Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. február 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/24/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8511200756
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8511200756.19

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobcu: Z. S., nar. XX.X.XXXX, E. XX, okres N. Y., právne
zastúpeného Mgr. Pavlom Dlugolinským, advokátom so sídlom v Starej Ľubovni, Nám. gen. Štefánika
5, proti žalovanému: Z. S., nar. XX.X.XXXX, E. XX, okres N. Y., právne zastúpenému JUDr. Mariánom
Gelenekym, advokátom so sídlom v Starej Ľubovni, Garbiarska 20, o náhradu škody vo výške 22.340,17
eur s príslušenstvom, o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a o nároku štátu

na náhradu trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie
v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

II. Súd priznáva štátu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou súdu dňa 24.2.2011 domáhal voči žalovanému zaplatenia náhrady
škody vo výške 22.340,17 eur. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 10.12.2008 v čase okolo 01:00 hod.
v obci E. došlo v prístavbe rodinného domu súp. č. XX vo vlastníctve žalovaného k požiaru tým, že od

nesprávne nainštalovanej pece na tuhé palivo došlo k vznieteniu kotolne a k následnému vznieteniu,
poškodeniu a obhoreniu celej prístavby rodinného domu a motorového vozidla žalovaného, ako aj
žalobcovej hospodárskej budovy, strechy a hnuteľných vecí uskladnených v stodole; poukazoval na
výsledky trestného stíhania vo veci vedenej OR PZ Stará Ľubovňa pod ČVS: ORP-254/JP-SL-2008, kde
uznesením z 10.3.2009 bolo trestné stíhanie zastavené s poukazom na to, že skutok nie je trestným
činom a nie je dôvod na postúpenie veci; rovnako poukazoval na to, že podľa výsledkov vyšetrovania

malo dôjsť k požiaru elektrickým skratom medzi termostatom a čerpadlom kotla; poukazoval s ohľadom
na ďalšie v žalobe uvedené skutočnosti na to, že žalovaný mu porušením právnej povinnosti spôsobil
škodu a zodpovedá za ňu v zmysle § 420 OZ. Žalobca požadoval tiež náhradu trov konania.

2. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 5C/24/2011-411 zo dňa 21.4.2016 bola žaloba zamietnutá; čo
sa týka trov konania, v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase vyhlásenia

rozsudku, súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej. Vychádzajúc z dôvodov podrobne uvedených v rozsudku, súd dospel k záveru, že
žalobcanepreukázal,žebyporušenieprávnychpovinnostížalovaným,konkrétnenevydaniestavebného
povolenia na prístavbu rodinného domu, užívanie prístavby rodinného domu bez kolaudačného
rozhodnutia, nedodržanie odstupovej vzdialenosti a pod., bolo v príčinnej súvislosti so vznikom požiaru
aškodynahospodárskejbudovežalobcuanahnuteľnýchveciachuskladnenýchvhospodárskejbudove

žalobcu.3. Vyššie uvedený rozsudok napadol žalobca odvolaním, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove
rozsudkom č.k. 8Co/224/2016 - 439 zo dňa 30.10.2017, pričom rozsudok tunajšieho súdu potvrdil
a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Rozsudok tunajšieho súdu č. k. 5C/24/2011-411 zo dňa 21.4.2016 nadobudol právoplatnosť v spojení s
vyššie uvedeným rozsudkom Krajského súdu v Prešove dňa 8.12.2017.

4. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

6. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

7.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

8. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

9. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Rozsudkom č. k. 5C/24/2011-411 zo dňa 21.4.2016 o trovách konania súd rozhodol v zmysle
ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016. V zmysle následne platnej a účinnej
právnej úpravy CSP je však za súčasného stavu potrebné rozhodnúť najskôr o samotnom nároku na

náhradu trov konania, a to podľa pomeru úspechu vo veci, a po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodne
o konkrétnej výške náhrady trov konania vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2
CSP).

