Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. marec 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/9/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813010051
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8813010051.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Evy Pirkovskej na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.03.2014 v Prešove
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného X. P. proti rozsudku Okresného súdu
Vranov nad Topľou sp. zn. 10T/7/2013 zo dňa 08.01.2014.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10T/7/2013 zo dňa 08.01.2014 bol obžalovaný
X. P. uznaný vinným v bode 1/ z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.
zákona, v bode 2/ z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zákona a z prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona a v bode 3/ z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 02.10.2012 v čase okolo 18.30 hod. v obývacej izbe rodinného domu č. XXX obci A., okr. V. Z. K.
napadol svoju manželku F. P. tým spôsobom, že ju držal pod krkom a sácal ňou a vulgárne jej nadával a
vyhrážal sa jej zabitím s tým, že ide po nôž do kuchyne, čo videl syn menovaných X. P. ml., ktorý odtrhol
od matky svojho otca, kde ale obžalovaný sa aj jemu začal vyhrážať, že ho zabije s nožom, kde sa stále
pokúšal dostať do kuchyne domu po nôž, v čom mu bolo bránené synom X. až do príchodu policajnej
hliadky, čím u oboch menovaných obžalovaný vzbudil dôvodnú obavu o ich život, pričom F. P. nebolo
spôsobené také zranenie, ktoré by si vyžadovalo lekárske ošetrenie,

2/ dňa 16.01.2013 v čase okolo 16.00 hod. v miestnom pohostinstve v obci A., okr. V. Z. K.
napadol svojho brata P. P. tým spôsobom, že obžalovaný po predchádzajúcej slovnej hádke vytiahol
z bundy vodovodnú batériu, s ktorou udrel poškodeného P. P. po hlave, kde po tomto útoku sa obaja
začali biť, následne spadli na zem a obžalovaný pri tomto páde spadol na poškodeného, kde sa
potom na zemi navzájom napádali, čím obžalovaný X. P. spôsobil P. P. podľa znaleckého posudku z
odboru zdravotníctvo a farmácia zlomeninu dolnej časti pravej píšťaly s posunom úlomkov, zlomeninu
vonkajšieho členku vpravo s posunom úlomkov s dobou liečenia na úrovni práceneschopnosti v trvaní
4-5 mesiacov a dve tržnozmliaždené rany v oblasti hlavy s dobou liečby 5 až 6 dní,

3/ dňa 04.05.2013 v čase okolo 14.00 hod. v rodinnom dome č. XXX v obci A., okr. V. Z. K. po slovnej
hádke s manželkou F. P. vulgárne jej vynadal, zobral do ruky kuchynský nôž a povedal jej, že do kedy
mu bude žrať nervy, nožom smeroval na poškodenú, ktorej sa podarilo utiecť na dvor a následne okolo
15.00 hod. schytil obžalovaný iný nôž a povedal jej, že ju zabije a že už dávno ju mal zabiť, išiel smerom
k nej, kde taktiež sa jej podarilo utiecť z domu, čím svojím konaním obžalovaný vzbudil dôvodnú obavu
o svoje život u F. P.,

