Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. august 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219203087
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4219203087.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu
JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: X. T., nar.
XX.XX.XXXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno,
dieťa rodičov: S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. 7, W. R., S. republika, a H. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. XX/XX, V., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému

dieťaťu, o odvolaní matky dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 31.októbra 2019
č.k. 9P/165/2019-42, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských

práv a povinností k maloletému dieťaťu zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z
účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 1, § 2 ods. 1,2 CMP, ust.
§ 9 CSP, § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, čl. 1 ods. 1 písm.
a), b), ods. 2, čl. 8 ods. 1,2 nariadenia Brusel IIa, ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho
dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na obsah návrhu matky doručený súdu dňa
09.09.2019, ktorým sa domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Žiadala, aby súd rozhodol tak, že maloleté dieťa zveruje do jej osobnej starostlivosti a otca maloletého
dieťaťa zaväzuje prispievať na jeho výživu vo výške 200,- eur k rukám matky. Zároveň žiadala upraviť
aj styk otca s maloletou dcérou.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že otec maloletého dieťaťa dňa 28.10.2019 doručil súdu uznesenie
Okresného súdu v Novom Jičíne č.j. 11Nc 35/2019-12 zo dňa 16.09.2019, ktorým uznesením zamietol
návrh otca maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia. Okresný súd v Novom Jičíne
mal za to, že na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je podľa miesta
jeho obvyklého pobytu príslušným súdom. Dôvodil tým, že maloleté dieťa malo pred vycestovaním na
územie Slovenskej republiky obvyklý pobyt v Českej republike. Zároveň však v uznesení uviedol, že o

tom či došlo k neoprávnenému premiestneniu maloletého dieťaťa matkou, je oprávnený rozhodovať súd
Slovenskej republiky, na území ktorej sa maloleté dieťa fyzicky nachádza. V tejto súvislosti poukázal
na článok 12 Haggskeho dohovoru. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno zo dňa
30.09.2019 súd prvej inštancie zistil, že matka s maloletým dieťaťom odišla z Českej republiky bez
súhlasu otca maloletého dieťaťa. Otec maloletého dieťaťa podal na Okresný súd Bratislava I návrh
na nariadenie návratu maloletého dieťaťa do krajiny pôvodu, skutočnosť ktorú oznámil Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Komárno dňa 23.09.2019. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno zastal
názor, že príslušné na konanie vo veci sú súdy v Českej republike, a preto navrhol konanie zastaviť.4. Konštatoval, že vzhľadom na výskyt medzinárodného prvku v pobyte účastníkov konania bolo
potrebné skúmať jeho právomoc nielen podľa ustanovení CSP, CMP a zákona č. 97/1963 Zb. o

medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZMPS“), ale
aj podľa nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v
manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „Nariadenie“). Poukazujúc
na znenie článku 8 ods. 1 Nariadenia konštatoval, že právomoc slovenského súdu v tomto konaní by
bola daná v takom prípade, keby maloleté dieťa malo obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. V

tejto súvislosti zdôraznil, že maloleté dieťa sa od narodenia až do augusta 2019, t.j. do vycestovania na
územie Slovenskej republiky zdržiavalo na území Českej republiky. Vychádzajúc z uvedeného dospel
k záveru, že maloleté dieťa je začlenené do sociálneho a kultúrneho prostredia v Českej republike, a
preto má aj obvyklý pobyt v tomto štáte, čím je daná právomoc českých súdov.

5. V konaní tiež skúmal, či si nemôže založiť právomoc na rozhodnutie vo veci úpravy rodičovských

práv a povinností k maloletému dieťaťu v zmysle článku 9,10 a 12 nariadenia Brusel IIa, keď z článku
8 ods. 2 nariadenia vyplýva, že článok 8 ods. 1 (právomoc súdu je daná obvyklým pobytom dieťaťa)
by sa neuplatnil v takom prípade, ak by boli kumulatívne splnené podmienky na založenie si právomoci
slovenskéhosúduvzmyslečlánku9,10alebo12.Súdvšakvdanomprípadenezistilexistenciuokolností
pripúšťajúcich aplikáciu výnimiek ustanovených v článkoch 9, 10 a 12, a preto opätovne skonštatoval, že

právomoc konať o veci majú české súdy. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, súd uzavrel, že
slovenský súd si v danom prípade nemohol založiť právomoc na žiadnom z princípov medzinárodného
súkromného práva. Zdôraznil, že nedostatok právomoci súdu ako podmienky konania má za následok
zastavenie konania, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

6. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá nesúhlasila s postupom súdu
prvej inštancie. Zastala názor, že vo veci majú konať súdy Slovenskej republiky, nakoľko sa maloleté
dieťa nachádza na území Slovenskej republiky. Dôvodila tým, že ju otec s dieťaťom vyhodil z bydliska v
Českej republike a keďže tam nikoho nemá, tak sa vrátila na Slovensko, kde má príbuzných. Poukázala
na to, že maloleté dieťa sa zdržuje na území Slovenska, kde chodí aj do školy a do Čiech sa nechce

vrátiť. Na Slovensku má obvyklý pobyt, rodinu a príbuzných, pričom v Čechách žije len otec maloletého
dieťaťa. Tvrdenie otca o tom, že matka berie drogy poprela. Záverom dodala, že má pochybnosti o
možnostiach a schopnostiach otca postarať sa o maloleté dieťa.

7. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení na odvolanie matky dieťaťa odporučil napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdiť.

8. Otec dieťaťa sa k odvolaniu matky nevyjadril.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“ §

34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1
písm.a) CSP zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Podľa ust. § 9 Civilného sporového poriadku, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu
Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa sú občanmi Slovenskej republiky, pričom
od roku 2011 žili na území Českej republiky. Maloleté dieťa je tiež občanom Slovenskej republiky a
narodilo sa v I. v roku XXXX. Rodičia sa o maloleté dieťa spoločne starali do augusta 2019, kedy matka
s maloletým dieťaťom odišla na územie Slovenskej republiky, kde mala odísť proti vôli otca maloletého
dieťaťa. Matka maloletého dieťaťa doručila súdu návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletému dieťaťu, v ktorom žiadala zveriť maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti, zaviazať otca
dieťaťa na platenie výživného vo výške 200,- eur a upraviť styk otca s dcérou. Otec maloletého dieťaťa
predložil uznesenie Okresného súdu v Novom Jičíne č.j. 11Nc 35/2019-12 zo dňa 16.09.2019, z ktorého
odôvodnenia vyplýva, že príslušným súdom v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu je vzhľadom na obvyklý pobyt maloletého dieťaťa, Okresný súd v Novom Jičíne. Súd

prvej inštancie o návrhu matky rozhodol napadnutým uznesením. V priebehu odvolacieho konania bolo
odvolaciemu súdu doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava I o zastavení konania o návrhu otca
maloletej na nariadenie návratu maloletého dieťaťa do Českej republiky pri neoprávnenom premiestnení
alebo zadržaní. V odôvodnení súd uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 4.3.2020 vzal otecmaloletej návrh v celom rozsahu späť s tým, že súhlasí aby dieťa zostalo žiť s matkou na Slovensku a
s odôvodnením, že došlo k dohode rodičov. Otec doručil súdu aj súhlas matky so späťvzatím návrhu.

12. Jednou z prvoradých procesných podmienok konania je danosť súdnej právomoci. Inštitút právomoci
sa štandardne chápe ako zákonom vymedzený rozsah činnosti, ktorých realizácia je právom aj
povinnosťou súdov. Jej splnenie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a na každom stupni a jej
nedostatok je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania.

13. Od 1. 3. 2005 sa právomoc, uznávanie a výkon rozhodnutí o rodičovských právach a povinnostiach
spravuje Nariadením rady (ES) č. 2201/2003 Ú.v. ES o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov
v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „nariadenie“). Toto
nariadenie bolo prijaté 27. 11. 2003 a zrušuje a nahrádza sa ním Nariadenie rady (ES) č. 1347/2000
Ú.v. ES z 29. 5. 2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach
rodičovských práv a povinností k spoločným deťom oboch manželov, ktoré nadobudlo účinnosť 1. 3.

2001. Uplatňuje sa vo všetkých členských štátoch Európskej únie s výnimkou Dánska, je záväzné a
priamo vykonateľné v členských štátoch v súlade so zmluvou o založení Európskeho spoločenstva a má
prednosť pred ich vnútroštátnymi právnymi normami (čl. 72 nariadenia). Jeho ustanovenia sa vzťahujú
len na konania začaté, písomnosti úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na
dohody uzatvorené účastníkmi po dni začatia jeho uplatňovania, t. j. po 1. marci 2005 (čl. 64 ods.

1). Rozsah pôsobnosti nariadenia vymedzuje jeho čl. 1, podľa ktorého nariadenie sa uplatňuje bez
ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na rozvod, rozluku alebo anulovanie
manželstva (ods. 1 písm. a/), ako i na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie
rodičovských práv a povinností (ods. 1 písm. b/). Pojem „rodičovské práva a povinnosti“ v spojení s čl.
1 ods. 2 nariadenia sa vzťahuje na všetky práva a povinnosti nositeľa rodičovských práv a povinností,

týkajúce sa osoby alebo majetku dieťaťa. Zahŕňa preto nielen právo osobnej starostlivosti a právo styku s
dieťaťom, ale aj veci ako poručníctvo, umiestnenie dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo do ústavnej
starostlivosti. Zoznam vecí spadajúcich pod pojem rodičovské práva a povinnosti nie je v uvedenom
ustanovení taxatívny, ale len demonštratívny a je determinovaný len odsekom 3 čl. 1, kde je výslovne
uvedené, na ktoré veci sa nariadenie nevzťahuje.

