Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. august 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/22/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811203261
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7811203261.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Jany Dudíkovej, v exekučnej veci oprávneného: GENERAL
FACTORING, a.s., IČO: 35 838 825, so sídlom Mostová 2, Bratislava, zastúpený Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., IČO: 47 255 706, Michalská 14, Bratislava, proti povinnému: J. J., nar. XX.X.XXXX,
bytom L. XXX/XX, K., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom

exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp.zn.: Ex 5314/11, v konaní o vymoženie
9.399,32 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k.
4Er/297/2011-56 zo dňa 13.11.2020 takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví námietky
oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietol (I. výrok) a návrh oprávneného
na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na
Ústavnom súde SR o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z.z. zamietol (II. výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie
na vymoženie pohľadávky vo výške 9.399,32 Eur s príslušenstvom od povinného na základe
vykonateľného exekučného titulu- Rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 4C/148/2004 zo dňa
30.11.2004. Vykonaním exekúcie bol dňa 29.4.2011 poverený súdny exekútor, ktorý dňa 17.8.2020
predložil súdu námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, v ktorých
namietal, že upovedomenie bolo vydané v rozpore so zákonom, pretože ide o starú exekúciu, ktorá

nebola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií do siedmich dní odkedy sa exekútor dozvedel o
skutočnosti rozhodujúcej pre zápis. Upovedomenie neobsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie starej
exekúcie odôvodňujú, a preto je nepreskúmateľné a z upovedomenia o zastavení starej exekúcie
nie je zrejmé, prečo vôbec došlo k zastaveniu a aké úkony súdny exekútor vykonal. Žiadal preveriť
a potvrdiť totožnosť subjektu oprávneného v konaní, nakoľko pohľadávky vymáhané v exekučnom
konaní prostredníctvom súdneho exekútora, ktorý vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie boli

predmetom postúpenia na tretiu osobu, a to ešte pred prijatím zákona č. 233/2019 Z.z. preto namietal
postavenie spoločnosti General Factoring, a.s. ako oprávneného. Súčasťou námietok bol aj návrh
oprávneného na prerušenie exekučného konania v súvislosti s podnetom na podanie návrhu na konanie
pred Ústavným súdom SR o súlade právnych predpisov. Oprávnený namietal rozpor ustanovení zákona
č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov s
ustanoveniami čl. 20 Ústavy SR, čl.46 Ústavy SR a čl.63 Zmluvy o fungovaní EÚ. Poukázal na porušenie

zákazu retroaktivity právnych noriem, obmedzenie vlastníckeho práva, vylúčenú súdnu ochranu. Súd
prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia citoval ustanovenia § 2, § 3, § 5,§ 6, § 7 zákona č. 233/2019 Z.z.oukončeníniektorýchexekučnýchkonaníaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,§233a,§243m,§
243h ods. 1, §243d ods.3, § 9a ods. 1, § 211a ods.1 Exekučného poriadku a § 162 ods. 1 písm. b) CSP a
uviedol,žezákonč.233/2019Z.z.upravujeniektorédôvodyprezastaveniestarejexekúcie(§2ods.1)zo

zákona, t.j. priamo zákon priznáva niektorým skutkovým okolnostiam účinky odôvodňujúce zastavenie
starej exekúcie. Vznik takejto relevantnej okolnosti je dôvodom pre zastavenie starej exekúcie, ktorá
sa zastavuje priamo vznikom tejto okolnosti, a preto akýkoľvek návrh, nemôže mať vplyv na vedenie
takéhoto zastaveného exekučného konania. Súd nezdieľa názor oprávneného, o nesúlade ustanovení
zákona č. 299/2019 Z.z. s Ústavou SR, a preto v zmysle § 162 ods.1 písm. b) CSP konanie nepreruší a

nepodánávrhnazačatiekonanianaÚstavnýsúdSRosúladeprávnychpredpisov.Súdnevideldôvodna
prerušovanie konania a podávanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavný
súd SR, a to najmä vychádzajúc z vyššie spomínaných skutočností a na okolnosť, že konanie je ex
lege v zmysle zákona č. 233/2019 Z.z. zastavené, preto súd návrh oprávneného na prerušenie konania
zamietol podľa § 162 ods. 3 CSP. Poukázal tiež na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.
I.ÚS 220/2020, I. ÚS 221/2020, IV.ÚS 239/2020, III. ÚS 237/2020, II. ÚS 241/2020, v ktorých Ústavný

súd Slovenskej republiky skonštatoval, že napadnuté upovedomenie o zastavení starej exekúcie vydané
podľa ZOUNEK sú ústavne udržateľné. Súd po preskúmaní predloženého upovedomenie spolu s
námietkami oprávneného skonštatoval, že strata nároku exekútora na paušálne trovy je dôsledkom
nezapísania starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií podľa ustanovení Exekučného poriadku
účinného do 31.3.2017. Z gramatického výkladu ustanovenia § 6 ods. 4 písm. b) zákona č. 233/2019

