Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. júl 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/462/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115224989
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2115224989.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci

žalobcu: SPP Distribúcia a.s., IČO: 35 910 739, Mlynské nivy 44/b, Bratislava, zastúpený: SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: R. P., V.. XX.X.XXXX,
P. K. XXXX/XX, B., právne zastúpený: Mgr. Andrej Gunár, advokát so sídlom Panenská 13, Bratislava,
o zaplatenie 1.749,69 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 25.9.2015, doručenou súdu dňa 9.10.2015, domáhal vydania rozhodnutia,

ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.749,69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,15 % ročne zo sumy 2.339,25 eur od 11.6.2014 do 31.7.2014 a s úrokom z omeškania vo výške 5,15
% zo sumy 1.749,69 eur od 1.8.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na odbernom mieste K. XXXX/XX, B. u žalovaného dochádzalo
v období od 19.7.2013 do 27.3.2014 k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom takýto odber je v zmysle ustanovenia § 82

ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len „zákona o energetike“) považovaný
za neoprávnený odber plynu. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo
potvrdené znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Leška. V prípade neoprávneného odberu zemného
plynu zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete
škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda
vo výške 2.339,25 eur, ktorá bola vyfakturovaná žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa
27.5.2014, splatnou dňa 10.6.2014. Žalobca listom vyzval žalovaného na úhradu vyfakturovanej sumy

za neoprávnený odber zemného plynu. Žalovaný na výzvu nereagoval a faktúru neuhradil.

3. Okresný súd Trnava vydal dňa 25.1.2016 platobný rozkaz č.k. 14C/462/2015 - 23, ktorý bol doručený
žalovanému dňa 18.3.2016. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote
odpor s vecným odôvodnením, čím bol uvedený platobný rozkaz zrušený v celom rozsahu.

4. Žalovaný sa v podanom odpore zo dňa 29.3.2016 k žalobe vyjadril tak, že predložený znalecký

posudok, ktorý má preukazovať manipuláciu s meradlom, je spracovaný účelovo a povrchne, pričom
zistenia znalca neboli presvedčivé. Poukázal na to, že olovená plomba, ktorá bola umiestnená na
meradle je ľahko odstrániteľná, pričom zo znaleckého posudku nevyplýva, že by zo strany žalovaného
došlo k neoprávnenej manipulácii s touto plombou. Žalovaný takisto nesúhlasí s tým, že znalec odstránilplombu a teda zničil dôkaz, podstatný pre toto konanie a následne z poškodenia obvinil žalovaného
resp. takýmto postupom spôsobil, že by mal za neoprávnený odber zemného plynu niesť objektívnu
zodpovednosť žalovaný. Podľa žalovaného, znalecký posudok nezachytáva dostatočne stav plynomeru

a plomby pred jej odstránením a teda neobsahuje také zistenia, ktoré by korešpondovali so závermi
znalca. Žalovaný zastáva názor, že žalobca neuniesol vo veci dôkazné bremeno, pričom závery žalobcu
uvedené v samotnej žalobe sú nejasné. Žalobca si uplatnil výšku škody na základe nepreskúmateľného
výpočtu, ktorý nazval „výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu“ zo dňa
31.3.2014, kedy žalobca pri tomto výpočte uvádzal takú spotrebu, ktorú žalovaný nikdy v minulosti a

ani po ukončení tzv. neoprávneného odberu v budúcnosti nedosiahol a ani pri maximálnom použití
spotrebičov v jeho domácnosti dosiahnuť nemohol. Žalovaný preto takéto vyčíslenie považuje za ničím
nepodložené a nesprávne, pretože žalobca mal v zmysle § 82 ods. 4 zákona o energetike určiť
množstvo neoprávneného odberu pomocou typového diagramu dodávky, čo však žalobca doteraz
neurobil. Na základe uvedeného preto žalovaný zastáva názor, že nárok žalobcu je sporný a ničím
nepodložený a žiada, aby súd žalobcu zamietol, keďže žalobca nepreukázal, že vôbec došlo k porušeniu

zabezpečovacieho prvku - plomby na plynomere žalovaného a dôkazy žalobcu sú nedostatočné a
nejasné.

