Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. september 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/331/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712209953
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1712209953.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu
JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: MEDIDERMA spol. s
r.o., Dlhá 118, 949 01 Nitra, IČO: 31 415 806, zast.: KOTRUSZ - BENČÍK, s. r. o., Štefánikova 57, 949
01 Nitra, IČO: 47 237 252, proti žalovanému: Geodetika, s.r.o., Robotnícka 4417/9 903 01 Senec, IČO:
35 941 464, zast.: JUDr. Peter Dobrovodský, advokát, Česká 7, 831 03 Bratislava, o zaplatenie ceny

za dielo vo výške 3.038,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Pezinok č. k. 36 Cb/45/2013 - 89 zo dňa 11.03.2015 a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Pezinok č. k. 36 Cb/45/2013 - 89 zo dňa 11.03.2015 v časti náhrady trov konania, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 36 Cb/45/2013 - 89 zo dňa 11.03.2015
zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (prvým výrokom) súd prvej inštancie návrh v celom rozsahu zamietol.
Rozhodol tiež tak (druhým výrokom), že priznal odporcovi (žalovanému) voči navrhovateľovi (žalobcovi)
náhradu trov súdneho konania vo výške 100 %.
V odôvodnení svojho rozhodnutia konajúci súd uviedol, že žalobou zo dňa 07.06.2012, súdu doručenou
dňa 12.06.2012, navrhovateľ žiadal, aby súd deklaroval povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi
peňažnú sumu 3.038,17 eur s príslušenstvom a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh

odôvodnil tým, že navrhovateľ ako zhotoviteľ a odporca ako objednávateľ uzavreli dňa 28.05.2008
Zmluvu o dielo číslo 01-05-28-032, predmetom ktorej bola dodávka a montáž hydroizolácie plochej
strechy bytového domu W. pomocou strešného systému E. na základe cenovej ponuky číslo 8056b zo
dňa 24.04.2008.
Okresný súd Pezinok vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín, Zmluvou o dielo
č. 01-05-28-032, ponukovým rozpočtom, faktúrou č. 28000093, súpisom vykonaných prác Z28032,

Príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 28.05.2008, Znaleckým posudkom č. 9/2009, výsluchom H..
Q. S. U. U. W. ako účastníkom konania a výsluchom Q. E. ako svedka. Po vykonanom dokazovaní ustálil
nasledovný skutkový stav.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné uzavretie zmluvy o dielo podľa § 536 Obchodného zákonníka,
predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa zhotoviť hydroizoláciu na plochej streche bytového domu (§
537 ods. 1 Obchodného zákonníka) a záväzok odporcu za toto dielo zaplatiť odplatu (§ 546 Obchodného

zákonníka). Nebolo tiež sporné zhotovovanie diela. Sporným zostalo vykonanie diela, keď odporca
namietal, že nedošlo k jeho riadnemu ukončeniu a jeho odovzdaniu (§ 554 ods. 1 Obchodného
zákonníka). V zmluve o dielo bol v čl. 9 dohodnutý spôsob odovzdania a prevzatia diela, teda výlučne
týmto dohodnutým spôsobom mohlo dôjsť k odovzdaniu diela a následne v súlade s ustanovením § 548
ods. 1 Obchodného zákonníka by vznikol nárok na cenu za dielo. Navrhovateľ nepreukázal odovzdanie
diela dohodnutým spôsobom, keď nepredložil zápis o priebehu a výsledku preberajúceho konania a

samotný súpis vykonaných prác Z28032 nie je podpísaný odporcom, pričom písomné podanie odporcu
zo dňa 24.02.2009 nie je súčasťou súdneho spisu.Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dielo nie je vykonané riadne, čo je preukázané Znaleckým
posudkom č. 9/2009 a skutočnosť, že dielo nebolo riadne odovzdané, bola podľa záveru súdu prvej
inštancie preukázaná výpoveďou svedka V.. E., ktorý uviedol, že pri odovzdávaní namietal osobe