za čo mu bol podľa § 156 os. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 41 ods.
1 Tr. zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený
podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona bolo obžalovanému uložené aj ochranné protialkoholické liečenie
ústavnou formou.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodených VšZP a.s. a Sociálnu poisťovňu Vranov nad Topľou s ich
nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný dňa 22.01.2014, ktoré odôvodnil prostredníctvom
svojho obhajcu. Ku skutku 1/ uviedol, že vyjadrenia o vyhrážaní sa zabitím vyplývajú len z tvrdení
manželky a jeho syna, ktorý má k nemu negatívny vzťah, čo potvrdil aj na hlavnom pojednávaní pri
výsluchu. Preto svedok P. P. ml. je nevierohodným svedkom, a to v dôsledku svojej zaujatosti. Aké
zranenia obžalovanému spôsobil dňa 02.10.2012 jeho syn a ako sa s uvedenými poraneniami mal
dostať do kuchyne domu po nôž a vzbudiť dôvodnú obavu u manželky a syna, to dokazované nebolo. V
dôsledku spôsobených zranení nebol spôsobilý naťahovať sa so synom a pokúšať sa dostať do kuchyne
pre nôž. Skutok 2/ je založený iba na výpovedi svedka Ing. F., ktorý vypovedal, že konflikt vyvolal P.
P., ktorý stoličkou udrel po stole, kde on sedel. Svedok však nevidel, ako sa mali navzájom biť a pokiaľ
ide o vodovodnú batériu, túto videl uňho až vtedy, keď ležali spolu s P. P. na zemi. Ani svedok Ing. F. a
ani poškodený j. P. neuviedli, kedy malo dôjsť u poškodeného k zlomeninám a v dôsledku čoho. Kedy
a ako malo dôjsť k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví P. P., preukázané nebolo. Vodovodnou batériou
však zlomeniny spôsobené neboli. Vo svojej výpovedi sám podrobne popísal, ako a kto vyvolal konflikt
v pohostinstve a uviedol aj to, že P. P. ho udrel stoličkou po hlave a niekoľkokrát kopol, pričom kopol
aj do stoličky a do stola. Ak poškodený J. P. využil svoje právo nevypovedať, tak to nebolo z dôvodu,
že je jeho bratom, ale preto, aby si neprivodil trestné stíhanie. Pre skutok 3/ nebola podaná obžaloba,
pretože prokurátor podal obžalobu pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a/, b/ Tr. zákona z dôvodu, že najmenej od konca roka 2009 do 04.05.2013, vyjmúc obdobie
od 17.10.2009 do 09.12.2009, v mieste bydliska týral svoju manželku. Z výkladu termínu obdobie do
04.05.2013 vyplýva, že takto vymedzené obdobie v sebe neobsahuje deň 04.05.2013. Okrem toho
spáchanie skutku, ku ktorému malo dôjsť v tento deň, nebolo v prípravnom konaní ani na hlavnom
pojednávaní preukázané. Vyjadrenia manželky a syna sú výslovne účelové, ktorých cieľom je vylúčiť
obžalovaného z užívania rodinného domu, ktorý v rámci dohody o vyporiadaní bezpodielového spolu-
vlastníctva pripadol do výlučného vlastníctva manželky obžalovaného. Obžalovaný však v tomto roku
podal návrh na začatie súdneho konania o určenie neplatnosti a zrušenie tejto dohody. Izby v rodinnom
dome majú oddelené, čo potvrdila aj manželka. Vyjadrenia manželky a jeho syna sú teda v príkrom
rozpore s reálnou skutočnosťou, čoho dôkazom je aj to, že dcéra obžalovaného aj s manželom sa
odsťahovali z rodinného domu po tom, čo manžel dcéry bol napadnutý synom obžalovaného. Vzťahy
v rodine považuje za narušené aj preto, lebo už dvakrát podal na súd návrh na rozvod, ktoré konanie
však bolo zastavené, lebo na rozvode netrval. Ak by v manželstve bola manželka týraná, určite by to
bola ona, kto by podal návrh na rozvod. Pre vyššie uvedené rozpory a nedostatky je potrebné považovať
odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu za nezákonný. S poukazom na dôvody odvolania
navrhol, aby odvolací súd postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku rozhodol sám rozsudkom vo veci
tak, že ho spod obžaloby oslobodí.

Aj obžalovaný sám odôvodnil odvolanie, ale v ňom uviedol v podstate tie isté dôvody s tým, že navrhoval
vypočuť policajtov prítomných pri zákroku dňa 02.10.2012 a vykonať rekonštrukciu vo vzťahu ku skutku
z 16.01.2013.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania osobou na to oprávnenou, krajský súd nezistiac
dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby nevytýkané, pokiaľ by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

V prvom rade je potrebné uviesť, že postup konajúceho súdu netrpí takými podstatnými chybami,
pre ktoré by bolo nutné napadnutý rozsudok zrušiť. Konajúci súd vykonal dokazovanie v rozsahu
nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej podľa pravidiel ustanovených v procesnom predpise,

obžalovaný mal možnosť sa k vykonaným dôkazom vyjadriť, ako aj ku skutkom kladeným mu za vinu,
a uplatňovať svoje procesné práva aj prostredníctvom obhajcu, v dôsledku ktorého postupu právo
na obhajobu bolo dodržané, ktoré ostatne obžalovaný ani nenamietal. O obsah zákonne vykonaných
dôkazov konajúci súd mohol opierať svoje skutkové zistenia, ktoré odvolací súd považuje za správne a
zodpovedajúce výsledkom vykonaného dokazovania.

