Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. august 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoCsp/37/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519204393
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:1519204393.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a
členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00585441, zastúpeného
Advokátkou kanceláriou FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie
8/A, IČO: 37928422 proti žalovanému: Q. Y., G.. XX.X.XXXX, K. Z. C. O., P. XXX, o zaplatenie 88,53 eur

s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 10Csp/1/2020-69
zo dňa 10.6.2020

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom rozhodol v tomto znení:
I. Žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. N e p r i z n á v a žiadnej zo strán sporu právo na náhradu trov konania.

2. Predmetom konania je žaloba žalobcu doručená súdu prvej inštancie na zaplatenie sumy vo výške
88,53 eur istiny s príslušenstvom, ako aj na náhradu trov konania z dôvodu, že žalobca so žalovaným
uzatvoril poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX J. V. XX.XX.XXXX s dohodnutým štvrťročným spôsobom
plateniaročnéhopoistného.Žalovanýsadostaldoomeškaniasplatboupoistného,čímdošlokporušeniu

jeho zmluvnej povinnosti. Podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov má
poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného do konca príslušného poistného obdobia, t. j. 2.11.2016
vo výške 88,53 eur. Pre výpočet dlžného poistného pritom platí nasledovný vzorec: (ročné poistné / 360)
x počet dní ručenia do dátumu zániku poistenia. Žalobca vypočítal dlžné poistné nasledovne: (151,04/
360 ) x 211 dní (od 01.04.2016 do 02.11.2016) = 88,53 eur. V prípade, že poistné nebolo zaplatené

včas alebo v správnej výške, má poisťovateľ nárok na úrok z omeškania. Nakoľko sa v danom prípade
žalovaný dostal do omeškania s platbou poistného, žalobca si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania z
dlžnej sumy podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v spojení s
ustanovením § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to vo výške 5,00 % ročne od 3.11.2016.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil z dôvodu premlčania nároku v znení učineného zdôvodnenia.

4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia s odkazom na naplnenie procesných
podmienok v zmysle § 177 ods. 2 CSP, ako aj § 297 CSP, keďže ide o pohľadávku jednoduchého
právneho posúdenia veci a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,00 eur, súd prvej
inštancie vec po právnom posúdení dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný a to z dôvodu

dôvodne vznesenej námietky premlčania s tým, že právny vzťah medzi stranami sporu súd posúdil v
zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenúprevádzkou motorového vozidla a to ust. § 9 ods. 4 citovaného zákona a keďže mal za to, že žalovaný
neuhradilčasťpoistnéhovovýškelehotnéhopoistnéhovdeňsplatnosti1.4.2016,poistnázmluvazanikla
podľa § 9 ods. 4 citovaného zákona do jedného mesiaca od dátumu splatnosti, teda k 1.5.2016 (pozri

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Obdo/22/2007). Preto žalobcovi vznikol nárok na
pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo podľa § 11 ods. 11 citovaného
zákona v platnom znení ku dňu zániku poistenia. Premlčacia doba začala plynúť 2.5.2016 a uplynula
2.5.2019, pričom žalobca podal žalobu na súde 13.9.2019, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že pri uvedenom dohodnutom platení poistného dochádza k zániku
poistenia do jedného mesiaca od dátumu splatnosti jednotlivej splátky poistného. Žalobca v konaní
nepreukázal iné dojednania v poistnej zmluve a okrem poistky a oznámenia o zániku pre nezaplatenie
poistného nedoložil žiadne listinné dôkazy, z ktorých by vyplývali iné dojednania, ako sú uvedené v
predloženej poistke. Za daného dôkazného stavu súd dospel k záveru, že žalovaný sa v súlade s
ustanovením § 100 a 101 Občianskeho zákonníka dôvodne dovolal premlčania nároku žalobcu na

zaplatenie poistného do dňa zániku poistnej zmluvy, ktorá zanikla k 1.5.2019. Tým, že žalobca podal
žalobu na súde až 13.9.2019, podal ju po uplynutí premlčacej doby a preto na námietku žalovaného o
premlčaní nároku súd prihliadol a žalobu zamietol.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP s odkazom na § 255 ods.