vykonávajúcej dielo za navrhovateľa vady, ktoré sa následne prejavili nefunkčnosťou diela, a to
neizolovaním priestorov pod strechou od vody.
Navrhovateľ síce odstránil príčiny nefunkčnosti diela, avšak takým spôsobom, že znehodnotil jeho
estetickú funkciu, pričom požiadavku na estetickú funkčnosť diela mal súd prvej inštancie preukázanú
z výsluchu konateľa odporcu a svedka V.. E., ktorí zhodne vypovedali, že tieto vlastnosti boli odporcom

proklamované počas predzmluvného rokovania na výstave D..
Konajúci súd tiež poukázal na záver Znaleckého posudku č. 9/2009, podľa ktorého hydroizolácia nie je
namontovaná v zmysle technologického predpisu výrobcu.
V závere svojho rozhodnutia Okresný súd Pezinok konštatoval, že až po vykonaní diela v súlade
s technologickým predpisom výrobcu a pri splnení všetkých dohodnutých vlastností diela vrátane
estetických, bude dielo riadne ukončené a po spísaní záznamu v zmysle čl. 9 Zmluvy o dielo bude

riadne odovzdané. Keďže k uvedeným skutočnostiam nedošlo, nárok na zaplatenie ceny za dielo v
zmysle ustanovenia § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka nevznikol. Súd preto návrh navrhovateľa ako
predčasný zamietol.
Konajúci súd tiež uviedol, že navrhovateľ žiadal zaplatiť cenu za dielo v celej výške bez zohľadnenia
zaplateného preddavku. Odporca tvrdil zaplatenie preddavku, čo podľa záveru súdu preukázal

Príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 28.05.2008. V zmluve o dielo bolo dohodnuté zaplatenie
preddavku na dielo vo výške 23.000,- Sk. Odporca zaplatil sumu 50.000,- Sk, prostredníctvom V.. E., čo
bola podľa záveru súdu prvej inštancie osoba vykonávajúca predmetné dielo, ktorá riadila ostatné osoby
vykonávajúce dielo. Príjmový pokladničný doklad zo dňa 28.05.2008 je opatrený odtlačkom pečiatky
navrhovateľa s bližším označením pečiatky číslom 5.

Súd mal za to, že V.. E. ako osoba poverená vykonávaním diela a koordinovaním prác na tomto diele,
bol osobou splnomocnenou na prevzatie preddavku na cenu za dielo v zmysle ustanovenia § 15 ods.
1 Obchodného zákonníka. Odporca preto účinne čiastočne splnil svoj záväzok zaplatiť cenu za dielo v
rozsahu 1.659,70 eur (pôvodne 50.000,- Sk).
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež konštatoval, že svedok p. E. si síce nepamätá

na odovzdávanie peňažných prostriedkov V.. E., čo však s ohľadom na časový odstup považuje za
prirodzené.
Súd prvej inštancie mal za to, že navrhovateľ relevantným spôsobom nespochybnil nemožnosť opatriť
listinu odtlačkom pečiatky navrhovateľa, keď sa bránil tým, že ide o staré vyhotovenie pečiatky, ktorú v
predmetnom čase už nepoužíval.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p.
tak, že plne úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania vyjadrenú percentom, keď tento bol v
spore plne úspešný.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca

(navrhovateľ), ktorý uviedol, že konajúci dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a danú vec nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie tiež neúplne zistil
skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností.
Vtejtosúvislostiodvolateľ-žalobcapoukázalnačl.46ods.1ÚstavySRačl.36ods.1Listinyzákladných
práv a slobôd upravujúce právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré

jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Uvedené korešponduje s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. ako aj s judikatúrou Ústavného súdu SR.
Žalobca zdôraznil, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa náležitosti predpísané zákonom,
ktoré má obsahovať odôvodnenie rozsudku tak, aby bolo jasné, zrozumiteľné a preskúmateľné. Súd