5. K podanému odporu sa vyjadril žalobca v replike zo dňa 16.11.2017 kde uviedol, že v období
od 19.7.2013 do 27.3.2014 na odbernom mieste K. XXXX/XX dochádzalo k odberu zemného plynu

meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom z dikcie
ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike vyplýva, že bola naplnená skutková podstata
neoprávneného odberu zemného plynu, ktorý je realizovaný meradlom s poškodeným zabezpečením
proti neoprávnenej manipulácii (plomby). Vzhľadom na striktné definovanie formy neoprávneného
odberu zemného plynu nie je, podľa názoru žalobcu, potrebné skúmať, či meradlo meria správne

hodnoty plynu alebo správne tieto hodnoty nemeria. Žalobca znovu uviedol, že porušenie zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii bolo potvrdené znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Leška č. 312/
PL-2014 zo dňa 13.5.2014, kedy znalec jednoznačne uviedol, že zabezpečovacia značka číselníka
meradla je mechanicky poškodená a optickým skúmaním povrchu plomby bolo zistené poškodenie -
odstráneniejednéhozaisťovaciehoprvkuplomby.Akbolzaisťovacíprvokodstránený,plombasineplnila

svoju funkciu a bolo by možné s číselníkom meradla ľubovoľne manipulovať a teda nastaviť na číselníku
meradla ľubovoľnú hodnotu. Žalobca ďalej uviedol, že skutočnosť, že ide o neoprávnený odber plynu,
nie je podmienená funkčnosťou meradla v rovine či meria hodnoty správne, ale či má dané meradlo
poškodené zabezpečovacie prvky, ktorých poškodenie umožňuje optimalizáciu nameraných hodnôt
plynu na ľubovoľnú hodnotu. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že možno predpokladať, že meradlo po

neoprávnenom zásahu do jeho zabezpečenia zostáva funkčné, vykazuje aj naďalej známky funkčnosti
a je spôsobilé merať hodnoty správne, avšak toto porušenie umožňuje ľubovoľnej osobe manipuláciu
s nameranými hodnotami. Vzhľadom na uvedené preto žalobca zastáva názor, že žalovanému nebola
za predmetné obdobie fakturovaná spotreba zemného plynu, nakoľko v prípade zistenia poškodenia
zabezpečovacieho prvku nie je možné akceptovať údaje na meradle a plyn, ktorý žalovaný odobral a

spotrebu bolo potrebné určiť v zmysle § 82 ods. 3 zákona o energetike a v zmysle vyhlášky č. 449/2012
Z. z.. Žalobca v danom prípade ďalej poukazoval na objektívnu zodpovednosť žalovaného v zmysle § 82
ods. 1 písm. d) zákona o energetike, pričom v takomto prípade nie je potrebné preukazovať, či odberateľ
sám porušil zabezpečovacie zariadenie alebo porušenie spôsobila iná osoba a teda postačuje samotná
skutočnosť, že zabezpečovacie zariadenie bolo poškodené. Na základe uvedeného preto žalobca má

za to, že žalovaným podaný odpor neobsahuje žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé
spochybniť nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní. Žalovaný žiadnym spôsobom nevyvrátil tvrdenia
žalobcu, ani nepreukázal, že žalobca nepostupoval v zmysle zákona.

6. Na uvedené vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný v podaní zo dňa 11.6.2021, kde uviedol, že

zákonodarca ustanovením § 82 ods. 1 zákona o energetike zabezpečil pre distribútora zemného plynu
extrémnu sankciu v podobe objektívnej zodpovednosti odberateľa v prípade porušenia zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii na tomto zariadení. Práva, ktoré boli týmto zákonným ustanovením
dodávateľovi plynu - majiteľovi distribučnej siete udelené, sú v obrovskom nepomere s právami
spotrebiteľov, ako konečných odberateľov plynu. Ak existuje takýto zásadný nepomer medzi stranami