Konajúci súd ustálil skutok 1/ na podklade výpovedí poškodenej M. P., manželky obžalovaného, a svedka
P. P. ml., syna obžalovaného, z ktorých vyplynulo, že hliadku polície privolal svedok P. P. ml. z dôvodu,
že obžalovaný P. P. najprv vulgárne nadával svojej manželke M. P. a následne sa jej vyhrážal zabitím,
pričom ju schytil pod krkom, preto ho poškodený P. P. ml. odtrhol od poškodenej M. P. a následne sa
aj jemu vyhrážal zabitím, pričom chcel ísť po nôž do kuchyne, v čom mu bolo zabránené. Ostatne
obžalovaný pri svojom výsluchu v prípravnom konaní dňa 26.10.2012 priznal spáchanie skutku, za ktorý
sa aj manželke M. P. a synovi X. ospravedlnil, k čomu v konaní pred súdom vypovedal, že to nie je
pravdou, ale pravdou je to, že syn X. ho napadol v izbe, keď ležal a kopol ho do rebier.

Skutok uvedený pod bodom 2/ konajúci súd ustálil na základe výpovede svedka Ing. M. F., ktorý síce
neregistroval celý priebeh konfliktu medzi obžalovaným P. P. a jeho bratom P. P., ale videl, že títo sa
po slovnom konflikte začali naťahovať, počas čoho obžalovaný udrel poškodeného J. P. vodovodnou
batériou po hlave, spadli na zem, kde sa bili, pričom na nich kričal, aby prestali, a vzal vodovodnú batériu
z ruky obžalovanému a túto mu vrátil až po príchode polície, ktorú privolal. Poškodený P. P. nevypovedal
voči svojmu bratovi a obžalovaný priznal iba to, že k slovnému konfliktu došlo, avšak tento vyvolal jeho
brat J. P., pričom keď ležal na zemi, poškodený J. P. doňho kopal a zosypal sa naňho, potom sedel na
chrbte poškodeného J. P., ktorý kričal, že je to bolesť, pomôžte mi. Mechanizmus vzniku poranenia u
poškodeného J. P. konajúci súd vyvodil na základe znaleckého posudku z odvetvia súdneho lekárstva.
Znalec posúdil, že zlomenina dolnej časti pravej píšťaly s posunom úlomkov a zlomenina vonkajšieho
členku vpravo s posunom úlomkov vznikla s najväčšou pravdepodobnosťou pri podkopnutí poškodeného
druhou osobou s následným pádom na zem alebo následným možným skočením nohami druhej osoby
na pravý členok poškodeného.

Skutkové okolnosti k bodu 3/ oprel konajúci súd o výpoveď poškodenej z prípravného konania, kedy
okrem iného vypovedala, že kritického dňa jej obžalovaný vulgárne nadával a vyhrážal sa jej s nožom v
ruke, preto utiekla na dvor, ktoré skutočnosti vnímal aj svedok Ing. D. E., ktorý je susedom obžalovaného
a poškodenej M. P., a preto volal syna poškodenej P. P. ml. Tento svedok potvrdil, že po telefonickom
rozhovore s Ing. E. zavolal matke, ktorá bola uplakaná, roztrasená a povedala mu, že otec ju naháňa
po dome s nožom a chce ju zabiť, preto privolal políciu. Obžalovaný aj tento skutok poprel a priznal iba
hádku s manželkou kvôli susedovým psom, pričom v ruke mal nožík, ale bolo to z dôvodu, že práve jedol.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu uvedená dôkazná situácia postačovala na vyslovenie viny
obžalovaného vo všetkých troch skutkoch. Je potrebné si uvedomiť, že v prípade skutkov spáchaných
dňa 02.10.2012 a 04.05.2013 ide o domáce násilie voči príbuzným obžalovaného, v dôsledku čoho
okruh dôkazov, ktorými sa môže trestná činnosť objasniť, je zúžený. Aj napriek tomu, že v prerokúvanom
prípade ide o dve skupiny dôkazov stojacich proti sebe, keď obžalovaný popieral spáchanie skutkov
a poškodení príbuzní ho usvedčujú zo skutkov, ďalšie zabezpečené dôkazy umožňovali vyvodiť
nepochybný záver o tom, že skutky sa stali a tieto spáchal obžalovaný.

