku 2016 až do dňa 13.11.2017, kedy bolo vydané uznesenie Okresného súdu v

Malackách sp. zn. 32C/68/2017 o neodkladnom opatrení, ktorým sa zakazuje obvinenému priblížiť k
poškodenému na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, sa obžalovaný N.N. ml. v meste U. na O. č. XXXX/
X pravidelne stretával s poškodeným, svojim otcom N. P. st., s ktorým komunikoval.

Tieto skutočnosti považuje súd nielen za nesporné, ale vyplývajú aj z vykonaného dokazovania, keď

ich potvrdzujú nielen výpovede obžalovaného a poškodeného, ale aj svedkov, ktorí potvrdili, že majú
vedomosť o uvedených skutkových okolnostiach.

Sporným medzi stranami, a podstatou dokazovania na hlavnom pojednávaní, bolo v podstate celé
konanie obžalovaného popísané v skutkovej vete obžaloby, teda, či v inkriminovanom čase obžalovaný

poškodeného psychicky týral tým spôsobom, že ho denne verbálne napádal slovami, že ho rozšľape
a nasťahuje mu do domu cigáňov, nebude stačiť ani utiecť von, čo s ním dorobia, že ho dostane do
blázinca alebo do basy a vyhlási ho za nesvojprávneho, že naruší statiku celého domu a nezostane mu
ani strecha nad hlavou, o čo sa pokúsil dňa 12.08.2017, kedy s bagrom začal búrať stavbu rodinného
domu v čase, keď sa poškodený nachádzal v dome, pričom toto konanie poškodený nahlásil polícii, na

základe čoho bol obvinený na 10 dní vykázaný zo spoločného obydlia, poškodeného neustále osočuje,
permanentne mu vulgárne nadáva a kričí na neho neustále slová: „ty hajzel, vyj......, špinavý, starý,
skončíš v blázinci alebo v base a nebude ti mať kto ani vodu podať a tam zhniješ ty špinavý k....“.

Tak ako je to v obdobných prípadoch bežné, aj v tomto okrem poškodeného neexistuje žiadny svedok,

ktorý by sústavne a súvisle pozoroval, ako sa obžalovaný počas žalovaného obdobia k poškodenému
správal, ktorý by na vlastné oči videl, ako jednotlivé incidenty prebiehali a čo im bezprostredne
predchádzalo a čo na ne nadväzovalo. Súd preto musel veľmi podrobne, dôkladne a dôsledne
vyhodnocovať najmä výpovede hlavných aktérov skutku (obžalovaného a poškodeného) a aj za pomociďalších dôkazov zisťovať, či je možné vysloviť nepochybnú istotu o niektorej z verzií predloženej
obžalobou, alebo obhajobou.

Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo i v ich súhrne (a vzájomnej súvislosti)
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
tak, ako to predpokladá § 2 ods. 12 Trestného poriadku, vychádzajúc aj z ostatných trestnoprávne
relevantných zásad, dospel súd bez rozumných pochybností k záveru, že skutok sa odohral tak ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že zo strany obžalovaného šlo o konanie, ktorým

poškodenému ako blízkej osobe spôsobil psychické utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním,
vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozuje jej
fyzické a psychické zdravie a obmedzujú jej bezpečnosť. Súd k tejto nepochybnej istote, vyjadrenej vo
výrokovej časti rozsudku, dospel a to na podklade nasledovných, nižšie v odôvodnení tohto rozsudku,
uvedených konkrétnych skutočností a argumentov a právnych úvah.

Súd predovšetkým poukazuje na výpoveď poškodeného, ktorá logicky a vierohodným spôsobom popísal
všetky rozhodné skutkové okolnosti, vypovedal konzistentne a nemenne tak v prípravnom konaní, ako
aj v konaní pred súdom.

Poškodený týmto spôsobom k podstatným okolnostiam v prípravnom konaní vypovedal, že situácia sa

začala rapídne zhoršovať a vyvíjať po smrti manželky poškodeného, ktorá zomrela 30. mája 2016, už
ona si stále sťažovala na obžalovaného, až plakávala, čo im robil zle. Zvykol im volávať, že chce cigarety,
že chce jesť a večne ich týral, zadlžoval a robil im naprieky. V tom čase nebýval s nimi, ale chodil k nim
denne, išiel z roboty a zastavil sa, keď mohol, len zle a zle páchal. Po smrti manželky poškodeného sa
to začalo veľmi rapídne zhoršovať, on chcel len majetky on chcel len peniaze. Poškodený má dvoch

synov, povedal im - veľmi ľahké delenie, každý bude mať polovicu. Obžalovaný všetko robil poza chrbát
poškodeného, robil zle, chcel len majetky, chcel len peniaze, peniaze a peniaze. Obžalovaný mal tieto
sklony už po vyučení, on mal problém s jeho prvou manželkou, problémy s druhou priateľkou, za čo
bol aj zavretý, bol 3-krát zavretý. Poškodenému sa vyhráža tým, že on poškodeného dostane do basy,
tam zhnije, a keď nie do basy, tak teda do blázinca, tam skape a nebude mať poškodenému kto

pohár vody podať, obžalovaný ho zbaví svojprávnosti a podobné veci, týral a týral a týral. 10 dní, čo
obžalovaného vykázali, boli pre poškodeného medicína. A potom sa to začalo veľmi stupňovať. Že
obžalovaný mu ukáže a potom uvidí, že on dovedie 30 cigáňov, že tam nasťahuje a poškodený bude
mať čo robiť, aby živý vyviazol odtiaľ. Potom zobral bager, začal mu rozbíjať strechu, a že on ju rozbije
tak, že poškodenému naruší statiku a nezostane mu ani strecha nad hlavou, a večné vyhrážky a večné

týranie, pozbavením svojprávia a podobné veci. Obžalovaný to rozprával možno každý deň, on sa z
roboty zastavil a len cirkus a zle a zle, on prišiel z roboty k poškodenému, skoro každý deň, resp. každý
deň. Zdržal sa do ôsmej, do deviatej, stalo sa, že aj do polnoci, aj do rána do štvrtej, robil naprieky,
nezmysly, aby poškodený nemohol spať, vyhrážal sa, v spánku poškodenému bránil tak, že svietil,
porozžíhal všetko, chodil, búchal dverami, to sa nedá spať, to je vylúčené. Poškodený sa aj sťažoval, aj

to nahlásil na polícii v U. aj do T.. Čo sa týka búrania strechy, tak oni obžalovanému ten kus pozemku
darovali, aby si mohol pristaviť, lenže stavbu nezačal, stavbu nerobil, nič nerobil, poškodenému večne
prikazoval:sidoma,tospravatobolovečnétýranie.Všadeneporiadok,LuníkIXbytonazval,takýbordel
zostal po ňom v garáži, na dvore, všade, našli mu tam kradnutú motorku, kradnutý bicykel, kradnuté
auto. K poškodenému sa obžalovaný správal veľmi zle, veľmi kruto a s vyhrážaním, stále s vyhrážaním,

začalo sa to stupňovať po manželkinej smrti. V tejto situácii poškodenému pomáhal mladší syn O.. Len
vyhrážanie a vyhrážanie a zle robenie. Z domu poškodený neodišiel, lebo to bola jeho stará chalúpka,
všetko prerobil, všetko dal do baráku, teraz to neopustí kvôli tomu, že obžalovaný robí zle. Fyzicky
poškodeného nenapadol, ale išiel okolo neho a drcol do neho. A proste robil zle, robil zle. Čo on sa
poškodenému navyhrážal, vyhrážal sa, že vyvraždí celú rodinu, s nožom búchal do stola a že pôjde do

X., do L., oni tomu hovoria, a zabije tú kurvu a vypitvá celú rodinu. Fyzicky poškodeného nenapadol,
to sa obžalovaný bojí, lebo on už za vyhrážanie sedel, on je herec. Len čo poškodený vytiahol päty z
domu, už bol obžalovaný u neho a už robil zle, rozbíjal, robil neporiadok, rozbíjal v garáži, všetko, čo mu
došlo do ruky, rozbíjal aj majetok poškodeného, poškodený si z každej výplaty nejaký vercajch kupoval
a obžalovaný ho nepustil do garáže, zamykal pred poškodeným garáž, a naopak dal si tam kamery a

keď mal zákaz vstupu, ešte tam dal aj fotopascu, a takéto veci robil na poškodeného, hovoril, že tam
poškodený nemá čo robiť a všetko je jeho a on to rozbije, on to rozmláti. Dôvod, alebo takým hnacím
motorom týchto ich nezhôd, ktoré popisuje, je len jeden, obžalovaný chcel len majetky, on chcel len
peniaze. Poškodený uviedol, že sa obžalovaného stále bojí, poškodený nemôže spávať, počuje ísť autookolo, alebo voľačo vrznúť a už má strach, či tam nie je, žije v strachu, lebo obžalovaný sa vyhrážal, že
vyvraždí celú rodinu. Správanie obžalovaného vplýva na zdravotný stav poškodeného veľmi zle, lebo
on má z toho strach, on sa toho bojí, bojí sa, že niečo vyvedie a bojí sa toho vyhrážania, ako sa vyhrážal

smrťou. Obžalovaný na poškodeného len útočí, obžalovaný poškodeného zničil.

