Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. august 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/58/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316204946
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4316204946.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu

JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Eriky Madarászovej, v spore žalobcu: U. X., rod. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. J. č. 3, proti žalovaným: 1/ PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 792 752, v konaní právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, 2/ DUPOS dražobná spol. s r.o., so sídlom
Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 36 233 935, v konaní právne zastúpený advokátskou kanceláriou
PETKOV & Co s. r. o., so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, IČO: 50 430 742, o zastavenie výkonu
záložného práva k nehnuteľnosti a určenie neplatnosti záložnej zmluvy k nehnuteľnosti, o odvolaní

žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 6C/123/2016- 119 zo dňa 25. septembra 2019,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému v 1.rade vo výroku, ktorým zamietol
žalobu o určenie neplatnosti záložnej zmluvy (výrok II.) a vo výroku o trovách konania (výrok III.)p
o t v r d z u j e.

Žalovanému v 1.rade priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom

rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o zastavenie výkonu záložného práva zamietol
(výrok I.). Súd tiež zamietol aj žalobu o určenie neplatnosti záložnej zmluvy k nehnuteľnosti č. XXXXXX-
XXXXX zo dňa 21.03.2012 ( výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný v 1. rade a žalovaný
v 2. rade majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Po právnej stránke
svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 137c, d CSP, § 657, § 52 ods. 1 ,4, § 580 Občianskeho
zákonníka, § 261 ods. 1, § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie poukázal na obsah
žaloby podanej dňa 30.03.2016 (zapísaná pod sp. zn. 6C/123/2016), ktorou sa žalobkyňa domáhala,

aby súd zastavil výkon záložného práva zn. V - 1038/2012 a uložil žalovanému (Profi Credit Slovakia
s.r.o.) zabezpečiť výmaz zápisu P - 134/2016 zo dňa 3.3.2016 z listu vlastníctva č. XXX na katastrálnom
odbore Okresného úradu Levice. Dňa 21.12.2016 žalobkyňa podala ďalšiu žalobu (zapísaná pod sp. zn.
9C/309/2016) proti žalovanému v 1. rade (Profi Credit Slovakia s.r.o.) a žalovanému v 2. rade (DUPOS
dražobná spol. s r.o.), ktorou sa po výzve súdu na odstránenie vád podania v znení doručenom dňa
24.2.2017 domáhala určenia neplatnosti záložnej zmluvy k nehnuteľnosti č. XXXXXX-XXXXX zo dňa
21.03.2012. Dôvodila, že žalovaný v 1.rade uzavrel s dlžníkom FINANCE CENTRUM s.r.o. Zmluvu o

revolvingovej pôžičke č. XXXXXX-XXXXX dňa 21.3.2012, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných
prostriedkov vo výške 10.728 eur. Podľa podmienok zmluvy podpísala ona ako záložca aj Záložnú
zmluvu k nehnuteľnosti č. XXXXXX-XXXXX ako jednu z foriem zabezpečenia úveru. Žalobkyňa tvrdila,
že žalovaný v 1/rade jej neposkytol do dnešného dňa dohodnutú výšku pôžičky 10.728 eur. Tiežnamietala výšku odmeny veriteľa v sume 5.478 eur z dohodnutej pôžičky, ktorá odplata predstavuje
51,06 % z objemu pôžičky. Maximálnu výšku odplaty pri spotrebiteľskom úvere definuje Nariadenie
vlády SR č. 238/2008 Z.z., a preto výška odmeny žalovaného je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a

prieči sa dobrým mravom. Vzhľadom na to, že záložná zmluva bola uzavretá v nadväznosti na zmluvu
o pôžičke, pričom právny vzťah z pôžičky nevznikol, záložná zmluva je v celom rozsahu neplatná a
neúčinná. Uznesením zo dňa 1.10.2018 pod č.k. 6C/123/2016-76 súd prvej inštancie spojil toto konanie
s konaním pod sp. zn. 9C/309/2016 na spoločné konanie a ďalej sa viedlo pod sp. zn. 6C/123/2016.
1.2 Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že dňa 15.3.2012 uzavrel žalovaný v 1/rade ako

veriteľ a spoločnosť FINANCE CENTRUM s.r.o. (ktorej konateľom je žalobkyňa) ako dlžník spolu so
žalobkyňou ako spoludlžníkom zmluvu o revolvingovej pôžičke č. XXXXXX-XXXXX (ďalej len zmluva o
RP), predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti
vo výške 10728 eur. Dlžník sa zaviazal pôžičku uhradiť veriteľovi v 36 mesačných splátkach po 298 eur a
v prípade, že splatí vždy každých 36 splátok, vzniká mu po predchádzajúcom schválení veriteľom nárok
na revolving. Podľa bodu 4.1. zmluvy o RP sa dlžník za poskytnutie pôžičky zaviazal zaplatiť veriteľovi