1 CSP.

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca. Uplatnil odvolacie dôvody podľa
§ 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP a dôvodil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Mal za to, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s otázkou dátumu zániku
poistenia a tým aj dňom začatia plynutia premlčacej lehoty, nakoľko žalobca a žalovaný si v poistnej
zmluve zo dňa XX.X.XXXX Č.. XXXXXXXXXX dojednali začiatok poistenia na deň 1.1.2016, s ročným
poistným vo výške 151,04 eur/platené štvrťročne a preto žalovaný mal hradiť poistné v štvrťročných

splátkach splatných vždy k 1.1., 1.4., 1.7. a 1.10. príslušného poistného obdobia a keďže žalovaný
uhradil prvú štvrťročnú splátku poistného, t.j. mal uhradené poistné do 31.3.2016, do omeškania sa
dostal až úhradou druhej štvrťročnej splátky, splatnej dňa 1.4.2016 a preto zánik poistenia nastal
uplynutím prvého mesiaca od splatnosti poslednej štvrťročnej splátky v súlade s ust. § 9 ods. 4 zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v

znení neskorších predpisov a preto za príslušné poistné obdobie od 1.1.2016 do 31.12.2016 vychádzala
splatnosť poslednej splátky na 1.10.2016 so zánikom poistenia dňa 1.11.2016, pričom žalovaný nijakým
spôsobom nerozporoval dátum zániku poistenia, ide o skutkové tvrdenia nesporné a to aj s poukazom
na čl. IV. ods. 10 Všeobecných poistných podmienok, kde sa uvádza, že v prípade platenia poistného
formou štvrťročnej alebo polročnej splátky poistného poistenie zanikne nezaplatením zostávajúcej časti

poistného do jedného mesiaca od splatnosti poslednej dohodnutej štvrťročnej alebo polročnej splátky
poistného v rámci príslušného poistného obdobia, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve
dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov.
Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty. Keďže žalobca a žalovaný si dojednali úhradu
ročného poistného v štvrťročných splátkach, poistenie zaniklo až prvý mesiac po splatnosti poslednej

splátky splatnej 1.10.2016, t.j. zánik poistenia nastal dňa 1.11.2016 a to aj s poukazom na uznesenie
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 11Co/155/2016 zo dňa 1.12.2017 a preto nárok na poistné nemôže
byť premlčaný, keďže žaloba vo veci bola podaná na súd dňa 13.9.2019, t.j. pred uplynutím premlčacej
doby, ktorá začala plynúť dňa 2.11.2016. Vzhľadom k tomu navrhoval, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.
1CSPacontrariovrozsahuvyplývajúcomzust.§379CSPa§380ods.1,2CSPzhľadiskauplatnených
odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je dôvodné.10. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu odvolací súd vychádzal z
uplatnených odvolacích dôvodov žalobcu podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP, t.j. že konanie má

inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom

postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, t.j. vadami konania podľa §
365 ods. 1 písm. d/ CSP sú iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia, s výnimkou tých,
ktoré sú uvedené v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP a kde patrí aj nepreskúmateľnosť odôvodnenia
rozhodnutia.

12. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou

nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu,
keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov
alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne

vierohodnosti.

13. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho

predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

14. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonané dôkazy dôsledne nevyhodnotil v zmysle
ust. § 191 a nasl. CSP účinného v čase jeho rozhodovania a vec nesprávne právne posúdil, čo sa týka
uplatnenej námietky premlčania, čím je odvolanie žalobcu v celom rozsahu dôvodné.

15. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok,
prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžka poistného obdobia a splatnosť poistného
určujú všeobecné poistné podmienky.

