Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/28/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516200634
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8516200634.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v spore žalobkyne: M. K., J.. XX.X.XXXX, G. K. XXX
XX, G. XXX/XX, zastúpenej: Spoločnosť ochrany spotrebiteľov (S.O.S.) Poprad, Bajkalská 2335/3, 058
01 Poprad, IČO: 42 088 453, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava,IČO:35807598,ourčenieneplatnostiúverovejzmluvy,oodvolanížalovanéhoprotirozsudku
Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 1C/17/2016-103 zo dňa 2.1.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalovanej
zaplatiť žalobkyni 1.132,- eur, ako aj vo výroku o náhrade trov konania.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia sumu 1.132,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej
časti konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov
konania.

2. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany sporu (žalovaná ako veriteľ

prostredníctvom mandatára, žalobkyňa ako dlžník) uzavreli dňa XX.X.XXXX zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX (ďalej tiež iba „Zmluva“), na základe ktorej bol žalobkyni toho istého dňa poskytnutý úver
vo výške 800,- eur, ktorý sa podľa tejto Zmluvy zaviazala vrátiť spolu „zvýšenú o príslušný poplatok“ vo
výške 772,- eur, teda spolu mala vrátiť sumu 1.572,- eur v 12 mesačných splátkach po 131,- eur počnúc
dňom XX.X.XXXX. V zmysle textu Zmluvy mala žalobkyňa ako dlžník prehlásiť, že finančné prostriedky
sú poskytnuté na výkon zamestnania, ako aj vyhlásiť, že sa oboznámila, okrem iného, i s VPPÚ na
zadnej strane Zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. V týchto VPPÚ sú pod

bodmi 01. až 20. uvedené podmienky, na ktorých sa mali zmluvné strany, podľa ich obsahu, „dohodnúť“.
Zároveň v deň uzavretia Zmluvy bola podpísaná rozhodcovská zmluva, dohoda o zrážkach zo mzdy a z
iných príjmov, ale aj „dodatok“ k zmluve o úvere, v zmysle ktorého žalobkyňa vyhlasuje, že poskytnuté
finančné prostriedky použije na kúpu pracovných pomôcok, pracovných odevov a pracovnej obuvi.
Žalobkyňa doposiaľ žalovanej zaplatila na základe vyššie uvedeného zmluvného vzťahu splátkami v
období 12.9.2011 až 9.7.2013 spolu sumu 1.048,- eur a od 4.10.2013 do 7.12.2015 jej formou zrážok zo
mzdy, o ktoré požiadala žalovaná zamestnávateľa žalobkyne podaním zo dňa 2.9.2013, bolo zrazených

zomzdyspolu884,-eur,ktorébolipoukázanéžalovanej.Spolutakdoposiaľbolouhradených1.932,-eur.
V súvislosti s uzavretím Zmluvy vystavila žalobkyňa žalovanej i vlastnú bianko zmenku (k tomu viď bod
13. VPPÚ) s predtlačeným údajom o zmenkovom úroku 0,25 % denne, ktorú následne vyplnila žalovaná
na sumu 1.225,97 eur a k spomínanému zmenkovému úroku obdobie od 30.6.2013. Tak Zmluva, akoaj rozhodcovská zmluva, dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, dodatok k zmluve o úvere,
i zmenka sú nepochybne uzavreté na vopred žalovanou pripravených formulárových tlačivách. Súd
zistil, že Zmluva nespadá pod úpravu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, avšak ide

o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle všeobecných ustanovení OZ, pričom samotná Zmluva je absolútne
neplatná a teda nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnený žalobkyňou je dôvodný. Úver
bol poskytnutý žalobkyni vo výške 800,- eur a mala ho vrátiť do roka (teda 12 mesačnými splátkami),
pričom ho mala vrátiť zvýšený o „príslušný poplatok“ vo výške 772,- eur, čo predstavuje 96,5 % objemu
samotného poskytnutého úveru. Výška takejto odplaty predstavujúca 96,5 % objemu poskytovaných

peňažných prostriedkov, za situácie, kedy poskytovaný úver je „len“ vo výške 800,- eur a má byť splatený
už za rok, je jednoznačným a nespochybniteľným výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi a preto
dojednanie tohto záväzku je absolútne neplatné podľa § 39 OZ. Neplatné sú tiež v tomto prípade
„dojednania“ o všetkých zmluvných pokutách uvádzané v texte VPPÚ, a to preto, lebo tieto zmluvné
pokuty preukázateľne neboli uzavreté vo forme vyžadovanej zákonom, a to vo forme písomnej, nakoľko
pri jednotlivých ustanoveniach pojednávajúcich o zmluvných pokutách vo VPPÚ absentujú podpisy

