Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. júl 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/61/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6321010110
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriána Považanová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6321010110.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Adriány Považanovej a

sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovaného T. V., pre prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa
28. júla 2021, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno zo dňa 26.04.2021, sp.
zn. 0T/14/2021 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j enapadnutý rozsudok okresného súdu vo
výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného T. V., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom
S. F., R., U. XXX/XX

o d s u d z u j e

podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák.
na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4 Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j
e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

II. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného T. V. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Brezno uznal obžalovaného T. V. rozsudkom zo dňa 26.04.2021, sp. zn. 0T/14/2021 vinným
zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. na
tom skutkovom základe, že

dňa 13.04.2021 o 17.30 h na ceste I/XX v km XXX,XXX v F., časť F., viedol nákladné motorové vozidlo
zn. U. M., ev. č. F. XXXCL, napriek tomu, že

trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 0T/51/2017 zo dňa 25.07.2017,
právoplatným toho istého dňa, mu bol za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 3 písm. b) Tr. zák. a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr.

zák. uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní troch rokov.Za to okresný súd obžalovanému uložil podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia
slobody vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Tr. zák. obžalovaného
na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas, t. j. v zákonom stanovenej lehote odvolanie
obžalovaný T. V. písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 11.05.2021. V dôvodoch
odvolania namietal výrok uloženého trestu. Uviedol, že krajský súd prosí o prejednanie jeho skutku,
ktorý nadovšetko ľutuje a žiada o podmienečný trest s tým, aby mu bol uložený doživotný zákaz vedenia

motorového vozidla. Prosí o poslednú šancu, chce dokázať svojej družke a blízkej rodine, že nepatrí za
mreže, že sa poučil a za volant už nesadne.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že u obžalovaného sa jedná o osobu, ktorá sa
dopúšťa opakovane tej istej trestnej činnosti, preto navrhol jeho odvolanie ako nedôvodné zamietnuť.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí predniesol svoj návrh v súlade s písomným vyhotovením odvolania.

Ďalej uviedol, že si je vedomý, že opakovane spáchal rovnakú trestnú činnosť, nechce ísť do výkonu
trestu odňatia slobody, nakoľko sa riadne zaradil do života a družka s jej matkou mu dali druhú šancu.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania obžalovaného zistil, že toto bolo
podanéoprávnenouosobouvzákonnejlehote,protirozhodnutiu,protiktorémuboloprípustné.Následne
v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku

o treste, proti ktorému podal tento odvolateľ odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadal i pre prípad, ak by toto
odôvodňovalopodaniedovolaniavzmysle§371ods.1Tr.por.Pouvedenomprocesnompostupedospel
k záveru, že odvolanie obžalovaného v konečnom dôsledku nebolo podané dôvodne.
Primárne je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v napadnutom

rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade s požiadavkami
§ 2 ods. 12 Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami ustanovenia § 168
ods. 1 Tr. por. stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z tohto odôvodnenia
je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa

príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Krajský súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa
prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť. Pokiaľ ide o výrok o vine, tento už nadobudol
právoplatnosť, keďže ho odvolaním nenapadla žiadna z oprávnených procesných strán.

Preskúmavajúc zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste, dospel krajský súd čiastočne k inému

záveru ako okresný súd, nakoľko bolo pri ukladaní trestu porušené ustanovenie Trestného zákona.
Napriek tomu odvolanie obžalovaného v konečnom dôsledku nepovažoval za dôvodné, keďže
obžalovanému uložil rovnaký druh trestu, v tej istej výmere a so zaradením na jeho výkon do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia ako okresný súd, hoci podľa iného
ustanovenia Trestného zákona. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr.

por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a následne
rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci sám rozsudkom, a to tak, ako je uvedené v jeho výrokovej
časti a súčasne odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Pokiaľ ide o úvahy o druhu a výmere trestu uloženého obžalovanému okresný súd prihliadol na všetky

skutočnosti, na ktoré bol podľa Trestného zákona povinný prihliadnuť, predovšetkým v zmysle ust.
§ 34 ods. 4 Tr. zák., vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, zhodnotil aj osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho
nápravy. Súd prvého stupňa výrok o treste, ktorý bol uložený obžalovanému dôvodil predovšetkým
tým, že bral na zreteľ skutočnosť, že trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného

zákona. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom za účelom páchania ďalšej trestnej
činnosti, vytvoriť podmienky na jeho prevýchovu, musí byť proporcionálny k závažnosti trestnej činnosti,
ktorej sa páchateľ dopustil. Obžalovaný sa opakovane, a to od roku 2012 dopúšťa prečinov marenia
výkonuúradnéhorozhodnutia,vedenímmotorovéhovozidlanapriekuloženémumutrestzákazučinnosti
vedenia motorových vozidiel. Z tohto dôvodu bol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody v roku

2018 a naposledy vykonával trest odňatia slobody uložený spomínaným trestným rozkazom Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 0T/39/2020 vo výmere 6 mesiacov, ktorý vykonal 28.01.2021. Krátko nato,
ako obžalovaný tento nepodmienečný trest odňatia slobody vykonal, sa opakovane dopustil prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia, a to už v apríli 2021. Vzhľadom na túto skutočnosť dospelsúd k záveru, že v prípade obžalovaného pre jeho nápravu je nutné opätovne uložiť nepodmienečný
trest odňatia slobody, a to vo výmere 8 mesiacov, ktorý je dostatočný a proporcionálny k závažnosti
trestnej činnosti, ktorej sa obžalovaný dopustil. Prvostupňový súd neukladal obžalovanému trest zákazu

činnosti vedenia motorových vozidiel, keď sa stotožnil s prokurátorom, že obžalovaný ešte nevykonal
predchádzajúce tresty zákazu činnosti vo výmere 7 a pol roka, ktoré sa približujú k maximálnej zákonnej
hranici trestu zákazu činnosti vo výmere 10 rokov.

