Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. august 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoP/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4220203003
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4220203003.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a

členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v konaní o návrhu otca P. L.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. V. O. XX, C., ktorému svedčí otcovstvo, zastúpeného: Advokátska
kancelária JUDr. Roman BLAŽEK, s. r. o. so sídlom Pohraničná 4, Komárno, o prípustnosti podania
návrhu na zapretie otcovstva maloletým dieťaťom P. L., nar. XX. XX. XXXX, v konaní zastúpeným
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky A. L., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom K. C. XXX, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo
dňa 25. novembra 2020 č. k. 18Pc/49/2020-59 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh zamietol a o trovách konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil
ustanoveniami § 85 ods. 1, § 86 ods. 1, § 88 ods. 2, § 96 ods. 1, § 96 ods. 2 Zákona o rodine. Uviedol,
že maloletý doručil súdu 16. 07. 2020 návrh na vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva, pretože
obom rodičom dieťaťa uplynula zákonná lehota na zapretie otcovstva, pričom matrikový otec nie je

biologickým otcom maloletého, čo potvrdila aj matka maloletého. Maloletý P. L., nar. XX. XX. XXXX sa
narodil v manželstve rodičov, ktorí uzavreli manželstvo 06. 10. 2007. Domnienka otcovstva teda svedčila
manželovi matky maloletého. Manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Komárno sp. zn. 9P 40/2013-44 zo dňa 24. 06. 2013, právoplatným 09. 07. 2013. Maloletý bol
zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný na výživu maloletého sumou 30% zo
sumy životného minima. V rozvodovom konaní rodičia maloletého vyjadrili, že otcom maloletého nie
je matrikový otec. Po uzatvorení manželstva prestali spolu s manželom žiť po niekoľkých mesiacoch.

Obaja vyjadrili v rámci rozvodového konania záujem zaprieť otcovstvo k maloletému, pričom o tejto
možnosti boli aj súdom poučení. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že matrikový otec podal
v mene maloletého návrh na pripustenie zapretia otcovstva, pretože matka dieťaťa podala trestné
oznámenie pre neplatenie výživného zo strany otca a otec bol aj za trestný čin zanedbania povinnej
výživy odsúdený. Matrikový otec maloletého bol trestne stíhaný za zanedbanie povinnej výživy prvý
krát v roku 2014, kedy bolo trestné stíhanie zastavené, pretože otec zaplatil zameškané výživné. Podľa
Trestného rozkazu sp. zn. 3T/48/2020-219 zo dňa 29. 07. 2020 bol matrikový otec dieťaťa odsúdený

na trest povinnej práce v trvaní 250 hodín a bolo mu súčasne uložené zaplatiť zameškané výživné.
Otec v uznesení o vznesení obvinenia v roku 2020 uviedol, že nie je biologický otec a nevedel, že
musí aj napriek tomu na maloletého platiť súdom určené výživné. Z vykonaného dokazovania ďalej
vyplynulo, že po narodení maloletého sa o neho matrikový otec nezaujímal, nestýkal sa s ním. Matkamaloletého nadviazala vzťah po odchode od manžela - matrikového otca. S tým mužom však nežila v
spoločnej domácnosti. Podľa vyjadrenia matky on bol biologickým otcom maloletého P.. Matka nevedela
uviesť oficiálne meno biologického otca dieťaťa. Vedela len jeho rómske meno G. a že býval v C..

Domnelý biologický otec vedel, že sa maloletý narodil, ale keďže mal ženu a deti, o maloletého sa
nezaujímal. Stretol sa s maloletým párkrát, keď mal maloletý dva roky. Biologický otec dieťaťa podľa
vyjadrenia matky zomrel asi pred štyrmi rokmi. Matka matrikovému otcovi P. L. dlhodobo hovorila, aby išli
riešiť zapretie otcovstva, ale matrikový otec opakovane odmietal čokoľvek vybaviť. Súd prvej inštancie
uviedol, že v danej veci konania o vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva, napriek tomu, že podľa

