Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. jún 2021

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 26Cb/77/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120372520
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Zsiga

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2021:6120372520.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v spore žalobcu: H Point, s.r.o., Magnezitárska

11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, zastúp. spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o.,
Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúp. JUDr. Felixom
Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava v konaní o zaplatenie 188,27 EUR
s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaného z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi 188,27 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 188,27 EUR od 26.08.2020 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o ich
výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou súdu dňa 02.09.2020 v upomínacom konaní žalobca žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie 188,27 EUR, úroku z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 188,27 EUR od 26.08.2020 do zaplatenia. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov
konania.

2.Žalobca uviedol, že dňa 21.07.2020 na ulici Tajovského 11 v Košiciach došlo ku škodovej udalosti,
pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle N. XXX, EČV: C. (ďalej len „motorové
vozidlo“), ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: Q. H., R.. XX.XX.XXXX, bytom R. I.
XXX, XXX XX C. R. T. (ďalej ako „poškodený“). Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič motorového
vozidla EČV: J., (ďalej ako „vinník nehody“) ktorého vlastník, mal v čase škodovej udalosti uzatvorené
povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u
žalovaného, t. j. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.. Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená

a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti č. 9568852872. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si
poškodený Q. H., dal svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v servise H Point, s.r.o., so sídlom:
Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, t.j. u žalobcu.
2A.Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 1 168,56 EUR s DPH.
Táto pohľadávka bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 2020333. Na základe oznámenia o
poukázanínáhradyškodyzodňa11.08.2020bolooznámené,žedňa10.08.2020boloukončenéšetrenie
škodovej udalosti a žalovaný priznal na účet žalobcu pohľadávku vo výške 980,29 EUR. V oznámení

o poukázaní náhrady škody zo dňa 11.08.2020, resp. vo vyjadrení likvidátora k osobitostiam likvidácie
žalovaný ako dôvod neuhradenia vzniknutej škody v celom rozsahu uviedol: „Pri výpočte poistného
plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20 EUR
bez DPH/hod., ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisovv danom regióne a čase. Do poistného plnenia boli priznané primerané náklady na lakovací materiál
vypočítané v kalkulačnom programe Audatex na úrovni PK 51=100%.“ Podľa výpočtu výšky plnenia
(zálohy, doplatku) faktúra za opravu vozidla bola vystavená na sumu 1 168,56 EUR. Rozdiel medzi

faktúrou a kalkuláciou predstavoval 188,27 EUR. Spolu bolo priznaných (poistné plnenie predstavovalo)
980,29 EUR.
2B.Sporná tak v danom prípade zostala cena mechanických a lakovacích prác (cena normohodiny), ako
aj uviedol žalovaný v Oznámení o poukázaní náhrady škody zo dňa 11.08.2020. Uplatnená pohľadávka
za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. 9568852872 predstavovala

sumu 1 168,56 EUR. Pohľadávka priznaná a uhradená žalovaným, však bola iba vo výške 980,29 EUR.
Celková neuhradená pohľadávka vo výške 188,27 EUR bola vlastníkom motorového vozidla, ktorým je
poškodený - Ladislav Hromada, postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
04.09.2020
2C.Podľa žalobcu skutočnosti, ktoré žalovaný v Oznámení o poukázaní náhrady škody, resp. vo
výpočtoch poistného plnenia, uviedol nemajú zákonný ani zmluvný podklad. Ich cieľom je iba účelovo

sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má poškodený, resp. žalobca nárok. Poukázal
na ust. § 4 ods. 2 písm. b), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej ako „zákon o PZP“), ako aj na ust. § 442 Občianskeho zákonníka a uviedol,
že poškodený z dopravnej nehody, resp. žalobca, na ktorého bola pohľadávka postúpená, má priamy

zákonný nárok voči poisťovni na náhradu škody z titulu povinného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú motorovým vozidlom. Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo
k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že
navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. „Pod pojmom škoda v

zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Obč. zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej
reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému
plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4M Cdo

23/2008, zo dňa 21. decembra 2009) Právo na náhradu škody vzniká už samotným vznikom škody a
nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na náhradu škody poistného plnenia sa
odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú
opravu, ktorú riadne preukázal. Servis, t. j. žalobca, pri oprave poškodeného motorového vozidla
postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky

schopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu
následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo
rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou resp. poistnou udalosťou. Tvrdil,
že kalkulačný program Audatex nie je jediným a objektívnym kalkulačným programom na určenie
primeraných nákladov za opravu motorového vozidla. Uvedené potvrdzuje rozsudok Krajského súdu

v Košiciach, sp. zn. 14Cob/86/2019, zo dňa 21.11.2019: „28. K samotnej kalkulácii poistného plnenia
(AUDATEX), predloženej žalovaným v konaní pred okresným súdom (č.l. 76 spisu) je potrebné v zhode
so súdom prvej inštancie uviesť, že program AUDATEX môže paušálne (odhadom podľa nastavenia
systému) stanoviť predpokladanú cenu opravy, avšak nemôže zohľadniť všetky rozhodné skutočnosti
k výslednej skutočnej (primeranej a účelnej) cene realizovanej opravy poškodeného vozidla. Podľa

názoru odvolacieho súdu predmetná kalkulácia žalovaného nie je bez ďalšieho objektívnym a už vôbec
nie jediným nástrojom pre výpočet - zistenie výšky reálnej ceny uskutočnenej opravy a v podstate má
poisťovni slúžiť ako porovnávacia pomôcka, čo vyplýva aj zo znenia čl. IX ods. 2 písm. a) Zmluvných
dojednaní: ,,Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu
alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: a) V autorizovaných opravovniach pre danú značku a typ

vozidla sa účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál posudzujú tak, že sa porovnávajú
s kalkulačným programom nákladov na opravu poisťovne pri použití originálnych náhradných dielov
a časových noriem na prácu udávaných výrobcom.“ Kalkuláciou žalovaného je určená potencionálna
škoda, nie však skutočná škoda, pretože kalkulačný program nemôže premietnuť všetky okolnosti
konkrétnej opravy poškodeného vozidla. 29. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd

konštatoval správnosť záverov súdu prvej inštancie o unesení dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu
k ním uplatnenému nároku na náhradu zvyšku škody v rozsahu krátenia poistného plnenia žalovaným,
ktorý naopak dôvodnosť tohto svojho postupu pri likvidácii predmetnej poistnej udalosti, v konaní v rámci
uplatnenej obrany pred súdom dostatočne nepreukázal. Pritom platí, že bremeno tvrdenia i dôkaznébremeno vo vzťahu k produkovanej obrane proti žalobe v prvoinštančnom konaní nepochybne spočívalo
na žalovanej strane. Žalovaný teda podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní nepreukázal
dôvodnosť krátenia poistného plnenia, a to ani s ohľadom na zmluvné dojednanie v čl. IX bod. 2

písm. a) poistnej zmluvy. V tomto smere nebola dostačujúcim dôkazným prostriedkom listina označená
ako kalkulácia opravy, ktorej samotný obsah nevyvrátil žalobcom preukázané vynaloženie nákladov na
opravu poškodeného vozidla, zhodnotených súdom prvej inštancie ako skutočná škoda. Okresný súd
v odôvodnení napadnutého rozsudku napokon opodstatnene poukázal aj na určitú procesnú pasivitu
žalovaného v prvoinštančnom konaní, ktorá mala vo výsledku vplyv na prijaté skutkové a následne

právne závery vo veci.“
2D.Náklady na prácu a lakovanie, sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej
autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu
značku a typ vozidla. V prípade, že bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa
hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla.
Motorové vozidlo N. XXX patrí do kategórie vozidiel B - malé. Pre porovnanie poukázal na cenník

lakovacích a mechanických prác v regióne pre daný typ motorového vozidla. Pre motorového vozidlo
ŠKODA Fabia II, ktoré sa nachádza v rovnakej kategórii ako motorové vozidlo poškodeného je cena
týchto prác v servise Auto Gábriel, s.r.o. Košice, Osloboditeľov 70, 040 17 Košice 37 EUR bez DPH za
mechanické, elektrické, lakovacie a klampiarske práce a v servise Moris Slovakia s.r.o., Alejová 4, 040
11 Košice 35 EUR bez DPH za mechanické práce a 32 EUR bez DPH za lakovacie a klampiarske práce.