Súd prvého stupňa u obžalovaného správne zistil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti, a to, že sa

k trestnému činu priznal a úprimne ho oľutoval (ust. § 36 písm. l) Tr. zák.), ako aj existenciu jednej
priťažujúcej okolnosti, a to, že už bol za trestný čin odsúdený (ust. § 37 písm. m) Tr. zák.). Keďže pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol v rovnováhe (1:1), súd mohol obžalovanému uložiť trest
odňatia slobody až na 2 roky. Krajský súd zároveň zobral do úvahy okrem pomeru aj mieru závažnosti
ustálených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa ust. § 38 ods. 2 Tr. zák.

V reakcii na odvolacie námietky obžalovaného krajský súd zdôrazňuje, že s argumentáciou
prvostupňového súdu v súvislosti s uložením obžalovanému nepodmienečného trestu odňatia slobody
vo výmere 8 mesiacov sa stotožnil, bolo by nadbytočné ju v tejto súvislosti a na tomto mieste znovu
opakovať. Podľa názoru krajského súdu uvedený druh trestu a jeho výmera zodpovedá všetkým
zákonným hľadiskám, na ktoré bol povinný pri úvahách o výmere tohto trestu prihliadnuť. Skutočne

nemohol ponechať bez povšimnutia kriminálnu minulosť obžalovaného, ktorý bol sedemkrát riešený
súdom, s výnimkou jedného prípadu všetko pre rovnakú trestnú činnosť ako v prejednávanom prípade,
pričom mu boli ukladané opakovane najskôr podmienečné tresty, peňažný trest a neskôr opakovane
aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, keď posledný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní
6 mesiacov vykonal dňa 28.01.2021 a žalovaného trestného činu sa dopustil v období ani nie 3

mesiace od jeho vykonania. Pokiaľ sa obžalovaný domáhal namiesto nepodmienečného trestu odňatia
slobody uloženia mu podmienečného trestu a trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na doživotie,
v tejto súvislosti krajský súd dôsledne zvýrazňuje, že u obžalovaného ide o nenapraviteľnú osobu,
doposiaľ uložené tresty nemali na neho žiadnu prevýchovnú funkciu, neviedli k dosiahnutiu účelu trestu
v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák., a najmä z tohto dôvodu by bolo neprimerane mierne uloženie trestu

odňatia slobody nespojeného s jeho výkonom. Navyše je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný napriek
opakovane uloženým doposiaľ nevykonaným trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá dokonca
viedol nákladné motorové vozidlo. Tak, ako už správne konštatoval okresný súd vzhľadom na celkovú
dĺžku doposiaľ obžalovanému uložených nevykonaných trestov zákazu činnosti viesť motorové vozidlá,
obžalovanému možno s poukazom na zákonné ustanovenie § 61 ods. 2 Tr. zák. a § 43 Tr. zák. uložiť

trest zákazu činnosti tak, aby s doposiaľ nevykonanými trestami zákazu činnosti tento nepresahoval 10
rokov, pričom do doby výkonu zákazu činnosti sa nezapočítava doba výkonu nepodmienečného trestu
odňatia slobody, nie sú splnené ani podmienky za akých je možné ukladať trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá na doživotie.

Prvostupňový súd napriek tomu, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin a mal
byť preto podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ho podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradil na
výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, keď so zreteľom na závažnosť

trestného činu, ako aj mieru narušenia obžalovaného bol názoru, že takto bude náprava obžalovaného
lepšie zabezpečená. Keďže odvolanie podal len obžalovaný zmena jeho zaradenia odvolacím súdom
do ústavu na výkon trestu, do ktorého mal byť pôvodne zaradený by bola v jeho neprospech, čo je podľa
§ 322 ods. 3, druhá veta Tr. por. vylúčené (tzv. zákaz reformatio in peius). Pokiaľ však okresný súd
obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom

stráženia podľa ust. § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Tr. zák., v tejto súvislosti pochybil, keď správne ho mal
na výkon trestu s uvedeným stupňom stráženia zaradiť podľa ust. § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4 Tr. zák.
Uvedené pochybenie preto krajský súd napravil.
Jedine uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody zabezpečí v danom prípade v dostatočnej
miere dosiahnutie účelu trestu a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky

individuálnej a generálnej prevencie, a takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust.
§ 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., a súčasne aj z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.
Predovšetkým sám obžalovaný si musí konečne dôsledne uvedomiť, že bol v posudzovanej trestnej vecipostihnutý skôr miernym trestom a v prípade opakovania, a to najmä obdobnej trestnej činnosti, ako v
teraz súdenom prípade, by už bol súdom postihnutý nepochybne prísnejšie.
Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku o treste, z vyššie

uvedených dôvodov o odvolaní obžalovaného rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.