§ 108 ods. 4 CMP je účastníkom konania len dieťa, konal aj s rodičmi ako účastníkmi konania, a to v
záujmerozumnéhousporiadaniavzťahovsprihliadnutímnazistenieazabezpečenienajlepšiehozáujmu
dieťaťa. Rodičia dieťaťa sú jeho zákonní zástupcovia a na posúdenie skutočnosti, či je pripustenie
zapretia otcovstva dieťaťom v záujme dieťaťa alebo nie, je nevyhnutné vyslúchnuť aj priamo rodičov, od
ktorých vyjadrení a postojov je toto posúdenie bezprostredne závislé a dotýka sa aj ich práv a povinností.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že u maloletého dieťaťa nie je v záujme

vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva. Návrh na vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva môže
podať len maloletý. V danom prípade súd posúdil, že návrh podal maloletý v zastúpení pri podaní
návrhu zákonným zástupcom otcom maloletého. Maloletý nemusí byť ešte pri podaní návrhu zastúpený
kolíznym opatrovníkom. Žiaden z rodičov však nemôže maloleté dieťa v samotnom priebehu konania
zastupovať pre kolíziu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, a preto v konaní maloletého

zastupoval kolízny opatrovník ustanovený súdom (uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 320/09-9). V konaní
o prípustnosti zapretia otcovstva je potrebné skúmať, či rodičom dieťaťa uplynula lehota ustanovená
na zapretie otcovstva a či je zapretie otcovstva v záujme dieťaťa. Otcovstvo k maloletému dieťaťu v
tomto prípade svedčí manželovi matky, pretože maloletý sa narodil v manželstve rodičov. Zákonná
lehota na zapretie otcovstva uplynula obom rodičom, pretože matka mohla podať návrh na zapretie

otcovstva do troch rokov od narodenia maloletého a matrikový otec do troch rokov, odkedy sa dozvedel
o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich otcovstvo. Matrikový otec maloletého minimálne v čase
rozvodu v roku 2013 vedel, resp. mal pochybnosť, že je otcom dieťaťa. S matkou dieťaťa pritom nežil
od roku 2008. Na to, aby súd mohol vysloviť pripustenie zapretia otcovstva a tým umožniť, aby maloleté
dieťa mohlo následne podať návrh na zapretie otcovstva musia byť splnené dve podmienky, a to,

že rodičom uplynula lehota na zapretie otcovstva a je to v záujme maloletého dieťaťa. Vzhľadom na
to, že obaja rodičia zmeškali lehotu na zapretie otcovstva, súd prioritne musí skúmať záujem dieťaťa
na zapretí otcovstva. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matrikový otec dieťaťa mohol mať v
zákonnej lehote na zapretie otcovstva minimálne pochybnosť o tom, či je otcom maloletého dieťaťa.
Súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/130/2017 zo dňa 29.

05. 2018, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/263/2016 zo dňa 26. 01. 2017, ktoré sa
zaoberáprípustnosťouzapretiaotcovstvaatiežnajudikatúruEurópskehosúdupreľudsképráva(hlavne
rozhodnutie vo veci č. 39277/06 - Kňákal proti Českej republike), z ktorých vyplýva, že aj Európsky
súd pre ľudské práva posudzuje odlišne prípady vedomého založenia vzťahu otca a dieťaťa alebo
nepopretia otcovstva matrikovým otcom v zákonom ustanovenej zapieracej lehote, napriek vedomosti,

či len pochybnosti matrikového otca, že je biologickým otcom dieťaťa a také prípady, keď právny -
matrikový otec svoje otcovstvo popiera až po uplynutí zapieracej lehoty, počas plynutia ktorej však nemal
vedomosť, pochybnosť o tom, že nie je biologickým otcom dieťaťa. V danom prípade matrikový otec
napriekpochybnostiosvojomotcovstvezačalzapieraťsvojeotcovstvoaktívneažteraz,keďmámaloletý
11 rokov a to po tom, čo matka maloletého na neho podala v roku 2020 trestné oznámenie pre neplatenie