2E.Poukázal na ust. § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. Žalobca si účtoval pri motorovom
vozidle N. XXX, EČV: C. za 1 normohodinu mechanických a lakovacích prác sumu vo výške 30 EUR bez
DPH, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná resp. výhodnejšia a nižšia cena. Preto
považuje za nedôvodné, že nebola uznaná cena práce v plnej výške. Žalovaný ako odborne spôsobilá
osoba, poskytujúca poistenie majetku, mal riadne vykonať šetrenie škodovej udalosti v súlade s § 11

ods. 6 zákona o PZP, pričom ak mal za to, že žalobcom účtovaná cena za normohodinu prác vo výške
30 EUR bez DPH je cena neprimeraná v regióne, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia.
Žalovaný však len uviedol, že nepriznáva položky, ktorými sú cena práce a cena práce lakovania, bez
akéhokoľvek odborného odôvodnenia, bez predloženia akýchkoľvek cenníkov. Aj uvedené naznačuje
tomu, že postup žalovaného je nezákonný, v rozpore s judikatúrou a platnou právnou úpravou. Nie je

známe, na základe akých skutočností, dôkazov dospel žalovaný ku kráteniu celkovej sumy, na ktorej
náhradu má poškodený, resp. žalobca nárok o 188,27 EUR.
2F.Zároveň žalovaný uvádza, že do poistného plnenia boli priznané primerané náklady na lakovací
materiál vypočítané v kalkulačnom programe Audatex na úrovni PK 51=100%. S uvedeným žalobca
nesúhlasil. Na lakovacie práce bolo potrebné použiť väčšie množstvo lakovacieho materiálu, nakoľko

sa jednalo o 2 - vrstvovú metalízu. Servis tak pri oprave poškodeného motorového vozidla uskutočnil
lakovacie práce v takom rozsahu, aby motorové vozidlo navrátil do pôvodného stavu, teda do stavu pred
škodovou udalosťou.
2G.V súlade s uvedeným mal za to, že, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdenej skutočnosti,
čoho následkom má byť jeho neúspech. Žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla

poškodením motorového vozidla. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov, ktoré musel
žalobca, resp. poškodený vynaložiť v súvislosti s opravou poškodeného motorového vozidla. Škoda,
ktorá vznikla poškodenému v dôsledku poistnej udalosti č. 9568852872 mu bola vnútená a teda má
právo, aby mu žalovaný uhradil náklady na opravu poškodeného motorového vozidla v plnej výške.
2H.Žalobca v zmysle §14 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých

zákonov navrhol v prípade, ak žalovaný podá odpor, pokračovanie v konaní na Okresnom súde Košice
II (tu zrejme došlo k chybe a mal byť uvedený Okresný súd Košice I), ktorého príslušnosť je založená
v zmysle § 19 písm. b) CSP. Dopravná nehoda sa stala v Košiciach na ulici Tajovského 11, Košice -
mestskáčasťStarémesto,pričomtátooblasťspadádorozhodovacejprávomocipreOkresnýsúdKošice
I, Štúrova 29, 041 60 Košice, preto v zmysle vyššie citovaného ustanovenia navrhol pokračovanie na

Okresnom súde Košice I.
2I.Poukázal na ust. § 517 ods. 2 a § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalovaný listom zo
dňa 11.08.2020 oznámil, že dňa 10.08.2020 ukončil šetrenie a uviedol závery šetrenia poistnej udalosti
č. 9568852872. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobca si uplatnil aj
zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 188,27 EUR od 26.08.2020 do zaplatenia.

3.Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 29.09.2020 v zmysle návrhu žalobcu
platobný rozkaz sp. zn. 7Up/1713/2020.4.Proti platobnému rozkazu podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor s odôvodnením, že
nárok žalobcu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Tvrdil, že faktúra ohľadom uplatňovaného
nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Poukázal na

skutočnosť, že podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o upomínacom konaní sa na upomínacie konanie
použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,Civilný sporový
poriadok“), s výnimkou § 129, ak zákon o upomínacom konaní neustanovuje inak. V nadväznosti
na vyššie uvedené mal za to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením
§ 132 Civilného sporového poriadku, nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem

všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“ Zároveň podľa ods. 2: ,,Opísanie
rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“
4A.Mal za to, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti Opisu skutočností, z ktorých vyplýva
uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh
opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. o priebehu Škodovej udalosti, ako ani

o ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa Škodovej udalosti zo strany poškodeného, pričom
vo všeobecnosti svoj uplatňovaný nárok zakladá práve na Škodovej udalosti. Žalobca však údaje o
týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je,
vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, postačujúce.
4B.V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR (ďalej len „NS SR“), sp. zn. 3 Cdo 192/2004 „Z hľadiska

posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická
osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či
účastníkomobjektívnejealebonieje.Nedostatokaktívnejvecnejlegitimácieznamená,žeten,ktoosebe
tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho
oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten,

o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-
právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“
4C.Z uvádzaného rozhodnutia NS SR vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie je toho právneho názoru, že v
predmetnom konaní, žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový

stav (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) vyplýva, že poškodený
mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že
poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje
práve žalobcom predložená (v rámci predmetného súdneho konania) faktúra, v zmysle ktorej subjektom
zaviazanými na plnenie bol práve poškodený.

4D.Poukázal na ust. § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a uviedol, že nakoľko
poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení
pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky teda nemohlo dôjsť k postúpeniu
pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku neuhradil a teda mu nikdy ako
pohľadávka nemohla vzniknúť), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného,

ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inač povedané, uvedeným
postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu
pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. § 524 OZ. Z uvedeného potom
vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v
predmetnom súdnom konaní.

4E.V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo 20/2007, zo dňa 29. januára 2008 „Podľa
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo
účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný
právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť
právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza.

Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny
úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby
zákon dodržaný nebol.“
4F.S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení
pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti

uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky
bolo postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú práve žalobca ako veriteľ, eviduje voči
poškodenému ako voči dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považujeme takýto právny úkon
podľa ustanovenia § 39 OZ za absolútneneplatný.
4G.Poukázal aj na to, že okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu z vyššie uvedených
dôvodov, súčasne v predmetnej zmluve absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu,

týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. V predloženej zmluve o postúpení pohľadávky je pritom
zmluvnými stranami uvedená len špecifikácia pohľadávky (nimi určená a vymedzená, podľa právneho
názoru žalovaného neexistujúca), ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak
absentuje tu naplnenie samotného cieľu zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorým je prejav vôle
postupcu na postúpenie pohľadávky. Uvedením predmetných skutočností (t. j. špecifikácia pohľadávky

a predmetu) nemôže byť nahradený samotný prejav vôle postupcu.
4H.Poukázať tiež na skutočnosť, že samotný predmet zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné
považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Nakoľko z
predmetu realizovaného postúpenia (zmluvy o postúpení pohľadávky) vyplýva, že poškodený ako
postupca postupuje pohľadávku ktorú má voči žalovanému, pričom táto pohľadávka má predstavovať
sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v zmysle faktúry vystavenej zo strany žalobcu voči

poškodenému. Rozporuplnosť týkajúca sa predmetu postúpenia spočívajúca v skutočnosti, že z textu
samotného postúpenia vyplýva, že poškodený postupuje svoju pohľadávku, pričom z obsahu zmluvy o
postúpenípohľadávkyvyplýva,žetátopohľadávkapredstavujezáväzokpoškodeného,zakladárovnako,
a to ako aj v prvom uvedenom prípade absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu - t. j. zmluvy
o postúpení pohľadávky.

4I.Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia zo strany žalobcu poukázal na Oznámenie
o poistnom plnení, ktoré predložil sám žalobca, v zmysle ktorého žalovaný riadne a dostatočne uviedol
zdôvodnenie vykonaného krátenia poistného plnenia. Žalobca sa teda z Oznámenia o poistnom plnené
preukázateľne dozvedel z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany žalovaného
krátené, čo napokon žalobca aj sám vo svojej žalobe potvrdzuje. Z vyššie uvádzaných skutočností a

dôvodov mal za to, že nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
4J.Žalovaný mal tiež za to, že žalobcom uplatnený nárok je nedôvodný aj v časti uplatňovaných
úrokov z omeškania. V tejto súvislosti poukázal na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017, ktorý sa ako dovolací súd stotožnil so
záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením

právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať
až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi
súdom priznanú náhradu škody. Dovolací súd zároveň v rozhodnutí uviedol, že peňažná sankcia v
podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“) je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej
v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona o PZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod
následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému
spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.

