Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. apríl 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/37/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110204309
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5110204309.15

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľky:
F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, E., občan SR, právne zastúpená JUDr. Martin Olos,, advokát
so sídlom M.R. Štefánika 71, Žilina, proti odporcovi: O. G., nar. XX.X.XXXX, bytom W. Z. XXXX/XX, E.,
občan SR, právne zastúpený AK Andrea Havelková, s.r.o. so sídlom J. Milca 11, Žilina, IČO: 36 854 956,
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa domáhala žalobným návrhom zo dňa 11.2.2010 vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (BSM) na tom skutkovom základe, že ich manželstvo bolo rozsudkom
Okresného súdu v Žiline sp. zn. 17C 175/2006 zo dňa 17.1.2007 rozvedené (rozsudok o rozvode
manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 14.2.2007). Počas trvania ich manželstva do ich
bezpodielového spoluvlastníctva nadobudli nehnuteľné veci zapísané na LV č. 1547 a 5663 (šesťizbový
byt č. 12 vo vchode č. 66 na 5. poschodí v bytovom dome súpisné číslo XXXX na ulici W. Z. v E.,
trojizbový byt č. 24 vo vchode č. 1 na 7. poschodí v bytovom dome súpisné číslo 3088 na Q. ulici v
E.); hnuteľné veci špecifikované ako zariadenie bytov a iné hnuteľné veci, tiež osobný automobil značky
Škoda Octavia, Škoda Fabia a Volkswagen Polo; iné majetkové hodnoty - obchodný podiel vo výške
40% v obchodnej spoločnosti Priestor, s.r.o., IČO: 36412 848, finančné sumy na bankových účtoch
účastníkov konania vedených v ČSOB a.s., Dexia banke a.s., Slovenskej sporiteľni a.s., Tatra banky
a.s. a VÚB a.s., peňažný výťažok z predaja chaty v obci Kolárovice č. 324 a to bez bližšej špecifikácie.
Ku dňu rozvodu mali spoločné záväzky a to spoločný dlh z titulu zostatku hypotekárneho úveru v Dexia
banke Slovensko a.s. (zmluva o poskytnutí hypotekárneho úveru č. 02/135/05 zo dňa 21.4.2005) a
spoločný dlh z titulu zostatku hypotekárneho úveru v Slovenskej sporiteľni a.s. (zmluva o poskytnutí
hypotekárneho úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.5.2002). Zároveň uviedla, že dňa 27.8.2008 podpísala
Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorej predmetom bolo vyporiadanie
bytu č. 12, bytu č. 24, hnuteľných vecí označených sumárne ako zariadenia bytu č. 12 a č. 24,
spoločné záväzky z titulu úverov Dexia banka Slovensko, a.s. a v Slovenskej sporiteľni a tri záväzky z
poistných zmlúv. Predmetom uvedenej dohody o vyporiadaní BSM neboli majetkové hodnoty týkajúce
sa podnikania odporcu ako živnostníka fyzickej osoby podnikajúceho pod obchodným menom O.
Independent book keper (I.B.K.) a obchodný podiel spoločnosti Priestor, s.r.o.. Má zato, že dohoda je
navyše neurčitá, nakoľko presne nešpecifikuje hnuteľné veci, zariadenia oboch bytov a taktiež absentuje
spôsob vyporiadania finančnej hotovosti ako i zostatkov na viacerých bankových účtoch patriacich
do BSM ku dňu rozvodu a nevyporiadava všetok majetok a všetky majetkové hodnoty, ktoré podľa
zákona a podľa rozhodovacej praxe súdu by mala vyporiadať. Dohoda pre jej neurčitosť je neplatná

a v čase podpisu dohody navrhovateľka sa nachádzala v takom psychickom a duševnom stave, ktorý
ju diskvalifikoval robiť platné právne úkony týkajúce sa majetku a jej psychický a duševný stav po
protialkoholickom liečení je dôvodom absolútnej neplatnosti spísanej dohody. Z uvedených dôvodov
žiadala, aby súd prejudiciálne posúdil absolútnu neplatnosť podpísanej dohody o vyporiadaní zo dňa
27.8.2008.