prvej inštancie sa v odôvodnení obmedzil výlučne na zhrnutie výpovedí účastníkov, citáciu niektorých
zákonných ustanovení a konštatovanie toho, čo sa podľa obsahu návrhu, písomných vyjadrení
žalovaného, výpovedí a prednesov podaných v priebehu konania udialo. Súd však neuviedol, ako
dôkazy vyhodnotil, akými úvahami sa riadil pri ich hodnotení a z akého dôvodu dospel k záveru, že
návrhjepotrebnýzamietnuť.OkresnýsúdPezinokvšakvrámcihodnoteniadôkazovžiadnymspôsobom

neprihliadol na vyjadrenie žalobcu, či už v ústnej alebo písomnej forme. Jeho rozhodnutie sa preto javí
ako jednostranné a nepresvedčivé.Pochybenie súdu vidí odvolateľ predovšetkým v tom, že jeho rozhodnutie je založené na mylnej
interpretácii skutkových okolností prípadu, ktorá nezodpovedá logickému časovému sledu udalostí
daného právneho vzťahu.

Odvolateľ zdôraznil, že žalobca predmetné dielo vykonal a odovzdal žalovanému, ktorý ho prevzal,
pričom za jeho vyhotovenie nezaplatil ani euro.

3. Odvolateľ má za to, že navrhovateľ (žalobca) hodnoverne a v dostatočnom rozsahu preukázal, že
došlo k odovzdaniu a prevzatiu diela. V tejto súvislosti dal do pozornosti odvolacieho súdu predovšetkým

výpoveď štatutárneho zástupcu žalovaného na pojednávaní konanom dňa 10.03.2014, kedy na priamu
otázku, čo sa dialo potom, ako bolo dielo vykonané, odpovedal: „Po tom, ako boli fólie nalepené, V.. E.
s bratom toto prebrali, ja som pri tom nebol, keď to preberali...“
Odvolateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že zmluvné strany si splatnosť ceny diela a vznik nároku na
jeho zaplatenie dohodli nie v čl. 9 Zmluvy o dielo, ako uvádza súd prvej inštancie, ale v čl. 7 Platobné
podmienky. V zmysle tejto dohody bol žalobca oprávnený vyúčtovať žalovanému cenu diela po splnení

dodávky, tzn. už okamihom dodania diela žalovanému.
Odvolateľ - žalobca má za to, že dokument Zmluva o dielo č. 01-05-28-032 - Výzva na odstránenie
záručných vád zo dňa 24.02.2009 jednoznačne potvrdzuje, že žalovaný prevzal vykonané dielo za
podmienok dohodnutých v zmluve o dielo.
V ďalej časti svojho odvolania žalobca uviedol, že žalovaným predložený znalecký posudok nepovažuje

za smerodajný z dôvodov, ktoré v konaní už uviedol (napr. znalec porovnával dva technologicky odlišné
systémy hydroizolácie, použil nesprávnu metodiku k systému E. a pod.). Podľa odvolateľa sa javí
nanajvýš zaujímavé, že znalec vôbec nevykonal obhliadku priestorov (byt, terasa), ktoré mali byť
zatečené.
V závere odvolateľ vyjadril svoj názor, že strešná izolácia je plne funkčná a plní svoju technickú ako i

estetickú funkciu. Žalovaný v konaní nepreukázal nefunkčnosť strešnej izolácie, nepreukázal zatekanie
do spodného bytu, nepreukázal prípadné dodatočné opravy inou osobou, či akýkoľvek vznik škody.
Žalovaný dielo prevzal, užíval ho a následne speňažil predajom, pričom za jeho vykonanie žalobcovi
nikdy nezaplatil.
Čo sa týka údajného vyplatenia preddavku vo výške 1.659,70 eur (50.000,- Sk), žalobca odmietol prijatie

akékoľvek čiastkovej úhrady od žalovaného, pričom zdôraznil, že uvedená suma 50.000,- Sk nemá
žiadne logické zdôvodnenie, nakoľko dohodnutá záloha bola vo výške 23.000,- Sk a v žiadnom prípade
nebolo hodnoverne preukázané jej vyplatenie.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle
ustanovenia § 220 O. s. p. zmenil alebo aby napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 221 O. s. p.