5.Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že tvrdenia žalovaného vo vzťahu k náležitostiam
podania sa nezakladajú na pravde. V zmysle § 132 CSP platí: „V žalobe sa okrem všeobecných
náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné označenie rozhodujúcich skutočností,
označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“ Podľa platnej právnej úpravy tak v žalobnom
návrhu má byť uvedená špecifikácia rozhodujúcich skutočností, o ktorých existenciu žalobca opiera

svoje tvrdenie, že došlo k porušeniu jeho práva a je potrebné zabezpečiť jeho ochranu prostredníctvom
návrhu podaného na súd. V uvedenom prípade máme za to, že skutočnosti, ktoré žalovaný vymenúva,
nepredstavujú rozhodujúce skutočnosti, od ktorých uvedenia závisí úspech/neúspech žalobcu v spore.
Škoda vznikla v dôsledku dopravnej nehody, ktorej vznik zapríčinil vodič motorového vozidla, ktorý mal
uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla u žalovaného. Dopravná nehoda bola žalovanému riadne nahlásená, pričom žalovaný na
základe uvedeného priamo žalobcovi sčasti uhradil škodu, ktorá v dôsledku škodovej udalosti vznikla.
Sám žalovaný tak uznal nárok žalobcu, resp. poškodeného na náhradu škody, sporný je len rozsah
náhrady škody. Preto skutočnosť, ktorou je priebeh dopravnej nehody, považujeme za skutočnosť,
ktorá v uvedenej veci nie je rozhodujúca. Zároveň nie je jasné, čo žalovaný myslí pod označením

„ďalšie realizované úkony.“ V návrhu na vydanie platobného rozkazu v uvedenej veci žalobca jasne
uvádza: 1) že po vzniku škodovej udalosti bola predmetná škodová riadne u žalovaného nahlásená
-žalovaný poistnú udalosť zaregistroval pod č. 9568852872, 2) že v dôsledku vzniknutej situácie -
škodovej udalosti, si poškodený dal opraviť svoje poškodené motorové vozidlo u žalobcu, 3) vyčíslenienákladov na opravu vo faktúre, ktorá bola navyše ako dôkaz predložená, 4) doručenie oznámenia
žalovaného o likvidácii poistnej udalosti s vymedzením, koľko žalovaný priamo žalobcovi plnil a koľko
nie, pričom oznámenie o poistnom plnení bolo ako dôkaz v konaní predložené, 5) informáciu o tom,

že pohľadávka poškodeného, vzniknutá z neuhradenia faktúry za opravu poškodeného motorového
vozidla žalovaným v plnej výške bola postúpená na žalobcu, pričom ako dôkaz bola predložená zmluva
o postúpení pohľadávky, ktorá obsahuje všetky zákonné náležitosti. Vzhľadom na vyššie uvedené mal
za to, že žalobca do žaloby uviedol všetky podstatné náležitosti a taktiež označil a predložil dôkazy
na preukázanie ním tvrdených skutočností a jasne špecifikoval svoj žalobný návrh. Preto považuje

argumentáciu žalovaného týkajúcu sa nedostatkov náležitostí podania za bezpredmetnú a právne
irelevantnú.
5A.K nedostatku aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že žalovaný namietal, že žalobca nie je aktívne
vecnelegitimovanýnapodaniežaloby,atozdôvodu,žepoškodenýnemoholplatnepostúpiťpohľadávku
na žalobcu, a to z toho dôvodu, že v čase postúpenia bol dlžníkom žalobcu. Žalovaný týmto svojím
tvrdením evidentne zavádza súd. Predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky bol nárok na náhradu

škody z PZP voči poisťovni, ktorá vznikla poškodenému ako dôsledok škodovej udalosti zapríčinenej
klientom žalovaného. Teda poškodený postupoval resp. cedoval pohľadávku žalobcovi - servisu, ktorú
mal voči žalovanému - poisťovni. V predmetnom prípade sa jedná o pohľadávku zo vzťahu medzi
poškodeným a poisťovňou, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti, a teda je zrejmé, že poškodený
postupoval pohľadávku v postavení veriteľa a nie dlžníka. K nákladom za opravu poškodeného

motorového vozidla uviedol, že samotná škoda vznikla poškodenému už momentom vzniku škodovej
udalosti,pričomfaktúraslúžilennapreukázanievýškyškody,nienapreukázanievznikusamotnejškody,
nareparáciuktorejmápoškodenýnárokaktorejvznikniejevzmyslevyššieuvedenejsúvislostipotrebné
preukazovať inak. Podľa § 797 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“): „Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s

ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť)“, t.j. v danom prípade v zmysle §
4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o PZP“): „Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému
uplatnené a preukázané nároky na náhradu b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením

alebo stratou veci,” teda už samotným vznikom škody na motorovom vozidle, nie až vykonaním opravy
poškodeného motorového vozidla. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie
až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja
od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť pohľadávku za skutočne vykonanú a faktúrovú
opravu.

5B.Obdobne tak platí aj podľa ustálenej judikatúry: „Výška náhrady za poškodenú vec nie je závislá na
tom, či si poškodený nechal vec opraviť, či si ju opravil sám alebo či ostala neopravená. Rozsah náhrady
škody nie je závislý od toho, ako poškodený následne s vecou naložil, či si ju nechal poškodenú, alebo ju
predal, daroval a pod., pretože tieto okolnosti nesúvisia s príčinou vzniku škody.“ (R 5/1988, R 25/1990)
Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je teda škodová udalosť, na výšku škody, resp. jej

rozsah, nemá vplyv skutočnosť, aký servis opravu vykonal, a či vôbec. Fakturácia predstavuje vyčíslenie
nároku. Aj podľa ustálenej judikatúry súdov, keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie
oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Faktúra
predstavuje hodnoverný doklad o oprave vozidla, keďže predstavuje konkrétne vyčíslené majetkové
hodnoty (vyjadrené v peniazoch), ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké

kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou. Zároveň
uviedol, že žalovaný uznal existenciu pohľadávky poškodeného Ladislava Hromadu, spočívajúcu v
nákladoch za opravu motorového vozidla, keďže z uplatnenej pohľadávky za opravu motorového
vozidla vo výške 1 168,56 EUR uznal a priamo na účet žalobcu poukázal sumu 980,29 EUR. Na
podporusvojichtvrdeníuviedoljudikatúruvobdobnýchprípadoch:„...poškodenábolaveriteľommajúcim

pohľadávku voči žalovanému z titulu škodovej udalosti spočívajúcu v náhrade vzniknutej škody, ktorú
postúpila na žalobcu. Preto námietka žalobcu, že medzi poškodenou a žalobcom na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu „záväzku“ poškodeného, nie je dôvodná. Už momentom
vzniku škody mala totiž poškodená pohľadávku voči žalovanému, ktorú platne postúpila na žalobcu,
pričom pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu sa nevyžadovalo, aby poškodená uhradila náklady

za opravu vozidla.“ (rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2Cob/25/2020) „Súd prvej inštancie
nepovažoval za dôvodnú obranu žalovaného v tom, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie
žaloby z dôvodu, že nepredložil doklad o úhrade faktúry č. 20160024 a tým nepreukázal samotný vznik
škody na strane poškodeného vo forme zníženia jeho majetku, teda nepreukázal ani vznik skutočnejpohľadávky poškodeného voči žalovanému, ktorá mala byť predmetom postúpenia na základe Zmluvy
o postúpení časti pohľadávky zo dňa 14.3.2016. K povinnosti predložiť doklad o úhrade faktúry mal
súd prvej inštancie za to, že povinnosť predložiť takýto doklad nemá oporu v zákone a je vyslovene

v rozpore so samotnou podstatou poistenia, ako aj v rozpore s praxou poisťovní. Pohľadávka, ktorej
zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným totiž predstavuje nárok vyplývajúci z
poistného plnenia.“(rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4Cob/107/2018) „Keďže zmluvy
o postúpení pohľadávok majú zákonom stanovené náležitosti, žalobca je aktívne vecne legitimovaný
na uplatnenie práva proti žalovanému. Odvolacia námietka žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie na strane žalobcu nie je preto dôvodná.“(rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.
4Cob/107/2018) „K platnosti právneho úkonu uznania dlhu v zmysle § 558 OZ., okrem písomnej formy a
všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony je potrebné, aby dlžník vyjadril prísľub zaplatiť
dlh, uviedol dôvod jeho vzniku a výšku v akom dlh uznáva.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.
zn.: 4 Cdo 116/2009) Žalovaný v Oznámení o poistnom plnení uviedol dôvod vzniku dlhu - oprava
motorového vozidla, vyjadril zároveň v akej výške dlh uznáva a taktiež vyjadril prísľub zaplatiť dlh priamo

na účet žalobcu. Žalovaný však následne v podanom odpore uvádza svoju argumentáciu, v zmysle
ktorej absolútne odmieta existenciu uvedeného dlhu. Takéto konanie žalovaného žalobca považuje
za nedôvodné, arbitrárne a v rozpore s dobrými mravmi a platnou právnou úpravou. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že bol aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na vydanie
platobného rozkazu.