zmluvnú odmenu vo výške 5478 eur, ktorá bola splatná ku dňu poskytnutia pôžičky. Z bodu 9.1. zmluvy
o RP vyplynulo, že zmluvné strany sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok vyplývajúcich z
tejto zmluvy ku dňu poskytnutia pôžičky. Podľa bodu 6.1. zmluvy o RP je jej neoddeliteľnou súčasťou aj
záložná zmluva k nehnuteľnosti č. XXXXXX-XXXXX uzavretá dňa 15.3.2012 medzi žalovaným v 1/rade
ako záložným veriteľom a žalobkyňou ako záložcom. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti v k.ú. B. J.,

zapísané na LV č. XXX vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že Okresný
súd Bratislava V vydal dňa 14.5.2015 zmenkový platobný rozkaz pod č.k. 1Zm/739/2014-10, ktorým
uložil spoločnosti FINANCE CENTRUM s.r.o. a žalobkyni povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
zmenkovú sumu 11.853,90 eura s príslušenstvom. Voči žalobkyni zmenkový platobný rozkaz nadobudol
právoplatnosťdňa18.6.2015.Listomzodňa25.2.2016žalovaný1/oznámilžalobkyni,ževočinejeviduje

splatnú pohľadávku vo výške 13.315,35 eura s príslušenstvom, ktorá nebola zaplatená, preto začína
výkon záložného práva k horeuvedeným nehnuteľnostiam.

1.3 Súd prvej inštancie konštatoval, že podanými žalobami sa žalobkyňa domáhala jednak určenia
neplatnosti záložnej zmluvy a jednak zastavenia výkonu záložného práva. Určovacia žaloba v zmysle

CSP je ohľadne právnej skutočnosti, teda aj právneho úkonu (ktorým záložná zmluva je) prípustná len
vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis (napr. konanie o neplatnosti dobrovoľnej dražby, pri ktorej zákon
o dobrovoľných dražbách takúto žalobu predpokladá). Inak je určovacia žaloba prípustná len vtedy, ak
je na určení, či tu právo je alebo nie je, naliehavý právny záujem. V zmysle uvedeného potom súd
prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba o určenie neplatnosti záložnej zmluvy je neprípustná, pretože

žalobkyňa sa nedomáhala určenia práva a určenie neplatnosti žalovanej zmluvy z osobitného predpisu
nevyplýva.

1.4 V odôvodnení súd poukázal aj na to, že žalobkyňa odvodzovala neplatnosť záložnej zmluvy
od neplatnosti zmluvy o revolvingovej pôžičke. Súd však dokazovaním zistil, že zmluva o RP bola

uzatvorená medzi podnikateľmi, právnickými osobami, pričom žalobkyňa bola len spoludlžníčkou, z
čoho jednoznačne vyplýva, že ide o obchodnoprávny vzťah podľa § 261 ods. 1 a 9 ObZ a nie o
vzťah spotrebiteľský, ako sa žalobkyňa mylne domnieva. Dodal, že v tejto súvislosti nemožno aplikovať
ani nariadenie vlády SR č. 238/2008 Z.z., na ktoré poukazuje žalobkyňa pre neprimerane vysokú
odplatu, pretože dané nariadenie jednak upravovalo výšku, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie

spotrebiteľského úveru a jednak bolo predpisom č. 129/2010 Z.z. zrušené. Žalobkyňa tiež namietala,
že vzťah z pôžičky nikdy nevznikol, pretože žalobkyni nebola vyplatená celá suma pôžičky vo výške
10.728 eur, ale len časť sumy, a to 5.250 eur. Súd poukázal na bod 4.1. zmluvy o RP, v ktorom sa
dlžník zaviazal veriteľovi zaplatiť zmluvnú odmenu vo výške 5.478 eur, a ktorá sa stala splatnou ku
dňu poskytnutia pôžičky a na bod 9.1. zmluvy, podľa ktorého si zmluvné strany dohodli spôsob úhrady

zmluvnej odmeny formou započítania vzájomných pohľadávok tak, že ku dňu poskytnutia pôžičky sa
pohľadávka dlžníka na poskytnutie pôžičky započíta proti pohľadávke veriteľa a rozdiel veriteľ vyplatí na
účet dlžníka. Tvrdenie žalobkyne, že na započítanie nebola upozornená, považoval súd za účelové a
irelevantné, pretože pred podpisom si mala zmluvu riadne prečítať a ako konateľka spoločnosti, ktorá
vystupuje ako finančný agent sa na akúsi nevedomosť alebo neznalosť veci nemohla odvolávať. Súd