zmluvných strán. V danom prípade teda zmluvné pokuty preukázateľne neboli platne dojednané a
teda ani s ohľadom na tieto dojednania nemôže žalovaná odôvodňovať oprávnenosť prijatia platieb od
žalobkyne nad sumu samotnej istiny úveru. Žalovaná teda nemohla od žalobkyne sumy nad 800,- eur
požadovať ani s prípadným poukazom na to, že by malo ísť o „dohodnuté“ zmluvné pokuty. Stranami
uzavretá Zmluva je teda pre vyššie uvedené rozpory s dobrými mravmi neplatná a teda žalobkyňa bola

podľa nej povinná vrátiť iba to, čo dostala, k čomu došlo najneskôr uhradením splátky dňa 6.6.2013,
nakoľko k tomuto dňu už uhradila viac ako jej bolo poskytnuté na istine úveru, a to viac o 85,- eur (čo
potvrdzuje i obsah vyjadrenia samotnej žalovanej k podanej žalobe). Napriek tomu žalobkyňa zaplatila
9.7.2013 ďalšiu splátku, a to vo výške 163,- eur. Následne vzhľadom na vyššie uvedené už vôbec
nebola žalovaná oprávnená požadovať formou zrážok zo mzdy ďalšie platby (ktoré takýmto spôsobom

boli doposiaľ uhradené v 26 prípadoch po 34,- eur, teda spolu v sume 884,- eur, čo je preukázané i
samotným vyjadrením žalovanej k podanej žalobe, i správami zamestnávateľa žalobkyne). Uvedené
sumy žalovaná žalobkyni ani v priebehu tohto konania nevrátila, a to ani čiastočne, preto súd žalobe
o zaplatenie sumy 1.132,- eur, z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, v celom rozsahu vyhovel.
Žalovaná z pohľadu súdu nepostupovala v súlade s dobrými mravmi ani v súvislosti so zabezpečovaním

svojich nárokov zo Zmluvy zmenkou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, neplatnosť celej Zmluvy pre jej
rozpor s dobrými mravmi vzhľadom na určenie poplatku v absolútne neprimeranej výške, o ktorý navyše
malažalobkyňaúvervrátiť,neplatnosť„dojednaní“zmluvnýchpokút,zrejmékonanievrozporesdobrými
mravmi v súvislosti so zmenkou a jej využitím k zrážkam zo mzdy, ako aj vzhľadom na to, že žalovaná
v tomto konaní nijako nepreukázala iné nároky, ktoré by mohla oprávnene a dôvodne od žalobkyne

požadovaťsúdspoukazomnavyššieuvedenéskutočnostidospelkzáveru,ženastranežalovanejdošlo
k získaniu bezdôvodného obohatenia na úkor žalobkyne, ktoré celkovo predstavuje sumu 1.132,- eur,
o ktorú plnila vzhľadom na Zmluvu žalobkyňa žalovanej viac, než v skutočnosti bola povinná, teda nad
rozsahjejposkytnutejistinyúveru800,-eur,pričomzaplateniesumy1.132,-euržalobkyňanavrhlapráve
poslednou zmenou žaloby, ktorú na základe jej návrhu súd pripustil. Navyše pokiaľ je zmluva neplatná

čo do samotného jej predmetu, nemôžu byť platné ani iné dojednania majúce priamy súvis s predmetom
zmluvy. Preto s ohľadom na vyššie uvádzané dôvody neplatnosti je neplatná Zmluva ako celok, a to
z dôvodu toho, že tento právny úkon sa prieči dobrým mravom. Preto súd podanej žalobe v celom
rozsahu čo sa týka požadovaného vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.132,- eur vyhovel. Na
pojednávaní konanom dňa 28.10.2016 vzala žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu žalobu späť v

časti požadovaného určenia, že úverová zmluva č. XXXXXXXXX uzatvorená medzi stranami sporu dňa
XX.X.XXXXjebezúročnáabezpoplatkov,tiežvčastipožadovanéhouloženiapovinnostižalovanejvzdať
sa akýchkoľvek finančných nárokov voči žalobkyni nad rámec vyplatenej istiny vo výške 800,- eur a do
trochdníponadobudnutíprávoplatnostirozsudkujuotejtoskutočnostipísomneoboznámiť,akoajvčasti
požadovaného uloženia zákazu žalovanej používať v zmluvách o úvere vypracovaných vo formulárovej

podobevšetkyformyplnomocenstievnatretieosoby,zmenkyadohodyozrážkachzomzdy.Kspäťvzatiu
došlo síce po začatí pojednávania, žalovaná však s týmto späťvzatím vyjadrila výslovný súhlas podaním
doručeným súdu 19.12.2016, preto súd v celej tejto prevyšujúcej časti konanie zastavil. V konaní bola
žalobkyňaúspešnávčastikonaniatýkajúcejsavydaniabezdôvodnéhoobohatenia,žalovanávčastiach,
v ktorých bolo konanie zastavené, nakoľko v tomto smere žalobkyňa zavinila zastavenie konania, preto

súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že v konaní
došlo k vade uvedenej v § 365 ods.1 písm. d), f) a h) Civilného sporového poriadku tým, že súd prvejinštancie rozsudok nedostatočne odôvodnil najmä tým, že sa nevyporiadal s argumentáciou žalovaného
a iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu, čím odňal žalovanému možnosť konať pred súdom
prvej inštancie, zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a

napokon jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa so žalovaným
uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX podľa Obchodného zákonníka, a preto ju nemožno považovať
za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva
bola uzatvorená podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobkyňa vstúpila do právneho vzťahu so
žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon zamestnania,

a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Z definície spotrebiteľa jasne vyplýva, že z hľadiska určenia
jeho statusu je rozhodujúce, na aký účel bol spotrebiteľský úver poskytnutý, a teda nie na aký účel
boli poskytnuté prostriedky dlžníkom následne použité. Ak bol teda úver výlučne na základe vyhlásenia
dlžníka poskytnutý na účel povolania, nepôjde o spotrebiteľský úver. V prípade postavenia žalovaného
treba akceptovať aj jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobcom vstupoval. Ak žalobca
namietal výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znáša v tomto smere dôkazné

bremeno a musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne
vybočovala z trhového priemeru odplát poskytnutých inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z
vlastných zdrojov (tak ako žalovaný). Je zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok
za spracovanie zmluvy nielenže nepripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Odvolateľ poplatok za poskytnutie
úveru nepovažuje za neprimerane vysoký, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný je nebankovým

subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám.
Žalovaný namieta, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia,
ktorú stanovuje zákon, a tiež, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení bezúročnosti a
bezpoplatkovosti zmluvy. Vzhľadom na uvedené žiadal napadnutý rozsudok v jeho vyhovujúcej časti
zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že na podanej žalobe trvá v celom
rozsahu. Argumentáciu žalovaného označila za účelovú, a práve kvôli tomu, aby sa mohol týmto
spôsobom brániť v súdnom konaní, postupoval pri uzatváraní úverových zmlúv so spotrebiteľmi súdu
známym spôsobom vyvolať dojem, že si úvery berú na výkon povolania. Žalobkyňa je pedagogický

asistent, na výkon svojho povolania nepotrebuje žiadne špecifické pomôcky veľkej hodnoty. Úver si v
zložitej životnej situácii brala výlučne na svoje osobné účely.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s
tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského
súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

8. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké

prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazovvychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

9. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalovanej je tvrdenie, že súd prvej inštancie vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

10. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak

síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7
Cdo 7/2010).

11. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobkyňou
uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Uplatnený nárok súvisí so zmluvou o úvere

č. XXXXXXXXX zo O. XX.XX.XXXX, ktorú žalobkyňa ako fyzická osoba, uzatvorila so žalovanou ako
dodávateľom. Súd prvej inštancie správne ustálil, že medzi žalobkyňou a žalovanou ide o spotrebiteľský
vzťah.

12. Odvolací súd má za to, že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať všetky ustanovenia

vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj
Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

13. Vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného, len na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej
inštancie, je potrebné uviesť, že podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Odvolací súd má za preukázané, že z obsahu spisu totiž nevyplýva, že by žalobkyňa pri uzatváraní
zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve je
síce uvedené, že poskytnuté prostriedky sú určené na výkon zamestnania, avšak s prihliadnutím na

možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy, má v prípade pochybnosti, či ide
o spotrebiteľskú zmluvu, dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy
dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné
konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne
- spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len

označenie účelu - výkon zamestnania/povolania/podnikania, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký
konkrétny súvis s podnikateľskou činnosťou dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má.

16. Z vyznačenia účelu na ,,zamestnanie“ by sa mohlo zdať, že by nemali byť žiadne pochybnosti o
účele úveru. Z viacerých spisov týkajúcich sa žalovanej vyznievajú pochybnosti nad takto vyznačeným

účelom úveru, a to v súvislosti s tvrdeniami dlžníkov, že obchodní zástupcovia sa dopustili nekalej
obchodnej praktiky a svojvoľne vyznačili spotrebiteľom ako účel úveru na ,,podnikanie“, a to bez ďalšieho
len z dôvodu, že spotrebiteľ bol držiteľom živnostenského listu. Pochybnosti umocňuje aj predbežné
opatrenie Okresného súdu Prešov z 11.3.2011 č. k. 17C 45/2011-35 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Prešove z 26.5.2011 č. k. 6Co 84/2011 o uložení povinnosti spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

aby sa uvedenej nekalej obchodnej praktiky zdržala. Dokonca, ani skutočnosť, že by bola žalobkyňa
v čase uzavretia zmluvy držiteľkou živnostenského listu a priori nevylučuje možnosť uzavrieť zmluvu
v postavení spotrebiteľky, vziať si úver na účel nesúvisiaci s jej podnikaním (porovn. nález Ústavného
súdu ČR I. ÚS 1930/11).