Okresný súd rozsudkom č.k. 17C 37/2010-84 zo dňa 8.6.2011 návrh navrhovateľky, ktorá sa domáhala
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zamietol. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací
uznesením 9Co 347/2011-125 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo
svojom odôvodnení považoval za potrebné uviesť, že po preskúmaní veci sa plne stotožnil s postupom
okresného súdu, pokiaľ vylúčil navrhovateľkou tvrdenú neplatnosť zmluvy o vyporiadaní BSM zo dňa
27.8.2008 z dôvodu neurčitej a neúplnej identifikácie predmetu vyporiadania spoločného majetku. Pokiaľ
sa týka ďalšieho udávaného dôvodu absolútnej neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM spočívajúceho
v takom psychickom a duševnom rozpoložení navrhovateľky, ktorý ju diskvalifikoval robiť platné právne
úkony týkajúce sa majetku, krajský súd uviedol, že neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 38 ods. 1 OZ
prichádza do úvahy vtedy, ak je účastník právneho úkonu rozhodnutím súdu zbavený alebo obmedzený
spôsobilosti k právnym úkonom. Neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 38 ods. 2 Občianskeho
zákonníka vyžaduje bezpečné zistenie o tom, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky
svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť. V nadväznosti na navrhovateľkou tvrdenú absolútnu
neplatnosť zmluvy o vyporiadaní BSM z dôvodu ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka krajský súd
uviedol, že je síce pravdou, že dôkazné bremeno je v tomto smere na navrhovateľke, ona má povinnosť
svoje tvrdenie preukázať, produkovať dôkazy, avšak na druhej strane nemožno bez poskytnutia reálnej
možnosti dôkazy predložiť ňou tvrdenú absolútnu neplatnosť z dohody z dôvodu § 38 ods. 2 OZ vylúčiť. V
tomto smere bude potrebné zistiť, v akom časovom limite od návratu navrhovateľky z protialkoholického
liečenia došlo k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní BSM, zabezpečiť vyjadrenie ošetrujúceho lekára,
prípadne, psychiatra k zdravotnému stavu navrhovateľky v čase uzatvorenia predmetnej dohody a k
tomu či v čase uzatvorenia predmetnej dohody bola schopná posúdiť následky svojho konania, a teda
či nekonala v duševnej poruche, ktorá by ju robila na takýto úkon neschopnou. Ďalej podľa názoru
krajského súdu by mal preto okresný súd postupovať tak, že v prípade, ak sa nepreukáže absolútna
neplatnosť dohody o vyporiadaní BSM uzatvorenej medzi účastníkmi 27.8.2008 v zmysle ust. § 38 ods.
2 Občianskeho zákonníka nadviazať na predmetnú dohodu o vyporiadaní BSM a vyporiadať iba ten
majetok, ktorý patril do BSM, ku dňu zániku BSM existoval a nebol zahrnutý do tohto vyporiadania.

V zmysle intencií odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu) preto súd v ďalšom konaní vec opätovne prejednal a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov
konania, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi k veci sa vzťahujúcimi a dospel k nasledovným
skutkovým zisteniam.