Na hlavnom pojednávaní poškodený potvrdzoval, že dôvod jeho nezhôd s obžalovaným bol ten, že
obžalovaný vždy túžil len po peniazoch. Má 2 synov, povedal im, že delenie bude ľahké, že každý
dostane po jeho smrti polovicu a to isté platilo aj ohľadom pozemku v T.. Poškodený zistil, že obžalovaný

má kupujúceho na celý pozemok v T., kde mal kupca postaviť 3 domy. Keď polovicu tohto pozemku
prepísal na jeho brata, obžalovaný začal proti poškodenému brojiť a to vo všetkom, lebo mu šlo len o
peniaze. Žene poškodeného ešte za jej života sľúbil, že spraví strechu na ich dome, strecha sa spravila,
potom mal dôjsť pomník, následne prišiel obžalovaný, že chce peniaze, začal kričať, že neodíde, zúril,
kričal, že peniaze nech poškodený vyhrabe aj spod zeme, vzal poškodenému 3.400,- eur, čo mal na
pomník a doteraz ich poškodenému nevrátil. Inokedy začal rozbíjať strechu na jeho prístavbe k domu,

kde má poškodený špajzu a práčovňu. Obžalovaný mu povedal, že mu rozbije barák, že poškodený
nebude mať kde bývať, že mu naruší statiku, vyhrážal sa, že mu tam nasťahuje 30 cigánov. Obžalovaný
stále provokuje. Postavil mu pred dom auto, z ktorého vytieklo už asi 20 litrov oleja do zeme, predtým na
tom istom mieste tam bol bager, z ktorého tiež do zeme vytekal olej. Obžalovaný má zákaz kontaktovať
poškodeného, napriek tomu mu písal aj z basy, chodili mu od obžalovaného SMS-ky, dal to zastaviť,

avšak takto ho kontaktuje aj naďalej. Poškodený sa bojí o svoj život, obžalovaný stále tvrdil, že ich
vyvraždí, a to celú rodinu, že poškodeného a ostatných vypitvá. Stále má voľačo, on sa bojí o svoj
život. Obžalovaný mal väčšiu výplatu ako on s manželkou, avšak stále od nich chcel len peniaze a to na
cigarety, na stravu, na iné náklady na jeho život. Žiadali, aby si svoje veci vypratal, aj prišla doktorka, ale
tej obžalovaný vynadal. Obžalovaný sa stále krúti len okolo peňazí. Volával im, že nemá cigarety, aby

sme mu zohnali. 7-krát na poškodeného zavolal rýchlu zdravotnú pomoc, pričom asi po druhom raze mu
záchranári vytkli, že prečo ich stále volá, keď ich treba volať v závažnejších prípadoch, na čo obžalovaný
povedal, že sa chcel poškodeného zbaviť. Tvrdil, že ho dajú do blázinca, alebo do basy (obžalovaný
poškodenému aj priamo v pojednávacej miestnosti povedal „aj pôjdeš“), kde mu nikto nepodá ani pohár
vody a kde skape, resp. že ho zbavia svojprávnosti. Po prepise pozemku nastalo konanie zo strany

obžalovaného také, že sa začal vyhrážať, začal robiť zle, hrešiť, vulgárne sa vyjadrovať, provokovať,
stále samé vyhrážky, pričom vulgarizmy adresoval aj advokátke poškodeného. Keď mal 70 rokov - XX.
Y. XXXX, presne v ten deň prišiel obžalovaný a namiesto pozdravu ho začal osočovať, aby svoje auto,
ktoré zaparkoval cúvaním, dal poškodený do piče, toto povedal doslovne, že inak ho rozbije, podpáli ho,
že poškodeného vynesie v zuboch. Keď chcel auto preparkovať, začal doňho kopať, čo má poškodený

všetko pofotené. Obžalovaný používa vulgarizmy dokonca aj pred policajtmi, aj pred advokátkou, on totiž
už rozprávať inak ani nevie. Obžalovaný dodnes chodí pred jeho dom, stojí tam v aute, provokuje, písal
mu z basy, robí samé schválnosti. Slovne ho už nekontaktuje, to mu asi niekto vysvetlil, na to si už dáva
pozor. Obžalovaný mu vulgárne SMS-ky posielal aj pred podaním trestného oznámenia, aj po ňom, písal
mu v nich, že skape. Toto mu vypisoval, kým ho nezablokoval, čo bolo asi pred rokom. Všetko to zlo ide z

obžalovaného, je to síce jeho syn, ale je to žiaľ tak. Aj O. nadával, že ich všetkých vyvraždí. Obžalovaný
je veľmi nebezpečný, poškodený sa ho bojí, má z neho strach, avšak bojí sa ho aj celá rodina.

Naproti tomu obhajoba obžalovaného, pokiaľ ide o samotné konanie obžalovaného, so zreteľom na
jednotlivé znaky skutkovej podstaty prejednávaného zločinu, je založená v podstate len na tom, že je

nevinný, skutok z obžaloby sa nezakladá na pravde. Poškodenému v nedele nosil obedy po smrti jeho
mamy. Hádky boli založené na tom, že otec bezdôvodne prepísal na brata pozemok v T.. Čo sa týka
slovných útokov a osočovania, toto nie je pravda, on nepoužíva slovné spojenia uvádzané v obžalobe.
Čo sa týka udalostí z 12. augusta 2017, on vyšetrovateľke viackrát zdôrazňoval, že búral na vlastnom
pozemku a s povolením. Keď sa venoval týmto rekonštrukčným prácam, otec ho napadol, následne

zavolal políciu a tí chceli otca vykázať z domu na 10 dní, avšak on s tým nesúhlasil a rozhodol sa, že
keď je takýto konflikt, že odíde na 10 dní radšej on, toto mu vie dosvedčiť riaditeľ Obvodného oddelenia
Policajného zboru Stupava. Nikdy by sa k otcovi nesprával tak, ako to popisuje obžaloba. On mal s
otcom do júna 2017 nadštandardné vzťahy. Je nezmyslené, aby ho denne týral, keď denne, vrátene
sobôt, chodí do práce. Trvalé bydlisko má v U., O. X, ale reálne býva v L.. V čase vymedzenom v

obžalobe, teda od augusta 2016 do novembra 2017, otca navštevoval sporadicky. Niekedy to bolo raz
za týždeň, niekedy 3-krát za týždeň, v niektorých týždňoch vôbec, keď bol pracovne odcestovaný, je
totiž vodič z povolania a zamestnávateľa mal v U.. Veľa krát nechodil za otcom, ale do svojho domu,
ktoréhojevýlučnýmvlastníkom.Kotcovmudomumáspoluvlastníckypodiel,pričomvlastnítiežpozemoks prebiehajúcou výstavbou. V U. má aj garáž, ktorú využíval ako dielňu. Do U. teda chodil jednak za
otcom a jednak na svoj 86 m2 pozemok, ktorého je výlučným majiteľom. On má prístup aj do otcovho
domu. Čo sa týka časti skutkovej vety obžaloby od označenia, že otca rozšľape až po to, že ho vyhlási

za nesvojprávneho, tak k tejto časti uvádza, že toto nikdy nepovedal, on sa tak nevyjadruje. A čo sa týka
časti skutkovej vety obžaloby od uvedenia, že mal otca neustále osočovať, až po vyjadrenie - nadávok
do kokotov, toto tiež nikdy nepovedal, on si to ani nevie predstaviť, že by sa tak vyjadril a už vôbec nie
na adresu svojho otca. Konanie otca si vysvetľuje tak, že všetko je to robota jeho právničky a svojho
brata, všetko je to nimi vykonštruované. Od smrti svojej mamy v máji 2016 mal s otcom perfektný vzťah,

strata matky jeho otca poznačila, avšak jeho správanie voči nemu sa nijako významne nezmenilo, skôr
by povedal, že ich to viac utužilo a navyše sa mu onedlho na to narodil syn. Pripúšťa, že keď sa dozvedel
o prepise pozemku, otcovi vulgárne vynadal do kokotov, vtedy proste vybuchol, bol nahnevaný, nakoľko
sa ho stokrát slušne pýtal, prečo to spravil.

Aj vzhľadom na uvedené v podstate jediným priamym usvedčujúcim dôkazom, ohľadom spáchania

skutku (resp. väčšiny foriem konania, ktorým obžalovaný naplnil skutkovú podstatu prejednávaného
zločinu) uvedeného vo výroku rozsudku obžalovaným, ktorý bol na hlavnom pojednávaní vykonaný, je
výpoveď poškodeného. K uvedenému súd dodáva, že ustálenej rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že
ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných
dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a

zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca vyvrátený.

Taká situácia v prejednávanom prípade nastala, kedy navyše k výpovedi poškodeného, jednoznačne
usvedčujúcej obžalovaného, možno v neprospech obžalovaného podporne priradiť aj výpovede ďalších
svedkov - druhého syna poškodeného a teda brata obžalovaného, susedov poškodeného, a tiež aj

znalecké posudky znalcov - psychológa a psychiatričky, a v neposlednom rade aj zvukové záznamy
vyhotovené poškodeným. Aj bez týchto podporných dôkazov súd považuje výpoveď poškodeného ako
dôkazný prostriedok za jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň platí, že nebol
inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca vyvrátený.