11. Zásadným kritériom na priznanie nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP

je miera úspechu tej-ktorej strany vo veci. V predmetnej právnej veci mal plný úspech vzhľadom
na konečný výsledok konania žalovaný, nakoľko žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá.
Ustanovenie § 257 CSP má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami na
dosiahnutie spravodlivosti pre účastníkov konania, avšak jeho aplikácia má vždy výnimočný charakter a
musí zodpovedať i osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu; na strane druhej nesmie bezdôvodne

zasiahnuť neprimerane ani do sféry strany, ktorej inak podľa § 255 ods. 1 CSP patrí nárok na náhradu
trov konania.

12. Dôvody hodné osobitného zreteľa zákon konkrétne neuvádza ani príkladmo. Vzhľadom na
judikatúru, ako aj právnu teóriu sa za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje neprimeraná tvrdosť,

podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti prípadu, zložitosť doposiaľ neriešenej
právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobné pomery strany sporu a
majetkové pomery strany sporu a pod..

13. V danom prípade súd dôvody na postup podľa § 257 CSP nevzhliadol. Treba uviesť, že žalobca

podal žalobu na podklade len pravdepodobnej príčiny požiaru uvádzanej technikom HaZZ zisťujúcim
príčinu požiaru v trestnom konaní, ktorý ju nijako nespochybniteľne v trestnom konaní neustálil, pričom
dokazovaním v tejto veci bola ním uvádzaná príčina, podľa neho „najpravdepodobnejšia“, preukázateľne
vylúčená, pričom podstatná časť dokazovania po podaní znaleckého posudku v tejto veci zo strany
znalca Ing. Michala Mihalíka, PhD. bola ďalej vykonávaná, za príslušného tomu zodpovedajúceho

navyšovania trov, práve pre tvrdošijné odmietanie samotným žalobcom záverov dokazovania v tejto veci
oproti odbornému vyjadreniu technika HaZZ podanému v trestnom konaní.14. Tzv. sudcovské moderačné právo podľa § 257 CSP možno uplatniť napr. charakterom príslušného
konania. V tomto prípade však na základe výsledku konania a celého dokazovania je zrejmé, že
žalobca pred podaním žaloby riadne sa nevysporiadal s tým, aká bola skutočná príčina požiaru,

obmedzil sa iba na záver odborného posudku HaZZ predloženého v trestnej veci, kde bol uvádzaný
na najpravdepodobnejší záver o možnom vzniku požiaru, avšak nie záver náležite preukázaný. Tým,
že žalobca v rámci prípravy žaloby nevenoval dostatočnú pozornosť dôvodu vzniku požiaru a v tomto
kontexte teda ani možnému zavineniu žalovaného a príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a
vznikom škody, v konečnom dôsledku vyvolal spor, ktorý skončil jeho plným neúspechom.

15. V danom prípade vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemožno pre použitie moderačného
práva podľa § 257 CSP vychádzať ani z toho, že žalobcovi ako starobnému dôchodcovi bolo v
tomto konaní priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Totiž v dôsledku zrejmého bezúspešného a
nedôvodného podania žaloby nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby trovy, ktoré mu v
tomto konaní vznikli, znášal, najmä za situácie, že bol v konaní plne úspešný.

16. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd nezistil také okolnosti, ktoré by bolo možné
považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP a preto priznal žalovanému voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania, a to v plnom rozsahu 100 %. O samotnej výške náhrady trov
konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia, a to postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

17. V danom prípade nemožno opomenúť ani trovy štátu, ktoré vznikli v súvislosti s úhradami nákladov
na dokazovanie (svedočné, znalečné) zo štátnych prostriedkov. V zmysle Čl. 4 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP súd s poukazom na hore uvedené dôvody priznal štátu náhradu týchto trov konania
voči vo veci plne neúspešnému žalobcovi, pričom o samotnej výške náhrady trov konania bude taktiež

s ohľadom na Čl. 4 ods. 1 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia, a to postupom podľa §
262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. m/ CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient,
ak tvorí so stranou podľa
§ 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie
so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie
začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.