Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. august 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118212450
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4118212450.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobkyne: O. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. XX, XXX XX R., proti žalovanému: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. D. XX, XXX XX R., o
zrušenie práva spoločného nájmu bytu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.
k. 15C/119/2018-106 zo dňa 30.09.2020 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u
j e a konanie z a s t a v u j e .
Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokom zrušil právo spoločného nájmu žalobkyne a
žalovaného k bytu č. X na T. XX v R. a určil, že byt bude ďalej ako výlučný nájomca užívať žalobkyňa.

Výrokom II. súd rozhodol, že žalobkyňa nie je povinná zabezpečiť žalovanému bytovú náhradu, výrokom
III. uložil žalovanému povinnosť vypratať si z bytu svoje osobné veci do 15 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku a napokon výrokom IV. rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu
trov konania. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou dňa 23.10.2020
domáhalazrušeniaprávaspoločnéhonájmukbytuč.X naT.B.č.XX vR.azároveňžiadalaurčiť,žeona
bude výlučnou nájomníčkou uvedeného bytu a žalovanému bytová náhrada nepatrí. Žalobu odôvodnila

tým, že so žalovaným boli manželia, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra
zo dňa XX.X.XXXX, sporný byt mala pridelený od I. ešte v roku XXXX a počas manželstva so žalovaným
sa stali spoločnými nájomcami. Byt od júla XXXX užíval žalovaný, pretože ona bola nútená pre jeho
správaniezbytuodísťdopodnájmu.Napriektomustálezaňplatínájomnévplnejvýške;žalovanýneplatí
nič a neplatí jej ani výživné na syna. Uviedla, že žalovaný sa počas trvania manželstva i po rozvode
dopúšťal voči nej aj synovi násilia, čo im spôsobovalo fyzické a psychické utrpenie, pričom každodenné

konflikty negatívne vplývali na synovu psychiku. Keďže sa so žalovaným na zrušení spoločného nájmu
nedohodli, žiadala, aby vo veci rozhodol súd. Žalovaný v konaní žiadal, aby súd zrušil spoločný nájom
a byt prednostne pridelil jemu.

2. S podanou žalobou žalobkyňa zároveň žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
žalovanému nariadi do bytu dočasne nevstupovať, znášať výlučné užívanie žalobkyňou a synom

a nepribližovať sa k bytu a k žalobkyni na vzdialenosť bližšiu ako 50 m. Súd uznesením
č. k. 15C/119/2018-32 zo dňa 24.10.2018, právoplatným dňa 15.11.2018, návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel.

3. Po vykonanom dokazovaní súd konštatoval, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX,
ktoré bolo rozvedené rozsudkom č. k. 11P/63/2018-43 zo dňa XX.X.XXXX, právoplatným dňa

XX.XX.XXXX. V tom čase maloletý syn A. D., nar. XX.XX.XXXX, bol zverený do osobnej starostlivosti
matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení ho zastupovať a spravovať jeho majetok a žalovaný bolzaviazaný na výživné v sume 80 eur mesačne. V čase rozhodovania súdu v tomto spore bol syn strán
sporu A. D. už plnoletý. Z pripojených priestupkových spisov Okresného úradu R., odboru všeobecnej
vnútornej správy, súd zistil, že strany sporu iniciovali voči sebe niekoľko priestupkových konaní. Dňa

XX.XX.XXXX podala žalobkyňa na žalovaného trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania zločinu
týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že žalovaný sa mal dopustiť voči nej nevery, počas dlhšieho obdobia nepracoval, žiadnym
spôsobom neprispieval na chod domácnosti, prepadol tzv. gamblerstvu, žalobkyni mal hrubo nadávať,
vulgárne jej vyčítať a obviňovať ju rôznymi výmyslami, čo vyvrcholilo dňa XX.XX.XXXX, kedy vyvolal

slovnú hádku o tom, že syn ho nerešpektuje a neposlúcha. Do hádky sa zapojil i syn, ktorý si v rozčúlení
zlomil malíček a kosti na ruke. Uvedená vec bola odovzdaná na prejednanie Okresnému úradu R., kde
bola vedená pod č. V.-R.-V.-XXXX/XXXXXX a záznamom z XX.XX.XXXX bola odložená.

4. Po vydaní neodkladného opatrenia, ktorým bolo žalovanému uložené nepriblížiť sa k žalobkyni
na vzdialenosť menšiu ako 50 m, žalobkyňa podala na žalovaného oznámenie o priestupku, ktorého

sa mal žalovaný dopustiť tak, že dňa X.X.XXXX mal u žalobkyni zazvoniť, ďalej ju mal opakovane
chodiť pozorovať do zamestnania, vyhľadávať jej blízkosť počas hokejových zápasov. Okresný úrad
R. v konaní vedenom pod č. V.-R.-V.-XXXX/XXXXXX záznamom zo dňa XX.XX.XXXX vec odložil,
pretože skutková podstata priestupku proti občianskemu spolunažívaniu naplnená nebola. Oznámenie
o podozrení zo spáchania priestupku podal i žalovaný na žalobkyňu uvádzajúc, že žalobkyňa mu