5C.K náležitostiam zmluvy o postúpení pohľadávky uviedol, že samotná škoda vznikla poškodenému
už momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie na
preukázanie vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má poškodený nárok a ktorej vznik nie je
v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. Podstatnými náležitosťami zmluvy o
postúpení pohľadávky sú v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka: 1) označenie účastníkov zmluvy, t.j.

postupcu a postupníka, 2) identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou
postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom,
aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. V zmysle uvedeného, Zmluva o postúpení pohľadávky
medzi postupcom Q. H. (poškodeným) a postupníkom (žalobcom) zo dňa 04.09.2020 obsahuje jasné
označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je

v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky, ale aj čo do dôvodu vzniku. Zároveň v článku I Zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2020, predmetom ktorej boli neuhradené náklady za opravu
motorového vozidla, označenom ako „Predmet zmluvy“, postupca jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností vyjadruje svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému má pohľadávku vo výške 188,27 EUR,
ktorá mu vznikla v dôsledku poistnej udalosti č. 9568852872. Taktiež v druhom odseku predmetného

článku I Zmluvy o postúpení pohľadávky je jasne špecifikované, že ide o postúpenie pohľadávky, ktorá
je bližšie špecifikovaná v prvom odseku predmetnej zmluvy, pričom samotný článok II. predmetnej
Zmluvy obsahuje ďalej špecifikáciu podmienok, podľa ktorých sa pohľadávka postupuje. V článku II.
predmetných zmlúv postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je
úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky

je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj
takto prejavuje svoju vôľu pohľadávky v konkrétnej výške, vzniknuté z konkrétneho dôvodu, postúpiť.
Zmluva o postúpení pohľadávky z hľadiska platnosti ako právneho úkonu musí obsahovať generálne
základné prvky, ktoré sú nevyhnutné pre platnosť každého právneho úkonu, v zmysle § 34 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Samotný prejav vôle z hľadiska jeho náležitostí tak môže byť vyjadrený ako

výslovne, tak aj konkludentne. Mal za to, že postupca v uvedenom prípade, v Zmluve o postúpení
pohľadávky, vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a
špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Taktiež v článku III predmetnej zmluvy v poslednej vete zmluvné
strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu
vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že

postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť.
5D.Poukázal taktiež na judikatúru súdov v obdobných prípadoch: „Prehnané formalistické požiadavky
všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného
súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž
nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho

neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má
byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre
výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho
úkonu.“(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015) „Odvolacísúd zároveň uvádza, že zo Zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva vôľa postupcu
postúpiť v zmluve špecifikovanú pohľadávku na žalobcu ako postupníka. Je potrebné pritom vychádzať
aj z princípu preferencie platnosti právnych úkonov, podľa ktorého právne úkony sa uskutočňujú s

jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky a nik nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol
neplatný. V danom prípade bola postupovaná pohľadávka v zmluvách riadne špecifikovaná. Pohľadávka
poškodenej postúpená na žalobcu sa týkala tej časti sumy fakturovanej servisom (žalobcom) za opravu
vozidla, ktorá ostala žalovaným neuhradená a bola vyjadrená číselne a aj slovne. Z vyššie uvedených
dôvodov nemožno súhlasiť so žalovaným, že predmetná zmluva je neplatným právnym úkonom podľa §

37 Občianskeho zákonníka.“(rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2Cob/25/2020) „Skutočná
vôľa postupcu previesť pohľadávku bola vyjadrená týmito zmluvami, a preto sa súd prvej inštancie
stotožnil s vyjadrením žalobcu, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať princíp preferencie
platnosti právnych úkonov, pričom právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať
riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon
s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku

ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí
ako platný. Teda v danom prípade ide o jasnú špecifikáciu postupovaných pohľadávok v predložených
Zmluvách o postúpení časti pohľadávky, t.j. platný právny úkon. Postupca/poistený pohľadávky mal voči
žalovanému z titulu poistnej zmluvy nárok na poistné plnenie vo výške faktúr vystavených servisom,
ktorý vykonal opravu.“(rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Cob/31/2018) Taktiež poukázal

na skutočnosť, že žalovanému ako dlžníkovi ani neprináleží namietať neplatnosť Zmluvy o postúpení
pohľadávky:„Námitkaneplatnostipostupnísmlouvysvýjimkoupřípadůuvedenýchv§525OZdlužníkovi
vůči postupníkovi nepřísluší.“(rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: 31 Cdo 1328/2007)
5E.Mal tak za to, že predmetná Zmluva vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti spĺňa a obsahuje
všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a

predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky, preto
považujeme tvrdenie žalovaného ohľadne absolútne neplatnosti právneho úkonu a absencii prejavu vôle
poškodeného ako postupcu za bezpredmetné a právne irelevantné.
5F.K poistnému plneniu uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že v Oznámení o poistnom plnení
riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie vykonaného krátenia poistného plnenia. Podľa § 15 zákona o

PZP: „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok
na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.“ Z tohto zákonného
ustanoveniatedavyplýva,žepoškodený,resp.žalobcazaškodu,ktorúnezavinilmánárokvočipoisťovni
na poistné plnenie, a to z titulu povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým
vozidlom. Škoda, ktorá vznikla poškodenému, resp. žalobcovi v tomto prípade predstavuje pohľadávku

za opravu motorového vozidla (faktúra č. 2020333) vo výške 1 168,56 EUR. Žalovaným uhradená
pohľadávka však bola iba vo výške 980,29 EUR. Žalovaný v Oznámení o poistnom plnení zo dňa
11.08.2020 uvádza, že priznáva „primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške
20,00 EUR bez DPH/hod.“ Podľa ustanovenia § 8 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej
súťaže: „Zneužitím dominantného postavenia na relevantnom trhu je najmä písm. c): uplatňovanie

rozdielnych podmienok pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení voči jednotlivým podnikateľom, ktorými
sú alebo môžu byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži.” Poisťovňa, resp. žalovaný zneužíva
svoje dominantné postavenie na trhu tým, že určuje rozdielne podmienky pre rozličné autoservisy.
Rozlišuje medzi zmluvným, nezmluvným, autorizovanými a neautorizovaným servismi. Zvýhodňuje v
hospodárskej súťaži servisy, ktoré subjektívne určí. Týmto servisom poskytuje vyplatenie poistného

plnenia v plnej výške a v inej výške, priznáva výhodnejšie ceny, a to ceny ako sú na trhu, pričom
nezmluvné servisy výslovne limitujú v normohodinách max. 20EUR/Nh bez DPH za opravu, inými
slovami neuznávajú a nedovoľujú im účtovať ceny ako sú bežne na trhu. Zároveň nezohľadňujú čo sa má
vykonať, či mechanické, lakovacie, iné práce, o aký typ auta ide, nezohľadňujú podmienky, ktoré výrazne
ovplyvňujú výšku opravy. Servisom, ktoré majú mať rovnaké postavenie na trhu ako zmluvné servisy,

neposkytne žalovaný plnenie v plnej výške, pretože nie sú zmluvným servisom žalovaného (poisťovne).
Žalobca je riadne registrovaným servisom majúcim oprávnenie na opravárenskú činnosť. Takéto
rozlišovanie servisov je v rozpore s platnou právnou úpravou. Mal zato, že pri krátení poistného plnenia
z dôvodu takejto limitácie, ide o výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, a preto takého krátenie nemá požívať právnu ochranu. Pôsobenie zásady poctivého obchodného

styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní.
Dôsledkom šikanózneho postupu pri výkone práva je sťaženie možnosti právnej ochrany takéhoto
výkonu práva, keďže jediným cieľom takéhoto výkonu práva je snaha dostať iného do hospodárky
nepriaznivej situácie. „Zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejšíchmorálnych zásad či noriem, vyjadrených v pojme dobré mravy. Ide o konkretizáciu noriem morálky na
oblasť aplikácie konkrétnych spoločenských vzťahov, ktorými sú obchodné záväzkové vzťahy. Tvoria
ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako

poctivý. Vymedzenie pojmov „dobré mravy“ či „poctivý obchodný styk“ je spravidla ponechaný na právnu
vedu. Len výnimočne definíciu týchto pojmov nájdeme v právnej norme.“ (Uznesenie ÚS SR z 9.6.2010,
sp. zn.: I. ÚS 221/2010.) Nakoľko predmetná limitácia normohodiny zreteľne sleduje cieľ hospodárky
uškodiť poškodenému a to aj z dôvodov, že žiadnym spôsobom nereflektuje vývoj cien za normohodinu
za opravu vozidla na trhu, a taktiež žiadnym spôsobom nezohľadňuje regionálne rozdiely v cenách

normohodiny a dokonca ani cenu práce za opravu motorových vozidiel rôznych značiek a kategórií, čím
je sledované obohatenie sa poisťovne v dôsledku krátenia poistných plnení, a tým je takáto limitácia
taktiež rozpore s dobrými mravmi. Mal teda zato, že krátenie normohodiny z dôvodu predmetnej limitácie
nemôže v zmysle § 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Obchodný zákonník“) požívať právnu ochranu. Zároveň žalovaný uvádza, že do poistného
plnenia boli priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe

Audatex na úrovni PK 51=100%. S uvedeným nesúhlasil. Na lakovacie práce bolo potrebné použiť
väčšie množstvo lakovacieho materiálu, nakoľko sa jednalo o 2 - vrstvovú metalízu. Servis tak pri
oprave poškodeného motorového vozidla uskutočnil lakovacie práce v takom rozsahu, aby motorové
vozidlo navrátil do pôvodného stavu, teda do stavu pred škodovou udalosťou. Taktiež ako už v Návrhu
na vydanie platobného rozkazu uviedol kalkulačný program Audatex nie je jediným a objektívnym

kalkulačným programom na určenie primeraných nákladov za opravu motorového vozidla, čo potvrdzuje
rozsudokKrajskéhosúduvŽiline,sp.zn.14Cob/86/2019,zodňa21.11.2019,konkrétnevbodoch28.,29.
Z uvedeného preto považuje tvrdenie žalovaného o riadnom a dostatočnom uvedení zdôvodnenia za
nepravdivé a neakceptovateľné.
5G. Žalovaný zároveň v ním podanom odpore uvádza, že žalobca nemá nárok na úroky z omeškania,

a to s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018. S
uvedenými tvrdeniami žalovaného sa žalobca nestotožnil. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/145/2017 z 22.11.2018: "Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods.
8 zákona č. 381/2001 Z. z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6
písm. a/ alebo b/ zákona č. 381/2001 Z. z., účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod

následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému
spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Skutočnosť, že poisťovňa neodôvodnila odmietnutie poistného
plnenia podľa predstáv poškodeného, nemožno vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnila
vôbec a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostala v zmysle § 11 ods. 8 zákona
č. 381/2001 Z. z. do omeškania." Žalovaný rozporuje žalobcom uplatnený úrok z omeškania z dôvodu,

že úrok z omeškania je viazaný na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyplývajúcej zo zákona o PZP,
t.j. povinnosti do troch mesiacov ukončiť šetrenie poistnej udalosti. Žalovaný argumentuje, že túto
povinnosť si splnil v uvedenej lehote, a preto žalobca nemá nárok na uplatnený úrok z omeškania.
Tvrdil, že nežiadal o zaplatenie úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP za omeškanie
žalovaného so splnením nepeňažnej povinnosti (ukončiť šetrenie poistnej udalosti v lehote stanovenej

zákonom).Vychádzajúczozneniaustanovení§11ods.6,7a8zákonaoPZPtietopodľanázoružalobcu
nevylučujú aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko postihujú inú nečinnosť
poisťovateľa a včasné nesplnenie odlišných povinností, než ako vyplývajú z ustanovenia § 517 ods.
2 OZ. Podstatným kritériom pre rozlíšenie považuje to, že v ustanovení § 11 ods. 8 zákona o PZP
zákonodarca postihol nečinnosť poisťovateľa spočívajúcu v nepeňažnom plnení, pričom ustanovením

§ 517 ods. 2 OZ je sankcionovaná nečinnosť spočívajúca v omeškaní so splnením peňažného dlhu.
Uvedené znamená, že pokiaľ si splnil žalovaný v predmetnej veci svoje povinnosti vo vzťahu k žalobcovi
vyplývajúce mu z ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o PZP, a teda ho nemožno sankcionovať podľa §
11 ods. 8 zákona o PZP, nevylučuje to aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 OZ, a teda priznanie úrokov
z omeškania z dôvodu omeškania žalovaného so splnením svojho peňažného záväzku vo vzťahu k

žalobcovi riadne a včas. Žalobca žalovanému riadne preukázal uplatnenie nákladov opravu motorového
vozidla predložením príslušných dokladov a žalovaný plniť tieto preukázané nároky odmietol bez toho,
aby na to boli dané právne relevantné dôvody. Mal za to, že v predmetnom súdnom konaní preukázal, že
ním uplatnený nárok na doplatenie náhrady škody v sume 188,27 EUR je dôvodný. Vzhľadom k tomu,
že nárok na zaplatenie pohľadávky vo výške 188,27 EUR- náklady opravu motorového vozidla, žalovaný

žalobcovi neuhradil v lehote stanovenej v § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, neposkytol žalobcovi
plnenie riadne a včas, a tak sa s plnením dostal do omeškania. Nakoľko ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, patrí žalobcovi popri plnení jeho nárokov v zmysle § 517 ods. 2 OZ aj nárok na úrok z
omeškania odo dňa, kedy sa žalovaný do omeškania s plnením dostal. Závery v Rozsudku Najvyššiehosúdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018 nemožno aplikovať na predmetný prípad aj z toho dôvodu,
že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy - zákona o PZP. Z citovanej
právnej vety v rozsudku Najvyššieho súdu SR zároveň vyplýva, že Najvyšší súd SR sa v predmetnom

rozsudku vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti, ale vo svojich úvahách sa
venuje len úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. Najvyšší súd SR teda nevylúčil aplikáciu
úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prípade omeškania s poskytnutím
peňažného plnenia.

5H.Ak by sa pripustili závery Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018
nastala by absurdná situácia, kedy by žalobcovia (poškodení) mali nárok na zaplatenie úroku z
omeškania priamo od škodcov podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. za nesplnenie peňažnej
povinnosti riadne a včas, ale voči poisťovateľovi by titulom uplatnenia nároku z PZP takýto nárok
nemali. V prípade aplikácie daného rozsudku by tak došlo k popretiu povinného zmluvného poistenia,
podstatou ktorého je právo poisteného, aby poisťovňa za neho uhradila poškodenému uplatnené a

preukázané nároky na náhradu škody na motorovom vozidle, ktorú spôsobil poistený. Zároveň v prípade
aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu SR by došlo k diskriminácii dlžníkov odlišných od poisťovní,
kedy by došlo k zvýhodneniu poisťovateľov (poisťovní) na úkor ostatných dlžníkov, ktorý by boli
na rozdiel od poisťovateľov zaviazaní zaplatiť úroky z omeškania od momentu kedy sa dostali do
omeškania s plnením peňažného dlhu. Uvedený výklad jednoznačne nie je zámerom zákonodarcu.

Žalobca, resp. jeho právny predchodca predložil žalovanému faktúru za opravu motorového vozidla,
ktorú bol žalovaný povinný prešetriť v rámci šetrenia poistnej udalosti, a do 15 dní od skončenia
prešetrovania poistnej udalosti žalobcovi poskytnúť poistné plnenie. Ak žalovaný, čo i len časť zo
žalobcom uplatnenej pohľadávky neuhradil, pričom v súdnom konaní sa preukáže nárok žalobcu na
zaplatenie celej uplatnenej pohľadávky, nie je dôvod na nepriznanie úrokov z omeškania, keďže je

zrejmé, že žalovaný neplnil peňažné plnenie riadne a včas. Tento skutkový stav sa nijakým spôsobom
neodlišuje od klasického záväzkového vzťahu, kedy ak veriteľ vyzve dlžníka na zaplatenie peňažného
dlhu, ktorý však neakceptuje veriteľom požadovanú výšku plnenia, pričom v súdnom konaní sa neskôr
preukáže, že veriteľ má nárok na ním požadovanú výšku plnenia, súd zaviaže dlžníka aj na úhradu
úroku z omeškania za nesplnenie peňažného dlhu riadne a včas. Úroky z omeškania majú povahu

sankcie (sankčné úroky) za omeškanie dlžníka so splnením záväzku (§ 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 369 Obchodného zákonníka). Ak by sa pripustili závery v rozsudku Najvyššieho súdu
SR, neexistovala by žiadna sankcia pre poisťovňu v prípade, ak by neposkytla peňažné plnenie riadne a
včas, čo by malo za následok aj nárast počtu súdnych konaní a zaťaženia súdov súdnymi konaniami voči
poisťovniam. Na podporu svojich tvrdení poukázal aj na nasledovnú judikatúru: „Zákon č. 381/2001 Z.

z. v znení neskorších predpisov je osobitným zákonom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku (OZ), ktorý
je všeobecným právnym predpisom upravujúcim súkromnoprávne vzťahy (§ 1 ods. 2 OZ). Vzťah týchto
dvoch predpisov vyplýva zo zásady „lex specialis derogat legi generali“, čo znamená, že ustanovenia
osobitného predpisu sa použijú prednostne v prípade, ak tento osobitný zákon upravuje niektorú otázku
odlišne od všeobecného právneho predpisu. Ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP výslovne ustanovuje, kedy

vzniká poistiteľovi povinnosť poskytnúť poistné plnenie poškodenému. Ide zároveň o úpravu termínu,
kedy nastáva splatnosť poistného plnenia. Omeškanie dlžníka je sankciou za porušenie povinností
splniť dlh riadne a včas. Omeškanie začína uplynutím doby splatnosti, ktorá vyplýva z hmotného práva.
Vo všeobecnosti platí, že ak sa dlžník dostane do omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od neho popri plnení úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 OZ). Ustanovenie § 11 ods.

