Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľuboš Kunay
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/6/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115209219
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7115209219.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov Mgr.
Angeliky Sopoligovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu L. C., G.. XX.X.XXXX, K. O., Š. XX,
zastúpeného JUDr. Jozefom Chmurom, advokátom, Košice, Zvonárska 8, proti žalovanému T.. M. C.,
Q.., G.. XX.X.XXXX, K. Č. P., K. - K., C. XXX/X, o neplatnosť darovacej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku č.k. 37C/222/2015 - 175 z 25.04.2019 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 37C/222/2015 -
195 z 12.09.2019 Okresného súdu Košice I
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom.
P r i z n á v a žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
v plnej výške.
2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej
medziúčastníkmiN.C.Q.M.C.,spísanejformounotárskejzápisnicenotárkouJUDr.MartinouMižikovou
dňa 11.06.2009, evidovanej v Zbierke notárskych zápisníc pod č. N 160/2009, Nz 19703/2009, čo
odôvodnil tým, že zdravotný stav jeho matky N. C. jej neumožňoval takýto úkon uzavrieť a žalovaný
ju priviedol aj do omylu. Z výpovede žalobcu mu vyplynulo, že v čase podpisovania spornej darovacej
zmluvy jeho matka ako darca na všetko odpovedala „aňo“, nevedela čítať, písať a ani rozprávať. Z
výpovede žalovaného mu tiež vyplynulo, že jeho matka si priala sporný byt darovať jemu a bola schopná
posúdiť dôsledky právneho úkonu darovania. Reprodukoval podstatné časti výpovedí svedkov T.. L. C.,
T.. B. I. Q. T.. L. Š.. Z darovacej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi N. C. ako darcom a žalovaným ako
obdarovaným, spísanej formou notárskej zápisnice v Domove pokojnej staroby v Košiciach notárkou
B.F.. M. M. V. XX.XX.XXXX M. O., Ž. N. C. darovala žalovanému dvojizbový K. Č.. X G. R.J.Q.L. F. Č..
X Z. C., a to za účasti dvoch svedkov T.. L. C. Q. T.. B. I.. Zo znaleckého posudku č. 22/2018 zo dňa
05.05.2018 znalkyne M.. V. R. - Š. mal preukázané, že N. C. bola v čase spísania darovacej zmluvy zo
dňa11.06.2009schopnározpoznaťaovládaťsvojekonanie,posúdiťjehonásledkyatedabolaspôsobilá
takýto úkon urobiť. Právne vec posúdil podľa § 628 ods. 1, 2 a § 38 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a
žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú. Vychádzajúc z § 137 písm. c) CSP bol toho názoru, že žalobca má
daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Otázku platnosti predmetnej darovacej zmluvy
skúmal s poukazom na ust. § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže dôvodom jej neplatnosti malo
byť, že N. C. nebola v čase darovania spôsobilá na takýto právny úkon. S prihliadnutím na výpovede
svedkov T.. L. C. Q. T.. B. I., ako aj na znalecký posudok č. 22/2018 dospel k záveru, že darkyňa v
čase spísania darovacej zmluvy bola schopná rozpoznať a ovládať svoje konanie a bola spôsobila na
takýto úkon a keďže v tom čase nebola schopná písať a rozprávať, bol úkon darovacej zmluvy spísanýformou notárskej zápisnice v súlade so zákonom č. 323/1992 Zb. t.j. za prítomnosti dvoch svedkov.
Keďže nezistil ani iné dôvody neplatnosti predmetnej spornej zmluvy, žalobu zamietol a úspešnému
žalovanému podľa § 255 ods. 1, 2 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, uplatniac pritom odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a e) CSP.