zmluvného vzťahu na základe zákona, považuje žalovaný za nevyhnutné, aby aplikácia tohto
ustanovenia vychádzala z riadne zisteného skutkového stavu a zodpovednosť bola aplikovaná citlivo
vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a nie automaticky, ako sa o to usiluje žalobca v tejto žalobe.
Najmä s ohľadom na skutočnosť, že toto zabezpečovacie zariadenie sa nachádza obvykle na miestach,ktoré sú verejné prístupné. Aj v tomto konkrétnom prípade sa meracie zariadenie nachádza na mieste
prístupnom z ulice a žalovaný zabezpečil skrinku s meracím zariadením visacím zámkom až po tom,
ako sa od svojich rodičov bývajúcich v susedstve dozvedel, že im niekto manipuloval so skrinkou v

ktorej sa nachádza plynomer a uzatvoril im svojvoľne hlavný uzáver plynu. Stav tohto zabezpečovacieho
prvku však žalovaný pred uzamknutím nijako neskúmal ani nekontroloval. V tomto prípade ako základný
dôkaz o vine žalovaného figuruje jednoduchá olovená plomba, ktorá ani pri svojom vyhotovení nemá
štandardizovaný a presne určený tvar. Ak znalec nevidel, ako vyzerala plomba pri jej inštalácii, je otázne,
ako vôbec môže v súčasnosti deklarovať, že bola poškodená resp. pozmenená zo strany žalovaného

oproti jej stavu pred inštaláciou. Tento základný predpoklad vzniku zodpovednosti žalovaného za stav
plomby však žalobca nikde vo svojich podaniach neuvádza a dôkazmi nepreukazuje, nakoľko takýmto
dôkazomaninedisponujeanachádzasavstavedôkaznejnúdze.Ajvprípadeobjektívnejzodpovednosti
je na žalobcovi, aby preukázal, že u žalovaného sú splnené podmienky objektívnej zodpovednosti.
Túto fázu dokazovania však žalobca účelovo obchádza a nevenuje sa jej. V ustanovení § 82 ods.
4 zákona o energetike je výška tejto škody v prípade prvého neoprávneného odberu určená ako

množstvo plynu určené pomocou typového diagramu dodávky. V tomto prípade však žalobca nepoužil
typový diagram dodávky plynu, ale nepreskúmateľný výpočet nazvaný výpočet škody spôsobenej
neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 31.3.2014. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť,
že žalobca pri svojom výpočte operoval so spotrebičmi zistenými od žalovaného telefonicky, avšak
nezmyselnosť jeho výpočtov potvrdzuje fakt, že ním určená spotreba predstavuje také množstvo, ktoré

žalovaný nikdy v minulosti, a ani po ukončení neoprávneného odberu v budúcnosti nedosiahol a ani
pri maximálnom použití spotrebičov nachádzajúcich sa v jeho domácnosti nemohol dosiahnuť. Z tohto
dôvodu žalovaný považuje celé vyčíslenie za ničím nepodložené, a teda žalobca neuniesol dôkazné
bremeno v tomto konaní. Žalobcove dôkazy a tvrdenia obsahujú množstvo nepresností a dokonca
neprávd. Žalobca je mylne presvedčený, že objektívna zodpovednosť mu umožňuje už na základe

kusýchinformáciísankcionovaťžalovanéhobezďalšieho.Ajvprípadeobjektívnejzodpovednostijevšak
na žalobcovi, aby preukázal, že skutková podstata definujúca objektívnu zodpovednosť žalovaného bola
naplnená a aká bola výška vzniknutej ujmy. Žalovaný preto žiadal aby súd žalobu žalobcu zamietol a
zaviazal ho na náhradu trov tohto konania v plnom rozsahu.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi označenými a predloženými
žalobcom a žalovaným, s faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.5.2014, s Výpočtom škody spôsobenej
neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 31.3.2014, s listom žalobcu zo dňa 20.5.2014
(vyfakturovanie škody), so Zápisom zo dňa 27.3.2014, s Montážnym listom meradla zo dňa 27.3.2014,
s Cenníkom externých služieb SPP-distribúcia, a.s. účinným od 5.6.2013, so Znaleckým posudkom č.

