Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. júl 2021

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 6T/46/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220010347
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Juhás

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2021:1220010347.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, samosudcom JUDr. Pavlom Juhásom, v trestnej veci proti obžalovanému Z.D.

Y. pre prečin podvodu podľa § 221 odsek, odsek 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 01.07.2021 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Z. Y. narodený XX. O. XXXX vo X., trvale bytom obec Y. Č.. XX, D. M., prechodne bez prihlásenia B. X,
P., Č. E., slovenský štátny občan, nezamestnaný,
s a u z n á v a v i n n ý m , ž e
dňa 24. mája 2017 v Bratislave na Majerskej 56 ako konateľ spoločnosti TOMON, s. r. o, ako zhotoviteľ
diela, uzatvoril s poškodenou spoločnosťou BOD Invest, s. r. o ako objednávateľom diela Zmluvu o dielo

č. X/XXXX, na základe ktorej sa spoločnosť TOMON, s. r. o. zaviazala vybudovať pre objednávateľa
tlakovú kanalizáciu metódou riadeného pretlaku v dĺžke 350 metrov na Majerskej ulici v Bratislave
v termíne 21 dní od začatia prác, ktoré boli podmienené zaplatením zálohových faktúr. Obžalovaný
pred uzavretím zmluvy v rozpore so skutočnosťou deklaroval objednávateľovi, že disponuje potrebnou
technikou na vykonanie prác, preto mu objednávateľ zaplatil zálohové faktúry a to dňa 24.05.2017 vo
výške 2050,- € a dňa 25.05.2017 vo výške 9 290,- €, ktoré boli pripísané na účet č. F. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX, založený spoločnosťou TOMON, s. r. o., pričom obžalovaný dohodnuté práce

nevykonal, dielo vyhovovať ani nezačal, nakoľko v čase podpisovania zmluvy spoločnosť TOMON, s.
r. o. stavebné práce nevykonávala pre zlú ekonomickú situáciu, následne sa vyhýbal telefonickému
aj osobnému kontaktu so zástupcami poškodenej spoločnosti, pred ktorými sa zatajoval, poskytnuté
finančné prostriedky nevrátil, čím poškodenej spoločnosti BOD Invest, s. r. o., so sídlom Majerská 56,
Bratislava, IČO: 47 341 505 spôsobil škodu vo výške 11 340,- €,
t e d a
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l
prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e:
Podľa § 221 odsek 2 Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného
zákona, § 36 písmeno j/, písmeno k/ a písmeno l/ Trestného zákona, § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného

zákona na peňažný trest vo výške 2000, -€ /dvetisíc EUR/.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona sa obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 /šesť/ mesiacov.

Podľa § 56 odsek 3 Trestného zákona súd povoľuje obžalovanému zaplatiť peňažný trest v desiatich
mesačných splátkach po 200,- €.Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodená spoločnosť BOD Invest, s. r. o., so sídlom
Majerská 56, Bratislava, IČO: 47 341 505 so svojím nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný
proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po oboznámení prejednávanej veci, po prednesení obžaloby, po
oboznámení nárokov poškodenej spoločnosti v zmysle ustanovenia § 256 odsek 2 Trestného poriadku a
po vyhlásení obžalovaného Z. Y., ktorý po poučení podľa ustanovenia § 257 Trestného poriadku, urobil
vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutkov
uvedených obžalobe, primerane postupoval podľa § 333 odsek 3 Trestného poriadku.

Súd otázkami u obžalovaného Z. Y. zisťoval, či obžalovaný rozumie, z čoho je obžalovaný [§ 333 odsek 3
písmeno c/], či bol poučený o svojich právach [§ 333 odsek 3 písmeno d/], či rozumie právnej kvalifikácii
skutku [§ 333 odsek 3 písmeno f/], či vie, aká je trestná sadzba za tento trestný čin [§ 333 odsek 3
písmeno g/], a či sa dobrovoľne z vlastnej vôle priznáva k spáchaniu žalovaného trestného činu [§ 333

odsek 3 písmeno h/].

Obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“, preto samosudca po pozitívnom vyjadrení
prokurátora k vyhláseniu, uznesením rozhodol o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo
spáchania skutkov uvedených v obžalobe a zároveň rozhodol, že dokazovanie ku skutkovým

okolnostiam nevykoná, pričom vykoná len dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o výroku
o treste a výroku o rozhodnutí o nároku poškodeného na náhradu škody.

Postupom podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil listinné dôkazy a to doklad lustrácia v sociálnej
poisťovni zo dňa 28.06.2021, odpis RT zo dňa 28.06.2021, lustrácia v evidencii priestupkov z č. l. 393

- 397, doklad o náhrade škody, potvrdenie o platbe spoločnosť FIO zo dňa 03.02.2021, uznesenie a
platobný rozkaz Okresný súd Banská Bystrica sp. zn. 20Up 425/2017, upresnenie nároku na náhradu
škody zo dňa 15.02.2021, Uznesenie o pokračovaní v upomínajúcom konaní Okresný súd Banská
Bystrica sp. zn. 20Up 425/2017.