Za nesporné označil, že s bratom - žalovaným aj s matkou sa po otcovej smrti dohodli, že s majetkom
po rodičoch nebudú počas života mamky nijakým spôsobom nakladať a vec si vyriešia dedením až
potom, ak sa raz mama pominie, čo bolo tiež rešpektované. Neskôr však zistil, že žalovaný nakladá s
majetkom patriacim mame, že od nej získal plnomocenstvo a takisto dosiahol podpis darovacej zmluvy
k bytu, čo riešil žalobou. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil len dvoma skutočnosťami a to podpisom
darovacej zmluvy zo dňa 11.06.2009, ako aj znaleckým posudkom č. 22/2018, hoci znalkyňa sa k
veci vyjadrovala len spätne bez toho, aby mamu mohla vyšetriť. Aj z rozsudku vyplýva, že darkyňa
nič nepovedala ale len prikývla, resp. kývla hlavou na položené otázky a tak aj účasť svedkov bola
bezpredmetná a títo tam boli len pre splnenie formálnych náležitostí predpísaných pre urobenie takéhoto
právneho úkonu. Namietal závery predmetného znaleckého posudku, vychádzajúceho len zo zdravotnej
dokumentácie, keďže znalec žiadnym spôsobom nezohľadnil, že mama bola v tom čase po mozgovej
porážke a hovorila len „aňo“. Vytkol konajúcemu súdu, že nevyhodnotil správne výpoveď svedkyne T..
L. Š., keďže táto úzko súvisí s vyjadrením vo veci, ktoré bolo súdu doručené dňa 16.11.2015 a ktoré
podpísala mama a podľa jeho obsahu jasne prejavila vôľu, že byt na R.J.Q. F. Č.. X Z. C. patrí výlučne jej
a žalovanému ho nedarovala. Na obsah tejto listiny súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nereagoval,
hoci ide podľa neho o kľúčový dôkaz a je tak naplnený odvolací dôvod upravený v § 365 ods. 1 písm. b)
CSP daný nedostatočným odôvodnením rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal na vybrané rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, hodnotiace dôsledky
arbitrárneho rozhodnutia. Namietal tiež, že doteraz nebola vypočutá notárka JUDr. Martina Mižiková,
hoci jej výsluch bol označený už v pôvodnom žalobnom návrhu.
4. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 37C/222/2015 - 195 z 12.09.2019 súd prvej inštancie doplnil rozsudok zo
dňa 25.04.2019 o výrok, podľa ktorého štát má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej
výške, pričom postupoval podľa § 225 ods. 1, 2 CSP.
5. Žalobca včas podaným odvolaním napadol aj dopĺňací rozsudok a to s poukazom na už skôr podané
odvolanie proti rozsudku zo dňa 25.04.2019.
6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniam žalobcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť v celom rozsahu.
Uviedol, že v čase vzniku darovacej zmluvy neexistovali žiadne pochybnosti o zdravotnom stave jeho
matky N. C. a táto bola schopná uvedomiť si dosah právneho úkonu, čo bolo riadne skúmané ako
zásadná vec aj notárkou JUDr. Martinou Mižikovou. Aj podľa znaleckého posudku z dňa 05.05.2018
nebohá bola schopná rozpoznať a ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky. Domnieval sa, že
dôvodom darovania bytu výlučne jemu bolo, že sa o N. C. dlhodobo staral a každý mesiac za ňou
dochádzal z K. V. C. a nevie o tom, aby matku podporoval aj žalobca a to či finančne alebo inak.
7. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a
námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné ,preto rozsudok vrátane výroku o trovách konania, v
spojení s dopĺňacím rozsudkom potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích
dôvodov je vecne správny .
8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§
219 ods. 1, 3 CSP).
9. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e) a f) CSP, pretože súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie nevykonalnavrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
10. .Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený v prípade ak dôjde k vadám konania
alebo aj vadám rozhodnutia v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie
hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na
základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo
na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl.46 Ústavy SR sa každý môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl.48 Ústavy
SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti
a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
11.Pododňatímmožnostikonaťpredsúdomtrebavovšeobecnostirozumieťtakýprocesnýpostupsúdu,
v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu Civilným sporovým
poriadkom za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä procesným
postupomsúdu,ktorýrozhodnutiupredchádza.Zároveňpodľaustálenejsúdnejpraxekodňatiumožnosti
konať pred súdom, môže dôjsť nielen procesným postupom súdu tak ako je to vyššie uvedené, ale
aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov.
12. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu
súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§
191 ods. 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobomvyplývajúcimzust.§192,193a205CSP,pričomsajednáotakéskutkovézistenia,nazáklade
ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
13. Ani jeden z týchto odvolacím dôvodov nebol naplnený. Súd prvej inštancie vykonal vo veci
dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil
podľa ust. § 191 ods. 1, 2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných
súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení
jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého
rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, žeby skutkové zistenia súdu prvej inštancie
nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo žeby súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov nevyplynuli, alebo v konaní nevyšli najavo. Naplnený nebol ani odvolací dôvod, v zmysle
ktorého súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
14. Odvolací dôvod podľa ustanovenia 365 ods. 1 písm. e) CSP podľa názoru odvolacieho súdu nebol
naplnený ,pretože nedošlo počas konania pred súdom prvej inštancie k nevykonaniu takých stranou
navrhnutých dôkazov, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť . Odvolací súd
zdôrazňuje, že samotná okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý stranou nemôže
byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom, nakoľko súd nie je povinný vykonať všetky
navrhnutédôkazystranamikonania.Ajkeď súdprvejinštancienevykonalžalobcomnavrhovanédôkazy,
je nutné konštatovať, že súd vykonal všetky dôkazy potrebné na preukázanie skutočnosti, ktoré zhľadiska hmotného práva boli významné, teda nevykonal iba tie dôkazy, ktoré z tohto hľadiska významné
neboli, resp. boli nadbytočné.
15. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku ,v ktorých sa súd prvej
inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre
rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok strán konania.
16. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
17. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:
18. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby darovacia zmluva uzavretá medzi účastníkmi N. C. Q. M.
C. spísaná formou notárskej zápisnice zo dňa 11.06.2009 JUDr. Martinou Mižikovou bola vyhlásená v
celom rozsahu za neplatnú.
19. Súd prvej inštancie na podklade ním vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že N.
C. bola v čase spísania darovacej zmluvy schopná rozpoznať a ovládať svoje konanie, posúdiť jeho
následky a teda bola spôsobilá takýto úkon urobiť a keďže v tom čase nebola schopná písať a rozprávať,
bol úkon darovacej zmluvy spísaný formou notárskej zápisnice za prítomnosti dvoch svedkov, pričom
nezistil ani iné dôvody neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy.
20. I keď odôvodnenie napadnutého rozsudku v znení dopĺňacieho rozsudku sa na prvý pohľad môže
javiť ako príliš stručné, obsahuje podľa názoru odvolacieho súdu všetky podstatné skutočnosti a
rozhodnutie je vo výsledku vecne správne.
21. Nie je sporné, že darovacia zmluva z 11.06.2009 bola spísaná vo forme notárskej zápisnice, a to
s prihliadnutím na situáciu darkyne Evy Kabátovej, ktorá v tej dobe pre chorobu nevedela čítať a písať.
Boli pritom dodržané všetky náležitosti vyplývajúce z § 49 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej
činnosti (Notárky poriadok). Notárska zápisnica pritom bola formou zápisnice predpokladanou v § 40
ods. 5 Občianskeho zákonníka. Osobou, ktorá nemôže čítať alebo písať je aj ten, kto tieto schopnosti
(hoci aj dočasne) stratil v dôsledku choroby. V danom prípade bola zabezpečená aj prítomnosť svedkov
úkonu a súčasťou zápisnice sú tiež príslušné poučenia. Obsahom zápisnice je celkom jednoznačná
a presne formulovaná dohoda o darovaní a konajúca notárka JUDr. Martina Mižiková (podľa obsahu
zápisnice) túto účastníkom prečítala a vysvetlila a darkyňa N. C. pred prítomnými svedkami T.. L. C. Q.