312/PL-2014 zo dňa 13.5.2014, s vyjadrením Plynárenskej metrológie, s.r.o., zo dňa 14.11.2017 ako i
oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

8. Z faktúry žalobcu č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.5.2014 má súd preukázané, že žalobca fakturoval
žalovanému neoprávnený odber zemného plynu za obdobie od 19.7.2013 do 27.3.2014 (t. j. 252 dní)

vo výške 2.339,25 eur za množstvo 63.079,289 kWh spolu s nákladmi na zisťovanie neoprávneného
odberu vo výške 205,91 eur.

9. Z listu žalobcu zo dňa 20.5.2014 označeného ako „Vyfakturovanie škody spôsobenej neoprávneným
odberom zemného plynu“ má súd preukázané, že žalobca oznámil žalovanému túto skutočnosť

a zároveň mu uviedol, že na meradle odberu zemného plynu bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, pričom takýto odber je považovaný za neoprávnený v zmysle ustanovenia §
82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike.

10. Zo záveru Znaleckého posudku č. 312/PL-2014 zo dňa 13.5.2014, ktorý vypracoval znalec

Ing. Peter Leška, so sídlom Severná 26, Banská Bystrica, znalec pre odbor Kriminalistika,
odvetvie Mechanoskopia, súdu vyplýva, že znalec konštatoval mechanické poškodenie overovacej -
zabezpečovacej značky číselníka meradla, pričom optickým skúmaním povrchu plomby bolo zistené
poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby.

11. Z Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 20.5.2014 má súd
preukázané, že žalobca vypočítal škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu na základe
spotrebičov žalovaného - spotrebič na varenie 1 (varná doska), zásobníkový ohrievač 1 (Quantum 80
litrov) a plynové vykurovanie (Protherm 24KW), kedy množstvo neoprávnene odobratého zemnéhoplynu za obdobie máj - apríl určil vo výške 5.907,96 m3 zemného plynu a 63.079,289 kWh, čo je pri
sadzbe 0,03382 eur za 1 kWh zemného plynu celková suma 2.133,34 eur.

12. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
(1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. (2)

13. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

14. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

15. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať,
niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

16. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

17. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

18. Podľa § 3 písm. c) bod 12 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len „zákon o energetike“),

na účely tohto zákona sa rozumie v plynárenstve odberateľom plynu v domácnosti fyzická osoba, ktorá
nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu v domácnosti.

19. Podľa § 71 ods. 2 písm. a) až d) zákona o energetike, odberateľ plynu v domácnosti je povinný
a) podieľať sa na úhrade oprávnených nákladov prevádzkovateľa distribučnej siete, ktoré sú spojené s

pripojením odberného plynového zariadenia do distribučnej siete; spôsob výpočtu týchto nákladov určí
úrad,
b) umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete montáž určeného meradla a umožniť prevádzkovateľovi
distribučnej siete prístup k určenému meradlu,
c) poskytnúť potrebné údaje dodávateľovi plynu na prípravu alebo uzatvorenie zmluvy o dodávke plynu,

d) udržiavať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.

20. Podľa § 73 ods. 2 zákona o energetike, prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný zabezpečiť
zapojenie a udržiavanie určeného meradla plynu a prijať nevyhnutné opatrenia potrebné na zabránenie
neoprávnenej manipulácii s určeným meradlom.

21. Podľa § 76 ods. 1 zákona o energetike, dodávku plynu je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej
siete vlastným určeným meradlom, ktoré koncovému odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava
a pravidelne zabezpečuje jeho overenie.

22. Podľa § 76 ods. 8 zákona o energetike, ak má odberateľ plynu alebo dodávateľ pochybnosti
o správnosti merania údajov o dodávke plynu alebo odbere plynu určeným meradlom alebo
zistí na určenom meradle chybu, má právo požiadať prevádzkovateľa prepravnej siete alebo
prevádzkovateľa distribučnej siete o preskúšanie určeného meradla. Prevádzkovateľ prepravnej siete
alebo prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný do 15 dní od doručenia písomnej žiadosti zabezpečiť

výmenu určeného meradla a predložiť určené meradlo na preskúšanie.