Súd teda nezistil nič, čo by spochybňovalo výpoveď poškodeného. Nebol zistený žiadny objektívny
dôvod, prečo by si mal poškodený vymýšľať, resp. krivo obviňovať obžalovaného z takéhoto konania,
príp. pre ktorý by poškodený chcel obžalovanému vedome nepravdivo uškodiť krivým obvinením a
riskovať tak nebezpečenstvo privodenia si trestného stíhania pre krivé obvinenie, resp. krivú prísahu a
krivú výpoveď.

Na druhej strane súd neuveril výpovedi obžalovaného, túto súd vyhodnotil ako účelovú v snahe vyviniť
sa z následkov jeho trestnoprávnej zodpovednosti za žalovaný skutok.

V žiadnom ohľade sa nepreukázalo ako pravdivé už základné tvrdenie obžalovaného, že čo sa týka

slovných vulgárnych útokov a osočovania, toto nie je pravda, on nepoužíva slovné spojenia uvádzané v
obžalobe, nikdy by sa k otcovi nesprával tak, ako to popisuje obžaloba, vyjadrenia uvádzané v obžalobe
on nikdy nepovedal, on sa tak nevyjadruje, nevie si predstaviť, že by sa tak vyjadril a už vôbec nie na
adresu svojho otca, otcovi chce len dobre, nikdy by mu nepovedal jedno zlé slovo, on sa oňho bojí, aj o
jeho zdravotný stav, nikdy na otca nepovedal jedno krivé slovo, otcovi vulgárne vynadal do kokotov len

vtedy, keď sa dozvedel o prepise pozemku, vtedy proste vybuchol, od smrti svojej mamy v máji 2016
mal s otcom perfektný vzťah, do júna 2017 mal s ním nadštandardné vzťahy.

Uvedené tvrdenie je jednoznačne vyvrátené ďalšími vykonanými dôkazmi. Poškodený v tejto súvislosti
vypovedal, že situácia sa začala rapídne zhoršovať a vyvíjať po smrti manželky poškodeného, ktorá

zomrela XX. mája XXXX, večne ich týral, robil im naprieky, chodil k nim denne, keď mohol, len zle
páchal, poškodenému opakovane hovoril, že ho dostane blázinca, obžalovaný ho zbaví svojprávnosti a
podobné veci, zúril, kričal, že chce peniaze, nech ich poškodený vyhrabe aj spod zeme, stále provokoval,
hrešil, vulgárne sa vyjadroval, vulgarizmy adresoval aj advokátke poškodeného, obžalovaný používa
vulgarizmy dokonca aj pred policajtmi, aj pred advokátkou, on totiž už rozprávať inak ani nevie.

Svedok O. P. k tomuto uviedol, že konflikty otca s obžalovaným boli na dennom poriadku, nastali
sústavné nezhody, obžalovaný robil otcovi schválnosti, na otca kričal dennodenne, hovoril otcovi, že ho
dá do blázinca, nech sa dá liečiť, nadával mu, čo sa týka nadávok, tak obžalovaný otcovi nadával, že jestarý kokot, že ho dá do blázinca, že ho zavrie k Pinelovi, že sa pôjde liečiť, obžalovaný otca napádal,
chcel otca ničiť psychicky, obžalovaný na otca kričal aj za prítomnosti svedka.

O kriku, nadávaní a vulgarizmoch obžalovaného vypovedala aj svedkyňa O. V., ktorá uviedla, že bola
svedkom, keď obžalovaný chodil k otcovi každý deň, robil tam výtržnosti, bola očitým svedkom toho, ako
poškodený volal o pomoc, videla, že za poškodeným chodí veľmi často, počula hádky, krik, poškodený
jej hovorieval, že obžalovaný ho napáda, že mu škaredo nadáva, že ho dá do blázinca, svedkyňa
vie, že obžalovaný robil poškodenému prieky, hádky trvali strašne dlho, hádky počula aj vo vlastnej

izbe, počula obžalovaného nadávať, poškodenému nadával škaredo, počula, ako obžalovaný vyslovene
nadával otcovi a aj policajtom, ktorí tam prišli, poškodený zvykol volať o pomoc, pokiaľ ide o nadávky
obžalovaného voči poškodenému, počula, ako poškodenému nadáva že je ko..., vy..., že ho dostane
tam, kam obžalovaný chce, poškodený jej hovorieval, že má strach, poškodeného pozná ako dobrých
susedov, sú to slušní ľudia s jeho nebohou manželkou.

Tiež svedkyňa J. V. vypovedala, že vie o konfliktoch medzi obžalovaným a poškodeným, tieto boli dosť
časté, obžalovaný napádal poškodeného a bolo to ohľadom majetkov, bola aj očitým svedkom jednej
udalosti, keď poškodený volal a žiadal o pomoc, keď obžalovaný popri tom, ako chcel zbúrať dom
poškodeného, slovne napádal poškodeného, okrem iného aj, že ho dostane na psychiatriu, obžalovaný
slovne útočil na poškodeného, škaredo mu nadával, že je starý ko... a podobne, tie hádky tam boli často,

svedkyňa počula, ako obžalovaný okrem nadávok hovoril poškodenému, že ho dostane na psychiatriu,
do blázinca, medzi rečou sa poškodený sťažoval na syna, že sa voči nemu správa nevhodne, na vlastné
uši obžalovaného počula, ako na ulici pred sanitkou hovoril poškodenému „spravím z teba blázna“.

Rovnako svedok G. V. vypovedal, že vzťah otca a syna P. je dosť napätý, sú tam hádky, bol očitým

svedkom konfliktu s bagrom, poškodený sa obžalovaného bál, obžalovaný vtedy poškodenému nadával,
svedok vie aj o iných konfliktoch, bol počuť krik, počul, a to ako obžalovaný nadáva poškodenému, o
ďalšom kriku vie od mamy a babky, počul, ako obžalovaný chcel vyplatiť nejaký podiel.

Svedok Ing. T. U. obdobne vypovedal, že hádky začal registrovať po tom, ako zomrela mama

obžalovaného, od poškodeného počul krik, tie hádky boli dosť časté, dodatočne sa svedok dozvedel,
že hádky sa majú týkať nejakých pozemkov, s poškodeným sa o hádkach nerozprával, hádky počul,
keď bol doma v záhrade.

Z oboznámených zvukových záznamov vyhotovených poškodeným, pokiaľ ide o slovné vulgárne

útoky a osočovanie poškodeného obžalovaným, vyplývajú nasledovné vyjadrenia obžalovaného voči
poškodenému, napr. v zmysle, že:
- „skončíš v base, alebo na cajle, v hlave sa ti to pomotalo, zeberú ťa“ (nahrávka č. 0008),
- „budeš zavretý na cajle, si jebnutý“ (nahrávka č. 0010),
- „pújdeš do Pezinka, vy kurvy“ (nahrávka č. 0025),

- „čo sa ma pýtaš pičoviny, ojebal si ma, si úplne na hlavu, čo ti to jebe“ (nahrávka č. 0026),
- „keď nebudem mať do budúceho týždňa prepísanú polovičku role na seba, v tej sekunde si v base,
to ti prisahám, nie pičoviny vyprávať, si na hlavičku?, keď to nebude prepísané, zdvihnem telefón a si
zavretý“ (nahrávka č. 0136),
- „strašne furt ojebávaš, ty to už máš dávno prehraté, ja ťa nechám vyléčit z teho“ (nahrávka č. 0156),

- „jebe ti načisto už, s tebou bude súd, tebe jebe, mňa si ojebal, si úplne mimo, si normálny?“ (nahrávka
č. 0165),
- „tam patríš na to léčení, takého otca nemá nikto jak já, ty kokot, ty čo si mi spravil, na toto skapeš, ti
jebe, kokot“ (nahrávka č. 0221),
- „mal by si mi pomáhať do piče, ma utápaš v lyžičke vody, sem zvedavý ako na súde budeš koktať,

hajzel, mi povedali, že mám volať na psychiatriu, policajti sami povedali, že ti to jebe“ (nahrávka č. 0224),
- „si v piči, rozumieš temu, ty kokot, tebe jebe já sem tvúj syn ty kokot, čo vyprávaš ty kokot, ty čo
vyprávaš za kokotiny, tebe jebe ty musíš na tú cajlu, tebe jebe, takéhoto otca nemá nikto na celém svete,
kokot vyjebaný“ (nahrávka č. 0238),
- „že proč ideš na cajlu, lebo já ti neco vyprávam a ty si tak sprostý, že musíš volať, proto ideš na tú

cajlu, lebo si dementný, vyprávat nevíš“ (nahrávka č. 0246),
- „ty tam pújdeš, sám si za to múžeš, sa spamataj, tu sedíš jak pačmaga, si chorý na hlavičku?, oni
nepújduzatebadojustičáku,nacajlu,tytampújdeš,tijebe,šaktysadosmeješ,játiprisahámpánubohuže ideš tam, ty si chorý na hlavičku, tebe jebe, za toto ťa tam nechám skapat, to si pamätaj“ (nahrávka
č. 0248),
- „ti jebe, ty kokot, tam skapeš uvidíš, pújdeš na cajlu, tebe jebe“ (nahrávka č. 0249),