Na podklade takto vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil skutkový stav tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Ku skutkovým okolnostiam

Samosudca preskúmal obžalobu podanú na súd a po oboznámení sa s kompletným vyšetrovacím
spisom vo veci nariadil hlavné pojednávanie.

Súd, po prednese obžaloby a uplatnení nároku na náhradu škody poškodeným, prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Na podklade prijatého vyhlásenia obžalovaného, súd dospel k záveru, že skutok uvedený v obžalobe
sa stal, a že sa ho dopustil obžalovaný. V tomto je potrebné poukázať na dôkazy vykonané v
prípravnom konaní - výsluchy poškodeného a svedkov, ktorí sa vyjadrili k skutkovým okolnostiam.
Priznanie obžalovaného podporované aj ďalšími a to najmä listinnými dôkazmi - zmluva o dielo č.

1/2017, odstúpenie od zmluvy o dielo, výpisy z účtov spoločností, komunikácia medzi poškodeným D.
a obžalovaným, lustrácie k osobe obžalovaného / RT, register priestupkov, výpis zo Sociálnej poisťovne
a pod./.

K právnej kvalifikácii

Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá ustanovenie
§ 2 odsek 12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného
konania dospel k záveru, že skutok uvedený v obžalobe napĺňa všetky zákonné znaky prečinu podvodu

podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona,.Súd kvalifikoval konanie obžalovaného v zhode s právnou kvalifikáciou uvedenou v obžalobe, nakoľko
obžalovaný na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil
tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Obžalovaný predstieral poškodenému svoj úmysle zhotoviť

pre poškodeného dielo - kanalizáciu, pričom už pri podpise zmluvy o dielo konal s vedomím, že
dielo nezhotoví. Napriek tejto vedomosti od poškodeného prevzal peňažné prostriedky ako zálohu na
vykonanie prác v sume 11 340,- €, pričom žiadne práce súvisiace so zhotovením diela nevykonal,
vylákané peňažné prostriedky, napriek odstúpeniu od zmluvy nevrátil.
K výroku o treste:

V súvislosti s výrokom o treste súd poznamenáva, že pri ukladaní trestu vychádzal z účelu trestu
vyjadrenéhov§34odsek1Trestnéhozákona,vzmyslektoréhotrestmázabezpečiťochranuspoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom súčasne prihliadal aj na ostatné

Trestným zákonom upravené zásady pre ukladanie trestov.

Z tohto hľadiska súd mohol uložiť trest odňatia slobody vo výmere ustanovenej Trestným zákonom /§
34 odsek 2 Trestného zákona/. Ďalej bol súd povinný prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho

pomery a možnosť jeho nápravy /§ 34 odsek 4 Trestného zákona/.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal zo závažnosti prečinu, z ktorého bol obžalovaný
uznaný vinným, a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom
prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom v rozpätí jeden rok až päť rokov.

K osobe obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní oboznámil výpis z evidencie priestupkov, podľa
ktorejsaobžalovanýdopustildvadsiatichpriestupkovnaúsekucestnejpremávky,zaktorébolpostihnutý
blokovými pokutami v rozsahu od 10 do 200,- €. Podľa registru trestov bol jeden krát právoplatne
odsúdený Vojenským obvodovým súdom v roku 1996, pričom sa na obžalovaného hľadí akoby nebol
odsúdený.

Súd u obžalovaného zistil celkovo tri poľahčujúce okolnosti - vedenie riadneho života pred spáchaním
trestného činu /§ 36 písmeno j Trestného zákona/, dobrovoľné nahradenie spôsobenej škody /§ 36
písmeno k Trestného zákona/, priznanie sa k trestnému činu a jeho úprimné oľutovanie /§ 36 písmeno
l Trestného zákona/, zároveň súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 37
Trestného zákona, čo malo za následkom, že trestná sadzba sa individuálne upravovala v prospech

obžalovaného v zmysle kritéria § 38 odsek 3 Trestného zákona, to jest zníženie hornej hranice
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. V prejednávanom prípade to znamenalo, že trestná sadzba
u obžalovaného bola určená podľa zákonných ustanovení v rozmedzí od 1 roku do 3 roky a 8 mesiacov.
Pri určovaní druhu trestu súd primárne vychádzal z ustanovenia § 34 odsek 6 Trestného zákona,
podľa ktorého za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená

v osobitnej časti Trestného zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody. Z
uvedeného ustanovenia možno vyvodiť, že ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorého horná
hranica trestnej sadzby neprevyšuje päť rokov, čo je aj prípad prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1,
odsek 2 Trestného zákona, nemusí mu uložiť trest odňatia slobody /§ 34 odsek 6 Trestného zákona
argument a contrario/. V takom prípade teda súd môže uložiť aj samostatné alternatívne tresty, prípadne