Z výpovede svedkyne T. V., dcéry obžalovaného, totiž vyplýva, že otec mamu bil a keď bol opitý, bil aj
ich s bratom a vulgárne im nadával. Z evidencie priestupkov je zrejmé, že obžalovaný bol uznaný vinným
zo spáchania priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/1990
Zb. v dvoch prípadoch na tom skutkovom základe, že od roku 2004 do roku 2010 spôsoboval fyzické a
psychické utrpenie M. P. a dňa 29.03.2010 fyzicky napadol svojho syna X. a vyhrážal sa manželke M.
P.. Tieto zistenia spoločne so závermi znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie, z ktorých plynie, že v
dôsledku nadužívania alkoholu došlo u obžalovaného k zhrubnutiu jeho osobnostných rysov, umožňujú
uzavrieť, že obžalovaný je osobou správajúcou sa voči členom rodiny agresívne nielen slovne ale aj
fyzicky. Ďalšia skutočnosť, a to privolanie hliadky polície, len zvýrazňuje, že správanie obžalovaného
bolo takej intenzity, že členovia rodiny, ktorí boli atakovaní, mali vážne obavy o svoj život a zdravie
v dôsledku konania obžalovaného. Za danej situácie všetky uvedené skutočnosti vo svojom súhrne
podporujú tvrdenia poškodených M. P. a P. P. ml. a preto námietka obžalovaného, že najmä výpoveď
jeho syna P. P. ml. je nevierohodnou, nie je opodstatnená. Aj keď sa tento poškodený vyjadril na hlavnom

pojednávaní „že otca nenávidí, keby aj dnes zdochol, tak by to oslavoval“, toto jeho vyjadrenie práve
pre existenciu iných dôkazov, ktoré objektivizujú agresívne správanie sa obžalovaného, nespochybňuje
jeho tvrdenia v takej miere, aby sa o ne vina obžalovaného nemohla opierať. Toto vyjadrenie svedka P.
P. ml. je potrebné považovať za jeho hodnotenie vzťahu medzi ním a jeho otcom.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam smerujúcim proti vine ohľadne skutku 2/ odvolací súd uvádza, že
aj pokiaľ nie je výpoveďou svedka Ing. F. preukázaný moment spôsobenia zlomenín u poškodeného
na pravej nohe, znaleckým dokazovaním bolo vylúčené, aby si tieto zlomeniny spôsobil poškodený
sám kopnutím do nohy stola veľkou silou. Ostatne konflikt mal podľa výpovede obžalovaného prebiehať
pred výčapným pultom, kde obžalovaný poškodeného pritlačil, čo tiež vylučuje kopnutie do nohy stola
poškodeným. Výpoveď svedka Ing. F. je potrebné hodnotiť ako hodnovernú, pretože ním popísaný útok
obžalovaného na hlavu poškodeného vodovodnou batériou zodpovedá spôsobu vzniku poranenia na
hlave poškodeného posúdeného znaleckým dokazovaním, pričom neboli zistené žiadne skutočnosti,
ktoré by spochybňovali túto jeho výpoveď, napr. negatívny vzťah k obžalovanému. Tiež nemožno
opomenúť, že v krátkej dobe po ukončení konfliktu prišli na miesto samé policajti, ktorým poškodený
J. P. povedal, že obžalovaný ho napadol, čo poškodený uviedol aj pri lekárskom vyšetrení toho istého
dňa, kedy mu boli objektívne zistené pri tomto vyšetrení zlomeniny pravého predkolenia. Uvedené
teda preukazuje, že vznik zlomenín je v príčinnej súvislosti s napadnutím poškodeného zo strany
obžalovaného a tieto vznikli priamym pôsobením násilia na oblasť pravého členka veľkou silou a
prudkosťou vyvinutého obžalovaným.