Z.z. má súd za to, že podstatným znakom nepriznania trov starej exekúcie je skutočnosť, že stará
exekúcia nebola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií. Pre nepriznanie trov starej exekúcie nie je
rozhodujúca včasnosť zápisu. V ustanovení § 211a ods. 1 EP je taxatívne uvedené, aké údaje sa
o každej neprávoplatne skončenej exekúcií do registra zapisujú. Pričom deň zápisu sa do registra
exekúcií nezapisuje. Preukázanie splnenia podmienky včasnosti zápisu zákon nepožaduje, preto táto

skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť a nepreskúmateľnosť upovedomenia v časti nároku súdneho
exekútora na paušálne trovy. Súd mal z Centrálneho registra exekúcií za preukázané, že exekúcia
vedená pod sp.zn: 4Er/297/2011 je zapísaná v registri v zmysle § 211a ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z.
Ak oprávnený nadobudol pochybnosť, resp. presvedčenie o tom, že súdny exekútor si nesplnil zákonnú
povinnosť, mal možnosť podať podnet Slovenskej komore exekútorov na preskúmanie, kontrolu a zápis

absentujúcich údajov do registra exekúcií. Oprávnený svoje tvrdenie o údajnom porušení povinnosti
zo strany súdneho exekútora uskutočniť zápis do Centrálneho registra exekúcií nijakým spôsobom
nepreukázal a túto svoju dôkaznú povinnosť nemôže prenášať na iných. Napadnuté upovedomenie
obsahuje oprávneným vytýkaný opis skutočností, ktoré zastavenie odôvodňujú, a to v znení: „Stará
exekúcia sa zastavila, pretože od doručenia prvotného poverenia uplynula rozhodná doba piatich rokov.

K predlženiu rozhodnej doby nedošlo a nejde o takú exekúciu, ktorá sa nezastavuje.“ Upovedomenie
obsahuje všetky náležitosti, ktoré obligatórne vypočítava ustanovenie § 5 zákona č. 233/2019 Z.z.
V prípade pochybnosti s postupom vykonávania exekúcie súdnym exekútorom sa oprávnený mohol
obrátiť na Slovenskú komoru exekútorov a v prípade nespokojnosti s činnosťou súdneho exekútora
mohol oprávnený v zmysle § 44 ods. 10 Exekučného poriadku, kedykoľvek v priebehu exekučného

konania podať na príslušný súd návrh na zmenu exekútora, pričom tak neurobil. Súd prvej inštancie ďalej
uviedol, že tak ako súdny exekútor neeviduje žiadnu ďalšiu zmluvu o postúpení pohľadávok na tretiu
osobu ani oznámenie, resp. návrh na zmenu účastníka konania. Procesne legitimovaným subjektom je
naďalej súčasný oprávnený- GENERAL FACTORING, a.s. Keďže návrh na zmenu účastníka konania
súdu predložený nebol, nemohol o ňom ani zákonite rozhodnúť. Napadnuté upovedomenie o zastavení

starej exekúcie je teda vydané v súlade so zákonom, pre nepriznanie trov súdnemu exekútorovi zákon
nevyžadujevčasnosťzápisu,alezápisakotakýaupovedomenieobsahujevšetkyobligatórnenáležitosti,
preto námietky oprávneného ako nedôvodné súd zamietol.

3. Predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané sudcom s poučením, že proti nemu nie je

prípustné odvolanie.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie. Oprávnený v podanom odvolaní
žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

5. Namietal, že súd v poučení napadnutého uznesenia nesprávne uviedol, že proti uzneseniu odvolanie
nie je prípustné, keďže z ustanovenia § 7 ods. 3 a § 10 ods. 2 zák. č. 233/2019 Z. z. vyplýva, že
proti rozhodnutiu o námietkach je prípustná sťažnosť. Súd prvej inštancie neuviedol, na základe čoho
podľa neho proti uzneseniu opravný prostriedok prípustný nie je a na čom sa jeho poučenie zakladá.Oprávnený zároveň namietal, že o námietkach rozhodol sudca a nie vyšší súdny úradník. Súd prvej
inštancie v uznesení neuviedol, prečo o námietkach rozhodol sudca v rozpore s § 10 ods. 2 zák.
č. 233/2019 Z. z. a rovnako súd sa nezmienil o tom, že by v tejto veci o námietkach oprávneného

sudca mohol rozhodnúť. Napadnuté uznesenie trpí základným neodstrániteľným nedostatkom, a to
rozhodnutím osobou, ktorej zákon možnosť rozhodnúť o námietkach nezveruje a nedáva, z ktorého
dôvodu rozhodoval vylúčený sudca resp. nesprávne obsadený súd. Oprávnený ďalej namietal, že zák.
č. 233/2019 Z. z. jednoznačne hovorí o tom, kedy súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych
trov, pričom poukazuje na konkrétnu povinnosť súdneho exekútora, pri ktorej bolo určené i to, do kedy

ju musí súdny exekútor splniť. Povinnosť zápisu do centrálneho registra exekúcií mal exekútor splniť
do siedmich dní, od kedy sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis
a zároveň do 30.06.2016 v zmysle § 211a ods. 3, § 243d ods. 3 Exekučného poriadku a § 1 ods.
1 vyhl. MS SR č. 355/2014 o Centrálnom registri exekúcií. Centrálny register exekúcií bol zriadený
zák. č. 335/2014 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.01.2015 a bol týmto dňom spustený. Súdny
exekútor mal zabezpečiť zápis exekúcie do Centrálneho registra exekúcií najneskôr dňa 07.01.2015.