8 zákona o PZP upravuje osobitnú sankciu vo forme peňažných úrokov z omeškania pre prípad, ak
poisťovateľ nesplní svoju povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona, teda v lehote do 3 mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti neskončí prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu
jeho povinností, resp. neposkytne poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol
poskytnúť poistné plnenie. Odvolací súd je toho názoru, že zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky

z omeškania vyplývajúca z ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vznikne vždy aj v tom prípade, ak
poisťovateľ nevyplatí bezdôvodne, plnenie v lehote podľa § 11 ods. 7 zákona, a to bez ohľadu na to, či
pritom porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z ust. § 11 ods. 6 zákona o povinnom zmluvnom
poistení."(rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/335/2017 zo dňa 22.11.2018) Povinnosť
nepeňažnej povahy, ktorá je stanovená v ust. § 11 ods. 6 zákona o PZP, pri nesplnení ktorej vzniká

poškodenému nárok na úrok z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, si zároveň nemožno vykladať
tak, že na jej splnenie postačuje, ak poisťovňa len formálne zašle poškodenému oznámenie o výsledku
šetrenia poistnej udalosti, ak výsledok šetrenia je neodôvodnený a nepreskúmateľný. Z uvedeného
dôvodu preto v danom prípade nemožno ani prijať záver, že by si žalovaný splnil povinnosť stanovenú v§ 11 ods. 6 zákona o PZP tým, že v lehote stanovenej v zákone oznámil poškodenému výsledky šetrenia
poistnej udalosti. Poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax súdov v obdobných prípadoch, kde v zmysle
uvedených judikátov vyplýva a je prezentovaný právny názor, v zmysle ktorého má žalobca v obdobných

prípadoch nárok na úhradu úrokov z omeškania od 16. dňa po dni, ktorý je v Oznámení žalovaného
uvedený ako deň skončenia predmetnej škodovej udalosti, aj keď žalovaný ukončil šetrenie v zákonom
stanovenej trojmesačnej lehote: „Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa
plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide

o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení
úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ
poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje
ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky
z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v
lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti nesplnil. Nemožno tak súhlasiť s tvrdením

žalovaného, že povinnosť platiť úroky z omeškania by mu vznikla až doručením právoplatného rozsudku
voveci,keďževtomtoprípadebolžalovanýstranousporu,tedasamunedoručujeprávoplatnýrozsudok,
ale rozsudok, proti ktorému má ako strana sporu právo odvolať sa, čo žalovaný aj využil. Doručenie
právoplatného rozsudku žalovanému by prichádzalo do úvahy napríklad v prípade, ak by nebol stranou
sporu, ani intervenientom a poistený - škodca by žalovanému ako poisťovateľovi predložil právoplatné

rozhodnutie súdu o povinnosti plniť poškodenému.“ (rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
05.08.2020, sp. zn. 4Cob/65/2020) „32. Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je
povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu
o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie

poistného plnenia. 33. Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v
stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa
poisťovateľ dostane do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení aj úroky z omeškania (§
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd zastáva názor, že ustanovenie § 11 ods. 8 Zákona

č. 381/2001 Z. z. má povahu sankcie za nesplnenie povinnosti uvedenej v § 11 ods. 3 citovaného
zákona poisťovateľom a má pôsobiť aj preventívne na to, aby poisťovateľ prešetril škodovú udalosť
a oznámil poškodenému výsledok tohto šetrenia a rozsah poistného plnenia v určenej lehote. Pokiaľ
poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje
ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky

z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j.
v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnil.“ (rozhodnutie Krajského súdu v
Košiciach, sp. zn.: 4Cob/31/2018) „Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t.j. neposkytne
poistné plnenie v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo popri
poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Obč. zák.

Tvrdenie žalovaného, že povinnosť platiť úroky z omeškania je upravená § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001
Z. z. je síce namieste, ale toto ustanovenie zákona upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti
podľa odseku 6 tohto zákonného ustanovenia, t.j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej
udalosti, avšak nezbavujú poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa
§ 517 ods. 2 Obč. zák. a to i v prípade, ak poisťovňa svoje povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 splnila

včas (t.j. skončila prešetrenie poistnej udalosti alebo poskytla poškodenému písomné vysvetlenie o
odmietnutí poistného plnenia). Odvolací súd považuje za opodstatnený argument žalobcu, že v prípade
prijatia výkladu žalovaného, by prakticky nebolo možné v prípade uplatnenia si poistného plnenia
priznať v takomto konaní úrok z omeškania. Pokiaľ však zmyslom povinného zmluvného poistenia je
zabezpečiť poškodenému prevádzkou motorového vozidla nahradenie škody a to v čo najkratšom čase,

nie je možné, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné
plnenie prenášala odkladom splatnosti tejto povinnosti na poškodeného. Podľa názoru odvolacieho súdu
práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti poskytnúť poistné
plnenia a preto je namieste výklad ustanovenia § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. podaný súdom prvej
inštancie v napadnutom rozsudku.“ (Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: 3Co/193/2015)

5I.Poukazujúcnavyššieuvedenújudikatúru,tvrdil,žežalobcamánároknaúrokyzomeškaniatak,akosi
uplatnil v Návrhu na vydanie platobného rozkazu podaného dňa 09.04.2020. Mal za to, že opačný názor
by legalizoval protizákonný postup poisťovne, keď síce ukončila šetrenie predmetnej poistnej udalosti vzákonom stanovenej lehote, avšak poistnú udalosť neprešetrila riadne, a tak protizákonne krátila úhradu
poistného plnenia bez akéhokoľvek sankčného postihu.
5J.Vovzťahukurčeniumiestnejpríslušnostisúduzotrvalnaskutočnostiachuvedenýchvžalobe(Návrhu

na vydanie platobného rozkazu).

6.Žalobca, žalovaný a právny zástupca žalovaného, hoci boli na pojednávanie dňa 25.06.2021 riadne
predvolaní, na pojednávanie sa nedostavili. Žiadali svoju neúčasť ospravedlniť a súhlasili s prejednaním
veci v ich neprítomnosti. Vzhľadom na uvedené súd vec prejednal v neprítomnosti procesných strán.

7.Žalobca spolu so žiadosťou o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní predložil súdu aj svoju
záverečnú reč, v ktorej však neuviedol žiadne nové skutočnosti k veci.

8.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:

9.Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné
dôkazy: faktúru č. 2020333 zo dňa 05.08.2020, cenníky servisov (AUTO Gábriel s.r.o. a Moris Slovakia
s.r.o., KIA, PK Auto), kategorizáciu vozidiel, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 11.08.2020, Zmluvu
o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2020 a Posudok/kalkuláciu č. ZP001175 zo dňa 05.08.2020,
Uplatnenie nároku na náhradu škody z 21.07.2020, správu o nehode (nevyplnenú).

10.Žalovaný na podporu svojich tvrdení neoznačil a nepredložil žiadne dôkazy.

11.Medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 21.07.2020 na ulici Tajovského 11 v Košiciach došlo
ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle N. XXX, EČV: C.,

ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému Q. H., nar. XX.XX.XXXX. Predmetnú škodovú
udalosť spôsobil vodič motorového vozidla EČV: J., (ďalej ako „vinník nehody“) ktorého vlastník, mal
v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená a
ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti č. 9568852872. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si

poškodený Q. H., dal svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v servise H Point, s.r.o., t.j. u žalobcu.
Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 1 168,56 EUR s DPH. Táto
pohľadávka bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 2020333. Na základe oznámenia o
poukázanínáhradyškodyzodňa11.08.2020bolooznámené,žedňa10.08.2020boloukončenéšetrenie
škodovej udalosti a žalovaný priznal na účet žalobcu pohľadávku vo výške 980,29 EUR. V oznámení

o poukázaní náhrady škody zo dňa 11.08.2020, resp. vo vyjadrení likvidátora k osobitostiam likvidácie
žalovaný ako dôvod neuhradenia vzniknutej škody v celom rozsahu uviedol: „Pri výpočte poistného
plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20 EUR
bez DPH/hod., ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov
v danom regióne a čase. Do poistného plnenia boli priznané primerané náklady na lakovací materiál

vypočítané v kalkulačnom programe Audatex na úrovni PK 51=100%.“ Podľa výpočtu výšky plnenia
(zálohy, doplatku) faktúra za opravu vozidla bola vystavená na sumu 1 168,56 EUR. Rozdiel medzi
faktúrou a kalkuláciou predstavoval 188,27 EUR. Spolu bolo priznaných (poistné plnenie predstavovalo)
980,29 EUR.

12.Sporné medzi stranami je, či má návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu (žaloba) všetky
náležitosti podľa ust. § 129 a § 132 CSP, či je žalobca v konaní aktívne legitimovaný, či je zmluva
o postúpení pohľadávky platná a či má žalobca nárok na zaplatenie sumy 188,27 EUR s prísl. voči
žalovanému.

13.Faktúrou č. 2020333 zo dňa 05.08.2020 splatnou 05.08.2020, na sumu 1 168,56 EUR bolo súdu
preukázané, že žalobca vyúčtoval Q. H. cenu za opravu vozidla s EČV: C..

14.Na preukázanie výšky cien autoopravárenských prác v regióne predložil žalobca cenníky
autoservisov, podľa ktorých pre vozidlo N. XXX (resp. pre porovnateľné auto) v autoservise Moris

Slovakia s.r.o. je ich cena 35 EUR bez DPH (mechanické práce) a 32 EUR bez DPH (klampiarske a
lakovacie práce), v autoservise Auto Gábriel, s.r.o. je ich cena 37 EUR bez DPH (mechanické, elektrické,
klampiarske a lakovacie práce).15.Uplatnením nároku na náhradu škody zo dňa 21.07.2020 bolo súdu preukázané, že k nehode došlo
dňa 21.07.2020 v Košiciach. Poškodené bolo vozidlo N. XXX (EČV: C.) Q. H.. Poistnú udalosť spôsobil
vodič iného vozidla, ktorý mal uzavretú poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistený so žalovaným.