Právne posúdenie skutkov 1/ a 3/ ako prečiny nebezpečného vyhrážania považuje odvolací súd za
zákonu zodpovedajúce. Obžalovaný svojím konaním, keď sa inému vyhrážal zabitím takým spôsobom,
že to vzbudilo dôvodnú obavu, naplnil znaky skutkovej podstaty uvedeného prečinu podľa § 360 ods. 1,
ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, pretože toto konanie smerovalo voči blízkym osobám, manželke a synovi,
ktoré sú v zmysle § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona chránenými osobami.

Námietka obžalovaného, že pre skutok 3/ nebola podaná obžaloba, keďže prokurátor v obžalobe
vymedzil konanie na dobu od konca roka 2009 do 04.05.2013 vyjmúc obdobie od 17.10.2009 do
09.12.2009, ktoré právne posúdil ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, pričom toto
obdobie v sebe neobsahuje deň 04.05.2013, kedy mal spáchať skutok, z ktorého bol uznaný vinným,
je neopodstatnená. Z obsahu predloženého spisu je zrejmé, že uznesením pod ČVS: ORP-297/
SJ-VT-2013 zo dňa 04.05.2013 bolo obžalovanému P. P. vznesené obvinenie pre skutok spáchaný
dňa 04.05.2013 v podstate na skutkovom základe zhodnom so skutkom uvedeným pod bodom 3/
napadnutého rozsudku, ktorý prokurátor pojal do skutkového základu vymedzenom pre zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby, pre ktorý aj podal obžalobu. Výsledkami vykonaného dokazovania
sa nepreukázala taká intenzita konania obžalovaného, ktorá by napĺňala znaky skutkovej podstaty
uvedeného zločinu. Preto správne postupoval konajúci súd, ak preukázané vyhrážanie sa zabitím
poškodenej M. P., ktoré bolo zahrnuté v skutkových tvrdeniach obžaloby, posúdil ako totožnosť skutku
a toto právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania. V tejto súvislosti odvolací súd iba
v stručnosti poukazuje na to, že totožnosť skutku je zachovaná buď totožnosťou konania alebo
totožnosťou následku vzniknutého konaním. V posudzovanom prípade totožnosť skutku je zachovaná
práve konaním obžalovaného zahrnutého v skutkových tvrdeniach obžaloby vymedzením konania
„vyhrážal sa jej zabitím s nožom v ruke“ a doby jeho spáchania do dňa 04.05.2013, ktorý je potrebné
zahrnúť do doby spáchania žalovaného konania, keďže obžalovaný P. P. bol zadržaný dňa 04.05.2013
o 16,10 hod..

Skutok 2/ konajúci súd právne kvalifikoval ako prečiny ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3
písm. c/ a výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, ktoré obžalovaný
spáchal v jednočinnom súbehu. Obžalovaný svojím konaním, keď fyzicky napadol poškodeného takým
spôsobom, že mu spôsobil poranenia, ktoré si vyžadovali liečenie po dlhšiu dobu 4 až 5 mesiacov so
sťažením obvyklého spôsobu života jednak v dôsledku hospitalizácie s operačným výkonom napravenia
posunutých úlomkov kostí a jednak v dôsledku bolestí a obmedzenia v pohybe za súčasného užívania
bariel pretrvávajúcich počas liečby s klesajúcou intenzitou, naplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty
vyššie uvedeného prečinu ublíženia na zdraví, keďže vzhľadom na dobu liečenia spôsobené poranenia
je potrebné hodnotiť ako vážnu poruchu zdravia v zmysle § 123 ods. 3 písm. i/ Tr. zákona. Okrem toho
obžalovaný tým, že napadol iného za použitia násilia, naplnil svojím konaním aj objektívnu stránku
prečinu výtržníctva s poukazom na kvalifikačný moment ustanovený v § 138 písm. d/ Tr. zákona. K

právnemu posúdeniu skutku 2/ odvolací súd uvádza, že obžalovaný spôsobením ujmy na zdraví svojmu
bratovi naplnil aj zákonný znak prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, t. j.
spáchal čin na chránenej osobe, avšak vzhľadom k tomu, že nejde o zásadnú chybu v právnej kvalifikácii,
odvolací súd túto chybu nenapravoval.