- „ty tam pújdeš, pochop to už, rozumíš temu že ty tam pújdeš?“ (nahrávka č. 0252),
- „to ti neprejde, čo ti jebe, ty si kokot načisto, ty nemáš rozum, to ti prejde?, tebe jebe? si už načisto
sprostý, kokot, čo sa smeješ jak prijebaný, ty si jebnutý“ (nahrávka č. 0253),
- „fakt si taký sprostý?, ty kokot, tebe jebe, ty si úplný chuj, ty musíš ísť na tú cajlu šak tebe jebe, ty si
kokot, ty čo tebe to jebe, tebe jebe ty kokot“ (nahrávka č. 0254),

- „to vážne si až taký sprostý?, já ti jebem aj šecko, ty si tak tupý, ty kokot ty si tupý, to nestihneš prepísať
jak pújdeš na tú cajlu ty kokot“ (nahrávka č. 0256),
- „si nepríčetný kokot, tebe jebe, si nepríčetný úplne?, ty si nepríčetný ty musíš ísť na tú cajlu, už tam
ideš dneska sem volal právnikovi“ (nahrávka č. 0257),
- „ty špinavec vyjebaný, hajzel vyjebaný, ty skončíš na ulici to si zapamätaj, ty si jebnutý načisto?, ty si
kokot chorý, na hlavu“ (nahrávka č. 0265),

- „ty si tak tupý, ale ty to obanuješ, čuješ, jebe ti“(nahrávka č. 0269),
- „ty budeš skapínat strašnou smrťou, tebe jebe, šak toto retardovaní ľudia robia, si
retardovaný“ (nahrávka č. 0272),
- „jebem ti tvúj testament, budeš sa smažit v pekle, skončíš na ulici, pamätaj“ (nahrávka č. 0281),
- „ty musíš ísť na tú cajlu šak tebe jebe, čo ti to jebe, sem tvúj syn, si ma splodil, tebe jebe, ojebal si ma,

tebe jebe načisto, ty patríš na tú cajlu, ty si pomýlený úplne mimo“ (nahrávka č. 0291),
- „ťa upozorňujem, uvidíš už odtiaľ nevyjdeš“ (nahrávka č. 0303),
- „budeš bezdomovec, skončíš na ulici“ (nahrávka č. 0317),
- „dostaneš ambulantnú liečbu, nejaké pilule, keď nebudeš robiť to čo ti já vyprávam budeš v
piči“(nahrávka č. 0330),

- „to ti povím naposledy, prestaň do mňa pičovať, ešte raz na mňa pičuj ti hovorím, sa daj dokopy, ty
hajzle, ojebal si ma o šecko ty kokot“ (nahrávka č. 0365),
- „skapeš v justičáku alebo na cajle to si pamätaj“ (nahrávka č. 0374),
- „haló kokot s tebú vyprávam, nech ti dajú na cajle nejaké tabletky veď to je v piči“ (nahrávka č. 0377),
- „rozumel si ma ty špina, ty kokot vyjebaný“ (nahrávka č. 0379),

- „hajzel, sa spamätaj ty hajzle, skap, ja z teba spravím bezdomovca aby si vedel, budeš venku na ulici,
skapeš“ (nahrávka č. 0395),
- „si na hlavičku, ty pújdeš víš kam - na cajlu, tam sa naučíš, pamätaj mojich slov, to ti prisahám že tam
skončíš, za chvílečku pújdeš, skončíš na cajle uvidíš, pamätaj mojich slov“ (nahrávka č. 0403),
- „dobre si pamätaj, ty skončíš na cajle, pamätaj mojich slov, a na pekne dlho, to ti garantujem, a bez

strechy nad hlavou, ty sa dosmeješ to ti já povím, skapeš na cajle, pamätaj si to“ (nahrávka č. 0404),
- „ty kokot, hajzle, já svojmu synovi by som dal šecko, život, a né zebral, toto mi spravit za chrbtem,
pújdeš do piče uvidíš, ty kokot, (brat) skape v base hajzle vyjebaný a ty s ním, jak si si vúbec dovolil toto
spravit takto ma ojebať, hajzel špinavý, čo ti to jebe?“ (nahrávka č. 0409),
- „ty hajzle vyjebaný“ (nahrávka č. 0410),

- „sa dosmeješ ty kokot uvidíš, špinavec, sa budem smít já teraz, ty hajzle, tak dopadneš ty kokot
skurvený“ (nahrávka č. 0411),
- „ty si ma ojebal a smeješ sa temu?, ty kokot“ (nahrávka č. 0412),
- „špinavec vyjebaný skurvený, to sa ti vráti desatkrát si pamätaj, čo skrúciš tú hlavu jak kokot, si myslíš
že to do vetra vyprávam?, toto žádny otec synovi neurobil na svete čo ty mne ty kurva vyjebaná skurvená

smradlavá pojebaná, ty hajzle“ (nahrávka č. 0414),
- „tebe jebe?, ty si kokot fakt, fakt si tak sprostý, tebe jebe?, proč si ma ojebal o to?, kokot vyjebaný, tebe
jebe načisto, sa spamataj, ty hajzle spičený kokot, ty vyjebanče, ty hajzle skurvený, ty si hazel všetci
to vedia, ty kokot“ (nahrávka č. 0416),
- „čo ti to jebe?, to čo si spravil ty špina?“ (nahrávka č. 0417),

- „ty pújdeš do piče rozumíš temu?“ (nahrávka č. 0418),
- „čo ti jebe?, šak uvidíš, ty si kokot, ty si veľký kokot, neni ti ľúto jak si ma ojebal ty hazle špinavý?, to ti
bude ľúto, tam ti to ukáže, to si pamataj ty špino vyjebaná skurvená“ (nahrávka č. 0419),
- „pred mesícem si bol normálny, naraz ti jebe, tebe jebe načisto?, povedz jebe ti?, čo ukazuješ tú ruku
jak kokot, špinafče, skapeš uvidíš sám s bolesťou“ (nahrávka č. 0420),

- „ešte ti spravá vyšetrení a už to ide, já už sem to podal aby si bol v obraze, nemusíš byť tak rád, keď
ťa dojdú vyšetriť, vyšetria ťa a oné, s tebú sa vyprávam ty hajzle, vieš čo pál do piče, ty skapeš na cajle,
pamataj si, ty si mňa ojebal hajzle“ (nahrávka č. 0425),
- „ty pújdeš pod most“ (nahrávka č. 0427),- „ty si fakt na hlavičku, ty si jaký jebnutý ty kokot, špina pojebaná skapeš pamataj“ (nahrávka č. 0429),
- „na cajlu pújdeš to ti prisahám, 20 právnikú múžeš mať, pamätaj si mojich slov, aj tak pújdeš do piče
rozumíš ma, ty hajzle, ty si dobrý kokot, skapeš tam na tej cajle, to ti prisahám aj keby čo malo byť,

skapeš ty vyjebaný skurvený kokot, hajzle“ (nahrávka č. 0431),
- „taký špinavec ako si ty neni ani jeden rodič, to si zapamataj do smrti, do konca života ťa budem
preklínať furt, lebo taká špina ako si ty neni žádny rodič, ukáž mi jedného ktorý toto spravil svojmu synovi,
ty kokot“ (nahrávka č. 0440),
- „ja ťa strašne ľutujem, ty si tak sprostý, ty nerozmýšlaš vúbec, keby si nebol kokot a primitív tak si to

zistíš,tysitaksprostý,užsivpiči,pamatajsimojichslov,tysitaktupý,tysifaktkokot“(nahrávkač.0443),
- „jebať na šecko, ale z toho ľudského hľadiska - jebe to naozaj jebe?, tebe jebe ty musíš ísť na tú cajlu, ty
si úplne na hlavu, tebe jebe, ty hajzle skurvený, špino nakazená pojebaná, skapeš, ty si špina pojebaná
nakazená skurvená, pamataj si, ty pújdeš“ (nahrávka č. 0452),
- „pamataj si, ty pačmaga“ (nahrávka č. 0454),
- „to tu zbúram, čo sa smeješ ako kokot, ty hajzle“ (nahrávka č. 0459),

- „ty špina, posledný raz si takto na mňa húkal, to ti hovorím, ty vyjebanče, ty si na mňa neotvíraj papulu,
ty si ojebal mňa, ty ešte skapeš, že si skúr neskapal jak maminka to je škoda veľká do piče mal si skapat,
to čo si mne spravil ty kurvo to nespravil žádny otec nikomu ty vyjebanče, ty ma ešte budeš prosiť ty
kurvo, že opluť? - oserem ťa a oštím ty hajzle“ (nahrávka č. 0468),
- „ojebal si ma ty kokot najvác na svete to ti nikdy v živote nezabudnem ty kurva, to žádny otec nespravil

synovi ty špina“ (nahrávka č. 0469),
- „už ti to došlo konečne, furt né ešte?, všetky oznámenia o priestupku čo si dal na mňa, budú zrušené
múj zlatý, ale všetky trestné oznámenia, čo som dal ja na teba, nebude ani jedno zrušené“ (nahrávka
č. 0471),
- „skapeš, uvidíš čo sa ti stane“ (nahrávka č. 0489),

- „jednu vec ti vyprávam ty hajzle vyjebaný, nikto žádny rodič toto nespravil svojim deckám, čo si spravil
ty mne, ty kokot, ty špino skurvená, ty vyjebaný kokot skurvený“ (nahrávka č. 0490),
- „ty hajzel, jak možeš byť takýto hajzel?, dokial neskapem budem všecko robit proto, aby som vás o
šecko pripravil, pamataj si mojich slov“ (nahrávka č. 0503),
- „hajzle vyjebaný, špinavý kokot“ (nahrávka č. 0507),

- „ja budem len rád, že ťa zoberú konečne, bude pokoj chválabohu, čo ti jebe?, ty kokot, si normálny,
tebe jebe?, ty si fakt taký drbnutý?, si úplne v koncoch nerozumíš tomu furt?, ty si kokot?, ty si fakt
nenormálny“ (nahrávka č. 0530).