16.Oznámením o poistnom plnení zo dňa 11.08.2020 bolo súdu preukázané, že žalovaný dňa
10.08.2020 ukončil šetrenie predmetnej poistnej udalosti (č. 9568852872) s tým, že poistné plnenie vo
výške 980,29 EUR v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a na základe predložených dokladov
poukazuje na účet žalobcu. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Pri výpočte poistného

plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20 EUR
bez DPH/hod., ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov
v danom regióne a čase. Do poistného plnenia boli priznané primerané náklady na lakovací materiál
vypočítané v kalkulačnom programe Audatex na úrovni PK 51=100%.“

17.Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2020 mal súd preukázané, že postupca (Q. H.)

postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému z poistnej udalosti č. 9568852872 vo výške 188,27 EUR na
žalobcu. Predmetom zmluvy je postúpenie tejto pohľadávky z postupcu na postupníka za podmienok
stanovených touto zmluvou. Odplata za postúpenie je predmetom osobitnej dohody. Podľa čl. II. zmluvy
postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Prílohou zmluvy je list
poisťovne o ukončení šetrenia, kde je tiež identifikovaný postupovaný nárok. V čl. III. zmluvy účastníci

prehlásili, že táto vyjadruje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu.

18.Z Posudku/kalkulácie č. ZP001175 zo dňa 05.08.2020 súd zistil, že náklady na opravu vozidla N.
XXX (EČV: C.) Q. H. predstavujú 1 168,56 EUR. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle N. XXX (EČV:
C.) za 1 normohodinu mechanickej a lakovacej práce sumu vo výške 30 EUR (bez DPH).

19.Žalovaný doposiaľ neuhradil žalobcovi 188,27 EUR, ani úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 188,27 EUR od 26.08.2020 do zaplatenia.

20.Podľa ust. § 129 CSP: (1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2) V uznesení podľa odseku 1
súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí
o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd

podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. (4) Ak sa podanie
opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty
na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže
rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

21.Podľa ust. § 132 CSP: (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie
a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené
dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez
svojej viny pripojiť.

22.Žalovaný namietal, že návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu nemá všetky náležitosti podľa
ust. § 129 a § 132 CSP.

23.K predmetnej námietke žalovaného je potrebné uviesť, že škoda bola spôsobená vodičom iného

motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti poistené u žalovaného. Žalovaný škodovú
udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť. Žalovaný na základe predloženého oznámenia o poistnom
plnení priamo žalobcovi sčasti uhradil škodu, ktorá vznikla v dôsledku poistnej, resp. škodovej udalosti.
Žalovaný teda nárok žalobcu, resp. poškodeného na náhradu škody ako taký uznal, sporný bol len
rozsah náhrady škody. Preto mal súd za to, že žalobca uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti na

potrebné preukázanie nároku, označil a predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdených skutočností
a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh.24.Žalovaný namietal, či je žalobca v konaní aktívne legitimovaný a či je zmluva o postúpení pohľadávky
platná.

25.Podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka: (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný. (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
(3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

26.Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27.Podľa ust. § 35 Občianskeho zákonníka: (1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť. (2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale
najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

(3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle
znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho,
komu bol právny úkon určený.

28.Podľa ust. § 524 Občianskeho zákonníka: (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a
všetky práva s ňou spojené.

29.Z obsahu predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky (zo dňa 04.09.2020) súd zistil, že má všetky
náležitosti stanovené právnymi predpismi, je určitá, zrozumiteľná a platná. Účastníci sú v zmluve riadne

označení. Postúpená pohľadávka je jednoznačne identifikovateľná uvedením čísla poistnej udalosti.
Výška postúpenej pohľadávky je v zmluve uvedená a dlžník je tiež riadne označený. Predmet zmluvy je
riadne uvedený a určený - jedná sa o postúpenie pohľadávky. V článku II. predmetných zmlúv postupca
jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. Z obsahu zmlúv
jednoznačne vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Vo vzťahu k posudzovaniu platnosti alebo neplatnosti

právnych úkonov je potrebné poukázať a prihliadnuť aj na žalobcom uvedený Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015, podľa ktorého sa má preferovať výklad v
prospech platnosti právnych úkonov. Predmetné zmluvy o postúpení pohľadávky, vzhľadom na vyššie
uvedené spĺňajú a obsahujú všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných
účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením

pohľadávky.

30.Žalovaný tvrdil, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne
uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky
nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy

neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu
záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. K
tvrdeniam žalovaného je potrebné uviesť, že samotná škoda vznikla poškodenému momentom vzniku
škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody,
na reparáciu ktorej má žalobca nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné

preukazovať inak. Podľa ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na poistné plnenie vzniká
už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na
poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. V zmysle ust. § 15 ods. 1 zák. č.
381/2001 Z.z. v platnom znení poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo
proti poisťovateľovi. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonané a fakturované opravy.

Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého by poškodený musel v prípade opravy poškodeného motorového
vozidla uhradiť náklady sám a až potom by bol oprávnený žiadať náhradu škody od poisťovne, je
v rozpore s podstatou a zmyslom poistenia, ktoré má chrániť poisteného. Z uvedeného vyplýva, že
poškodenému Q. H. už vznikla škoda momentom vzniku škodovej udalosti. Nie je sporné, že predmetnú
faktúru vystavil žalobca poškodenému, teda na základe tejto faktúry mal plniť poškodený žalobcovi.

Žalobca nemohol faktúru vystaviť priamo žalovanému, nakoľko nebol s ním v žiadnom právnom
vzťahu. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva, že postupca postúpil na žalobcu
ako postupníka pohľadávku voči žalovanému. Jednalo sa o časť škody, ktorá vznikla poškodenémumomentom vzniku škodovej udalosti. Nešlo teda o postúpenie pohľadávky z faktúry č. 2020333, ako sa
to nesprávne snaží interpretovať žalovaný.

31.Vzhľadom na skutočnosti uvedené v bodoch 29. a 30. odôvodnenia tohto rozsudku mal súd za to,
že žalobca je v konaní aktívne legitimovaný.

32.Súd neuveril tvrdeniam žalovaného, podľa ktorých neeviduje predmetnú faktúru, nakoľko v oznámení
o poistnom plnení zo dňa 11.08.2020 ju sám uvádza a odvoláva sa na ňu.

33.Podľa ust. § 442 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v
peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné,
uhrádzasaškodauvedenímdopredošléhostavu.Akbolaškodaspôsobenáúmyselnýmtrestnýmčinom,
z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno

uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie
je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.

34.Podľa ust. § 4 zák. č. 381/2001 Z.z.: (1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto

zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2)
Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené
preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s
právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti

uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť
poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. (3) Poistený má z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom 6b) uplatnené,
preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského
zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového

zabezpečeniaadôchodkystarobnéhodôchodkovéhosporenia,akpoistenýjepovinnýichnahradiťtýmto
subjektom. (4) Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie
v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený
zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. (5) Ak
ide o škodu spôsobenú prevádzkou tuzemského motorového vozidla na území iného členského štátu,

poškodenémusaposkytnepoistnéplnenievrozsahupoisteniazodpovednostipodľaprávnychpredpisov
členského štátu, na ktorého území bola škoda spôsobená, ak sa podľa tohto zákona alebo na základe
poistnej zmluvy neposkytuje poistné plnenie v širšom rozsahu. (6) Na škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla občanovi členského štátu na území cudzieho štátu, v ktorom nepôsobí príslušná
kanceláriapoisťovateľov,počasjehocestyzúzemiajednéhočlenskéhoštátunaúzemieinéhočlenského

štátu sa vzťahujú právne predpisy členského štátu, na ktorého území sa motorové vozidlo spravidla
nachádza.

35.Podľa ust. § 11 zák. č. 381/2001 Z.z.: (1) Poisťovateľ je povinný po uzavretí poistnej zmluvy
vydať poistníkovi bez zbytočného odkladu potvrdenie o poistení zodpovednosti a zelenú kartu; na

tento účel je poisťovateľ povinný zabezpečiť, aby potvrdenie o poistení zodpovednosti obsahovalo
ochranný prvok. Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska, ustanoví
náležitosti potvrdenia o poistení zodpovednosti. Poisťovateľ je povinný zabezpečiť evidenciu o vydaných
potvrdeniach o poistení zodpovednosti. (2) Poisťovateľ je povinný po uzavretí poistnej zmluvy vydať
poistníkovi bez zbytočného odkladu na účel zabezpečenia náhrady vzniknutej škody tlačivo na vypísanie

údajov o dopravnej nehode alebo škodovej udalosti, ich účastníkoch, zúčastnených vozidlách a ich
poškodení, poistení zodpovednosti a zavinení; poisťovateľ je povinný vydať poistníkovi tlačivo aj na
požiadanie. (3) Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu písomne oznamovať kancelárii údaje o
vzniku, zmene a zániku poistenia zodpovednosti a o poistných zmluvách, ktoré uzavrel vrátane údajov
podľa § 25 ods. 2 písm. a) a b). Poistník je povinný poskytovať poisťovateľovi údaje podľa § 25 ods.