aj viac z nich medzi sebou kombinovať.
Súddospelkzáveru,žeprenápravuobžalovanéhopostačíajuloženiealternatívnehotrestu-peňažného
trestu, pričom súd vychádzal z toho, že obžalovaný je aktuálne zárobkovo činný - podnikanie v Českej
republike a teda bude schopný tento trest uhradiť. Súd má rovnako za to, že sú splnené všetky
podmienky vyžadované v ustanovení § 56 odsek 1 Trestného zákona, teda že si trestným činom získal

majetkový prospech. Prečin podvodu patrí medzi typické trestné činy, pre ktoré je charakteristické, že si
ich páchatelia takto zadovažujú na úkor poškodených majetkový prospech.
Súd zároveň poukazuje, že v osobe obžalovaného sa nejedná o typického páchateľa trestnej činnosti,
ale že sa u neho jedná o ojedinelé vybočenie z noriem spoločensky žiaduceho správania sa. Ďalšie
relevantné skutočnosti rozhodné pre určenie druhu a výšky trestu a to existencia iba poľahčujúcich

okolností podľa § 36 písmeno j/, písmeno k/, písmeno l/ Trestného zákona, neprítomnosť priťažujúcich
okolností podľa § 37 Trestného zákona, spolu s ohľadom aj na postoj obžalovaného k prejednávanej
veci, doznanie a oľutovanie trestnej činnosti, vyhlásenie o uznaní viny, vo svojom súhrne nasvedčujú
možnosti uloženia peňažného trestu.Okrem toho je potrebné uviesť, že obžalovaný aktuálne vykonáva podnikateľskú činnosť, pričom
dosahuje pozitívne výsledky, ktoré mu umožnili zaplatenie spôsobenej škody poškodenej spoločnosti
v plnom rozsahu. Uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému a to aj s podmienečným odkladom,

by vzhľadom na právnu úpravu podmienok vykonávania podnikateľskej činnosti, nepochybne spôsobilo
podstatné komplikácie, respektíve by na istý čas obžalovanému znemožnilo podnikať /nesplnenie
podmienok bezúhonnosti/. To by pre obžalovaného znamenalo stratu peňažných príjmov, a teda aj
obmedzenie možnosti riadne sa starať o svoju rodinu, pričom v zmysle § 35 odsek 2 Trestného zákon
by mal mať ukladaný trest, čo najmenší vplyv na rodinu obžalovaného a jeho blízkych.

Poukazujúc na vyššie uvedené úvahy a okolnosti je súd toho názoru, že peňažný trest vo výške
2.000 € s ustanovením náhradného trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov /pre prípad úmyselného
zmarenia výkonu peňažného trestu/ je trestom primeraným z hľadiska potreby zabezpečenia požiadavky
generálnej aj individuálnej prevencie, a že takto uložený trest zodpovedá závažnosti spáchaného
trestného činu, okolnostiam prípadu a osobe obžalovaného, je zákonný, spravodlivý a primeraný
a v celom rozsahu zodpovedajúci účelu trestu ustanoveného Trestným zákonom. Súd umožnil

obžalovanému peňažný trest zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 200,- €, pod stratou
výhody splátok v prípade neuhradenia jednej alebo viacerých splátok.
Ku náhrade škody:

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil postupom podľa § 256 odsek 2 Trestného poriadku s

nárokompoškodenejspoločnostiBODInvest,s.r.o.nanáhraduškody,prezentovanýmsplnomocneným
zástupcom v celkovej výške 15.306,07,- € / istina 11 340,- € + 3.027,31,-€ ako úroky z omeškania + 40,-
€ ako nároky spojené s uplatnením nároku na škodu, + 898,76,- € trovy právneho zastúpenia.
Súd sa oboznámil s dôkazmi preukazujúcimi nároky na náhradu škody jednotlivých poškodených
a postupom podľa § 269 Trestného poriadku prečítal relevantné dôkazy /doklad o náhrade škody,

potvrdenie o platbe spoločnosť FIO zo dňa 03.02.2021, uznesenie a platobný rozkaz Okresný súd
Banská Bystrica sp. zn. 20Up 425/2017, upresnenie nároku na náhradu škody zo dňa 15.02.2021,
UznesenieopokračovanívupomínajúcomkonaníOkresnýsúdBanskáBystricasp.zn.20Up425/2017/,
z ktorých vyplynulo, že

- poškodenej spoločnosti BOD Invest, s. r. o. bola spôsobená škoda obžalovaným uhradená a to jednak
istina vo výške 11 340,- € ako aj príslušenstvo vo výške 3 216,- €,

- poškodená spoločnosť si nárok na náhradu škody uplatnila v civilnom konaní vedenom na Okresnom
súde Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 20Up 425/2017.

S ohľadom na vyššie uvedené okolnosti je súd toho názoru, že poškodená spoločnosť si jednak uplatnila
nárok na náhradu škody v civilnom konaní, jednak jej nárok bol poškodeným v konaní pred súdom v
plnom rozsahu uspokojený /istina + príslušenstvo/, preto poškodenú spoločnosť odkázal s jej nárok na
civilný proces.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd

v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť
a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v

obžalobe,
c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d/ zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
uvedeným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.