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie sa v zákonom stanovenej lehote v časti rozhodnutia o priznaní
náhrady trov konania odvolal žalovaný, ktorý uviedol, že v konaní uplatnil náhradu trov konania a
právneho zastúpenia spolu vo výške 899,96 eur. Vo vyhotovení rozsudku sa však uvedená suma nikde

nenachádza a tak žalobca ako povinný nemá vedomosť o jej výške ani o mieste, kam a v akej lehote
má trovy konania zaplatiť.
Žalovaný (odporca) preto žiadal, aby odvolací súd predmetný rozsudok v časti výroku o trovách
konaniach zmenil tak, že odporca je povinný do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 899,96 eur na účet Advokátskej kancelárie vedený v I. O.

U.. W.., pod č.: XXXXXXXXXX/XXXX.

5. Sporovým stranám boli riadne doručené odvolania protistrany, žalovaný ani žalobca však možnosť
zaujať k nim písomné stanovisko nevyužili a k veci sa ďalej nevyjadrili.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok -
ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolaní a po oboznámení sa s dokladmi tvoriacimi obsah spisu dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok je preto potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

7. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových

tvrdení protistrany, a sudcovskej koncentrácie konania, ak by boli v neprospech strany.

8. Základom argumentácie súdu prvej inštancie, ktorý návrh žalobcu (navrhovateľa) zamietol s tým,
že je predčasne podaný, keďže sporným zostalo vykonanie diela, pričom písomné podanie, na ktoré
poukazoval počas konania žalobca, t. j. podanie zo dňa 24.02.2009, ktoré malo preukázať prevzatie

diela žalovaným, nie je súčasťou súdneho spisu.
Okresný súd Pezinok ďalej uviedol, že navrhovateľ síce odstránil príčiny nefunkčnosti diela, avšak takým
spôsobom, že znehodnotil jeho estetickú funkciu, čo mal preukázané z výsluchu konateľa odporcu a
svedka V.. E..
Súd prvej inštancie mal tiež za to, že navrhovateľ žiadal zaplatiť cenu za dielo v celej výške bez
zohľadnenia zaplateného preddavku, keď súd prvej inštancie dospel k záveru, že odporca zaplatil

sumu 1.659,70 eur (pôvodne 50.000,- Sk) prostredníctvom V.. E., čo bola osoba vykonávajúca
predmetné dielo, ktorá riadila ostatné osoby vykonávajúce dielo, preto v zmysle ustanovenia § 15 ods.
1 Obchodného zákonníka bola osobou splnomocnenou na prevzatie preddavku na cenu za dielo.

9. Odvolateľ - žalobca v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť a jednostrannosť rozsudku, keď konajúci

súd síce vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré v rozsudku zrekapituloval, nevysporiadal sa však s
tvrdeniami žalobcu, preukazujúcimi oprávnenosť nároku na zaplatenie ceny za dielo a spochybňujúcimi
zaplatenie zálohy, t. j. preddavku.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu v súvislosti so zamietnutím žaloby zo strany súdu prvej inštancie z

dôvodu jej predčasnosti, je rozsudok súdu prvej inštancie nezrozumiteľný a nepreskúmateľný. Napriek
tomu, že konajúci súd vykonal rozsiahle dokazovanie, v odôvodnení vykonané dôkazy nevyhodnotil
zrozumiteľne, nezaoberal sa dôkladne zákonnými predpokladmi dôvodnosti pohľadávky uplatnenej
žalobcom, keď dostatočne jasne a presvedčivo neuviedol, ako vyhodnotil argumentáciu žalobcu,
prezentovanú v priebehu súdneho konania.