výživného.Dokoncatrestnékonanieztohtodôvodusaviedlovočiotcoviajvroku2014,kedyzameškané
výživnézaplatil.Matrikovýotecnechalplynúťrodičovskývzťahzaloženýdomnienkouotcovstvamanžela
matky. Vedome nechal založený stav, z ktorého mu vyplývali a naďalej plynú rodičovské práva a
povinnosti. Zapísaním matrikového otca do rodného listu vznikol a bol budovaný u dieťaťa sociálny
status, aj keď matrikový otec sa o maloletého nezaujíma, nestýka sa s ním, nevychováva ho. Vzťah

otec a maloletý bol a je obmedzený len na povinnosť plniť výživné zo strany matrikového otca. Aj keď je
obsahom jeho povinností len plnenie vyživovacej povinnosti, je to v záujme maloletého dieťaťa. Zapretie
otcovstva by neviedlo k zmene stavu v živote maloletého v pozitívnom smere. V záujme maloletého
nie je zapretie otcovstva aj z dôvodu, že neexistuje žiadny iný muž, ktorý by mohol byť biologickým
otcom dieťaťa, ktorý by mal k dieťaťu väzbu, dieťa vychovával, vyživoval a ktorý by mohol nastúpiť na

miesto matrikového otca maloletého v rodnom liste dieťaťa. Matkou označený údajný biologický otec sa
o maloletého nestaral, nezaujímal a už ani nežije. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, v konaní nebol
preukázaný záujem dieťaťa na tom, aby bolo zapreté otcovstvo a súd návrh maloletého zamietol. Otrovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie matrikový otec, namietajúc, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie prihliadol na dve skutočnosti, ktoré nie sú
v záujme maloletého, a to: 1/ plnenie vyživovacej povinnosti, 2/ neexistencia žiadneho iného muža,
ktorý by mohol byť biologickým otcom dieťaťa majúcim k dieťaťu väzbu, ktorý by dieťa vychovával,

platil výživné a mohol by nastúpiť na miesto matrikového otca v rodnom liste maloletého. V prípade
absencie vyživovacej povinnosti zo strany otca by túto povinnosť mohol prevziať vyplácaním sirotského
dôchodku, alebo iným sociálnym príspevkom štát. Maloletý by tak nebol poškodený. Druhá skutočnosť,
neexistencia biologického otca, tiež nemôže byť v rozpore so záujmom dieťaťa. Naopak, v záujme
dieťaťa je zistiť, kto je jeho biologickým otcom. Skutočnosť, že biologický otec už dnes nežije, nemôže
byť prekážkou. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil skutočnosť, že zapísaním matrikového otca do

rodného listu dieťaťa vznikol a bol vybudovaný sociálny status. O budovaní sociálneho statusu v tomto
prípadenemožnovôbechovoriť.Maloletýsasnavrhovateľomnikdynestretol,anihonevidel,niejemedzi
nimi žiadna väzba. Zapretím otcovstva sa status maloletého nezmení, nedôjde k ujme na jeho právach a
záujmoch. Výchovu a výživu dieťaťa navrhovateľ nezabezpečuje a nikdy nezabezpečoval, nie je a nikdy
ani nebola medzi nimi žiadna citová, ani iná pozitívna väzba. Je preto aj v záujme maloletého dieťaťa,

aby taká osoba, ktorá ku maloletému nemá žiadny vzťah, cit, nič ich spolu nespája, nebola zapísaná v
rodnom liste ako rodič, jeho zákonný zástupca a najmä - nemala voči nemu žiadne rodičovské práva.
Navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil a návrhu vyhovel.

3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu matrikového otca navrhol rozsudok

súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu matrikového otca uviedla, že súhlasí s matrikovým otcom,
že zapretie otcovstva je v záujme maloletého syna a so zapretím otcovstva súhlasí.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej CSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65, § 66 Civilného
mimosporového poriadku, ďalej CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci
dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto ho v
zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil, i keď z iných právnych dôvodov.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 odsek 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

8. Podľa § 96 ods. 1 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa
lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia
otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.

9. Vyššiecitovanézákonnéustanovenie§96ods.1Zákonaorodinedávadieťaťumožnosťpodaťnávrh
na zapretie otcovstva, v prípade, ak uplynie lehota na zapretie otcovi, matke, prípadne opatrovníkovi
oprávnenej osoby. V tomto prípade sa podávajú dva návrhy, a to návrh na prípustnosť zapretia otcovstva
a návrh na zapretie otcovstva. Aktívne legitimovaným na podanie oboch návrhov je iba dieťa ako jediný

oprávnený subjekt iniciovať takéto konanie aj po uplynutí zaprieracej lehoty.