16. Odvolací súd poukazuje na to, že ak si účastníci zmluvy upravili spôsob platenia v štvrťročných

splátkach, je takáto dohoda jednoznačne na prospech poisteného, pretože znamená rozloženie
povinnosti splatiť sumu ročného poistného v rovnakých, obnosom menších sumách, čo prispieva k
istému, časovo vyrovnanému rozloženiu nákladov, ktoré je poistenec povinný za príslušný rok zaplatiť.

17. Poistná zmluva je osobitným zmluvným typom, ktorý je upravený v § 788 a nasl. Občianskeho

zákonníka (ďalej len „OZ“) a patrí k odplatným typom zmlúv.

18. Podľa § 788 ods. 1 OZ sa poistnou zmluvou poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

19. Poistná zmluva je teda synalagmatickou zmluvou a zánik poistnej zmluvy pre nezaplatenie poistného
je logickým vyústením situácie, ak si poistník neplní svoju základnú povinnosť platiť poistné v súlade s
uzavretou poistnou zmluvou.20. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. poistenie zodpovednosti zanikne, ak poistné nebolo
zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve

dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím
tejto lehoty.

21. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

22. Odvolací súd uvádza, že zákon č. 381/2001 Z. z. nerieši osobitne prípad zániku pre nezaplatenie
splátky poistného, avšak vzhľadom na to, že výška poistného sa stanovuje s ohľadom na určité
časové obdobie (poistné obdobie, resp. poistnú dobu), počas ktorého sa poistiteľ zaväzuje poskytovať
dohodnutú poistnú ochranu, ako aj vzhľadom na zásadu uvedenú v § 565 OZ je zrejmé, že lehota podľa

§ 9 ods. 4 začína plynúť okamihom, kedy je splatné celé poistné za príslušné poistné obdobie, resp.
poistnú dobu.

23. Predpokladmi zániku poistenia pre neplatenie poistného podľa citovaného zákona sú splatnosť
poistného a nezaplatenie poistného ani v dobe jedného mesiaca po splatnosti poistného (okrem, ak v

zmluve bola dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia). Poistenie pritom zaniká naplnením uvedených
predpokladov a teda k zániku poistenia sa nevyžaduje žiadna ďalšia právna skutočnosť. Účastníci
poistného vzťahu môžu dohodnúť platenie poistného pevnou sumou za poistné obdobie dohodnuté v
poistnej zmluve. Poistné ja však možné platiť aj v splátkach dohodnutých v poistnej zmluve. Poistné
je splatné, pokiaľ v zmluve nebolo dohodnuté inak, prvého dňa poistného obdobia. Ak je dohodnuté

platenie poistného v splátkach, môžu účastníci pre prípad nezaplatenia niektorej z nich dohodnúť aj
tzv. stratu výhody splátok. Z uvedeného je zrejmé, že je potrebné rozlišovať pojmy poistné, splatnosť
poistného a spôsob platenia poistného.

24. Nakoľko v danom prípade bolo dohodnuté ročné poistné (a len jeho splatnosť bola dohodnutá

v splátkach), nezaplatenie poistného sa neviaže na nezaplatenie jednej zo splátok, ako sa mylne
domnieva žalovaný, ale na nezaplatenie celého ročného poistného. V praxi to znamená, že pokiaľ
žalovaný nezaplatil niektorú zo splátok dohodnutého ročného poistného, zánik poistenia podľa § 9 ods. 4
zák. č. 381/2001 Z.z. sa neodvíja od tejto jednej splátky, ale sa odvíja od nezaplatenia poslednej splátky
v tomto poistnom období, teda ak išlo o ročné poistné, až uplynutím poslednej splátky z tohto ročného

obdobia.

25. Keďže súd prvej inštancie sa nedôsledne vysporiadal so skutkovým stavom veci a vec nesprávne
právne posúdil, čo sa týka uplatnenej námietky premlčania odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/
CSP s odkazom na § 391 ods. 1 CSP zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že podľa § 391 ods. 3 CSP uložil súdu prvej
inštancie ako má vo veci ďalej postupovať a za účelom ustálenia rozhodovacej praxe súdov, poukazuje
v danom spore aj na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 11Co/155/2016, pričom súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

26. V zmysle § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).