11. Z obsahu spisu je nesporné, že žalobca vo svojom písomnom podaní označenom ako vyjadrenie k
odporu zo dňa 05.02.2013 (konajúcemu súdu doručenému dňa 07.02.2013), poukázal na skutočnosť,
že až dňa 03.03.2009 mu bol doručený od odporcu list s názvom „Zmluva o dielo č. 01-05-28-032 -
Výzva na odstránenie záručných vád zo dňa 24.02.2009“. Rovnako je nesporné, že na č. l. 50 spisu

súdu prvej inštancie v zápisnici o pojednávaní zo dňa 10.03.2014 je uvedené, že predstúpil právny
zástupca navrhovateľa, ktorý uviedol, že dielo bolo dodané riadne, bolo odovzdané, pričom vady neboli
reklamované bez zbytočného odkladu. Odporca dielo podľa vlastného listu z 24.02.2009 prevzal.
Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku na č. l. 7 konštatuje, že písomné podanie odporcu zo dňa
24.02.2009 nie je súčasťou súdneho spisu, z čoho je zrejmé, že nepostupoval v súlade s ustanovením §

43 ods. 1 v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku,
keď účastníka nevyzval, aby toto neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil.
Podľa názoru odvolacieho súdu teda možno prisvedčiť argumentácii žalobcu - odvolateľa, že súd prvej
inštancie jednostranne posúdil predložené doklady a tvrdeniami žalobcu sa dostatočne nezaoberal.
Nie bez významu je skutočnosť, že žalobca na tento list opakovane poukazuje, pričom uvádza, že z jeho

textu vyplýva, že dielo bolo odporcovi riadne odovzdané.

12. Nie bez významu je skutočnosť, že predmetný list zo dňa 24.02.2009 je prílohou odvolania žalobcu.
Rovnaká skutočnosť vyplýva aj z č. l. 53 spisu súdu prvej inštancie, kde v zápisnici z pojednávania je
uvedené, že na otázku právneho zástupcu navrhovateľa konateľ odporcu uviedol, že po tom, ako bolo

dielo vykonané, t. j. po tom, ako boli fólie nalepené, V.. E. s bratom toto prebrali.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že tak, ako je povinnosťou zhotoviteľa dielo vykonať a odovzdať
objednávateľovi,rovnakojepovinnosťouobjednávateľariadneponúknutéplnenieprevziať,pričomnárok
na cenu vzniká vykonaním diela.
Žalobca v odvolaní tiež uviedol, že žalovaný dobre vedel, že dielo v deň preberacieho konania prevzal,

pričom v zmysle Zmluvy o dielo čl. 7 bod 3 mal do troch dní potvrdiť a vrátiť súpis vykonaných prác.
Žalobca v konaní uviedol, že súpis vykonaných prác a zápis z preberacieho konania si žalovaný prevzal
s tým, že podpísaný zápis spätne vráti žalobcovi do troch dní. To sa nestalo a žalovaný napriek tomu,
že dielo prevzal a začal ho užívať, predmetný zápis žalobcovi nikdy podpísaný nevrátil.Odvolací súd poukazuje na komentár Obchodného zákonníka, Tretie vydanie, autorov Q. V. a kolektív,
kde sa uvádza nasledovné: „V podnikateľskej praxi sa obvykle v zmluvách o dielo využíva inštitút
zápisnice o odovzdaní predmetu diela pre splnenie záväzku zo zmluvy o dielo, pre platnosť ktorej sa

vyžadujesignovanieobidvomazmluvnýmistranami.Privyužitítohtoinštitútubyzmluvnéstranyvzáujme
právnej istoty mali v zmluve dohodnúť následne aj postup obdobný tomu, ktorý sa aplikuje pri zápisnici
vyhotovenej ex lege (§ 555 ods. 4). V prípade absencie dohody o takomto postupe, zostáva otázkou
posúdenia možnosti použitia analógie (§ 853 OZ), pri extenzívnej interpretácii dispozície právnej normy
uvedenej v § 554 ods. 4, nielen pre prípad neprítomnosti objednávateľa na odovzdanie a prevzatie

