Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. december 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoCsp/29/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117251242
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:6117251242.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: MC - TEAM s.r.o., so sídlom Hlavná
14a, Komárno - Nová Stráž, IČO: 36 554 952, zastúpeného: Mgr. Emese Suba, advokátka so sídlom
Bratislavská cesta 1804, Komárno, proti žalovanému: A.. E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/
XX, F., prechodne bytom R. XXX/XX, R., (od 15.04.2020 do 15.04.2030), o zaplatenie 2 005,91 eura s

príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v časti výroku týkajúceho sa náhrady trov konania proti rozsudku
Okresného súdu F. zo dňa 8. júna 2020 č.k. 14Csp/31/2018 - 222, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania v III. výroku z
r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 2 005,91

eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 850 eur od 29.03.2016, žalovaného
zaviazal zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.161,82 € od 29.3.2016 do
7.7.2016 a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1155,91 € od 8.7.2016 do 31.1.2020, celkove
úrok z omeškania v sume 250,06 eura a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
49,16 %. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 255 ods. 1,
§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že

konanie zastavil v časti o zaplatenie istiny vo výške 2 005,91 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 850 eur od 29.03.2016, pretože došlo v tejto časti k späťvzatiu žaloby zo strany
žalobcu so súhlasom žalovaného. Predmetom konania zostal len nárok na zaplatenie úroku celkom vo
výške 250,06 eura. V tejto časti vyhodnotil žalobu ako dôvodnú, pretože nárok na zaplatenie úroku z
omeškaniavprípadeomeškaniadlžníkasúhradoudlžnejsumyjezákonnýmnárokom.Zostranyžalobcu
bol úrok z omeškania uplatnený vo výške korešpondujúcej so zákonnom stanovenou výškou úroku z

omeškania v čase, kedy sa žalovaný ako dlžník do omeškania dostal. Napokon o nároku na náhradu
trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP tak, že vypočítal pomer úspechu žalobcu
v spore a prihliadol na mieru zavinenia strán sporu na zastavení konania. Týmto výpočtom dospel k
záveru, že percentuálnym vyjadrením, miera úspechu žalobcu v konaní prihliadnuc na hodnotu tej časti
sporu, vo vzťahu ku ktorej nezavinil zastavenie konania predstavuje vo vzťahu k hodnote celého sporu
74,58%.Hodnotasporu,vovzťahukuktorémužalovanýnezavinilzastaveniekonaniapredstavuje25,42

%. Vychádzajúc z výpočtov potom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 49,16 %.

2. Žalovaný podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote v časti
výroku o nároku na náhradu trov konania. Nesúhlasil s výpočtom miery úspechu obidvoch sporových
strán v predmetnom konaní. Pokiaľ ide o žalovanú istinu v sume 1 155,91 eur, ktorú v priebehu konania

uhradil, nenamieta pripísanie 100% úspechu žalobcu v tejto časti. Avšak v časti istiny 800 eur, ktorá bola
zo strany žalobcu vzatá späť, s čím súhlasil a žalobca a bola v tejto časti zastavená, nemožno považovaťza 50 % úspech žalobcu, ale je to jeho 100 % úspech, pretože žalobca vzal žalobu späť a tento úkon
nemôže byť pripísaný na jeho ťarchu. Nesúhlasil s tým, aby pri celkovom výpočte úspechu obidvoch
sporových strán zahrnul súd prvej inštancie časť úrokov z omeškania, ktoré má podľa napadnutého

rozsudku uhradiť, ale nezahrnul úroky z omeškania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, a teda ktoré
boli žalobcom uplatnené neoprávnene. Je toho názoru, že sa tým len znova jednostranne navýšila miera
úspechu žalobcu v konaní, bez akéhokoľvek právneho základu. Navrhol, aby odvolací súd v časti výroku
o nároku na náhradu trov konania napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobca má nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 14,54 %.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou
sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 355 ods. 1, § 359 CSP), a zistení, že
spĺňa náležitosti ustanovenia § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP),

viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal. Dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné v časti nároku na náhradu trov konania (výrok III.) podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1
CSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal zaplatenia

istiny vo výške 2 005,91 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4 011,82
eura od 29.03.2016 do 07.07.2016 a 5% ročne zo sumy 2 005,91 eura od do zaplatenia. Vo veci bol
vydaný platobný rozkaz voči ktorému podal žalovaný odpor a preto bola vec postúpená na Okresný súd
Komárno. V priebehu konania na pojednávaní konajúcom sa dňa 08.06.2020 vzal žalobca žalobu v časti
1 155,91 eur späť, pretože žalovaný túto sumu po začatí konania uhradil. Netrval ani na podanej žalobe v

Časti 850 eur spolu s úrokom z omeškania od 29.03.2016 do zaplatenia. Na podanej žalobe trval v časti
úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.161,82 € od 29.3.2016 do 7.7.2016 a vo výške 5 %
ročne zo sumy 1.155,91 € od 8.7.2016 do 31.1.2020. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil a preto súd
prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom. Rozsudok vo svojej zastavujúcej a vyhovujúcej časti
nebol napadnutý odvolaním, preto v týchto častiach nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho

konania zostal len výrok týkajúci sa náhrady trov konania.

7. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistraně.

9. Náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá sa skúma čo do právneho základu a
čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) je
charakteristická pre sporové konania a uplatní sa tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť

úspešnej strane sporu trovy konania, ktoré jej vznikli. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu
sporu úspechom v spore, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti a výroku, ktorým sa rozhodlo vo
veci samej. V prípade čiastočného úspechu v spore, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí.

10. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je ale doplnená

zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada
trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich
zavinil. Povedané inými slovami, zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že tá zo strán
sporu, ktorá zavinila, že trovy vznikli, je povinná ich nahradiť. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť,
že zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Ide o

zásadu, ktorá je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto
zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
súd prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania nesprávne zistil skutkový stav a
z takto zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny právny záver. Odvolací súd sa nestotožnil s

právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o nároku na náhradu trov konania jedným
výrokomzahrňujúcimprocesnýúspechžalobcuakoajmieruzavineniažalovanéhovpredmetnomspore.
Odvolací súd v kontexte vyššie uvedeného zdôrazňuje, že sa samostatne posudzuje procesné zavinenie
zastavenia konania a samostatne sa posudzuje úspech vo zvyšnej časti žaloby.

12. Žalobca v spore vzal žalobu späť v časti 2005,91 eura spolu s úrokom z omeškania od
29.03.2016 do zaplatenia. V časti zastavenia konania sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov
konania skúma miera zavinenia. Súd prvej inštancie preto síce správne posudzoval mieru zavinenia,
keď v časti istiny vo výške 850 eur vinu pričítal žalobcovi a v časti istiny vo výške 1 155,91 eura vinu
pričítal žalovanému, ktorý po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu túto sumu uhradil, čím

zavinil zastavenie konania v tejto časti. Avšak o nároku na náhradu trov konania v časti zastavenia
konania mal rozhodnúť samostatným výrokom.

13. Obdobne súd prvej inštancie nesprávne postupoval v časti výpočtu nároku na náhradu trov konania
podľa pomeru úspechu. Napriek tomu, že správne uviedol, že pomer úspechu vzhľadom na vyhovujúcu

časť úrokov z omeškania vo výške 250,06 eura je 100% úspechom žalobcu, nesprávne zarátal tento
pomer do celkového výpočtu trov konania, pretože mal o ňom rozhodnúť samostatne.

14. S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie vo

veci nanovo rozhodne viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) tak, že o nároku
na náhradu trov konania rozhodne samostatne výrokom upravujúcim nárok na náhradu trov konania
podľa pomeru úspechu (§ 255 ods. 1 CSP) a samostatne výrokom upravujúcim nárok na náhradu trov
konania podľa miery zavinenia (§ 256 ods. 1 CSP).
15.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 396 ods. 3 CSP v novom
rozhodnutí vo veci samej.

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).