23. Podľa § 76 ods. 11 zákona o energetike, odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové
zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s
osobitným predpisom je zakázaný.

24. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber meraný
určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo
určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.25. Podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,

prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

26. Podľa § 82 ods. 3 zákona o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe

objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm.
l).

27. Podľa § 82 ods. 4 zákona o energetike, ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa
plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom

bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu
určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým
neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.

28. Podľa § 82 ods. 5 zákona o energetike, prevádzkovateľ distribučnej siete je oprávnený vykonať
potrebné technické opatrenia v distribučnej sieti na účel zabránenia neoprávnenému odberu.

29. Žalobca si žalobou uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným
odberom zemného plynu v období od 19.7.2013 do 27.3.2014 na odbernom mieste K. XXXX/XX, B.,

ku ktorému neoprávnenému odberu malo dôjsť meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii. Žalobca vyúčtoval žalovanému náhradu škody spôsobenej titulom
neoprávneného odberu zemného plynu na vyššie uvedenom odbernom mieste, a to faktúrou č.
XXXXXXXXXX zo dňa 27.5.2014 so splatnosťou dňa 10.6.2014 na sumu 2.339,25 eur, ktorej prílohou
bol spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom. Žalovaný na uvedenú faktúru nič

neplnil a na výzvu žalobcu, aby uvedenú sumu uhradil, nereagoval. V konaní medzi stranami neboli
sporné skutočnosti o tom, že žalovaný v rozhodnom období od 19.7.2013 do 27.3.2014 odoberal na
základe zmluvy zemný plyn na odbernom mieste K. XXXX/XX, B.. Sporné medzi stranami však boli
skutočnosti ohľadom toho, či vznikla žalobcovi konaním žalovaného škoda a ak áno, v akej výške a či
existuje príčinná súvislosť s konaním žalovaného a vznikom škody žalobcovi, tiež ohľadom existencie

porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a ohľadom správnosti záverov znaleckého
posudku predloženého žalobcom.

30. Žalobca v rámci svojho prednesu na pojednávaní dňa 29.6.2021 poukázal na to, že s problematikou
objektívnej zodpovednosti odberateľa za škodu pri neoprávnenom odbere plynu, sa medzičasom

vysporiadal Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. III.ÚS 114/2020 zo dňa 9.3.2021 v ktorom je
uvedené,žecieľomzakotveniaobjektívnejzodpovednostiodberateľazaneoprávnenýodberpriporušení
zabezpečeniaprotineoprávnenejmanipulácii,jestabilitaaochranadistribučnejsústavy,čojelegitímnym
cieľom. Žalovaný na žalobcom uvádzané reagoval vyjadrením, ktorým nespochybnil záujem na ochrane
distribučnej siete, svoj nárok však mal žalobca podložiť relevantnými dôkazmi, aby bolo možné posúdiť

dôvodnosť jeho nároku.

31. Pri uplatnení inštitútu náhrady škody, vrátane tej, uplatnenej v zmysle zákona o energetike
platí, že sa podporne použijú aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Predpokladom vzniku
zodpovednosti za škodu v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je protiprávny úkon,

vznik škody a príčinná súvislosť medzi týmto protiprávnym úkonom a škodou, pričom pre vznik
zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých týchto predpokladov. Rovnako je
to aj v prípade vzniku zodpovednosti za neoprávnený odber plynu v zmysle zákona o energetike. Pokiaľ
ide konkrétne o neoprávnený odber plynu v prípade posudzovanom podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o
energetike,tuideoprípadneoprávnenéhoodberuplynu,priktoromzákonodarcanepredpokladápotrebu