predmetu diela, ale aj pre prípad odmietnutia podpísania zápisnice bez odôvodnenia takéhoto postupu
(zaprotokolovanie vád, plnenia a pod.). Postup per analogiam legis s extenzívnou interpretáciou sa
môže aplikovať, podľa názoru autorov, v prípadoch, kedy dochádza k zneužitiu postupu dohodnutého v
zmluve a k bezdôvodnému odopieraniu podpísania zápisnice o odovzdaní predmetu diela s následkami
vo väzbe predovšetkým na splatnosť ceny za dielo (§ 548 ods. 1).“

13. Súd prvej inštancie v rozsudku ďalej konštatoval, že žalobca odstránil príčiny nefunkčnosti diela,
avšak takým spôsobom, že znehodnotil estetickú funkciu diela, pričom požiadavku na estetickú
funkčnosť diela má súd preukázanú z výsluchu konateľa žalovaného a svedka V.. E..
Tu je potrebné uviesť, že ak objednávateľ prevezme dielo s vadami a požiada zhotoviteľa o ich
odstránenie, platí pre neho primerane ustanovenie § 439 ods. 1, teda objednávateľ má právo nezaplatiť

časť ceny diela v rozsahu jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené. Podľa tvrdenia žalobcu
však žalovaný rozsah vykonaných prác ani estetickú funkciu diela relevantným spôsobom nenamietal.

14. Odvolací súd sa rovnako nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý mal za to, že V.. E. ako
osoba poverená vykonávaním diela a koordinovaním prác na tomto diele, bol osobou splnomocnenou

na prevzatie preddavku na cenu za dielo podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Na č. l. 51 (zápisnica z pojednávania) je pri výpovedi konateľa žalobcu H.. Q. S. uvedené, že jeho firma
nastúpila na práce ešte pred zaplatením zálohy vo výške 25.000,- Sk, ktorá nebola zaplatená, aj keď
bola dohodnutá. Konateľ žalobcu zásadne nesúhlasil s tvrdením o vyplatení sumy a chcel doplniť, že
išlo o V.. Q. E. a nie o V.. E., tento bol majster na stavbe a nebol oprávnený preberať peniaze.

Tento zrejmý nesúlad v identifikácii osoby V.. E. U. V.. E. súd prvej inštancie neobjasnil.
Rovnako sa súd nevysporiadal s obranou žalobcu, že na Príjmovom pokladničnom doklade je uvedené
prijatie sumy 50.000,- Sk, pričom podľa zmluvy o dielo bola dohodnutá záloha 23.000,- Sk ako aj s
tvrdením žalobcu, že otlačok pečiatky uvedenej v časti organizácia, nie je identický s otlačkom pečiatky,
akú používala spoločnosť v čase realizácie zmluvy o dielo, nakoľko je na nej uvedené staré logo.

Žalobca za účelom preukázania realizácie tejto platby v rámci dokazovania navrhol, aby žalovaný
predložil výdavkový pokladničný doklad zodpovedajúci príjmovému pokladničnému dokladu, a teda
údajnej úhrade sumy 50.000,- Sk (1.659,69 eur), spolu s originálom príjmového pokladničného dokladu
a pokladničnú knihu za rozhodné obdobie, t. j. obdobie, v ktorom údajne došlo k úhrade zálohy na cenu
diela.

Toto dokazovanie však súd prvej inštancie nerealizoval.

15. Zo zápisnice o pojednávaní, konanom dňa 23.06.2014, je zrejmé, že ako svedok sa pojednávania
zúčastnil a vypovedal V. Q. E., ktorý uviedol, že na listine na č. l. 23, t. j. na príjmovom pokladničnom
doklade sa nenachádza jeho podpis a túto listinu nespoznáva.