17. Žalobkyňa v konaní uviedla, že peňažné prostriedky chcela použiť na osobnú spotrebu. S poukazom
na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu
zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol
poskytnutýnavýkonzamestnania,povolaniaalebopodnikania,jenažalovanej(akoveriteľovi).Žalovanáv konaní nepreukázala, že úver poskytla žalobkyni na účel výkonu zamestnania žalobkyne. Vzhľadom
na uvedené odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie, uzavrel, že zmluva o úvere je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a žalobkyni je dôvodné priznať

postavenie spotrebiteľa.

18. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia

existencia možná bez nekalých podmienok (článok 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

19. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie
vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho

hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha
určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú.

20. Je nesporné, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., zneužíva svoje právo ako veriteľ, viackrát v
priebehu rokov boli judikované všetkými súdmi rôznych inštancií porušenia práv spotrebiteľov, vrátane

upozornenia Európskej komisie vo vzťahu k Slovenskej republike na riešenie ochrany spotrebiteľov
práve v otázke zneužívania veriteľských práv touto spoločnosťou. Úmysly spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o. obohacovať sa na úkor spotrebiteľov sú zrejmé, lebo táto spoločnosť má vedomosť z judikovaných
rozhodnutí o svojom zneužití práva, či využívaní neprijateľných zmluvných podmienok.

21. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva je aj pre jej
rozpor s dobrými mravmi, už s ohľadom na neprimeranú odplatu a požadovaný poplatok v absolútne
neprimeranej výške, ktorý žalovaná od žalobkyne požadovala, v celom rozsahu neplatná.

22. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov, nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

23. Na kategóriu dobrých mravov je potrebné osobitne prihliadať pri spotrebiteľských zmluvách.
Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú

spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť.
Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v
demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a
vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti
všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti

dobrým mravom.

24. Podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri

posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

25. Uvedené ustanovenie nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu
za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného trhu,

ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo vôľou
zákonodarcu, a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov finančných
inštitúcii poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty, riadiac sa zásadou dobrých mravov,
upravenou v ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

26. Pri dojednávaní odplaty koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeranú
odplatu bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými
mravmi je také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na
to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančnýchprostriedkov a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné
neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o odplate často práve z dôvodov svojej
inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi,

aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke odplaty. Neprimeranou,
a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška odplaty, ktorá podstatne presahuje odplatu v
dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou
finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky,

rozhodne nie však viac ako o 100 % vyššie oproti priemeru bánk. V zmluve dohodnutá odplata podstatne
prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
Dohodnutá odplata tak podstatne prevyšuje odplatu obvyklú, a preto záver o neplatnosti jej dojednania
pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, má oporu vo vykonanom dokazovaní.

27. Preto plnenie žalobkyne nad rámec sumy zodpovedajúcej výške úveru predstavuje plnenie bez

právneho dôvodu a má za následok vznik bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho
zákonníka na strane žalovaného, ktorý takéto plnenie prijal. Správne preto súd prvej inštancie
konštatoval, že vzhľadom na celkovú sumu, ktorú žalobkyňa žalovanému zaplatila (1932 Eur), na strane
žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 1132 Eur, ktoré je povinný vydať žalobkyni.

28. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, tak vychádzajúc z ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa, je potrebné konštatovať, že tento vyplýva priamo z ust. § 3 ods. 3 a 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Taktiež nie je možné sa stotožniť s tvrdením žalovaného
o absencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v
zmysle § 137 písm. c/ CSP (do 30.06.2016 túto problematiku upravovalo ust. § 80 písm. c/ O.s.p.).

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
vo vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho záujmu nespočíva na žalobkyni, keďže tento vyplýva
priamo zo zákona. Zo samotného zákonného ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva
právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá
spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.

Rovnako nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného o absencii naliehavého právneho záujmu
žalobkyne na určení úveru za bezúročný a bez poplatkov. Naliehavý právny záujem je daný z dôvodu
právnej istoty v otázke skutočnej výšky dlhu žalobkyne vzniknutého zo zmluvy o úvere.

29. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

30. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti t.j. vo výroku o
povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni 1.132,- eur, ako aj vo výroku o náhrade trov konania, potvrdil (§
387 ods. 1 CSP).

31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 CSP. Žalovaná v odvolacom konaní nebola úspešná a žalobkyňa si nárok na náhradu
trov odvolacieho konania neuplatnila, preto odvolací súd sporovým stranám nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

32. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).