V konaní nebolo sporné, že manželstvo účastníkov uzavreté dňa 8.6.1996 v Žiline bolo rozhodnutím
Okresného súdu v Žiline č.k. 17C 175/2006 zo dňa 17.1.2007 rozvedené; rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.2.2007. Z uvedeného vyplýva, že účastníci mohli majetok nadobúdať do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov v čase od 8.6.1996 do 14.2.2007, kedy rozvodom ich
manželstva došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Navrhovateľka v priebehu konania zotrvala na podanom návrhu a jeho skutkovom odôvodnení. Uviedla,
že ku dňu uzavretia dohody dňa 27.8.2008 nemá žiaden dôkaz o tvrdenej skutočnosti, že v čase
podpisu dohody sa nachádzala v takom psychickom a duševnom stave, ktorý ju diskvalifikoval robiť
platné právne úkony a pridržiava sa len potvrdení tak, ako oznámila MUDr. Andrea Vaňková v potvrdení
zo dňa 25.5.2012. Pokiaľ sa týka otázky úplnosti masy BSM žiadala vykonať tie dôkazy, ktoré navrhli v
písomnom podaní za účelom zistenia výšky čistého obchodného imania, správ z Okresného dopravného
inšpektorátu so zameraním na stav evidencie vozidiel ku dňu 14.2.2007 a zabezpečiť správy peňažných
ústavov, keďže nemá vedomosť o číslach účtov. Na otázku súdu, z akých prostriedkov a aké peňažné
prostriedky boli použité na vloženie do obchodnej spoločnosti PRIESTOR, s.r.o., navrhovateľka uviedla,
že odporca nemal žiadne svoje peniaze a všetci traja spoločníci zobrali v Dexia banke úver 11. mil.
korún na jar v roku 2003, ktoré potom asi splácala firma PRIESTOR. Na otázku súdu, či na vklad do
spoločnosti boli použité ich spoločné finančné prostriedky, navrhovateľka uviedla, že nie, nemá o tom
žiadnu vedomosť, každý mal svoj účet. Ona od roku 1997 do roku XXXX podnikala v oblasti účtovníctva,

túto živnosť vykonávala popri svojom zamestnaní a príjem z hlavnej činnosti mala ako zdravotná sestra.
K vozidlám uviedla, že boli na leasing a počas trvania manželstva boli aj predané.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Uzavretú dohodu o vyporiadaní BSM z 27.8.2008 považoval za platnú
a účinnú, touto dohodou bol vyporiadaný všetok majetok, ktorý v čase zániku BSM patril do BSM a
účastníci prehlásili, že považujú svoje BSM v celom rozsahu za vyporiadané a nemajú voči sebe žiadne
ďalšie nároky titulom BSM. Tvrdenia navrhovateľky o tom, že podpísala predmetnú dohodu v takom
psychickom stave, ktorý ju diskvalifikoval robiť právne úkony týkajúce sa majetku považuje za účelové
a zavádzajúce. Obchodný podiel v spoločnosti Priestor odporca nadobudol výlučne za svoje vlastné
finančné prostriedky, ktoré získal v tom čase darom od matky. Vo vzťahu k motorovým vozidlám poukázal
na listinný dôkaz, ktorý bol vykonaný opäť na základe návrhu samotnej navrhovateľky, a to na potvrdenie
dopravného inšpektorátu, z ktorého vyplýva nepochybne, že ňou uvádzané motorové vozidlá v podanom
návrhu zo dňa 11.2.2010 neboli vo vlastníctve odporcu či už počas trvania manželstva alebo v čase
rozvodu manželstva účastníkov tohto konania, a teda nebolo preukázané, že by sa tu nachádzal nejaký
doposiaľ nevyporiadaný majetok, ktorý jeden z účastníkov tohto konania v čase rozvodu ich manželstva
vlastnil. Vo vzťahu k údajným zostatkom na účtoch, ktoré mal mať samotný odporca, poukazujem opäť na
zabezpečené listinné dôkazy a vyjadrenia jednotlivých peňažných ústavov k tejto otázke, a teda z týchto
je nepochybné, že navrhovateľka opäť ani toto svoje tvrdenie, ktoré uvádzala v žalobnom návrhu, v
konaní nepreukázala. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by existoval akýkoľvek či už novoobjavený
alebo známy majetok medzi účastníkmi konania, ktorý by nebol vyporiadaný dohodou o vyporiadaní
BSM zo dňa 27.8.2008 žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Z písomnej Dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 27.8.2008 uzavretej medzi účastníkmi konania súd
zistil, že v článku II. predmetnej dohody je špecifikovaný spoločný majetok a to aktíva - nehnuteľnosti
(zapísané Správou katastra Žilina na LV č. 1547 a LV č. 5663), hnuteľné veci (zariadenie bytu č.
12, zariadenie bytu č. 24) a predmetom vyporiadania boli i špecifikované pasíva so zostatkom dku
dňu právoplatnosti rozvodu manželstva a to hypotekárny úver v Dexia banke Slovnesko a.s. vo výške
3.091.048,18 Sk a hypotekárny úver v Slovenskej sporiteľni a.s. vo výške 108.814,20 Sk ako i kapitálové
poistenie detí. Z článku III. a IV. citovanej dohody vyplýva spôsob vyporiadania tohto spoločného majetku
a záväzkov a zároveň sa odporca zaviazal na zaplatenie sumy 200.000,- Sk navrhovateľke a to titulom
výplaty z rozdielu hodnôt vyporiadaného majetku. Účastníci tiež prehlásili, že dohoda obsahuje ich
skutočnú vôľu, prejavenú slobodne a vážne a tiež, že týmto považujú svoje BSM v celom rozsahu za
vyporiadané a nemajú voči sebe titulom vyporiadania BSM žiadne ďalšie nároky. Dohoda je podpísaná
oboma účastníkmi dňa 27.8.2008 a pravosť ich podpisov osvedčená notárom dňa 27.8.2008.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové
spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná
dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