Týmto spôsobom súd považoval za nevyhnutné zosumarizovať výpovede priamych svedkov (ktorí

obžalovaného priamo videli a najmä počuli) a zvukové záznamy ako dôkazy v súvislosti s tvrdením
obžalovanéhoohľadomvulgárnychútokovnapoškodenéhoaosočovania,žetoniejepravda,nepoužíva
také slovné spojenia, nikdy by sa tak k otcovi nesprával, také vyjadrenia nikdy nepovedal, nevyjadruje
sa tak a už vôbec nie na adresu svojho otca, otcovi chce len dobre, nikdy by mu nepovedal jedno zlé
slovo,jednokrivéslovo,vdotknutomobdobímalsotcomperfektný,nadštandardnývzťah.Prisvedkoch-

susedoch išlo pritom len o situácie, ktoré sa udiali vonku na dvore, resp. za situácií, kedy krik, nadávanie
a napádanie poškodeného obžalovaným dosiahlo takú intenzitu, že to bolo počuť až u susedov (dokonca
vo vlastných izbách svedkov v susedných domoch). Súd sa nestotožňuje ani s názorom obžalovaného,
že v inkriminovanom období mal s otcom perfektný, nadštandardný vzťah, pretože súd má o perfektnom,
nadštandardnom vzťahu syna s otcom inú predstavu, podstatne odlišnú od tej, ktorú dotvárajú výpovede

poškodeného, svedkov, ale najmä zvukové náhravky, zachycujúce prejavy vzťahu syna - obžalovaného
k otcovi - poškodenému. V naznačenom duchu súd za bizarné považuje vyjadrenie obžalovaného, že
otcovivynadalraz,keďvybucholzdôvodu,žesadozvedeloprepisepozemku,abolnahnevaný,nakoľko
sa ho slušne pýtal, prečo to spravil; aj o slušnom pýtaní sa obžalovaného na adresu poškodeného na
dôvod prepisu pozemku, má súd predstavu diametrálne odlišnú od tej, ktorú dotvárajú zvukové nahrávky

stručne zhrnuté a prepísané vyššie, v rámci ktorých sa vyskytujú opýtania obžalovaného zakončené
otáznikmi.

Vkaždomprípadeplatí,žeuvedenýmisvedeckýmivýpoveďamiazvukovýmizáznamamisúnepochybne
vyvrátené obhajobné tvrdenia obžalovaného už len v tak - cynicky povedané - obyčajnej a základnej

otázke,čipoškodenémuvulgárnenadával,osočovalanapádalho,pričomsúdpovažujezanutnénavyše
zdôrazniť frekvenciu a intenzitu často až kričania a mimoriadne hrubého vulgárneho nadávania na
poškodeného. Osoba obžalovaného sa vo svetle uvedeného javí ako mimoriadne nedôveryhodná. Je
potom veľmi náročné, až nemožné, prikladať aj ďalším tvrdeniam obžalovaného znak vierohodnosti,pretože uvedeným spôsobom sa obžalovaný zdiskreditoval, resp. pozbavil dôvery do takej miery, že túto
sa mu už nepodarilo napraviť žiadnym svojim iným tvrdením, či počinom, dokonca práve naopak. Na
druhej strane je evidentné, že ďalšími dôkazmi sa potvrdzovala vierohodnosť výpovede poškodeného.

To, že k spáchaniu skutku uvedeného v skutkovej vete rozsudku došlo a že sa ho dopustil obžalovaný,
podporuje, najmä pokiaľ ide o vierohodnosť poškodeného, aj vykonané znalecké dokazovanie, pretože
konkrétne zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom - psychológom RNDr. Mgr. J. W., PhD., o.
i. vyplýva, že poškodený má sklony správať sa zásadne spôsobom, ktorý je v zhode so spoločenskými

požiadavkami, je schopný správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti a okolnosti ohľadom jeho
spolunažívania s obžalovaným, jeho výpoveď z psychologického hľadiska je možné považovať za
vierohodnú (vysoká miera špecifickej vierohodnosti), neboli zistené tendencie ku konfabulácii, alebo
pseudológii,príp.nadmernejfantázii,všeobecnávierohodnosťosobypoškodenéhojevysoká,špecifická
vierohodnosť výpovede k veci u znalca je z psychologického hľadiska bez výhrad, pričom táto výpoveď je
v zhode s výpoveďami k veci u vyšetrovateľa v zásadných faktoch. U poškodeného nie sú zistené žiadne

zvýraznené rysy, ktoré by viedli k úvahe o poruche osobnosti. Konanie syna zanechalo na poškodenom
následky v podobe reakcie na stres. Poškodený vykazuje znaky týranej osoby a dá sa z psychologického
hľadiska považovať za týranú osobu.

Na druhej strane v neprospech verzie skutku prezentovanej obžalovaným (v zmysle, že on sa konania

uvedeného v obžalobe nedopustil) je znalecký posudok vypracovaný znalcom - psychológom RNDr.
T.. J. W., PhD., z ktorého o. i. vyplýva, že osobnostná výbava obžalovaného je charakteristická
zníženou kapacitou pre zvládanie stresu, čo vedie k trvalej frustrácii zo zlyhaní pri vysokej ašpiračnej
úrovni. Povaha je charakteristická nestabilitou a impulzivitou spojenými so zlyhaniami v kontrole
uvoľňovania emočného napätia. Agresivita nie je jadrovým rysom osobnosti prevažným spôsobom

ovládajúcimsprávanieobžalovaného.Agresiajedôsledkomzlyhaniavkontrolevzmyslehoreuvedených
vlastností. Obžalovaný je schopný správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti, interpretácie môžu
byť subjektívne skreslené v dôsledku narušenia kvality poznávacích procesov v dôsledku zaplavenia
intenzívnymi emóciami pri zvýšenej emočnej nestabilite a impulzivite. Takto je jeho vierohodnosť
ako osoby znížená, rovnako aj špecifická vierohodnosť výpovede k veci u znalca je znížená. K

charakterovým rysom obžalovaného, ktoré determinovali jeho konanie počas skutku radíme hlavne
celkovú osobnostná nezrelosť so zníženou kapacitou pre zvládanie stresu, emočnou nestabilitou a
impulzivitou. Schopnosti obžalovaného ovládať brzdiace mechanizmy, pokiaľ ide o násilné, agresívne
a impulzívne konanie, sú zodpovedajúce zníženej miere kapacity pre zvládanie stresu, keď v prípade
nadlimitnej záťaže dochádza k poruchám kontroly a neadaptívnemu, až antisociálnemu konaniu.

Motivácia konania je daná potrebou uvoľnenia výrazného emočného napätia z interpersonálnych
rodinných konfliktov. Vzťah obžalovaného k okoliu je obranne negativistický.

Obdobne aj znalecký posudok znalkyne psychiatričky MUDr. W. U., a aj jej výpoveď, podporuje verziu
poškodeného, a naopak významne podkopáva verziu prezentovanú obžalovaným, pretože zo záverov

tohto posudku o. i. vyplýva, že osobnosť obžalovaného je menej diferencovaná, nezrelá, so zníženou
frustračnou toleranciou, emočne menej adaptívna, so zníženou sebareflexiou, v emočne vypätých
situáciách externe vyprovokovaných a tangujúcich jeho ego, so sklonom k zníženej kontrole impulzov,
sebapresadzovaniu, konfliktnosti, emočnej nestabilite až k maladaptívnemu, dissociálnemu konaniu s
prejavmi zvýšenej impulzivity, iritability až heteroagresivity. Obžalovaný v rámci poruchy osobnosti má

sklony k maladaptívnemu, dissociálnemu konaniu (najmä v stave protrahovanej záťaže).