T.. B. I. prejavila, že s obsahom notárskej zápisnice v celom rozsahu súhlasí. Svedkovia T.. L. C. Q. T..
B. I., vypočutí na pojednávaní konanom 14.04.2016 potvrdili, že darkyňa prejavila súhlas s obsahom
notárskej zápisnice.
22. Je zrejmé, že darkyňa pre chorobu v čase realizovania právneho úkonu nevedela čítať a písať, avšak
bola u nej zachovaná schopnosť hovorenej reči rozumieť. Išlo tak o stratu už nadobudnutej schopnosti
komunikovať, prejavujúcu sa navonok poruchou vlastnej tvorby hovorenej či písanej reči. Darkyňa síce
nebola schopná súvislej reči, ale nepochybne bola schopná obmedzeného verbálneho prejavu (i podľa
odvolateľa hovorila: „aňo“, vydávala teda zvuky a ovládala tiež neverbálnu komunikáciu. Toto postihnutie
darkyni bezpochyby úplne neznemožňovalo schopnosť komunikácie, iba ju v nej obmedzovalo, nie však
tak podstatným spôsobom, aby znižovalo jej možnosť v celom rozsahu vnímať okolnosti darovania
a prejaviť nesporne svoju vôľu. Evidentne pri vyhotovení notárskej zápisnice boli dodržané pravidla
postupu vymedzené v ust. § 49 Notárskeho poriadku.
23. Aj podľa znaleckého posudku č. 22/2018 vyhotoveného M.. V. R. - Š. N. C. bola v čase spísania
darovacej zmluvy schopná rozpoznať a ovládať svoje konanie, posúdiť jeho následky, čo znamená, že
bola spôsobila takýto úkon urobiť.24. Je nepochybné, že aj znalecký posudok podlieha hodnoteniu súdu. Oproti iným dôkazom je tu však
podstatný rozdiel v tom, že pri hodnotení iných dôkazov, okrem znaleckého dôkazu, môže súd hodnotiť
ich obsah preto, že tento obsah je pre súd daný jeho všeobecnou skúsenosťou a znalosťou logického
myslenia. Pri znaleckom dokazovaní však súd hodnotí primárne vierohodnosť osoby znalca a logickosť
správ, ktoré tento súdu podáva. Nemôže teda hodnotiť obsah znaleckého posudku po stránke jeho
správnosti z hľadiska oboru, pre ktorý bol znalec ustanovený, pretože pre takéto hodnotenie mu chýbajú
potrebné a náležité odborné znalosti, ktorými však nedisponuje ani strana sporu. Voľné hodnotenie
znaleckého dôkazu súdom teda môže spočívať len v tom, či sa javí znalec, v konkrétnom prípade
ako vierohodný a či jeho odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám správneho myslenia
a či znalec vychádzal zo zistených skutočností. V tomto prípade znalkyňa M.. V. R. - Š. vychádzala
z dostupnej zdravotnej dokumentácie nebohej darkyne a dospela k záveru, že táto v čase spísania
darovacej zmluvy bola na takýto úkon spôsobilá. Žalobca neprodukoval žiaden relevantný dôkaz o
opaku, nepredložil odborné vyjadrenie, či iný znalecký posudok, ktorý by vyvrátil závery znalkyne M.. V.