Forma zavinenia v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Tr. zákona vyplýva z výsledkov vykonaného
dokazovania. Obžalovaný, pokiaľ sa vyhrážal zabitím členom rodiny s vyvolaním následku dôvodnej
obavy po predchádzajúcich slovných konfliktoch s nimi, chcel porušiť záujem chránený Trestným
zákonom, ktorým sú medziľudské vzťahy a právo človeka, aby nebol vystavený závažným vyhrážkam.
Napadnutie poškodeného J. P. a spôsobenie mu vážnej poruchy zdravia je potrebné tiež hodnotiť ako
úmyselné konanie, keďže nebolo preukázané, aby obžalovaný konal v nutnej obrane a iba od jeho vôle
záviselo, či počas slovného konfliktu napadne poškodeného J. P. vodovodnou batériou, po ktorom údere
vznikol fyzický konflikt, počas ktorého obžalovaný spôsobil poškodenému vážne poranenia pravej nohy.

Konajúci súd pri rozhodovaní o treste prihliadal na skutočnosť, že obžalovaný P. P. spáchal viac
trestných činov, čo je v zmysle § 37 písm. h/ priťažujúcou okolnosťou. Ako poľahčujúcu okolnosť priznal
obžalovanému vedenie riadneho života podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, s čím sa odvolací súd nestotožnil,
pretože ako je to už vyššie uvedené, obžalovaný bol postihnutý za priestupky spáchané voči blízkym
osobám a podľa odpisu registra trestov v minulosti spáchal viac trestných činov. Vzhľadom však na
podanie odvolania iba v prospech obžalovaného, odvolací súd toto zistené pochybenie, ktoré by malo
vplyv na zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby pri ukladaní trestu, napraviť nemohol. S prihliadnutím
na uvedené odvolací súd posúdil uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov za mierny
so zreteľom na následky, ktoré spôsobil svojím konaním, ako aj spôsob spáchania prečinov. Za prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 3 zákon ustanovuje sankciu odňatia slobody na dva roky až päť
rokov, z čoho plynie, že obžalovanému P. P. bol uložený trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej
trestnej sadzby za štyri prečiny. Ak by konajúci súd nepriznal poľahčujúcu okolnosť, pri existencii prevahy
priťažujúcich okolností by sa zvyšovala dolná hranica trestnej sadzby podľa § 38 ods. 4 a ods. 8 Tr.
zákona na tri roky. Trest uložený na dolnej hranici zákonnej sadzby po jej úprave by podľa odvolacieho
súdu zodpovedal všetkým kritériám stanoveným v § 34 ods. 4 Tr. zákona, na ktoré je potrebné prihliadať
pri ukladaní trestu. Pre výkon trestu konajúci súd obžalovaného P. P. zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, keďže obžalovaný doposiaľ
vo výkone trestu odňatia slobody nebol. Správne ale konajúci súd rozhodol, ak obžalovanému uložený
trest odňatia slobody podmienečne neodložil, pretože neboli splnené podmienky uvedené v § 49 ods.
1 písm. a/ Tr. zákona. Obžalovaný totiž opakovane páchal trestnú činnosť, za ktorú mu boli ukladané
okrem alternatívnych trestov aj tresty odňatia slobody, ktorých výkon bol podmienečne odložený, pričom
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa osvedčil, až na ostatné odsúdenie v trestnej veci
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/214/2009, v rámci skúšobnej doby ktorého obžalovaný
spáchal prerokúvané prečiny uvedené pod bodom 1/ a 2/. Z uvedeného je teda zrejmé, že doposiaľ
uložené tresty odňatia slobody bez ich výkonu nemali taký prevýchovný charakter na obžalovaného, aby
upustil od protiprávneho konania a viedol riadny život. Preto odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím
konajúceho súdu, že v prerokúvanom prípade je nevyhnutné na nápravu obžalovaného P. P. pôsobiť
výkonom uloženého trestu.