S pravidelným častým verbálnym osočovaním spojeným s - vulgarizmami popretkávaným -
nadávaním obžalovaného voči poškodenému sú spojené v podstate všetky formy protiprávneho
konania obžalovaného, vymedzené v skutkovej vete obžaloby, týkajúce sa ponižovania, pohŕdavého

zaobchádzania,vyhrážania,vyvolávaniastrachuastresu,nakoľkocharakterkomunikácieobžalovaného
voči poškodenému, vyplývajúca z vykonaného dokazovania, resp. celé jeho také správanie voči
poškodenému napĺňa všetky uvedené formy protiprávneho konania. Mimoriadne hrubé nadávky,
agresívne vulgarizmy, povýšenecké posmešky, arogantné osočovanie, v podstate na dennej báze,
možno nepochybne subsumovať pod ponižovanie a pohŕdavé zaobchádzanie (sústavné vo všetkých

formách a obratoch vyskloňované vulgarizmy a nadávky, že poškodený je kokot, hajzel (hajzle), špina
(špino, špinavec), chuj, vyjebanče, pačmaga, kurva a pod., spojené s hanlivými prívlastkami ako
skurvený, špinavý, pojebaný, nepríčetný, sprostý, tupý, drbnutý, spičený, nenormálny, retardovaný,
dementný a pod., ďalej pravidelné raz oznamovacie, resp. konštatovacie, inokedy opytovacie slovnékonštrukcie, či poškodenému jebe, že ojebal poškodeného a pod.), tiež pod vyhrážanie [vyvraždí
celú rodinu, zastrašovanie poškodeného, že skončí v base (čo obžalovaný neakceptovateľne
zdôraznil poškodenému aj priamo v pojednávacej miestnosti na hlavnom pojednávaní počas výsluchu

poškodeného!), alebo na cajle (Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela v Pezinku v mestskej časti
Cajla), zoberú ho, bude zavretý na cajle, pôjde do Pezinka, obžalovaný zdvihne telefón a je poškodený je
zavretývbase,patrínaliečenie,tammunebudemaťktopohárvodypodaťaskapeapod.,predovšetkým
vyhrážanie sa psychiatriou (cajlou) bolo obzvlášť frekventované], a aj pod vyvolávanie strachu a stresu
(dovedie a nasťahuje poškodenému 30 cigáňov a poškodený bude mať čo robiť, aby živý vyviazol odtiaľ,

naruší statiku a nezostane mu ani strecha nad hlavou, o čo sa obžalovaný aj pokúsil dňa 12. augusta
2017, kedy s bagrom začal búrať stavbu rodinného domu v čase, keď sa poškodený nachádzal v dome,
ďalej že poškodeného vyhlási za nesvojprávneho (pozbaví svojprávia), pokiaľ obžalovaný nezomrie,
bude robiť všetko preto, aby poškodeného o všetko pripravil, spraví z poškodeného bezdomovca, bude
na ulici, pôjde pod most, skape tam, nástojčivé naliehanie a vyvíjanie nátlaku, aby poškodený prepísal
časť pozemku na obžalovaného a pod.), pričom platí, že povahy jednotlivých verbálnych útokov sa vo

viacerých prípadoch navzájom prelínajú do viacerých foriem protiprávneho konania obžalovaného v
zmysle § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Súd však upravil právnu vetu rozsudku, keď v nej, na rozdiel od obžaloby, neuviedol slovné spojenie
„neustálym sledovaním“, nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplynulo také konanie obžalovaného

voči poškodenému, ktorým by naplnil uvedený znak, resp. uvedenú formu protiprávneho konania
obžalovaného v zmysle § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona; navyše v podstate celý skutkový dej
sa odohrával v U. dome poškodeného, kde má poškodený evidované trvalé bydlisko, pričom majetkový
podiel v uvedenej nehnuteľnosti, vrátane evidovaného trvalého bydliska, tam má aj obžalovaný, čo
predpokladá aj možnosť pravidelných návštev poškodeného.

Na druhej strane obžalovaný naplnil aj ďalšiu formu protiprávneho konania v zmysle § 208 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona, spočívajúcu v „citovom vydieraní“, a to tým, že poškodenému - svojmu otcovi v
rámciskôruvedenýchverbálnychagresívnychvulgárnychútokovpravidelnevyčítalto,ženiktonemá(na
celom svete) takého otca ako obžalovaný, zdôrazňovanie, že je synom poškodeného, že obžalovaného

splodil, preto by obžalovanému mal pomáhať a nie utápať ho v lyžičke vody, že obžalovaný by svojmu
synovi dal všetko, život, a nie zobral, toto mu spraviť za chrbtom, ako si poškodený vôbec dovolil toto
spraviť, že toto žiadny otec synovi neurobil na svete čo on jemu, či mu to nie je ľúto, že do konca života
bude obžalovaný poškodeného preklínať furt, lebo taká špina ako poškodený nie je žiadny rodič, nech
obžalovanému ukáže jedného, nikdy v živote mu to nezabudne, lebo to žiadny otec nespravil synovi, čo

on, a pod. Preto súd musel upraviť skutkovú vetu v porovnaní s tým, ako bola uvedená v obžalobe tak,
aby bola v súlade s vykonaným dokazovaním, konkrétne došlo k modifikácii skutkovej vety vložením
formulácie v znení: „toto žiadny otec nerobí synovi, žiadne dieťa nemá takého otca ako teba“. Ďalej
súd pri úprave postupoval tak, aby skutok uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku vykazoval
všetky znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a)

Trestného zákona, pričom v tomto smere je nutné pripomenúť, že skutok uvedený vo výroku o vine
rozsudku súdu musí odrážať všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, zo spáchania ktorého
bol obžalovaný uznaný vinným, a na základe uvedeného súd primerane upravil aj právnu vetu tohto
rozsudku spôsobom, ako je uvedené v jeho výroku.

Súd považuje za nutné rezolútne odmietnuť takú interpretáciu obhajoby, prezentovanú obžalovaným,
že konanie otca si vysvetľuje tak, že všetko je to robota jeho právničky a svojho brata, všetko je to nimi
vykonštruované, dokonca, že otec je síce týraný, ale nie ním, ale bratom obžalovaného. Také názory nie
sú podložené žiadnym dôkazom, žiadne „vykonštruovanie“ tejto trestnej kauzy bratom obžalovaného
a splnomocnenkyňou poškodeného nie je ničím nie že preukázané, ale ani načrtávané. Naznačený

konšpiračný nádych ma aj opäť ničím nepodložený názor obžalovaného prednesený v záverečnej
reči, že jeho skôr zvolený obhajca asi bol s dozorujúcou prokurátorkou dohodnutý. Ako je už vyššie
uvedené, súd takúto obranu obžalovaného vyhodnotil ako účelovú v snahe vyviniť sa z následkov jeho
trestnoprávnej zodpovednosti za žalovaný skutok.

Čo sa týka tvrdenia obhajoby, ktorou bola namietaná trestná zodpovednosť za skutok z 12. augusta
2017 (strhávanie strechy obžalovaným na nehnuteľnosti počas zdržiavania sa nej poškodeným, čo
potvrdili svedkovia - susedia poškodeného), ktorý mal byť vyriešený v inom konaní, súd dodáva, že
obhajoba zrejme mala na mysli zásadu „ne bis in idem“ a v tejto súvislosti aj rozhodnutie Okresnéhoúradu Malacky zo 06. novembra 2017, č. OU-MA-OVVS-2017/010732-7, ktorým došlo ohľadom v tomto
rozhodnutí uvedených 4 čiastkových skutkov (medzi nimi aj útoku z 12. augusta 2017), k zastaveniu
priestupkového konania. Právoplatným rozhodnutím Okresného úradu Malacky z 19. marca 2020,

č. OU-MA-OVVS-2020/006516-010, však došlo k vyhoveniu protestu prokurátora Okresnej prokuratúry
Malacky a v plnom rozsahu k zrušeniu rozhodnutia Okresného úradu Malacky zo 06. novembra 2017,
č. OU-MA-OVVS-2017/010732-7. V súčasnosti teda neexistuje žiadne rozhodnutie v inom konaní, ktoré
by bránilo rozhodnutiu o uvedenom čiastkovom útoku aj v prejednávanom trestnom konaní. Len na
okraj, pokiaľ obžalovaný búranie strechy odôvodňoval tým, že na základe listu zo 14. novembra 2011

mesto U. nemalo námietky proti uskutočneniu takého obžalovaným domnelého zásahu do predmetnej
nehnuteľnosti, nie opomenuteľným faktom je, že také oznámenie malo platnosť len do 30. novembra
2013.

Pokiaľ ide o naznačovanú výhradu obžalovaného s vyhotovením zvukových nahrávok poškodeným,
resp. o nesúhlas obžalovaného s ich oboznámením na hlavnom pojednávaní, súd poukazuje na to, že

takýtozásahdoprávanasúkromie(§12Občianskehozákonníka)obžalovanéhozostranypoškodeného
bol v súlade s právom, nakoľko šlo tak o svojpomoc podľa § 6 Občianskeho zákonníka (poškodený ako
bezprostredne napadnutý a napádaný sa len takto bránil proti neoprávneným zásahom obžalovaného
voči poškodenému), ako aj o analogické použitie § 85 ods. 2 Trestného poriadku (nutnosť zabezpečenia
dôkazov o osobe páchateľa prejednávanej trestnej činnosti a jeho totožnosti, pričom išlo o prípad,

pri ktorom poškodený ako fyzická osoba nahrala na diktafón niektoré časti priebehu trestného činu,
konanie poškodeného sa materiálne blíži zadržaniu podozrivej osoby, ide o oprávnený výkon práva
podľa uvedeného ustanovenia Trestného poriadku), a zároveň aj o zakročovaciu povinnosť podľa
§ 417 Občianskeho zákonníka (ktorá môže konvalidovať spočiatku sa javiacu vadu nezákonnosti a
neprípustnosti takto získaného dôkazu). Napokon, nie úplne zrozumiteľne vyznieva táto námietka

obžalovaného v kontexte jeho súčasne učineného tvrdenia, že na nahrávkach je zaznamenaný spor
najmä dvoch, resp. troch osôb, ktorý s prejednávanou vecou nijako nesúvisí, čo je ale vykonaným
dokazovaním vyvrátené. Zo zvukových nahrávok je navyše evidentné, že k ich zaznamenaniu došlo v
kritickom období, nakoľko agresia obžalovaného voči poškodenému sa týkala v podstate len prepisu
pozemku na brata obžalovaného.