R. - Š.É. a jeho (laický) názor o nesprávnosti záverov posudku znalca je v tomto smere nepostačujúci.
25. Pre danú vec je tiež podstatné, že pri spisovaní notárskej zápisnice boli dodržané všetky osobitné
náležitosti, vyplývajúce z Notárskeho poriadku a táto bola spísaná aj za súčinnosti dvoch svedkov
úkonu. Títo boli prítomní pri prejave darkyne o tom, čo sa má pojať do zápisnice ako aj v dobe, kedy
darkyni notárska zápisnica bola prečítaná a pri jej prejave, ktorým ju schválila. Keďže notárska zápisnica
obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti, ide o listinu verejnú, čím sa potvrdzuje pravdivosť
toho, čo sa v nej osvedčilo alebo potvrdilo, ak nie je dokázaný opak. To znamená, že sa v zásade
pripúšťa možnosť pravdivosť v nej uvedených skutočností vyvrátiť dôkazom opaku, t.j. dôkazom, že
skutočnosť je v konkrétnom prípade opačná, než je uvedená v listine, avšak strana, ktorá tvrdí opak
oproti údajom uvedeným v notárskej zápisnici, je povinná svoje tvrdenia preukázať. Pritom nestačí iba
jednoduché popieranie pravdivosti obsahu takejto listiny, prípadne spochybňovanie jej obsahu. Strana
musí tvrdiť skutočnosti a navrhnúť dôkazy o tom, že údaje, pravdivosť ktorých verejná listina potvrdzuje,
sú nepravdivé. Museli by teda byť preukázané také skutočnosti, ktoré by úplne podlomili vierohodnosť
obsahu verejnej listiny; inak nie je možné verejnú listinu zbaviť jej dôkaznej sily. Žalobca nepredložil
žiaden dôkaz, ktorý by vážne spochybnil platnosť spornej darovacej zmluvy.
26. Odvolateľ síce namieta, že doteraz nebola vypočutá notárka JUDr. Martina Mižiková, ktorej výsluch
bol „označený v pôvodnom žalobnom návrhu“, avšak v tomto táto svedkyňa konkretizovaná nie je. Mimo
to JUDr. Martina Mižiková, ako notár vyhotovila predmetnú notársku zápisnicu, zachytila obsah tejto
verejnej listiny a aj pre časový odstup od jej vzniku s vysokou pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou
by ďalšie podrobnosti k jej spísaniu už nepridala.
27. Žalobca tiež vytýka súdu prvej inštancie, že nesprávne vyhodnotil výpoveď svedkyne T.. L. Š., ako aj
podanie datované 11.11.2015, podpísané nebohou darkyňou. Odvolací súd reagujúc na tieto odvolacie
námietky žalobcu (§ 387 ods. 3 CSP) má za to, že ani tieto dôkazy nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť preskúmavaného rozsudku. Podľa vyjadrenia Evy Kabátovej z 11.11.2015, spísaného T..
L. Š., N. C. deklarovala, že byt na R.J.Q. F. patrí výlučne jej a nemala v úmysle ho darovať synovi
M. (žalovanému). Toto podanie prvoinštančný súd oboznámil na pojednávaní 21.01.2016, ale celkom
správne jeho obsah ho neviedol k záveru o neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 11.06.2009. Platnosť
každého právneho úkonu je nevyhnutné posudzovať podľa okolností, vzťahujúcich sa k jeho vzniku. N.
C. 11.06.2009 úplne jednoznačne, právom aprobovaným spôsobom prejavila vôľu byt na R.J.Q. F. Z.
C. darovať žalovanému. Darovacia zmluva, ako platný (perfektný) právny úkon vyvolala predpokladané
účinky bez ohľadu na to, že darkyňa sa v roku 2015 subjektívne stále cítila byť vlastníčkou bytu.
Darovaniejeúkonomsozávažnýminásledkami,zväčšaužnemennýmiajevecoudarcuprikročiťknemu
až po starostlivom uvážení. Neskorší názor darcu, že s predmetom darovania mohol naložiť aj inak, nič
nemôže zmeniť na platnosti a účinnosti už zrealizovanej darovacej zmluvy. Vzhľadom na uvedené je
napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vecne správny a bolo nevyhnutné ho potvrdiť.
28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP.Žalobcanebolvodvolacomkonaníúspešný,pretomunevznikolnároknanáhradutrovodvolacieho
konania a keďže žalovaný v odvolacom konaní mal úspech, priznal mu odvolací súd náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie.29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.