prvejinštanciepretodospelkzáveru,žezmluvaorevolvingovejpôžičkejenepochybnezmluvouplatnou.
Nárok zo zmluvy bol navyše voči žalobkyni priznaný právoplatným zmenkovým rozkazom Okresného
súdu Bratislava V zo dňa 14.5.2015 pod č.k. 1Zm 739/2014-10, ktorý vo vzťahu k žalobkyni nadobudol
právoplatnosť dňa 18.6.2015. Súd doplnil, že je nesporné je žalobkyňa je vo vzťahu k žalovanému v1/ rade nielen záložcom, ale súčasne aj povinnou osobou zaviazanou zo zmenky. Pohľadávka veriteľa
je pohľadávkou existujúcou, splatnou a právoplatne priznanou. Žalobkyňa nepreukázala splnenie
povinnosti zo zmluvy a teda žalovaný v 1/rade ako záložný veriteľ je oprávnený pre jej uspokojenie viesť

výkon záložného práva v súlade so záložnou zmluvou. Žalovaný v 2. rade ako dražobná spoločnosť
nie je a nebol zmluvnou stranou zmluvy o pôžičke ani záložnej zmluvy, preto nie je pasívne vecne
legitimovaným subjektom tohto konania. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd prvej inštancie
obe žaloby zamietol ako nedôvodné. Keďže mali žalovaní vo veci úspech, súd im priznal nárok na
náhradu trov v plnom rozsahu, pričom o konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným

uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa. Vo vzťahu k existencii
zmluvy o pôžičke namietala, že žalovaný v 1.rade neuniesol dôkazné bremeno, a to preukázanie
účtovným dokladom poskytnutie pôžičky dlžníkovi FINANCE CENTRUM s.r.o. vo výške 10728 eur.
Namietala argumentáciu súdu o vzájomnom započítaní pohľadávok, pretože deň stretu pohľadávok do

31.03.2012 žalovaným 1/ preukázaný nebol. Zmluva o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok
musí mať písomnú formu, lebo je zároveň aj účtovným dokladom na vykonanie príslušných účtovných
operácií. K takýmto právnym úkonom v súlade so zákonom o účtovníctve nikdy neprišlo a súd ani
tento zákon o účtovníctve nezaujímal. Ďalej namietala, že súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že
predmetná zmluva o revolvingovej pôžičke je uzatvorená podľa Obchodného zákonníka. Žalovaný

v 1.rade účelovo týmto tvrdením zavádzal súd, aby takto vysvetlil neprimeranú sprostredkovateľskú
odmenu, ktorá z pôvodnej pôžičky mala predstavovať 51,065%. Doplnila, že z uvedených skutočností je
zrejmé, že predmetná Zmluva o RP 145809-11482 zo dňa 21.03.2012 z dôvodu nesplnenia/nenaplnenia
predmetu zmluvy nikdy nevznikla. Z toho vyplýva, že všetky následné právne úkony /podpísanie
záložnej zmluvy, podpísanie blankozmenky/ sú sekundárnymi právnymi aktami, nadväzujúcimi na

zmluvu, ktorá nevznikla. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil.

3.Žalovanýv1.radevosvojomvyjadreníkodvolaniužalobkynenavrholrozhodnutiesúduprvejinštancie
potvrdiť a zaviazať žalobkyňu na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Nesúhlasil s
dôvodmi odvolania žalobkyne. Zdôraznil skutočnosť, že rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k.

1CbZm/655/2015 (predložený na pojednávaní dňa 25.09.2019) je v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave právoplatný a vykonateľný. Preto je nutné konštatovať, že existuje právoplatne
judikovaná pohľadávka žalovaného voči žalobkyni. Poukázal na článok 1., ods. 1.2 záložnej zmluvy k
nehnuteľnosti č. XXXXXX-XXXXX, najmä písmeno b), podľa ktorého sa záložnou zmluvou zabezpečuje
plnenie plynúce zo zabezpečovacej zmenky vyplnenej v súlade so zmluvou o pôžičke a dohodou o

vyplňovacom práve ku blankozmenke. Z uvedeného vyplýva, že nie je dôvod pre nevyhovenie žalobe,
pretože pohľadávka, pre ktorej uspokojenie bolo zriadené záložné právo je právoplatne judikovaným
nárokom a tento nárok nebol uspokojený.

4. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného v 1.rade uviedla, že v konaní č.k. 1CbZm/655/2015 podá v

zákonnej lehote dovolanie. Zároveň poukázala na znenie bodu 7/ rozsudku Krajského súdu v Bratislave,
ktorý vyvracia tvrdenia žalovaného, že jeho pohľadávka je právoplatne judikovaným nárokom.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým

stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a
po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo vzťahu k žalovanému v
1.rade vo výroku, ktorým zamietol žalobu o určenie neplatnosti záložnej zmluvy ( výrok II.) a vo výroku
o trovách konania ( výrok III.) vecne správne , preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Podľa § 137 písm. c), d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

7. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní podanom žalobkyňou, preskúmal napadnutý rozsudok, konanie,
ktoré mu predchádzalo, ako aj dôvody odvolania a skonštatoval, že odvolanie nie je dôvodné. Z obsahu
odvolania žalobkyne vyplynulo, že táto odvolaním napadla výrok II rozsudku, ktorým bola zamietnutážaloba o určenie neplatnosti záložnej zmluvy k nehnuteľnosti a to vo vzťahu k žalovanému v 1.rade.
Uvedené vyplýva aj z odvolacieho návrhu žalobkyne, ktorým sa domáhala vydania rozsudku v znení,
že záložná zmluva zo dňa 21.03.2012 medzi žalovaným v 1.rade a žalobkyňou je neplatná a neúčinná

v celom rozsahu. Rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému v 2.rade napadnutý nebol.
Žalobkyňa v odvolaní namietala predovšetkým záver súdu prvej inštancie, ktorý nepovažoval zmluvu
o pôžičke za neplatnú. Zdôrazňovala najmä skutočnosť, že nedošlo k riadnemu odovzdaniu predmetu
pôžičky ( sumy 10728 eur ) zo strany žalovaného v 1.rade a započítanie pohľadávok - predmetu pôžičky
proti odmene, považovala za neplatné. V nadväznosti na neplatnosť zmluvy o pôžičke mala byť neplatná

aj záložná zmluva zo dňa 21.3.2012.

8. Odvolací súd námietky žalobkyne ohľadom neplatnosti zmluvy o revolvingovej pôžičke nepovažoval
za dôvodné, pretože predmetná zmluva bola skúmaná už v zmenkovom konaní sp.zn. 1CbZm/655/2015
na Okresnom súde Bratislava V, v rámci ktorého sa súd zaoberal námietkami žalovaného v 1.rade
FINANCE CENTRUM, s.r.o. voči zmenkovému platobnému rozkazu. Voči žalovanej v 2.rade - Alene

Junkovej sa platobný zmenkový rozkaz stal právoplatným. V zmenkovom konaní boli uplatnené rovnaké
námietky voči zmluve o revolvingovej pôžičke ako v prebiehajúcom súdnom konaní, spočívajúce najmä
v tom, že nedošlo k riadnemu odovzdaniu predmetu pôžičky ( sumy 10728 eur ) zo strany veriteľa
v dôsledku započítania pohľadávok - predmetu pôžičky proti odmene, ako aj neprimeranosť výšky
odplaty. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č.k. 1CbZm/655/2015- 155 zo dňa 15.4.2019 rozhodol

tak, že zmenkový platobný rozkaz č. k. 1Zm 739/2014-10 zo dňa 04.05.2015 sa voči žalovanému v
1. rade ( FINANCE CENTRUM, s.r.o.) v časti zmenkovej sumy 2.099,20 Eur, v úroku 6 % ročne zo
sumy 2.099,20 Eur od 09.09.2014 do zaplatenia, zmenkovej odmene 7 Eur a v náhrade trov konania
zrušuje a v tejto časti sa konanie zastavuje ( výrok I.). Zmenkový platobný rozkaz č. k. 1Zm 739/2014-10
zo dňa 04.05.2015 sa voči žalovanému v1. rade v časti zmenkovej sumy 9.754,70 Eur, v úroku 6 %

ročne zo sumy 9.754,70 Eur od 09.09.2014 do zaplatenia a v zmenkovej odmene vo výške 32,51
Eur ponecháva v platnosti ( výrok II.). Uvedený rozsudok sa v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave stal právoplatným a vykonateľným. Z uvedeného vyplýva, že v rámci vydania zmenkového
platobného rozkazu bola v konaní skúmaná nielen zmenka a jej náležitosti, ale aj samotná Zmluva o
revolvingovej pôžičke zo dňa 15.03.2012, ktorá bola považovaná za platnú a riadne uzavretú.