V danej prejednávanej veci navrhovateľka v ďalšom konaní zotrvala na svojich tvrdeniach, že dohoda
o vyporiadaní uzavretá dňa 27.8.2008 je neplatná pre jej neurčitosť, úplnosť z hľadiska špecifikácie
všetkého majetku a majetkových hodnôt, ktoré sa vyporiadať mali ako celok a tiež v čase uzatváranie
dohody jej psychický a duševný stav po protialkoholickom liečení ju diskvalifikoval robiť platné právne
úkony a preto i z tohto dôvodu je uzavretá dohoda absolútne neplatná.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd sa stotožnil sa s názorom okresného súdu o tom, že za neurčitý
možno označiť iba prejav, ktorý sa nedá odstrániť ani výkladom, že určitosť majetku, ktorý patril do
BSM vyplýva priamo z čl. II. a III. uzavretej dohody a tiež z nepochybne prejavenej vôle a správania

sa zmluvných strán a ak v posudzovanej zmluve chýba presné označenie jednotlivých hnuteľných
vecí (zariadenia oboch bytov) sama táto skutočnosť však nerobí dohodu neplatnou, keďže išlo o
súbor hnuteľných vecí, ktoré si účastníci v rámci ich dispozičného práva sami vymedzili ako predmet
vyporiadania; preto prvostupňový súd sa v ďalšom konaní zaoberal zistením, v akom časovom limite
od návratu navrhovateľky z protialkoholického liečenia došlo k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní BSM,
zabezpečiť vyjadrenie ošetrujúceho lekára, prípadne, psychiatra k zdravotnému stavu navrhovateľky v
čase uzatvorenia predmetnej dohody a k tomu či v čase uzatvorenia predmetnej dohody bola schopná
posúdiť následky svojho konania, a teda či nekonala v duševnej poruche, ktorá by ju robila na takýto
úkon neschopnou.

