Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6CoE/261/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612206236
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2612206236.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie
4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zast.: Ing. M. B., r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom D. A. X, XXX XX N.,
proti povinnému: P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX Z., vedenej pred súdnym exekútorom
JUDr. Denisou Uhríkovou, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Senica č. k. 9Er/445/2012-14 zo dňa 08.08.2012 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
odôvodnil ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučný súd má za
povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd skúmal či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Preskúmal
teda predpoklady formálnej aj materiálnej právoplatnosti exekučného titulu, vrátane spôsobilosti
rozhodnutia byť exekučným titulom. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú účastníkmi konania
posúdil ako spotrebiteľskú s poukazom na ust. § 53 a nasl. OZ, pričom oprávnený pri uzatváraní
zmluvy o úvere č. 5459497706 konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s

povinným ako s nepodnikateľom. V tejto súvislosti posúdil predmetnú zmluvu aj podľa príslušných
ustanoveníObčianskehozákonníkaospotrebiteľskýchzmluvách.Rozhodcovskúdoložkuvyhodnotilako
neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 OZ absolútne neplatná, nakoľko bola súčasťou
obsahu formulárovej zmluvy, nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, nakoľko vyžaduje od
spotrebiteľa, aby spory s veriteľom boli rozhodované výlučne Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a. s.. Veriteľ tak môže predložiť vec na prejednanie

rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Neplatná
rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodovať a z
toho dôvodu je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Týmto je daný rozpor
exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Oprávnený napadol uznesenie súdu prvého stupňa odvolaním podaným v zákonnej lehote a napadnuté

uznesenie žiadal zmeniť tak, že príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní okrem iných skutočností uviedol, že prvostupňový
súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 205
ods. 2 písm. d) OSP a tiež z dôvodu, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) OSP. Oprávnený uviedol, že rozhodcovskú
doložku dohodnutú v zmluve o úvere ako aj v bode 9.2 Obchodných podmienok pre úver a bode 10

Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, nemožno
považovaťzaneprijateľnúpodmienkuatedaaniplneniepriznanérozhodcovskýmrozsudkomzaprávomnedovolené alebo odporujúce dobrým mravom. Oprávnený poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 4
písm. r) OZ, z ktorého je zrejmé, že rozhodcovská doložka dohodnutá medzi účastníkmi konania
v prejednávanej veci nespĺňa podmienky ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) OZ, a to vzhľadom na

skutočnosť, že v zmysle bodu 10.2.3 Všeobecných obchodných podmienok mal povinný ako spotrebiteľ
na výber, či zmluvu o úvere uzatvorí s touto rozhodcovskou doložkou alebo bez nej. Z odôvodnenia
napádaného rozhodnutia vyplýva, že súd bez ďalšieho vyvodzuje záver o značnej nerovnováhe v
právach a povinnostiach, pričom nekonkretizuje čím mala byť nerovnováha spôsobená resp. aký
mala dopad konkrétne na spotrebiteľa. Podľa názoru oprávneného z uznesenia prvostupňového súdu

vyplýva, že súd považuje rozhodcovské konanie ako menej zákonné či spravodlivé a už len tento
samotný fakt spôsobuje nerovnováhu medzi zmluvnými stranami. Oprávnený taktiež poukazuje, že
prvostupňový súd pri posudzovaní doložky nebral do úvahy § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého v čase uzavretia
Zmluvy o úvere bol pôvodný veriteľ dokonca povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v

rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Oprávnený
zároveň poukazuje na skutočnosť, že prvostupňový súd nezohľadňuje procesnú pasivitu povinného v
rozhodcovskom konaní.

Povinný odvolací návrh nepodal. K odvolaniu oprávneného sa nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenouosobouvzákonomstanovenejlehote(§201,§204ods.1OSP)azistení,žeodvolaniespĺňa
náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie a bol viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto

uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil. Toto uznesenie bolo prijaté
pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení
neskorších zmien a doplnení).