Zo všetkých vyššie uvedených dôkazov a úvah možno, bez rozumných pochybností, vyvodiť záver,
že obžalovaný sa práve uvedeným spôsobom - spôsobom opísaným v skutkovej vete rozsudku -
poškodenému ako blízkej osobe spôsobil psychické utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním,
vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozuje jej

fyzické a psychické zdravie a obmedzujú jej bezpečnosť. Vina obžalovaného je väčšine foriem konania,
vo väčšine čiastkových skutkových okolností v podstate založená len na jednom priamom dôkaze -
výpovedi poškodeného (avšak v ostatných prípadoch na viacerých priamych dôkazoch - výpovediach
svedkov napr. počujúcich vulgárne nadávanie poškodenému, príp. zaznamenajúcich iné postihované
formy konania), avšak táto výpoveď nevzbudzuje žiadne relevantné pochybnosti, poškodený v

prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní vypovedal konštante a nemenne, jeho výpoveď je jasná,
logická, zrozumiteľná, presvedčivá, vierohodná a zároveň nebola inými dôkazmi spochybniteľná, či
dokonca vyvrátená, a presne ju dopĺňajú aj výpovede všetkých ostatných svedkov, závery znaleckého
dokazovania i výsledky ďalšieho dokazovania. Navyše ani podľa záverov psychologického znaleckého
dokazovania niet dôvodu poškodenému neveriť, keďže poškodený podľa záverov už spomínaného

znaleckého dokazovania je schopný vierohodne vypovedať o prežitých udalostiach. Na základne
uvedeného súd nemal žiaden dôvod výpovedi poškodeného neveriť, naopak vyhodnotil ju ako reálne
odrážajúci skutočný sled udalostí v spolužití poškodeného a obžalovaného. Súd nemal pochybnosti
o hodnovernosti a pravdivosti výpovedí všetkých vypočutých svedkov, ktorých výpovede navzájom
korešpondujú, v priebehu trestného konania nebol ani produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by spochybnil,

príp. vyvrátil ich výpovede. Obžalovaný mal možnosť ako aj príležitosť spáchať skutok uvedený v
obžalobe, nakoľko dokazovaním nebolo zistené nič, čo by objektívne bránilo tomu, aby obžalovaný
konal tak, ako sa mu kladie za vinu. Reťaz dôkazov je teda v tomto smere jednoznačne ucelená
a nevzbudzuje žiadne relevantné pochybnosti. Obhajobu obžalovaného, spočívajúcu v tvrdení, že
žalovaného trestného činu sa nedopustil, považuje súd za snahu zmierniť, resp. eliminovať následky

vlastnej trestnoprávnej zodpovednosti, a považuje ju na základe vykonaného dokazovania za vyvrátenú,
tak, ako je to podrobne odôvodnené vyššie. Dokonca znalec u obžalovaného zistil zníženú vierohodnosť
obžalovaného ako osoby, rovnako aj špecifická vierohodnosť výpovede obžalovaného k veci u znalca
je znížená.Z predmetného dokazovania vyplýva, že skutok uvedený v obžalobe sa nielen stal, ale aj napĺňa znaky
objektívnej stránky zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona. Objektom tohto trestného činu v prejednávanom prípade je ochrana blízkych osôb, ide najmä
o ochranu pred domácim násilím. Blízkou osobou sa na účely tohto trestného činu rozumie aj otec
ako príbuzný v priamom pokolení (§ 127 ods. 4 Trestného zákona). Podľa znenia § 208 ods. 1
Trestného zákona na naplnenie znakov trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby bude dostačujúce
preukázanie spôsobenia fyzického utrpenia alebo psychického utrpenia jedným z konaní podľa § 208

ods. 1 písm. a) až e) Trestného zákona. Podstatou konania páchateľa, ktorým naplnil skutkovú podstatu
trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, bez ohľadu
na to, ktorou z demonštratívne v tomto ustanovení uvedenou formou sa ho dopustil, bolo spôsobenie
fyzického a psychického utrpenia blízkej osobe - poškodenému (svojmu otcovi). Z odbornej literatúry
vyplýva, že domáce násilie je komplikovaný fenomén a je sociálne patologický jav, ktorý má dopad na
celú rodinu. Navonok domáce násilie pôsobí ako rodinná roztržka, ale nie je s ňou totožné, lebo má

mnoho odlišností. U rodinných roztržiek bývajú obidve strany čiastočne vyrovnané, ale pri domácom
násilí je asymetrický vzťah medzi násilníkom a obeťou. Vtedy, ak má dotyčný násilník pocit, že má
právo niekoho trestať, kontrolovať a využívať svoju prevahu (napr. fyzickú), tak už nejde o hádku. Medzi
základné znaky domáceho násilia patrí to, že má stúpajúcu tendenciu, opakuje sa, trvá dlhodobejšie,
samo od seba neprestane a odohráva sa v súkromí. V praxi rozoznávame viacero druhov domáceho

násilia - brachiálne, psychické, sexuálne, ekonomické a sociálne. Vo väčšine prípadov páchateľovi ide
o získanie nadvlády nad životom svojej obete a o získanie moci rozhodovať o jej živote. Pri psychickom
násilí násilník môže svoju obeť osočovať, ponižovať, kontrolovať, sledovať či nútiť k poslúchnutiu
príkazov s cieľom útočiť na jej psychiku a spôsobiť jej trvalú psychickú ujmu, pričom tento druh násilia
páchateľ systematicky a neustále opakuje, až získava nad svojou obeťou moc a prevahu a vzbudzuje u

nej strach a pocit bezmocnosti. „Týraním“ osoby v zmysle uvedeného ustanovenia Trestného zákona je
zlé zaobchádzanie, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti, vyznačujúce
sa určitou mierou trvalosti, prípadne aj sústavnosti, pričom sa však nevyžaduje, aby blízkej osobe vznikla
ujma na zdraví. Musí však ísť o konanie, ktoré blízka osoba pre jeho intenzitu, hrubosť, bezohľadnosť
alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie, pričom z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo,

že vnímanie konania obžalovaného poškodeným pre jeho intenzitu, hrubosť, bezohľadnosť možno
charakterizovať ako ťažké príkorie, pričom je potrebné poukázať najmä na výpoveď poškodeného, ale
i ostatných svedkov, najmä susedov a brata obžalovaného, ale i znalecké dokazovanie a zvukové
záznamy. Súd nemá pochybnosť o tom, že žalovaným konaním obžalovaný u poškodeného vyvolával
napätie, stres a obavu o svoj život a zdravie, ohrozoval najmä psychické zdravie poškodeného.

Dokonca znalec - psychológ potvrdil, že v dôsledku konania obžalovaného dochádza k systematickému
poškodzovaniu zdravotného stavu poškodeného na psychickej báze. Navyše, znalec ďalej konštatoval,
že sa postupne znižuje schopnosť poškodeného riešiť včas a účinne násilie obžalovaného, pričom
je možné jednoznačne určiť, že páchateľom psychickej agresie je jednoznačne obžalovaný, nejedná
sa o prípad, kedy by dochádzalo ku striedaniu agresora a obete a miera ich zavinenia by bola

nejednoznačná; pri prihliadnutí na chronicitu konfliktu ide o závažný psychický dopad hlavne na
poškodeného. Psychologickou analýzou faktov a prežívania poškodeného znalec vylúčil prípad, že by
išloovzájomnénásilie,vyprovokovanénásilie,náhodnesituačnýkonflikt,patologickývzťahpodmienený
poruchami osobnosti u aktérov tejto interakcie. U poškodeného znalec nachádzal snahy o bagatelizáciu
problému pri bilancovaní s odstupom času, čo je súčasťou znakov svedčiacich o tom, že je týranou

osobou. Okrem toho znalec zistil, že dopad domáceho násilia ústi u poškodeného do príznakov
psychických porúch z okruhu reakcie na stres, pričom u poškodeného zistil celý rad príznakov, ktoré
je možné jednoznačne pripisovať vývoju na báze stresovej poruchy v dôsledku pôsobenia chronického
stresu, pričom zo zistených ide o afektívnu poruchu, príznaky svedčiace pre depresiu v zložke emočnej
(depresívna nálada), kognitívnej (depresívne obsahy myslenia), zníženie pracovnej výkonnosti, pocity

vlastnej zníženej sebahodnoty v súvislosti s neschopnosťou riešiť tento problém, negatívne nahliadanie
na budúcnosť, ako faktor zhoršujúci celkový depresívny stav poškodeného, emočná labilita, obavy z
možnej brachiálnej agresivity iných osôb voči synovi. U poškodeného znalec zistil zmeny v dôsledku
reakcie na stres, poruchy spánku, koncentrácie pozornosti, celkovo dysforická nálada, potláčanie
vnútornej agresivity, pričom zvláštnu kapitolu dopadu správania obžalovaného na poškodeného znalec

nachádza vo zvyšujúcej sa frekvencii roztržiek, ktoré prispievajú k zhoršovaniu celkového psychického
stavu poškodeného s tým, že v tejto súvislosti u poškodeného znalec zistil znaky rozvíjajúcej sa sociálnej
izolácie, pričom s vysokou pravdepodobnosťou je možné tvrdiť, že sta v domácnosti vedie k psychickej
dezorganizácii a instabilite. Z uvedeného vyplýva, že iný zdroj stresu poškodeného, než správanieobžalovaného, zistený nebol (znalec síce uviedol, že poškodený je zraniteľnejší v súvislosti s nedávnym
úmrtím manželky ako celoživotného partnera, avšak zároveň znalec podčiarkol, že podiel tohto faktu
považuje za nevýznamný vo vzťahu k stavu poškodeného).