Z vykonaného dokazovania na základe žiadosti súdu o podanie odborného vyjadrenia vyplýva, že
psychiater MUDr. Andrea Vaňková potvrdením zo dňa 25.5.2012 doručeným súdu 1.6.2012 (č.l. 132)
oznámil, že navrhovateľka je od r. 2010 v evidencii psychiatrickej ambulancie, predtým v evidencii
psychiatrickej ambulancie KRANKAS s.r.o., kde je aj jej zdravotná dokumentácia z tohto obdobia. V
zdravotnej dokumentácii nachádza len prepúšťaciu správu z ústavnej protialkoholickej liečby vo Veľkom
Záluží, kde bola hospitalizovaná od 23.6.2008 do 15.8.2008 s diagnózou syndróm závislosti od alkoholu,
anamnéza rekurentná depresívna porucha v remisii a na základe prepúšťacej správy z tohto obdobia
navrhovateľka netrpela duševnou poruchou, ktorá by ovplyvňovala jej konanie. V predmetnej veci v
ďalšom konaní nebol zistený a preukázaný žiadny dôvod, ktorý by zakladal neplatnosť uzavretej dohody
v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka (takisto je neplatný právny úkon osoby
konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou) tj. dôkaz o tom, že
navrhovateľka v okamihu uzatvárania predmetnej dohody 27.8.2008 konala v duševnej poruche, či už v
prechodnej alebo trvalej. S prihliadnutím na odborné vyjadrenie psychiatra, že na základe prepúšťacej
správy z tohto obdobia (15.8.2008) navrhovateľka netrpela duševnou poruchou sa súdu javí málo
pravdepodobné, že dňa 27.8.2008 (12 dní po prepustení) sa navrhovateľka ako tvrdí nachádzala v
takom psychickom a duševnom stave, ktorý ju diskvalifikoval robiť platné právne úkony týkajúce sa
majetku. Zo skutkových zistení tiež nepochybne vyplynulo, že prejav smerujúci k uzavretiu dohody zo
strany samotnej navrhovateľky bol určený odporcovi ešte výzvou zo dňa 16.4.2008 (čl. 22) za účelom
vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva a skutočnosť, že dohoda obsahuje ich skutočnú vôľu
prejavenú slobodne a vážne vyplýva i z prehlásenia účastníkov právneho úkonu dňa 27.8.2008, čo
potvrdili svojim podpisom. Súd má zato, že Dohoda o vyporiadaní BSM zo dňa 27.8.2008 uzavretá
medzi účastníkmi konania je platná.

Ďalej podľa názoru krajského súdu v prípade, ak sa nepreukáže absolútna neplatnosť dohody
o vyporiadaní BSM uzatvorenej medzi účastníkmi 27.8.2008 v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2
Občianskeho zákonníka súd má nadviazať na predmetnú dohodu o vyporiadaní BSM a vyporiadať iba
ten majetok, ktorý patril do BSM, ku dňu zániku BSM existoval a nebol zahrnutý do tohto vyporiadania
súd v ďalšom konaní zistil nasledovný skutkový stav.

Podľa návrhu navrhovateľky nebol zahrnutý do tohto vyporiadania (Dohody zo dňa 27.8.2008) a do BSM
patril
- obchodný podiel vo výške 40% v obchodnej spoločnosti PRIESTOR s.r.o.

Z výpisu z obchodného registra (č.l. 155) súd vzal za nepochybné, že obchodná spoločnosť PRIESTOR
s.r.o. „v likvidácii“ bola založená spoločenskou zmluvou zo dňa 30.7.2003, dátum zápisu 19.8.2003,
spoločnosť zrušená od 26.10.2010 a od 17.11.2010 je v likvidácii.

Z vyhlásenie správcu vkladu o splatení vkladu zo dňa 1.8.2003 (čl. 299) vyplýva, že pri založení
spoločnosti PRIESTOR s.r.o. (spoločenská zmluva uzavretá dňa 30.7.20103) správca vkladu vyhlasuje,
že zakladateľ okrem iných i odporca splatil 70.000,- Sk tj. 100% svojho peňažného vkladu do základného
imania.