Nemôže byť potom správny záver o tom, že by pre nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov
starej exekúcie postačovalo to, aby bola stará exekúcia v Centrálnom registri exekúcií len zapísaná.
Neskorší zápis exekúcie do centrálneho registra exekúcií vo vzťahu k paušálnej náhrade trov starej
exekúcie relevantný nie je. Súd sa v napadnutom uznesení s námietkou oprávneného týkajúcou sa
včasného zápisu do registra exekúcií nevysporiadal takým spôsobom, že by nárok súdneho exekútora

na paušálne trovy starej exekúcie mohol byť daný. Súd prvej inštancie sa takisto nevysporiadal s
námietkou, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie neobsahuje náležitosti vyžadované v § 5 ods.
2 zákona č. 233/2019 Z. z. a tiež nerozhodol o návrhu na podanie návrhu na konanie pred Ústavným
súdom SR. Z uvedených dôvodov tak podľa oprávneného uznesenie vykazuje znaky arbitrárnosti a je
nepreskúmateľné.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, (ďalej len „CSP“) skôr, ako pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, zaoberal sa otázkou,
či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote subjektom, ktorý je na podanie odvolania
oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj tým, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto

opravný prostriedok pripúšťa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa
ustanovenia § 386 písm. c) CSP.

7. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplneníniektorýchzákonov,aktentozákonneustanovujeinak,napostuppodľatohtozákonasapoužije

Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).

8. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 6.4.2011, kedy bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného
poriadku (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti), ktorá v prechodnom

ustanovení § 243h ods. 1 prvá veta zakotvila, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10.Podľa§470ods.1CSP,akniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).

11. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

12. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o

a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,

h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,

m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

13. Civilný sporový poriadok, ustanovenia ktorého je potrebné primerane použiť v konaní podľa

Exekučného poriadku, v citovanom ustanovení § 355 upravuje, že odvolanie je prípustné len proti tým
uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti právnej úprave Občianskeho
súdneho poriadku účinnej do 30. júna 2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým
odvolanie prípustné nebolo. Ustanovenie § 357 CSP, taxatívne vymedzuje, voči ktorým uzneseniam je
odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu, ktorým súd návrh

na prerušenie konania zamietol a ktorým súd námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie
zamietol, tzn. možnosť podať odvolanie proti týmto výrokom súdu Civilný sporový poriadok nepripúšťa, a
to bez ohľadu na to, či odvolanie podá oprávnený, povinný alebo súdny exekútor. Ani Exekučný poriadok
nepripúšťa odvolanie proti rozhodnutiu o námietkach v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 zák. č. 233/2019
Z. z.

14. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

15. Vzhľadom na to, že odvolanie oprávneného bolo podané proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti

ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP odvolanie
oprávneného odmietol.

16. K odvolacím námietkam odvolací súd dodáva, že v zmysle v § 10 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z.
o ukončení niektorých exekučných konaní podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 koná a rozhoduje na základe

poverenia sudcu vyšší súdny úradník, pričom proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná
sťažnosť. Citovaný zákon tak umožňuje rozhodovať na základe poverenia sudcu vyššiemu súdnemu
úradníkovi, ale nestanovuje výlučne povinný postup, kedy musí rozhodnúť vyšší súdny úradník a až
následne sudca. Zákon tak poskytuje možnosť rozhodovania vyššiemu súdnemu úradníkovi na základe
poverenia sudcu, pričom však v prípade, ak takéto poverenie sudca nevydá, tak rozhoduje sám sudca.

17. Zároveň odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
502/2019 zo dňa 26.05.2020, v ktorom sťažovateľ dával do súvisu zásah do svojich práv aj s tým,
že o jeho nároku na náhradu trov exekúcie nerozhodoval vyšší súdny úradník, ale priamo sudca, a
tak nemohol využiť proti napadnutému rozhodnutiu žiaden opravný prostriedok, v čom videl porušenie

princípu dvojinštančnosti konania. Ústavný súd poukázal na svoje rozhodnutie č.k. PL. ÚS 10/2019-11 z
30.01.2019, v zmysle ktorého z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné
s výnimkou vecí trestných, u ktorých táto požiadavka vyplýva z čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a ani čl. 6 dohovoru samotné právo na odvolanie na súde vyššej
inštancie negarantuje a dvojinštančnosť, ako vyplýva z judikatúry ESĽP, nie je všeobecnou zásadou

civilného súdneho konania. Ústavný súd tak konštatoval, že iba to, že v danej veci rozhodol sudca,
a nie vyšší súdny úradník, nemôže samo spôsobiť zásah do ústavných práv sťažovateľa, pretože
dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania
nevznikli.19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).