Na otázku, či vyplácal nejaké peniaze v súvislosti s predmetnou zákazkou, pán E. výslovne uviedol: „V
súvislosti s touto zákazkou nie.“
Je tiež potrebné podčiarknuť, že podľa zmluvy o dielo práce pre fakturačné účely preberá V.. D. E.,
pričom na Príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 28.05.2008 je uvedený V.. E. a vypočutý bol V.. Q.
E.. Tieto nezrovnalosti v označení osoby súd prvej inštancie neodstránil a nevysvetlil.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že prvoinštančný súd sa dostatočne
nevysporiadal so všetkými skutočnosťami relevantnými pre rozhodnutie veci. Odvolací súd poukazuje
na to, že základné právo na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným
a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre

jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Nevysporiadanie sa s takýmito pre rozhodnutie
podstatnými skutočnosťami je porušením práva na spravodlivý súdny proces, v rámci ktorého majú
strany právo na riadne, zrozumiteľné, vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia.17. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,
č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje

rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

18. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá § 157 ods. 2

O.s.p., platnému a účinnému v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, (po zmene právnej úpravy od
01.07.2016 ust. § 220 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok „ďalej len „CSP“), keď sa súd
dôkladne nezaoberal tvrdeniami žalobcu, námietkami žalovaných a v časti, v ktorej mal stručne, jasne
a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil, napadnutý rozsudok riadne

neodôvodnil. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal

ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

19. Súd prvej inštancie mal pritom v súlade s § 132 O.s.p., (po zmene právnej úpravy od 01.07.2016
podľa § 191 CSP) vykonané dôkazy vyhodnotiť každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti

a starostlivo prihliadnuť na všetko, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli strany.
Vyhodnotenie dôkazov mal následne odôvodniť tak, aby odôvodnenie napadnutého rozsudku bolo
presvedčivé a zaoberalo sa všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej.
Jednotlivé časti odôvodnenia a ich obsahová (materiálna) náplň nezakladá v súhrne jeho zrozumiteľnosť
a všeobecnú interpretačnú presvedčivosť.

20. Vzhľadom na vyššie uvedený nesprávny procesný postup, súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi
uskutočniťjemupatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces,
odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 2 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

21. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2221/2007 súd musí nielen rešpektovať právo,
ale aj jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým
nástrojom spravodlivosti nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky
aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou.

22. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude jednoznačne a s ohľadom na argumentáciu
žalobcu posúdiť otázku vzniku jeho nároku na zaplatenie ceny za dielo, ustáliť ako bolo vykonané a
odovzdané dielo, posúdiť možnú existenciu vád a splnenie notifikačnej povinnosti zo strany žalovaného
ako aj otázku odstránenia vád s odkazom na tvrdenie žalobcu, že strešná izolácia je plne funkčná a plní

svoju technickú ako i žalovaným namietanú estetickú funkciu.
Úlohou súdu prvej inštancie bude taktiež dostatočne odôvodniť, ako sa vysporiadal so skutočnosťami
uvedenými v bodoch 14 aj 15 rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré sa týkajú spochybnenia dôkazov o
zaplatení preddavku zo strany žalovaného.
Súd prvej inštancie bude postupovať v naznačenom smere a viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu odstráni vytknuté nedostatky a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiada so všetkými
relevantnými námietkami a tvrdeniami strán. Svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo kritéria
zakotvené v § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku.23. Podľa § 389 ods. 2 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej
miere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces,aktentonedostatoknemožnonapraviťvkonaní

pred odvolacím súdom.
Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

24. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd odvolaním žalobcu a žalovaného (v časti náhrady trov
konania) napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, odvolanie
žalovaného v časti náhrady trov konania je právne irelevantné.
Odvolací súd však považuje za potrebné poukázať na súdom prvej inštancie citované ustanovenie § 151
ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie,

podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov,
prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto
rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

25. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).