Z vyjadrení samotnej navrhovateľky v priebehu konania vyplynulo, že na otázku, či na vklad do
spoločnosti boli použité ich spoločné finančné prostriedky, navrhovateľka uviedla, že nie, nemá o tom
žiadnu vedomosť, každý mal svoj účet. Na preukázanie skutočnosti vloženia spoločných finančných
prostriedkov navrhla vykonať výsluch svedkov. Svedok K. G. sa vyjadrovala, že začiatkom augusta 2003
darovala svojmu synovi (odporca) sumu vo výške 70 tis. Sk na účely založenia spoločnosti s ručením

obmedzeným a splatenia peňažného vkladu a svedok B. G. uviedol, že daroval svojmu bratovi začiatkom
septembra 2003 sumu vo výške 990 tis. Sk na účely splatenia nového peňažného vkladu, ktorým sa
podieľal na navýšení základného imania spoločnosti. Svedok O. F. (spoločník spoločnosti Priestor) vo
svojom vyjadrení uvádzal, že nemá vedomosť, z akých finančných prostriedkov odporca hradil výšku
vkladu spoločníka, nikdy sa nebavili o tom, odkiaľ kto peniaze na vklad používa. Účtovníctvo spoločnosti
viedol p. G. Finančné prostriedky mali z predaja majetku a tieto sa použili na vyplatenie hypotéky, ktorou
bola založená nehnuteľnosť.

Právny zástupca navrhovateľky namietal, že ak mal byť peňažný vklad odporcu, ako aj ostatný
zakladajúcich spoločníkov splatený v hotovosti do pokladne spoločnosti dňa 1.8.2003, pričom v
prehlásení svedkyne peňažný dar mal byť odporcovi poskytnutý niekedy začiatkom mesiaca august
2003 a teda až potom, ako bolo samotným odporcom už dňa 1.8.2003 prvý deň v mesiaci deklarované
reálne splatenie vkladu do základného imania spoločnosti. Má zato, že k žiadnemu darovaniu finančných
prostriedkov reálne nikdy nedošlo a ide o účelovú obranu odporcu. Je potrebné tiež poznamenať, že
spoločnosť bola založená 19.8.2003 a vstúpila do likvidácie od 17.11.2010 a z vyjadrenia likvidátora
(odporcu) vyplýva, že spoločnosť nemá žiaden majetok, teda, neexistuje majetok, ktorý by sa mal
likvidovať a majetok, na základe ktorého bola nariadená likvidácia, bol v čase nariadenia likvidácie už
predaný tretím osobám. Je potrebné poznamenať, že týchto samotných svedkov navrhla navrhovateľka
a sama pred súdom uviedla, že na vklad do spoločnosti neboli poskytnuté spoločné finančné prostriedky,
že nemá o tom žiadnu vedomosť a tiež uviedla, že mala vedomosť o tom, že matka odporcu mu požičala
nejaké peniaze na založenie spoločnosti a súd nemal pochybnosti o vierohodnosti výpovede svedkov a
jedným z dôkazných prostriedkov je aj výsluch účastníka konania. Preto jej tvrdenia, ktoré sú obsahom
návrhu (do BSM patrí obchodný podiel vo výške 40% v obchodnej spoločnosti PRIESTOR s.r.o.) zostali
v rovine tvrdení a žiadnym dôkazom nepreukázaných. Spoločníkom spoločnosti je výhradne odporca,
ktorý uzavrel spoločenskú zmluvu, on je majiteľom obchodného podielu a nositeľom práv a povinností
spoločníka. Súd preto nemal dôvod spochybňovať, že odporca nadobudol obchodný podiel výlučne
zo svojich vlastných prostriedkov, ktorá skutočnosť vyplynula nielen z vyjadrení účastníka konania ale
i svedkov a preto podľa názoru súdu obchodný podiel v spoločnosti PRIESTOR s.r.o. potom nie je
súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov a preto ho súd v danom prípade ako majetkové
právo ani nevyporiadaval. V danom prípade nebolo v konaní preukázané, že obchodný podiel v
spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutý odporcom bol zo spoločných prostriedkov, a preto sa
nestal súčasťou ich bezpodielového spoluvlastníctva.

Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľky, že odporca založil novú spoločnosť Kúpele Sobrance s.r.o. od
26.1.2008 (obdobie po rozvode a po zániku BSM) a vybral peniaze z účtov a žiadala, aby súd
vykonal dôkaz výpisy z účtov za posledné dva roky, a to výpisy zostatkov z účtov počas trvania
manželstva súd považoval s poukazom na oznámenia peňažných ústavov za účelové tvrdenie, nakoľko
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zostatky na účtoch účastníkov konania ku dňu zániku BSM
nezodpovedajú jej tvrdeniam (zostatky finančných prostriedkov na bankových účtoch je uvedený nižšie)
a teda dôkazné bremeno bolo na navrhovateľke. Povinnosť tvrdenia aj dôkazného bremena pokiaľ ide
o určité skutočnosti leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre
seba priaznivé právne dôsledky.

Pokiaľ ide o navrhovateľkou v návrhu označené hnuteľné veci - 3 motorové vozidlá: Osobný automobil
zn. Škoda Octavia strieborná metalíza, osobný automobil zn. Škoda fabia bielej farby, Osobný automobil
zn. Volkswagen Polo ev. č. ZA XXXCL (zničený po navrhovateľkou zavinenej nehode) a navrhla vykonať
dôkaz na Okresný dopravný inšpektorát Žilina so zameraním na poskytnutie údajov o všetkých vozidlách,
ktorých bol odporca v r. 2005 až 2007 vedený ako držiteľ a prevádzkovateľ.

Z vykonaného dokazovania a to správy OR PZ v Žiline ODI zo dňa 2.4.2013 (č.l. 165) nepochybne
vyplynulo, že odporca Viliam Trnovec bol evidovaný ako vlastník a držiteľ motorového vozidla príves
nákladný špeciálny EV: ZA XXXIG od 27.7.2007 do 17.10.2012 na Okresnom dopravnom inšpektoráte v
Žiline a iné motorové vozidlá sa v evidencii nenachádzajú. Je potrebné zo strany súdu uviesť, že vozidlo
vedené v evidencii bolo nadobudnuté odporcom až po rozvode a zániku BSM a zo strany navrhovateľky
nebola preukázaná existencia motorových vozidiel, ktorých označila v návrhu ku dňu zániku a už v
priebehu konania vo svojom vyjadrení uvádzala, že tieto vozidlá boli na lízing a počas trvania manželstva
boli aj predané. Keďže v konaní nebola preukázaná existencia navrhovateľkou označených vozidiel

ako majetku, ktorý by patril do BSM a ku dňu zániku BSM existoval, preto súd ich nemohol následne
vyporiadať.

Ďalej pokiaľ ide o finančné sumy na bankových účtoch, ktoré v priebehu konania nevedela označiť a
žiadala vykonať dôkaz na všetky banky so zameraním na poskytnutie údajov o zostatkoch na účtoch
navrhovateľky a odporcu ku dňu rozvodu (14.2.2007).

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že peňažný ústav Prima banka a.s. (č.l. 166) oznámil, že odporca
mal zriadený osobný účet dňa 21.4.2005 a uzatvorený dňa 5.6.2012 a zostatok uvedeného účtu ku dňu
14.2.2007 predstavuje sumu 1.042,90 eur (31418,59);

Z potvrdenia VÚB (č.l. 168-9) bolo zistené vedenie účtu pre navrhovateľku a stav účtu k 28.2.2007 bol
v sume 3.082,97 eur (92.877,76 Sk) a zostatok ku dňu 5.4.2013 - 2.399,02 eur a pre ostatné subjekty
účty nevedú;

Slovenská sporiteľňa (č.l. 171) vo svojom oznámení uviedla, že účet odporcu SPORObusiness - fondy
je zrušený a zostatok ku 14.2.2007 predstavoval sumu 51,69 eur (1.557,30 Sk), osobný účet zostatok
k 14.2.2007 bol debetný mínus 397 eur ( - 11.960,41 Sk), bežný účet podnikateľ - zostatok ku dňu
14.2.2007 bol debetný mínus 1028,98 eur
(- 30.999,11 Sk) a za obdobie od 14.2.2007 doposiaľ na meno navrhovateľky nevedú žiaden účet.