žiadneho protiprávneho úkonu zo strany odberateľa, a to dokonca ani to, aby o takomto neoprávnenom
odbere vôbec mal vedomosť (napr. v prípadoch, ak meradlo je umiestnené na voľne prístupnom
mieste a bolo poškodené v dôsledku vandalizmu). Jedná sa tu teda o objektívnu zodpovednosť
odberateľa za neoprávnený odber plynu v prípadoch, pokiaľ je tento neoprávnený odber posudzovanýpodľa vyššie spomenutého § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. I keď z takto uzákonenej
objektívnej zodpovednosti odberateľa plynu pri porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii
je možné vyvodiť určité zvýhodnenie prevádzkovateľa distribučnej siete, je potrebné poukázať na to (a

aj samotný žalobca to uvádzal), že aj Ústavný súd vo svojom náleze skonštatoval, že cieľom zakotvenia
objektívnej zodpovednosti odberateľa je práve stabilita a ochrana distribučnej sústavy, čo je cieľom
legitímnym. Ako však Ústavný súd ďalej vo svojom náleze uvádza (a zo strany žalobcu toto už uvedené
nebolo), pri aplikácii objektívnej zodpovednosti je potrebné venovať zvýšenú pozornosť tomu, za akých
predpokladov táto zodpovednosť vznikla a v akom rozsahu. Túto pozornosť je pri aplikácii objektívnej

zodpovednosti potrebné venovať aj z toho dôvodu, že vo vzťahu k prevádzkovateľovi distribučnej
siete majú odberatelia plynu v domácnostiach postavenie spotrebiteľov, ktorí požívajú určitú ochranu
slabšej strany podľa Občianskeho zákonníka. Z nálezu Ústavného súdu SR ďalej vyplýva, že v prípade,
ak má byť rovnako zaručené právo prevádzkovateľa distribučnej siete nebyť majetkovo poškodený v
dôsledku neoprávneného odberu plynu, a na druhej strane má byť zaručené právo odberateľa byť
chránený proti úbytku majetku v podobe zodpovednosti za škodu len tam, kde to zákon predvída, nesmie

byť ochrana poskytovaná jednému subjektu vlastníckeho práva v nepomere k možnostiam ochrany,
ktoré má druhý subjekt (podobne Ústavný súd Českej republiky sp. zn. IV.ÚS 133/08). Z toho dôvodu
je potrebné trvať na preukázaní zákonom predpokladaných podmienok pre vznik zodpovednosti za
škodu a na preukázaní rozsahu škody, a to napriek legitímnemu cieľu ochrániť distribučnú sústavu.
Ako bolo uvedené už vyššie, k tomu, aby došlo k vzniku objektívnej zodpovednosti je potrebné, aby

boli splnené tri základné predpoklady: 1. musí dôjsť k existencii neoprávneného odberu plynu, 2.
musí vzniknúť škoda na strane prevádzkovateľa distribučnej siete a 3. musí byť preukázaná príčinná
súvislosť medzi neoprávneným odberom a vznikom škody. Preukazovanie týchto skutočností pritom
zaťažuje prevádzkovateľa distribučnej siete, zároveň však odberateľovi musí byť umožnené, aby mohol
tieto skutočnosti vyvracať, aby mohol preukazovať, že k neoprávnenému odberu nedošlo, prípadne

aby sa mohol podieľať na zisťovaní, k akej skutočnej škode došlo. Podľa názoru ústavného súdu,
nemožno len mechanicky aplikovať zákon, a preto treba zistenie neoprávneného odberu podrobiť
povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti strán a záver o tom, že došlo k poškodeniu zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii podložiť presvedčivými dôkazmi. Pri náhrade škody vyvolanej neoprávneným
odberom plynu platí, že sa nahrádza v prvom rade skutočná škoda podľa § 82 ods. 2 zákona o

energetike, keď škoda určená prepočtom podľa osobitného predpisu (vyhlášky č. 449/2012 Z. z.) sa
použije len v prípade, ak nemožno vyčísliť vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov. Ak však ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa v domácnosti meraný meradlom
umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, výška škody spôsobenej neoprávneným

odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového
diagramu dodávky. Pokiaľ je možné na základe preukázaného dôkazného stavu skutkovo ustáliť
množstvo odobratého plynu, nie je na mieste aplikovať ustanovenia zákona o energetike o náhradnom
spôsobe určenia výšky škody, pretože treba preukazovať rozhodujúce okolnosti, z ktorých bude vyplývať
predpokladanáškoda,inakbydošloknarušeniurovnováhymedzilegitímnymzáujmomprevádzkovateľa