10. V prejednávanej veci z obsahu podaného návrhu vyplýva, že tento doručil súdu prvej inštancie
matrikový otec, zastúpený právnym zástupcom a ako účastníkov konania označil okrem seba, maloleté
dieťa, ktorému bude ustanovený kolízny opatrovník a matku maloletého dieťaťa. Z odôvodnenia návrhu

ďalej vyplýva, že otec skutkovo objasňuje situáciu ohľadne dôvodov podaného návrhu vo svojom mene,
keď uvádza skutočnosti ohľadne manželstva s matkou dieťaťa, o narodení maloletého E. a o tom, že mu
svedčí zákonná domnienka otcovstva. Tiež uvádza, že je trestne stíhaný pre prečin zanedbania povinnej
výživy a podľa jeho názoru nie je v záujme dieťaťa, aby bol ako nepravý rodič trestne stíhaný. Záveromuviedol, že nakoľko uplynula lehota na zapretie otcovstva, navrhuje maloletému dieťaťu ustanoviť
kolízneho opatrovníka a následne rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva.

11. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí podaného návrhu o prípustnosti zapretia
otcovstva odôvodnil skutočnosťou, že vyhovujúce rozhodnutie súdu by nebolo v záujme maloletého
dieťaťa,ktorýzáujemdieťaťanatom,abybolozapretéotcovstvomatrikovéhootcanemalzapreukázaný.
I keď je rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku vecne správne, čo viedlo k jeho potvrdeniu odvolacím
súdom, podľa názoru odvolacieho súdu pre zamietnutie podaného návrhu primárne existovali iné právne

dôvody.

12. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, jedinou aktívne legitimovanou osobou na podanie návrhu v
zmysleustanovenia§96ods.1Zákonaorodinejedieťa.Ikeďtakýtonávrhnarozhodnutieoprípustnosti
zapretia otcovstva je možné podať v mene maloletého dieťaťa jeho zákonným zástupcom z titulu jeho
všeobecnej právomoci zastupovať maloleté dieťa (II. ÚS 320/09), nič to nemení na fakte, že výlučne

aktívne legitimovaným subjektom je dieťa. Každopádne treba viesť, že u maloletého dieťaťa vo veku 12
rokov nie je pravdepodobné očakávať, aby sa takouto otázkou zaoberalo, preto krok jeho zákonného
zástupcu má byť považovaný za prejav vôle maloletého dieťaťa a za vyjadrenie jeho záujmu. Z obsahu
podaného návrhu podľa názoru odvolacieho súdu je jednoznačnou skutočnosť, že tento návrh nie je
podanýmatrikovýmotcomvmenemaloletéhodieťaťaakoprejavjehovôle,alevmenematrikovéhootca.

Z takto podaného návrhu vyplýva len to, čím otec vo svojom mene odôvodňuje jeho opodstatnenosť,
a tak sa v zásade domáha ochrany jeho subjektívneho práva, a nie to, čo by bolo dôvodné očakávať,
a síce odôvodnenie opodstatnenosti návrhu z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa. Preto je potrebné
ustáliť len taký záver, že podaný návrh nie je návrhom dieťaťa požadujúceho rozhodnutie súdu v zmysle
ustanovenia § 96 ods. 1 Zákona o rodine, ale je návrhom matrikového otca, ktorý na jeho podanie nie je

aktívne legitimovaným subjektom. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, ktorou sa súd zaoberá ex offo,
je potom bez ďalšieho dôvodom pre zamietnutie podaného návrhu. Uvedenú skutočnosť potom odvolací
súd premietol i do záhlavia tohto rozhodnutia, keď sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že sa
v danom prípade sa jedná o návrh maloletého dieťaťa.

13. Pokiaľ potom súd prvej inštancie návrh zamietol, takéto rozhodnutie súdu je vo výroku správne, čo
viedlo odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP k jeho potvrdeniu, i keď z iných právnych
dôvodov.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s

§ 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).