2 písm. a) a b) a ich zmeny. Poisťovateľ je povinný overiť si údaje o motorovom vozidle evidované
kanceláriou. (4) Poisťovateľ je povinný do 15 dní po zániku poistenia zodpovednosti vydať poistníkovi
doklad o škodovom priebehu poistenia zodpovednosti. Ak poistník nesplnil povinnosť podľa § 9 ods. 5,
nie je poisťovateľ povinný do splnenia tejto povinnosti vrátiť poistné podľa odseku 11. (5) Poisťovateľbez zbytočného odkladu ustanoví poistenému na základe jeho písomnej žiadosti právneho zástupcu 15)
v konaní o náhradu škody pred súdom, na ktorú sa vzťahuje poistenie zodpovednosti. (6) Poisťovateľ
je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti

poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a)
skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť
poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie
a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov,
pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému

písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej
lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia;
písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať,
alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. (7) Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné
plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody

poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. (8) Ak
poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania
podľa osobitného predpisu. 15a) (9) Odseky 6 až 8 sa použijú rovnako aj vtedy, ak nárok na náhradu
škody uplatnil poškodený proti likvidačnému zástupcovi (§ 15a). (10) Ak nie je ohrozené trestné
konanie podľa osobitného predpisu 15b) alebo prejednávanie priestupku, oznamuje orgán činný v

trestnom konaní alebo orgán prejednávajúci priestupok poisťovateľovi alebo kancelárii na požiadanie
údaje o dopravnej nehode v rozsahu podľa osobitného predpisu, 15c) alebo mu umožní nahliadať do
spisu a vyhotovovať z neho výpisy vo veci týkajúcej sa škodovej udalosti. (11) Ak zanikne poistenie
zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má
poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo. Zostávajúcu

časť poistného je poisťovateľ povinný poistníkovi vrátiť, ak suma presiahne 50 Sk. (12) Ak zanikne
poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené
poistné, a v tomto poistnom období dôjde ku škodovej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa
nahradiť škodu, má poisťovateľ právo na poistné až do konca tohto poistného obdobia. (13) Poisťovateľ
je povinný poistníkovi písomne oznámiť najneskôr desať týždňov pred uplynutím poistného obdobia a)

výšku poistného podľa § 8 na nasledujúce poistné obdobie, b) dátum skončenia poistného obdobia, c)
termín, do ktorého je možné podať výpoveď príslušnej poistnej zmluvy podľa osobitného predpisu. 15ca)

36.Podľa ust. § 15 zák. č. 381/2001 Z.z.: (1) Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je

povinný tento nárok preukázať. 21) (2) Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí
rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. 22)

37.Podľa ust. § 517 Občianskeho zákonníka: (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (3) Ak
ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by

k tejto škode došlo aj inak.

38.Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

39.Žalovaný podľa žalobcom predloženého oznámenia o poistnom plnení zo dňa 11.08.2020 krátil
poistné plnenie, pričom priznal primerané náklady za prácu pre neautorizovaný servis (20 EUR bez DPH
na hodinu) a primerané náklady na lakovací materiál podľa výpočtu v kalkulačnom programe Audatex
(lakovacia konštanta 100%).

40.Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy.41.Pri posudzovaní nároku žalobcu vo vzťahu k poistnej udalosti č. 9568852872 súd vychádzal
z ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z.. Krátenie poistného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
Z faktúry č. 2020333 zo dňa 05.08.2020 vyhotovenej žalobcom vyplýva vyúčtovanie nákladov za

opravu poškodeného motorového vozidla vo výške 1 168,56 EUR. Žalobca, resp. poškodený predložil
relevantné dôkazy súvisiace s opravou daného motorového vozidla.

42.Z posúdenia primeranosti nákladov na opravu predmetných vozidiel stanovených žalovaným
(uvedených v oznámení o poistnom plnení) je zrejmé, že žalovaný svojvoľne určuje cenu práce (bez

ohľadu na ceny prác v regióne), ako aj náklady na lakovací materiál (určenie lakovacej konštanty vo
výške 100%), pričom určené ceny nijak neodôvodnil.

43.Cena za práce účtovaná žalobcom vo výške 30 EUR bez DPH za normohodinu nie je neobvyklá v
danom regióne o čom svedčia aj predložené cenníky servisov (bod 14. odôvodnenia tohto rozsudku).
Pri výpočte nákladov na prácu žalovaný nezohľadnil hodinovú sadzbu v danom regióne pre príslušný

typ a značku. V značkových opravovniach v regióne je cena za jednu normohodinu týchto prác
porovnateľná, resp. vyššia od cien žalobcu. Žalobca (resp. jeho právny predchodca), splnil všetky
povinnosti poisteného, preto žalovaný nebol oprávnený na krátenie poistného plnenia. Žalovaný nemôže
svojvoľne určovať cenu za normohodinu práce pri oprave vozidla. Lakovacia konštanta bola žalovaným
určená bez odôvodnenia vo výške 100%. Žalobca uviedol, že vykonal náter v dvoch vrstvách a preto

považuje za odôvodnené účtovanie lakovacej konštanty 110%. Súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam
žalobcu, že na poškodené vozidlo bolo potrebné naniesť lak v dvoch vrstvách, v dôsledku čoho bola
lakovacia konštanta 110%. Lakovacia konštanta 110% je primeraná technológii, pracovnému postupu a
kvalite laku, ktorý použil žalobca pri oprave poškodeného motorového vozidla. Lakovacia konštanta tiež
zahŕňa aj režijný materiál potrebný na lakovanie ako sú brúsne kotúče, lakovacie pištole atď. Súd nemal

dôvod neveriť tvrdeniam žalobcu o tom, že v predmetnou faktúrou boli vyúčtované účelné, primerané
a skutočné náklady na opravu vozidla. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o účelnosti a primeranosti
vyúčtovaných nákladov, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Je potrebné uviesť, že
podľa ustálenej judikatúry skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového
stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k

uvedeniu veci do predošlého stavu. Poistenému vzniká právo na plnenie ak nastane skutočnosť, s ktorou
je spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť, teda už samotným vznikom škody.

44.Podľa ust. § 11 ods. 6 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z.z. žalovaný musí vo svojom rozhodnutí,
ktorým kráti poistné plnenie uviesť jednoznačné dôvody krátenia poistného plnenia a tieto dôvody

kráteniapreukázaťrelevantnýmidôkazmi,abyošetreníškodovejudalostinevznikaližiadnepochybnosti.
Žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol, že cena účtovanej normohodiny za opravárenské práce
prekročila povolený limit stanovený poisťovateľom, t.j. 20 EUR/hod. Žalovaný nepredložil žiadny dôkaz,
ktorýmbypreukázalsvojetvrdeniaatedaževtejtočastijekráteniepoistnéhoplneniadôvodné.Žalovaný
si teda nesplnil svoju primárnu povinnosť spočívajúcu v riadnom šetrení škodovej udalosti. V zmysle §

442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, preto žalovaný je povinný
uhradiť žalobcovi celú škodu, ktorá vznikla v dôsledku poistnej udalosti.

45.S poukazom na vyššie uvedené súd mal za to, že krátenie plnenia zo strany žalovaného vo výške
188,27 EUR je nedôvodné.

46.Pri posudzovaní nároku žalobcu na úroky z omeškania súd vychádzal z ust. § 11 ods. 6, 7 a 8
zák. č. 381/2001 Z.z. v platnom znení. Tunajší súd sa stotožnil s názorom Krajského súdu v Košiciach
vyjadreným v rozsudku sp. zn. 4Cob/60/2017 zo dňa 25.10.2017, podľa ktorého z ustanovenia § 11 ods.
7 zák. č. 381/2001 Z.z. (v platnom znení) vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej

lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ
dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania (§ 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. má povahu sankcie
za nesplnenie povinnosti uvedenej v § 11 ods. 6 citovaného zákona poisťovateľom a má pôsobiť aj

preventívnenato,abypoisťovateľprešetrilškodovúudalosťaoznámilpoškodenémuvýsledokšetreniaa
rozsah poistného plnenia v určenej lehote. Pokiaľ však poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude
plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného
v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriťškodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti,
nesplnil.

47.Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti č. 9568852872 dňa 10.08.2020, preto sa do omeškania
so zaplatením sumy 188,27 EUR dostal dňa 26.08.2020. Výška úroku z omeškania je v súlade s ust. §
517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

48.Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba

je skutkovo a právne dôvodná, preto jej vyhovel

49.Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

50.Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd
rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym roz-
sudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o

všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

51.Nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal voči žalovanému náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať
do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo

rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vadamala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania
(§365 ods. 3 CSP).