9. Súd prvej inštancie sa v rozhodnutí správne vysporiadal aj s nárokom žalobkyne o určenie neplatnosti
záložnej zmluvy, a to s poukazom na ust. § 137 písm. d) CSP dovodiac, že žaloba o určenie o určení
právnej skutočnosti je prípustná len vtedy, ak to ustanovuje právny predpis.

10. Pôvodná právna úprava zakotvená v Občianskom súdnom poriadku neobsahovala všeobecné
ustanovenie, ktoré by expressis verbis upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej
skutočnosti.Zmluvyainéprávneúkony,ichexistencia,platnosťčineplatnosťsúprávnymiskutočnosťami
(§ 2 ods. 1 OZ). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo
svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Z opísaných dôvodov nová právna úprava

Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že
tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Žalobný návrh znejúci na určenie právnej
skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva je potrebné považovať za vadný. V niektorých
prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou
je neplatnosť (prípadne neúčinnosť) právneho úkonu alebo neplatnosť konania, ktoré je „podobné“

právnemu úkonu ( napr. dražba). Takýmito žalobami sú napríklad : žaloba na určenie neplatnosti
právneho úkonu o skončení pracovného pomeru (§ 77 ZP), žaloba nájomcu na určenie neplatnosti
výpovede z nájmu bytu (§711 ods. 6 OZ), žaloba na určenie neplatnosti dražby (§ 21 ods. 2 ZoDD). Pri
uvedených žalobách z konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu vyplýva logický dôvod, prečo je potrebné,
aby súd určil právnu skutočnosť (ako minulú udalosť). Dôvodom je (väčšinou) to, že rozhodnutie súdu je

osobitnou podmienkou, že sa na právny úkon hľadí ako na neplatný. Osobitným predpisom však nie sú
všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka vzťahujúce sa na právne úkony (§ 34 a nasl.), a preto
v súčasnosti už nie je možné domáhať sa určenia neplatnosti právneho úkonu len s poukazom na tieto
ustanovenia. V prípade neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva rovnako platí to isté.

11. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobkyňa sa v danej veci
domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu ( záložnej zmluvy), to znamená, že naliehavý právny
záujem súd skúmal podľa ust. § 137 písm. d) CSP, v konaní o určenie právnej skutočnosti. Keďže z
osobitného predpisu nevyplýva možnosť domáhať sa žalobou určenia neplatnosti záložnej zmluvy, súdprvej inštancie správne rozhodol, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení, že záložná
zmluva je neplatná. K existencii naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti záložnej zmluvy
zaujal v minulosti právne závery Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/89/2007, v ktorom uviedol,

žeaniprípadnéurčenieneplatnostizáložnejzmluvynemôževiesťkodstráneniuprávnejneistotyžalobcu
alebokzamedzeniuohrozeniajehopráva.Určenímneplatnostizáložnejzmluvynemusíbyťbezďalšieho
povedané, že vôbec nevzniklo záložné právo, a na druhej strane na základe platnej záložnej zmluvy
nemusí vždy vzniknúť záložné právo k nehnuteľnostiam, aj keď bolo vložené do katastra nehnuteľností.
Záložná zmluva nie je neplatná len preto, že nevznikla pohľadávka, ktorú má zabezpečovať záložné

právo založené na tejto zmluve (napríklad preto, že nedošlo k uzavretiu zmluvy, podľa ktorej by mala
pohľadávkavzniknúť,alebopreto,žetakátozmluvajeneplatnáapod.).Aajkeďjezáložnázmluvaplatný
právnyúkon,záložnéprávonevznikne,aknevzniklapohľadávka,ktorúmázáložnéprávozabezpečovať.
Vzhľadom na to, že určením platnosti alebo neplatnosti záložnej zmluvy sa nemôže vyriešiť celý obsah
a dosah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi, nemôže byť na takomto určení naliehavý právny
záujem v zmysle § 80 písm. c) OSP. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistotu v jeho právnom

postavení možno preto odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné právo.

12. Na základe vyššie uvedeného aj odvolací súd dospel k záveru, že daná určovacia žaloba nie je
z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu o požadované určenie spôsobilým prostriedkom
ochrany práva, preto súd prvej inštancie správne žalobu v tejto časti zamietol. Odvolací súd preto

rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému v 1.rade vo výroku, ktorým zamietol žalobu o
určenie neplatnosti záložnej zmluvy ( výrok II.) a vo výroku o trovách konania ( výrok III.) ako vecne
správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení

s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému v 1.rade, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.

14. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).