odmietla vydať jeho osobné veci, ktoré mala znehodnotiť v pivničných priestoroch. Okresný úrad R.
viedol uvedené konanie pod č. V.-R.-V.-XXXX/XXXXXX a záznamom z X.X.XXXX vec odložil, pretože
dospel k záveru, že konanie žalobkyne nedosiahlo takú intenzitu, ktorá by ohrozila záujem spoločnosti.
Správny orgán zároveň konštatoval, že osobné veci žalovaného boli uložené v čiernych vreciach v
pivničných priestoroch, ale neboli nijako poškodené a znehodnotené, čo v predmetnom spise potvrdzuje

aj úradný záznam zo dňa XX.X.XXXX. Z tohto úradného záznamu ďalej vyplýva, že dňa XX.X.XXXX v
čase o X:XX bola na miesto R., T. XX, vyslaná hliadka, pretože odtiaľ volal žalovaný, že má rozhodnutie
súdu, ktoré spočíva v zákaze vstupu do bytu, a žiada o asistenciu polície s cieľom prevzatia osobných
vecí z bytu; na uvedenej adrese mu otvoril syn, ktorý mu veci dobrovoľne vydal a umožnil mu ich zobrať,
no žalovaný si veci zobrať odmietol.

5. Podľa zmluvy o nájme bytu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX Mesto R. v zastúpení I. R.,
I..W..V.., ako prenajímateľ sa dohodlo so žalobkyňou a žalovaným ako nájomcami na prenájme bytu č.
X nachádzajúceho sa v R. na ulici T. XX na dobu určitú od 1.12.2017 do 30.11.2020. I. R., I..W..V..,
sa na žiadosť súdu k užívaniu bytu vyjadril dňa 16.09.2020 tak, že žalobkyňa v byte býva so synom

A., ktorý aktuálne nastupuje na štúdium na vysokej škole, nájomné platí dlhodobo žalobkyňa riadne
a včas, a tak výlučným nájomcom by mala byť žalobkyňa. Súd žalobe žalobkyne vyhovel s odkazom
na ustanovenie § 685 ods. 1, § 700 ods. 1, § 101 ods. 1,2, § 703 ods. 1, § 705 ods. 1,2,3 a § 712a
ods. 8 Občianskeho zákonníka, pričom mal za preukázané, že stranám sporu za trvania manželstva
vzniklo právo spoločného nájmu bytu, čoho dôkazom je zmluva o nájme bytu zo dňa XX.XX.XXXX,

ktorú strany sporu v postavení nájomcov uzavreli s Mestom R. v zastúpení I. R., I..W..V.. Manželstvo
však bolo rozvedené, a to rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 11P/63/2018-43 zo dňa XX.X.XXXX,
právoplatným dňa XX.XX.XXXX. Po rozvode sa o ďalšom nájme bytu nedohodli, preto žaloba o zrušenie
práva spoločného nájmu bytu bola podaná dôvodne. Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu súd bral na
zreteľ všetky okolnosti v zmysle § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka, t. j. najmä záujmy maloletých detí

a stanovisko prenajímateľa, ale mohol prihliadať aj na okolnosti rozvratu manželstva, sociálne aspekty,
možnosti usporiadania bytových pomerov, kto z manželov sa o nadobudnutie práva spoločného nájmu
pričinil, využitie bytu, záujem plnoletých detí a pod. V danej veci teda rozhodol tak, že žalobe žalobkyne v
celom rozsahu vyhovel a s ohľadom na zistené skutočnosti, predovšetkým na správanie sa žalovaného
vočižalobkyni,berúcdoúvahydôvodyrozvratuvzájomnýchvzťahov,tietosúdposúdilakodôvodyhodné

osobitného zreteľa pre záver, že žalobkyňa nie je povinná zabezpečiť náhradný byt; žalovaný má v
zmysle § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka len nárok na náhradné ubytovanie, resp. prístrešie, čo
však zabezpečené má; sám totiž potvrdil, že má prenajatú jednu miestnosť v byte a za tento podnájom
platí. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 257 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná náhradu

trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd prihliadol na špecifickú povahu tohto
konaniaadospelkzáveru,žezrušeniespoločnéhonájmubytujevzáujmeobidvochstránsporu,pretože
ďalšie spolužitie je vzhľadom na ich vzťahy nereálne, a keďže sa o nájme bytu nedohodli, musel vo veci
rozhodnúť súd; náhradu trov konania preto nepriznal ani jednej zo strán.6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý namietal jeho vecnú
nesprávnosť s tým, že nie je v ňom spomenuté neodkladné opatrenie. Poukázal na nedôvodne podanú

žalobu, na nesprávne skutkové zistenia a aj na nesprávne právne posúdenie. Žiadal preto napadnutý
rozsudok a aj neodkladné opatrenie zrušiť a rozhodnúť, že sa môže kedykoľvek vrátiť do bytu.
Navrhol doplniť dokazovanie CD nosičom s nahrávkou 10 minút, ktoré by sa malo prehrať na hlavnom
pojednávaní, aby bolo rozhodnuté spravodlivo.