Výrok o uloženom ochrannom opatrení je vecne správnym. Obžalovaný všetky prečiny násilnej povahy
spáchal pod vplyvom alkoholických nápojov voči blízkym osobám, ostatne vyšetrením jeho duševného
stavu bolo preukázané, že obžalovaný je závislý na alkohole v III. vývinovom štádiu, a v prípade, pokiaľ
obžalovaný nebude abstinovať, jeho pobyt na slobode bude nebezpečný pre spoločnosť, najmä pre
jeho okolie. Znalci odporučili uložiť obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou,
ktorej účinnosť je vyššia so zreteľom na terapeutické výkony. Za daného stavu uloženie ochranného
opatrenia podľa § 73 ods. 2 písm. b/, c/ Tr. zákona zodpovedá zákonu.

V tomto konaní si poškodená strana VšZP a.s., pobočka Vranov nad Topľou, a Sociálna poisťovňa
Vranov nad Topľou uplatnili nároky na náhradu škody riadne a včas. Dôvodnosť priznania škody má svoj
základ vo vyslovenej vine obžalovaného pod bodom 2/, avšak uplatnená výška škody nebola preukázaná
predložením listín rozhodných pre jej priznanie. VšZP nešpecifikovala jednotlivé zdravotnícke výkony
ani použitie liekov na liečbu poškodeného J. P. a Sociálna poisťovňa iba predbežne vyčíslila škodu na
vyplatených nemocenských dávkach. Preto správne postupoval konajúci súd, ak poškodené strany s
ich nárokmi na náhradu škody odkázal podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku na občianske súdne konanie.

V závere odvolací súd reaguje aj na predložené písomnosti obžalovaným po podaní odvolania, v ktorých
obžalovaný P. P. podrobne rozobral priebeh deja jednotlivých skutkov z jeho pohľadu, ako aj výpovede
poškodených, ktoré vyhodnotil inak ako konajúci súd. K tomu je potrebné uviesť, že vyhodnotenie
dôkaznej situácie obžalovaným so záverom o iných skutkových zisteniach nemá svoje opodstatnenie,
pretože nie je v súlade s ďalšími vykonanými dôkazmi. Opis negatívne ladených rodinných vzťahov a ich
príčiny sú v rozpore so zisteniami plynúcimi z evidencie o priestupkoch a tiež z odpisu registra trestov,
z ktorých plynie, že u obžalovaného ide o opakované násilné konanie voči členom rodiny práve pod
vplyvom alkoholu, ktorého konzumácia bola objektivizovaná aj znaleckým dokazovaním. Nemožno totiž
opomenúť, že rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/214/2009 zo dňa 27.10.2010
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5To/1/2011 zo dňa 13.04.2011 bol obžalovaný
uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ a prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona , ktorých sa dopustil voči svojmu synovi
P. P. ml. Ani tvrdenie obžalovaného, že dňa 02.10.2012 mu práve jeho syn P. P. ml. spôsobil poranenia,
zlomeninu rebier, nie je spôsobilé zmeniť rozhodnutie o vine obžalovaného, pretože zo záznamov o
obmedzení osobnej slobody a zo zápisnice o zadržaní obžalovaného dňa 02.10.2012 nevyplýva, aby
obžalovaný v čase jeho zadržania a obmedzenia na osobnej slobode bol poranený. V prípade, ak
by takáto skutočnosť bola zistená, táto by bola nielen zaznamenaná v uvedených písomnostiach, ale
tiež by sa v nich nachádzal záznam aj o predvedení obžalovaného na lekárske vyšetrenie. Na okraj
odvolací súd už iba uvádza, že z podnetu obžalovaného bola v odvolacom konaní vyžiadaná lekárska
správa k uvádzanému poraneniu, ktorá bola doručená na odvolací súd až 21.03.2014, t. j. po rozhodnutí
o odvolaní obžalovaného, avšak z nej vyplýva, že k poraneniu a ošetreniu obžalovaného došlo dňa
03.10.2012, teda až následný deň po spáchaní skutku 1/.

S poukazom na vyššie rozvedené odvolací súd nezistiac dôvody na zmenu napadnutého rozsudku
v prospech obžalovaného P. P. jeho odvolanie ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. poriadku
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.