distribučnejsieteazásahomdomajetkovýchprávneoprávnenéhoodberateľa.Vrámciobčianskoprávnej
zodpovednosti je nutné uhradiť skutočnú škodu, teda ujmu na majetku poškodeného, ktorú škodu
treba zisťovať, keďže výška škody nemá byť neúmerná skutočnosti. Vyčísleniu výšky škody však musí
predchádzať preukázanie toho, že nejaká škoda skutočne aj vznikla. Ústavný súd ďalej vyslovil názor,
že ustanovenie § 82 ods. 2 zákona o energetike nezbavuje prevádzkovateľa distribučnej siete povinnosti

preukázať, že mu vznikla skutočná škoda, pretože len samotný neoprávnený zásah do zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii ešte nemusí automaticky znamenať, že meradlo je nefunkčné. Preto v
konaní musí prevádzkovateľ distribučnej siete preukázať nielen to, že došlo k porušeniu zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii, ale aj to, že týmto poškodením došlo k nesprávnemu zaznamenávaniu
odberu plynu ktorý bol vykonaný odberateľom plynu, čím vznikla prevádzkovateľovi distribučnej siete

škoda, a to v konkrétne určenej výške. (Citované z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 114/2020
zo dňa 9.3.2021).

32. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť
tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého

rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a
povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní
povinnosťtvrdenia,nemôžesplniťanipovinnosťoznačiťnasvojetvrdeniadôkazy.Dôkaznýmbremenom
sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v sporovom konaní neboli preukázané jej tvrdenia aže z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena
jeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedynebolipreukázanéurčitéskutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, keď strana sporu nesplnila povinnosť označiť

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na
preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej
veci. Súd vychádza len z dôkazov, ktoré boli stranami v konaní produkované, pričom v zmysle Civilného
sporového poriadku je súd v sporovom konaní viazaný návrhmi dôkazov predloženými stranami, čím
sám nie je povinný vykonávať dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany. Povinnosť tvrdenia aj

dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý
existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2263/2005).

33. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver,
že žaloba nebola podaná dôvodne a nie je jej možné vyhovieť, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné

bremeno svojich tvrdení a nepreukázal dôvodnosť svojho nároku.

34. Ako už bolo zdôvodnené vyššie, žalobca mal povinnosť v konaní preukázať nielen to, že došlo
k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ale aj to, že v príčinnej súvislosti s tým
došlo ku škode. To znamená, že žalobca musí v konaní tvrdiť a preukazovať, že došlo k nesprávnemu

zaznamenávaniu odberu zemného plynu a že takýmto spôsobom meraný alebo nemeraný odber
zemného plynu, bol vykonaný odberateľom, čím vznikla žalobcovi škoda. Z ustanovenia § 82 ods. 2
zákona o energetike súdu vyplýva, že odberateľovi vznikne povinnosť uhradiť dodávateľovi skutočne
vzniknutú škodu, ak vznikla. Teda základným predpokladom vzniku nároku je existencia skutočne
vzniknutej škody. Právna teória a súdna prax za skutočnú škodu považuje majetkovú ujmu vyjadriteľnú

v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného v dobe, keď došlo k škodnej
udalosti. Ide o majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby bola vec uvedená do predošlého
stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého
stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Súd preto zastáva názor, že vyššie citované ustanovenia
zákona nezbavujú žalobcu povinnosti preukázať, že mu vznikla skutočná škoda. Okrem zásahu do

ochrannej plomby by tak bolo potrebné zisťovať, či meradlo skutočne vykazuje odchýlku oproti norme
a či je pozmenené, doplnené prostriedkami na ovplyvňovanie meradla alebo inak obídené. Bez týchto
doplňujúcich zisťovaní nemôže žalobca dospieť automaticky k záveru, že v danej veci nie je možné
ustáliť výšku škody na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, ktorými by mohlo byť aj meranie
vykázané určeným meradlom. Samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii ešte

neznamená aj nemožnosť vyčíslenia skutočne vzniknutej škody.