7. Vzhľadom na to, že právo spoločného nájmu bytu stranami sporu podľa nájomnej zmluvy trvalo len do
30.11.2020, odvolací súd vyzval žalobkyňu na oznámenie, či trvá na žalobe. Žalobkyňa navrhla požiadať
žalovaného o oznámenie, či on trvá na podanom odvolaní, a uviedla, že podľa novej nájomnej zmluvy je
od 01.12.2020 výlučnou nájomníčkou bytu. Na to žalovaný odvolaciemu súdu oznámil, že na podanom
„návrhu“ (správne „odvolaní“) trvá, aby bola jeho osoba očistená a aby mu bol ako poškodenému
tiež pridelený byt so zmluvou na jeho meno. Po doručení tohto stanoviska žalobkyni, dňa 12.07.2021

žalobkyňa odvolaciemu súdu oznámila, že berie žalobu ako bezpredmetnú späť a žiada priznať náhradu
trov konania. Poukázala na to, že žaloba nebola podaná bezdôvodne a bezpredmetnou sa stala len pre
uplynutie času (dojednanie doby nájmu).

8. Žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasil. Namietal, že neodkladné opatrenie bolo vydané protekčne

a trvá doposiaľ. Žalobkyňa mu neumožnila vyzdvihnúť si jeho osobné veci, nečakala na rozhodnutie
súdu a uzavrela novú nájomnú zmluvu bez jeho mena na I. v R., ktorý sám od seba rozhodol a žalobkyňu
uprednostnil. Byt mal byť totiž pridelený aj jemu, lebo má riadne podanú žiadosť o byt. Žiadal vytýčiť
pojednávanie a podľa dostupných dôkazov rozhodnúť spravodlivo.

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) rozhodujúc o späťvzatí žaloby bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) postupoval v súlade s ustanovením § 370 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého:
(1) Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. (2) Súd späťvzatie žaloby nepripustí,
ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší

rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

10. Pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby odvolací súd vychádzal z toho, že právo disponovať so žalobou
má vo všeobecnosti výlučne žalobca. V tomto prípade žalobkyňa svojím späťvzatím prejavila voči
súdu vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo. Odvolací súd urobil záver, že sú

dané podmienky na pripustenie späťvzatia žaloby, pričom námietky žalovaného v jeho stanovisku
nepovažoval za relevantné. Nebol daný dôvod na pokračovanie v konaní, pretože právo spoločného
nájmubytustránsporuvkonečnomdôsledkuzanikloeštepredrozhodnutímodvolaciehosúduuplynutím
dohodnutej doby dňa 30.11.2020, a skutočnosť, že prenajímateľ uzavrel nájomnú zmluvu na ďalšie
obdobie len so žalobkyňou, nemá už teraz žiadny právny význam pre rozhodnutie o žalobe. Preto

odvolací súd dôvody na pokračovanie v konaní prezentované žalovaným nepovažoval za vážne, a tak
v súlade s citovaným ustanovením procesného predpisu späťvzatie žaloby pripustil, rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a konanie zastavil. Samotné neodkladné opatrenie sa v tejto veci skončí dňom
právoplatného skončenia konania vo veci samej.

11. Vo všeobecnosti platí, že o náhrade trov konania rozhoduje súd na základe pomeru úspechu strany
v spore (§ 255 CSP). Túto zásadu dopĺňa zásada zodpovednosti za zavinenie; ak jedna procesná
strana zaviní zastavenie konania, vzniká jej povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania
(§ 256 CSP). V súvislosti so zastavením konania sa zavinenie posudzuje len z procesného hľadiska,
a nie podľa ustanovení hmotného práva, lebo potom by šlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci

samej a súd by sa po zastavení konania ďalej zaoberal tým, či nárok bol uplatnený dôvodne. Výrok
predmetného uznesenia o zastavení konania v dôsledku absencie podaného odvolania je právoplatný,
a preto z procesného hľadiska bol daný dôvod na aplikáciu ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého
ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Len v
prípade, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom

alebo sčasti priznať (§ 257 CSP).

12. Odvolací súd ustálil, že pri posudzovaní dôvodu späťvzatia žaloby výlučne z procesného hľadiska s
prihliadnutím na obsah spisu bol daný dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, a teda na rozhodnutieo nepriznaní náhrady trov konania protistrane stranou, ktorá procesne zavinila zastavenie konania.
V predmetnom spore žalobkyňa vzala žalobu späť výlučne z dôvodu, že uplynutím dojednanej doby
nájmu došlo ku skončeniu spoločného nájmu bytu, a z toho dôvodu už nebol daný právny dôvod na

pokračovanie v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu bytu. Vzhľadom na to odvolací súd tieto
skutočnosti považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalobkyňa nie je povinná nahradiť
trovy konania žalovanému. V zmysle § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP odvolací súd teda žalovanému
náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania nepriznal.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).