14.Právomoc súdov členského štátu konať o návrhu vo veci rodičovských práv a povinností vyplýva
z čl. 8 až 14 nariadenia. Tieto obsahujú ucelený systém princípov právomoci na určenie členského
štátu, ktorého súdy majú právomoc vo veci konať, nie však vecne a miestne príslušný súd v rámci
tohto členského štátu. Článok 8 ods. 1 nariadenia zakotvuje všeobecnú právomoc, podľa ktorej súdy

členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý
pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Je tu premietnutá základná zásada nariadenia,
že najvhodnejším miestom na rozhodovanie vo veci rodičovských práv a povinností je súd toho
členskéhoštátu,vktorommádieťasvojobvyklýpobyt.Výnimkyztohtovšeobecnéhoprincípuprávomoci
ustanovujú len čl. 9, 10, 12 a 13, ktoré určujú podmienky, za splnenia ktorých je daná právomoc

súdov členského štátu, v ktorom nemá dieťa svoj obvyklý pobyt. Článok 9 nariadenia takto zachováva
právomoc pre súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa počas 3-mesačného obdobia
po jeho presťahovaní do iného členského štátu vo veci zmeny rozsudku o práve styku, čl. 10 rieši súdnu
právomoc v prípadoch únosu dieťaťa, čl. 12 upravuje výnimku v prípadoch dohody a súdnej právomoci a
čl. 13 v prípadoch, ak nemožno obvyklý pobyt dieťaťa určiť, priznáva právomoc súdom členského štátu,

v ktorom sa dieťa nachádza.

15.Súd prvej inštancie správne v intenciách tohto nariadenia posudzoval, či má vo veci právomoc
konať. Následne vyhodnotil, že pri posudzovaní právomoci je potrebné vychádzať zo všeobecného
princípu v zmysle čl. 8 ods. 1 nariadenia, keď neboli splnené podmienky pre použitie výnimky z tohto

princípu tak, ako ich upravuje čl. 9, 10, 12 a 13 nariadenia. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní
matky maloletého dieťaťa skúmal, či sú splnené podmienky konania. Súd je povinný skúmať procesné
podmienky v ktoromkoľvek štádiu konania. Procesné podmienky predstavujú súhrn daností, ktorými
musí súd disponovať na to, aby vec mohol prejednať a rozhodnúť. Je zrejmé, že v danom prípade ide
o vec s medzinárodným prvkom, a preto sa odvolací súd zaoberal otázkou právomoci rozhodovať v

danej veci. Ako už bolo uvedené vyššie v priebehu odvolacieho konania bolo súdu doručené uznesenie
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 5.3.2020 č.k. 2P/1/2020- 94 o zastavení konania o návrhu otca
maloletej na nariadenie návratu maloletého dieťaťa do Českej republiky pri neoprávnenom premiestnení
alebo zadržaní. Z tohto rozhodnutia vyplynulo, že otec maloletej vzal návrh v celom rozsahu späť s tým,že súhlasí aby dieťa zostalo žiť s matkou na Slovensku a s odôvodnením, že došlo k dohode rodičov.
Odvolací súd je toho názoru, že medzi rodičmi maloletého dieťaťa došlo k zmene pomerov týkajúcich
sa režimu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu.

16.Podľa čl. 10 nariadenia, v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy
členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným
premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v
inom členskom štáte a:

b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán
alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu
dieťaťa, dieťa sa usadilo v novom prostredím a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok:
i) do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o
mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do
ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané;

ii) nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode i) sa
nepodala nová žiadosť;
iii) konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred
neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, sa skončilo podľa článku 11 ods. 7;
iv) súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným

premiestnenímalebozadržaním,vydalirozsudokoopatrovníckompráve,zktoréhonevyplývapovinnosť
návratu dieťaťa.

17. Z citovaného článku 10 nariadenia vyplýva, že môže dôjsť k zmene právomoci súdov členského
štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt v prípade uvedenom v písmene b) a za predpokladu splnenia

aspoň jednej zo štyroch nižšie uvedených podmienok. V predmetnej veci je zrejmé, že od príchodu
maloletého dieťaťa na územie Slovenskej republiky uplynul jeden rok, pričom otec dieťaťa vzal späť svoj
návrh o návrat a zatiaľ zo spisu nevyplýva, že by si otec v lehote jedného roka podal nový návrh. Na
základe uvedeného je potrebné konštatovať, že v danom prípade by mohlo dôjsť k splneniu podmienok
na založenie si právomoci slovenského súdu v zmysle článku 10 nariadenia.

18. Zohľadňujúc tieto zistenia potom odvolací súd prijal záver, že napadnuté rozhodnutie je potrebné
podľa§389ods.1písm.a) CSPzrušiťavrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.
V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne preskúma či nedošlo k založeniu právomoci slovenského
súdu na rozhodnutie vo veci úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu.

19.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).