35. Žalobcasivtomtokonaníodžalovanéhouplatňovalnáhraduškodyzaneoprávnenýodberzemného
plynuvovýške1.749,69eurspoluspríslušenstvom,pričomsvojnárokodvodilodzistenia,ženameradle
žalovaného bolo poškodené zabezpečenie proti neoprávnenému odberu. Žalobca v danom prípade

poukazoval na objektívnu zodpovednosť žalovaného v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike,
kedy podľa jeho názoru, na vznik nároku na náhradu škody postačuje skutočnosť, že zabezpečovacie
zariadenie bolo poškodené. Ako už raz bolo vyššie uvedené, súd sa s takouto argumentáciou žalobcu
nestotožnil, a to aj s prihliadnutím na názor k danej otázke vyslovený Ústavným súdom SR v jeho
náleze sp. zn. III ÚS 114/2020 zo dňa 9.3.2021. Súd nemal v konaní preukázané základné predpoklady

vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii vykonanej
odberateľom plynu, v dôsledku ktorého poškodenia došlo k nesprávnemu zaznamenávaniu odberu
plynu, čím vznikla prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda v určitej konkrétne vyjadrenej výške. Teda,
súd nemal preukázané, že by žalobcovi vznikla škoda, ktorú by mal povinnosť nahradiť žalovaný.
Žalobca v konaní preukázal iba tú skutočnosť, že do plomby plynomera bolo zasiahnuté a táto bola

mechanicky poškodená, pričom plynomer žalovaného, čo vyplýva aj z fotiek doložených žalobcom,
sa nachádza na verejne prístupnom mieste, na plote žalovaného a smerom do ulice. Žalobca súdu
nijakým spôsobom nepreukázal, že za zásah zodpovedá v celom rozsahu len žalovaný, rovnako tak
nepreukázal skutočný vznik škody a taktiež súdu nevyčíslil škodu v jej reálnej výške, keď škodu vyčíslil
len v jej predpokladanej výške výrazne prevyšujúcej priemerné odbery žalovaného, vychádzajúc z jeho

maximálnehomožnéhoodberu.Všetkytietoskutočnostibolipritommedzistranamisporné,keďžalovaný
popieral tak poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ako aj to, že by dôsledkom
porušenia plomby skonštatovaného žalobcom malo byť nesprávne zaznamenávanie odberu plynu, z
ktorého by mal úžitok práve odberateľ a čím by žalobcovi vznikla škoda, a v neposlednom rade výraznepopieral aj výšku škody požadovanú žalobcom, keď takto vyčíslená hodnota neoprávnene odobratého
plynu, podľa žalovaného vysoko prevyšuje jeho priemernú spotrebu plynu nielen v období pred zistením
poškodenia zabezpečenia, ale aj v období po tomto zistení, teda po výmene plynomeru. Žalobca ani

napriek tomu, že tieto skutočnosti, rozhodujúce pre úspešnosť jeho žaloby, boli žalovaným sporované,
v konaní žiadne ďalšie dôkazy neoznačil, a to aj napriek riadnemu poučeniu zo strany súdu.

36. Súd po vykonanom dokazovaní, po zhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dospel
k záveru, že žalobca nepreukázal v konaní riadnym spôsobom ním tvrdené skutočnosti, keď žalobca

hodnoverne nepreukázal existenciu škody, výšku takejto škody a ani porušenie povinnosti zo strany
žalovaného. Žaloba nebola podaná dôvodne a súd ju preto v celom rozsahu zamietol. Žalobca v spore
neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal ani jedno zo svojich tvrdení uvedených v žalobe, pre ktoré
mu mal vzniknúť nárok na žalovanú sumu.

37. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

38. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

40. Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovi bola zamietnutá žaloba v celom jej rozsahu, z čoho vyplýva hrubý
úspech žalobcu 0 % a hrubý úspech žalovaného 100 %, a teda konečný čistý úspech žalovaného je

100 % (100 % - 0 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu
účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 % trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku
II. rozsudku, keď súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa § 257 CSP a v konaní takýto
dôvod tvrdený ani nebol. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa

jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová
značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len douplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní

použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).