Z oznámenia ČSOB (č.l. 173) vyplýva, že účty označených osôb nie sú a ani neboli vo vedenej databáze
klientov banky.

Tatra banka v oznámení (č.l. 174) uviedla, že Anna Trnovcová nebola a nie je klientom banky a
bežný účet bol vedený na meno O. G. zrušený 2.12.2011 a zostatok ku dňu 14.2.2007 predstavoval
sumu 128,87 eur (3.882,55 Sk) a vkladná knižka zrušená dňa 26.10.2010, zostatok ku dňu 14.2.2007
predstavoval 33,49 eur (1009,08 Sk).

V konaní obaja účastníci akceptovali uvedený zostatok a je nepochybné, že s vkladom počas trvania
manželstva ako i po zániku BSM disponovali výlučne každý sám z nich, v konaní nebolo preukázané,
že takéto zostatky finančných prostriedkov i v súčasnosti na účte toho-ktorého účastníka existujúúčet
zrušený, debet na účte resp. zostatok nižší) a podľa názoru súdu, preto nie je možné v rámci
vyporiadania BSM tieto zostatky (ku dňu zániku BSM) prikázať do vlastníctva tomu-ktorému z
účastníkov a ak by súd na ich existenciu v rámci vyporiadania prihliadal pri stanovení výšky finančného
vyrovnania tak navrhovateľka disponovala po rozvode so zostatkom na účte na jej meno vo výške
3.082,97 eur a odporca so zostatkom na účte vedeným na jeho meno vo výške aktív 1.256,95 eur. Pri
určení spôsobu vyporiadania BSM je potrebné vychádzať zo zásady upravenej ustálenou judikatúrou
(napr. rozsudok NS ČR 22 Cdo 264/01), podľa ktorej sa majú veci pri vyporiadaní rozdeliť tak, aby suma
na finančné vyrovnanie bola čo najmenšia.

Vzhľadom na posilnenie prejednávacej a dispozičnej zásady v občianskom súdnom konaní je zrejmé,
že súd nie je ani oprávnený z vlastnej iniciatívy zisťovať majetok, ktorý mal patriť do vyporiadaného
bezpodielového spoluvlastníctva, a preto na účastníkovi, ktorý tvrdí, že určitá vec je v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov spočíva dôkazné bremeno, že vec bola nadobudnutá za trvania manželstva.
V konaní o vyporiadanie BSM súd po nevyporiadanom majetku z bezpodielového spoluvlastníctva
nepátra a vychádza zo skutkového opisu veci tak, ako ho vykonali účastníci. Prikázanie zostatkov
na účtoch niektorému z účastníkov v danom prípade neprichádzalo do úvahy, ak ku dňu zániku
bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov zostatok na účtoch síce v zmysle vyššie uvedeného bol
zistený, ale v konaní nebolo preukázané, že ku dňu vyporiadania tieto finančné prostriedky na účtoch
aj fyzicky sú k dispozícii. Pokiaľ nebola táto skutočnosť účastníkmi preukázaná nemohol tieto sumy súd
následne vyporiadať.

S poukazom na skutkové zistenia a právne závery súdu, že existencia majetku, ktorý patril do BSM,
ku dňu zániku BSM existoval a nebol zahrnutý do vyporiadania dohodou zo dňa 27.8.2008 v ďalšom
konaní preukázaná nebola, súd návrh navrhovateľky zamietol.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia s poukazom na ustanovenie §
151 ods. 1 a 3 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania súd rozhoduje na návrh spravidla v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. V zložitých prípadoch, najmä z dôvodov väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).