Pokiaľ ide o posúdenie zavinenia obžalovaného, tak súd konštatuje, že obžalovaný konal v priamom
úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, nakoľko zo spáchania skutku, keď po dobu vyše
jedného roka vedome a cielene priamo poškodenému ako svojmu otcovi stupňujúco spôsoboval
psychické utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a

stresu, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie, je
evidentné, že chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený Trestným
zákonom.

K výroku o treste a o ochrannom opatrení

Pri ukladaní trestu obžalovanému súd vychádzal zo závažnosti zločinu, z ktorého bol obžalovaný uznaný
vinným a ktorú určuje primárne zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom
prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 208 ods. 1 Trestného zákona) na 3 roky až
8 rokov.

Vo všeobecnosti súd konštatuje, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti
spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia
trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia,
zaraďujemedziprečiny,zločiny,prípadneobzvlášťzávažnézločiny.Tomutozaradeniupotomzodpovedá
buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím

slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.

Pokiaľ ide o druh trestu ukladaný obžalovanému, súd musel vychádzať z toho, že ak ide o trestný čin,
ktorého horná hranica trestnej sadzby ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona prevyšuje päť
rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody, ak zákon neustanovuje inak (§ 34 ods. 6 Trestného zákona),

pričom podmienečne odložiť uložený výkon trestu odňatia slobody možno len vtedy, ak sa ukladá trest
odňatia slobody neprevyšujúci dva roky (§ 49 ods. 1 Trestného zákona), respektíve tri roky (§ 51 ods.
1 Trestného zákona).

Pri ukladaní trestu súd zvažoval všetky hľadiská pre ukladanie trestu a jeho výmery. Obligatórne pritom

zvažoval aj všetky poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. a) až písm. o) Trestného zákona a priťažujúce
okolnosti podľa § 37 písm. a) až písm. o) Trestného zákona, pričom u obžalovaného zistil ani jednu
poľahčujúcu okolnosť a ani jednu priťažujúcu okolnosť (ohľadom predchádzajúcich odsúdení sa na
obžalovaného hľadí ako keby nebol odsúdený).

Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona. Priťažujúcu
okolnosť súd zistil jednu - podľa § 37 písm. m) Trestného zákona (recidíva); naposledy bol obžalovaný
odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo 16. júla 2014, sp. zn. 7T/60/2014, pre
spáchanie prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného
zákona, na 5 mesačný trest odňatia slobody, výkon ktorého bol pôvodne podmienečne odložený na

skúšobnú dobu vo výmere 2 roky, vrátane uloženia príkazu nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť
menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia, pričom neskôr došlo k neosvedčeniu sa
obžalovaného a k nariadeniu výkonu tohto trestu. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd následne
(§ 38 ods. 2 Trestného zákona) prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, s tým, že
prevažuje pomer priťažujúcich okolností, čo znamená úpravu trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti

Trestného zákona v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona tak, že upravená trestná sadzba je napokon v
rozpätí od 4 rokov a 8 mesiacov až do 8 rokov [8 rokov - 3 roky = 5 rokov (60 mesiacov); 60 : 3 = 20; teda
20 mesiacov je jedna tretina z 5 rokov, o ktoré sa zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby ustanovenej v
osobitnej časti Trestného zákona].

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy (§ 34 ods. 4 Trestného zákona).Pokiaľ ide o vyhodnotenie osoby obžalovaného a možnosti jeho nápravy, súd zdôrazňuje jeho postoj
k spáchanej trestnej činnosti, ktorú obžalovaný nepripúšťa, avšak viacerí od seba nezávislí svedkovia
preukázali, že obžalovaný vedome nehovorí pravdu. Nie zriedkavým bolo tiež neúctivé správanie

obžalovaného na hlavnom pojednávaní, dokonca obžalovaný sa aj priamo v pojednávacej miestnosti
na hlavnom pojednávaní počas výsluchu poškodeného tomuto neakceptovateľne vyhrážal, že pôjde do
basy. Nie je možné opomenúť aj 4 skoršie záznamy evidované v odpise registra trestov, týkajúce sa
trestnéhostíhaniaobžalovanéhozatrestnéčinymareniavýkonuúradnéhorozhodnutia(vprvomprípade
došlo k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania, v druhom prípade k odsúdeniu na podmienečný

trest odňatia slobody, ktorý bol obžalovanému neskôr premenený na nepodmienečný trest odňatia
slobody, v treťom prípade došlo k podmienečnému trestu odňatia slobody, a v poslednom k upusteniu
od uloženia súhrnného trestu; tresty odňatia slobody boli kombinované s trestom zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá). Uvedené konanie obžalovaného, keď sa znovu dopustil trestnej činnosti, v
súhrne svedčí o tom, že predchádzajúce odsúdenia na obžalovaného zjavne nemali žiadny výchovný
vplyv. Z evidencie priestupkov vyplýva 21 dopravných priestupkov obžalovaného od októbra 2015 do

mája 2020, za ktoré bol sankcionovaný, ďalej má evidovaný aj majetkový priestupok a priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu. Súd vzal do úvahy aj zistenie znalkyne psychiatričky, podľa ktorej
osobnosť obžalovaného je menej diferencovaná, nezrelá, so zníženou frustračnou toleranciou, emočne
menej adaptívna, so zníženou sebareflexiou, v emočne vypätých situáciách externe vyprovokovaných
a tangujúcich jeho ego, so sklonom k zníženej kontrole impulzov, sebapresadzovaniu, konfliktnosti,

emočnej nestabilite až k maladaptívnemu, dissociálnemu konaniu s prejavmi zvýšenej impulzivity,
iritability až heteroagresivity.

Pokiaľ ide o spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, súd predovšetkým
poukazuje na dobu jeho páchania, rozsah trestného činu (viaceré formy konania, ktorými obžalovaný

naplnil skutkovú podstatu prejednávaného zločinu) i intenzitu (spôsobovanie psychického utrpenia
poškodenému v podstate na dennej báze). Pokiaľ ide o následok trestného činu, znalec uviedol, že
konanie obžalovaného zanechalo na psychike poškodeného následky v podobe reakcie na stres, ktoré
sú pravdepodobne reverzibilné, ako aj následky na sebaobraze a vzťahu k synovi, ktorých sanácia je
otázna a podmienená ďalším vývojom správania syna. Pokiaľ ide o pohnútku konania obžalovaného,

túto súd vzhliadol vo frustrácii obžalovaného z jeho neuspokojených majetkových nárokov najmä vo
vzťahu k otcovi.

Súd preto dospel k záveru, že na ochranu spoločnosti a pre nápravu obžalovaného je na neho potrebné
pôsobiť výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody, pretože spáchaný skutok je pomerne

závažný (čo vyjadruje tak zákonodarca stanovením trestnej sadzby, ako aj na základe doby, rozsahu
a intenzity činu), a pretože obžalovaného od páchania trestnej činnosti neodradili ani predchádzajúce
odsúdenia, avšak súd súčasne vzal do úvahy aj to, že obžalovaný poškodenému nespôsoboval fyzické
utrpenie, resp. že súd nezistil väčšiu mieru, intenzitu znakov jednotlivých foriem protiprávneho konania
obžalovaného, a preto súd uložil trest pri dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby, čo je vyjadrené tým,

že súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov.

Súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko
obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného skutku vo výkone
trestu odňatia slobody za spáchanie úmyselného trestného činu - nepodmienečný trest odňatia slobody

uložený v trestnej veci Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 2T/30/2004 za spáchanie prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. obžalovaný
vykonal dňa 05. februára 2008.

Súd obžalovanému uložil ochranné psychiatrické liečenie, a to predovšetkým s poukazom na závery

znaleckého dokazovania, ktoré nebol dôvod nijako spochybňovať či korigovať, nakoľko znalkyňa po
vyšetrení obžalovaného navrhla také ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou vzhľadom
na to, že obžalovaný v rámci poruchy osobnosti, má sklony k maladaptívnemu, dissociálnemu konaniu,
najmä v stave protrahovanej záťaže.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto

rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309
ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.