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským
súdom zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a. s., dňa 23.03.2012 ( právoplatným
dňa 10.05.2012 a vykonateľným dňa 14.05.2012), ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť
oprávnenému sumu 1133,49 Eur spolu s úrokom vo výške 7,50 % ročne zo sumy 1133,49 Eur od
02.07.2011 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1133,49 Eur od

02.07.2011dozaplateniaistiny,sumudlžnýchúrokovaúrokovzomeškaniavyčíslenúkudňupredčasnej
splatnosti celého úveru vo výške 61,49 Eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú za
obdobie odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti úveru do dňa 01.07.2011 vo výške 383,13
Eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 28,22 Eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške
64,25 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia konštatuje správnosť zistenia skutkového
stavu súdom prvého stupňa a jeho správne právne posúdenie, preto v celom rozsahu poukazuje na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že spotrebiteľská zmluva

je v našom právnom poriadku definovaná v § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie
zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom
jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne

ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor
na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Súd prvého stupňa preto správne posúdil
predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo. Oprávnený pri
uzatváraní a plnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, nakoľko medzi predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov nebankovým

spôsobom z vlastných zdrojov, považuje sa teda za dodávateľa a povinný pri uzatváraní a plnení zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, považuje sa preto za
spotrebiteľa.

V tomto smere odvolací súd poukazuje na ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) v spojení s
ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v zmysle, ktorých v prípade, ak je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok, exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie musí posudzovať aj to, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný v súlade
so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa §

45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Ak by exekučný súd tieto dôvody zistil, musí exekúciu
zastaviť. V prípade, ak by takéto dôvody súd zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie môže žiadosť o udelenie poverenia podľa ustanovenia §
44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť. Odvolací súd zdôrazňuje poukaz na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011 súvisiaceho s problematikou

neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je
povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na
vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho
existencie nemožno exekúciu vykonať“. Ústavný súd SR v citovanom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod

sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že
„súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej“.

Aj Súdny dvor v rozhodnutí vo veci C-40/08, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez

Nogueira zo dňa 6. októbra 2009, judikoval, že smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnýmina tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej
medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,

prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa jeho vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Odvolacísúdpretokonštatuje,žesúdprvéhostupňavzmysle§44ods.2Exekučnéhoporiadkuvspojení
s § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o spotrebiteľskom
úvere a to v súlade s ustanoveniami, ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy. Predmetná zmluva o
spotrebiteľskom úvere totiž môže obsahovať viaceré neprijateľné podmienky.

Podľa názoru odvolacieho súdu jednou z neprijateľných podmienok tak ako správne ustálil aj súd prvého
stupňa v napadnutom rozhodnutí, je aj samotná rozhodcovská doložka (čl. 9 bod 9.2 obchodných

podmienok), ktorá akákoľvek, bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi
dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou,
ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom
v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. Takáto rozhodcovská doložka je preto
podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento

prípad. Značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa bola
spôsobená najmä tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať
žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa
upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky), pričom táto podmienka nebola individuálne dojednaná a je
súčasťou všeobecných obchodných podmienok oprávneného, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Povinný tak rozhodcovskú doložku nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť,
mohol zmluvu iba ako celok prijať alebo ako celok odmietnuť.

Preto celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia
práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na
akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej
doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom

konaní už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu,
ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný,
nakoľkorozhodcovskýsúdnemalaniprávomocrozhodovaťsporúčastníkovkonania.Súdprvéhostupňa
preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako

celok. Odvolací súd sa tak nestotožňuje ani s jedným z odvolateľových tvrdení a preto napadnuté
rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

O trovách odvolacieho konania potom nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné rozhodnutie a naopak
nedostatok rozhodnutia súdu prvého stupňa (o trovách konania či exekúcie) bol spojený s povinnosťou
súdu prvého stupňa rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania (§ 251 ods. 4 a § 224 ods. 4 O. s. p.).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.