Rozsudok – Majetok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. máj 2021

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/29/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711010213
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6711010213.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M

a sudcov Mgr. Jána Bednára a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovaného W. L.,
pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 4 písm. a) Trestného zákona, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 18. mája 2021 o odvolaní obžalovaného W. L. a Krajského prokurátora Banská
Bystrica proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/40/2011 zo dňa 17. 09. 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn.
4T/40/2011 zo dňa 17. 09. 2019 vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

o d s u d z u j e:

G. W. L. nar. XX. XX. XXXX v Q., trvale bytom Q. - U., J. XXXX/XX,

podľa § 221 ods. 4 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39

ods.1 Tr. zák. a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na trest odňatia
slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa§49ods.1písm.a)Tr.zák. saobžalovanémuvýkontrestuodňatiaslobodypodmienečneodkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 3 (troch) rokov.

Vo zvyšných častiach zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie krajského prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/40/2011 zo dňa 17. 09. 2019 bol obžalovaný W. L.
uznaný vinným pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods.1, ods. 4 písm. a) Trestného
zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

ako zástupca spoločnosti W., s.r.o. so sídlom B. XX, XXX XX Q., v presnejšie nezistenom čase mesiaca

február XXXX v R., v úmysle získať neoprávnený majetkový prospech, využijúc plnú dôveru, ktorú
požíval u predstaviteľov spoločnosti P. kaštieľ, s. r. o. so sídlom J. T. XXX, XXX XX R., týmto predložil na
podpis preberací protokol stavby bez toho, aby si títo vykonanie prác fyzicky overili na mieste samom, po
získanípodpisuvystavilfaktúry,ktoréimnáslednepredložilkúhradeatofaktúruč.XXXXXXXzodňaXX.XX. XXXX na sumu X.XXX.XXX,-- Sk a č. XXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX na sumu XXX.XXX,-- Sk,
ktoré nadväzovali na S. o dielo č. XXXX/XXX zo dňa XX. XX. XXXX medzi zhotoviteľom - spoločnosťou
W., s.r.o. v zastúpení W. L. a objednávateľom - spoločnosťou P. kaštieľ, s. r. o. v zastúpení T. S., nar.

XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XX, C. nad S., M., ktorej predmetom plnenia mala byť v období od
XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX úprava a rekonštrukcia jestvujúceho objektu SO XX haly v S. L. súp.
č. XXXX nachádzajúceho sa na LV č. XXXX, k. ú. S. L., postaveného na pozemku parc. č. XXXX/
XX, súp. č. XXXX nachádzajúceho sa na LV č. XXXX, k. ú. S. L., postaveného na pozemku parc. č.
XXXX/XXXX a súp. č. XXXX, nachádzajúceho sa na LV č. XXXX, k. ú. S. L., postaveného na pozemku

parc. č. XXXX/XXX, v tej dobe patriaceho, resp. časť v užívaní spoločnosti P. kaštieľ, s. r. o., pričom
si bol vedomý, že vyfakturované rekonštrukčné práce vykonané na tomto objekte neboli, napriek tomu
predložením súpisu vykonaných prác, preberacieho protokolu stavby, vystavením faktúr a utvrdzovaním
predstaviteľov spoločnosti P. kaštieľ, s. r. o. R., vykonanie stavebných prác predstieral, čím by v prípade
uhradenia faktúr vznikla spoločnosti P. kaštieľ, s. r. o. so sídlom J. T. XXX, XXX XX R. škoda vo výške
X.XXX.XXX,-- Sk, t. j. XXX.XXX,XX €.

Za to okresný súd obžalovaného W. L. odsúdil podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j),
§ 38 ods. 2, 3, § 39 ods.1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 5
(päť) rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods.2 písm. a) Tr. zák. pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. obžalovanému uložil trest zákazu akejkoľvek podnikateľskej činnosti vo
svojom mene alebo v mene iného v trvaní 3 (tri) roky.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podal odvolanie obžalovaný W. L.,

ktorédodatočnedňaX.X.XXXXpísomneodôvodnilprostredníctvomsvojhoobhajcu.R.XX.X.XXXXproti
rozsudku podal odvolanie aj krajský prokurátor.

Obžalovaný v odôvodnení odvolania spresnil, že odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Zvolene zo
dňa 17.09.2019, vydaným pod sp. zn. 4T/40/2019 smeruje do viny, právnej kvalifikácie a trestu, teda

voči všetkým jeho výrokom. Na úvod uviedol, že zastáva názor, že citovaný rozsudok prvostupňového
súdu, rozsudku senátu Okresného súdu Zvolen, okrem toho, že je chaotický, nezrozumiteľný, skutok v
ňom opísaný je neurčitý, nie je ani v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ako aj ostatnými
všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä Trestným zákonom a Trestným poriadkom. Má za
to, že je nezákonný, nakoľko na jednej strane má závažné formálne a procesné vady, nerešpektujúce

základné zásady trestného konania, a na druhej strane má aj závažné hmotnoprávne vady,
ktoré spočívajú v nesúlade predmetného rozhodnutia s právnymi predpismi SR. Takisto má za to,
že ani konanie ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku a prebiehalo na prvostupňovom
súde, na Okresnom súde Zvolen, nebolo v súlade Ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ako ani
ostatnými všeobecnými právnymi predpismi, najmä Trestným zákonom a Trestným poriadkom, pričom

súd nepostupoval podľa základných zásad trestného konania, vyjadrených v ustanovení § 2 ods.
10 Trestného poriadku. Podľa jeho názoru, senát okresného súdu taktiež absolútne tendenčne v
predmetnom odsudzujúcom rozsudku cituje len tie svedecké výpovede, resp. tie ich časti, ktoré sú v jeho
neprospech a absolútne ignoruje nielen svedecké výpovede, ale dokonca aj znalecké posudky, v ktorých
sa uvádzajú veľmi podstatné skutočnosti, avšak v jeho prospech a v prospech objektívneho zistenia

skutkového stavu veci. Zo všetkých vypočutých svedkov a znaleckých posudkov senát okresného súdu
v procesnom postavení prvostupňového súdu, prevzal do rozsudku výlučne len tie výpovede, znalecký
posudok a listinné dôkazy, ktoré potvrdzujú jeho nezákonný záver o jeho vine a nezákonnú a následne
potom aj bezdôvodnú právnu kvalifikáciu skutku. Je presvedčený, že napadnutý rozsudok nielenže
nerešpektuje základné zásady trestného konania, ale dokonca je v príkrom rozpore s nimi, nakoľko

doposiaľ vykonaným dokazovaním stále nebolo preukázané, že mal v úmysle svojim konaním obohatiť
sa na úkor poškodeného, pričom k takémuto záveru jednoducho nie je možné dospieť, nakoľko jeho
konanie k neoprávnenému obohateniu sa na úkor poškodeného ani náznakom nikdy nesmerovalo,
naopak bolo nepochybne preukázané, že jeho konanie bolo v súlade so zmluvou, ktorú s poškodeným
uzatvoril.

Naďalej a opakovane namieta skutočnosť že v predmetnej veci sa vôbec konalo a koná aj trestné
konanie, pretože predmetný skutok nie je a ani nemôže byť posudzovaný ako trestný čin, pričom
poukazuje nielen na ustanovenia § 2 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, ale aj na ustanovenie § 1a ustanovenie § 8 Trestného zákona ale aj na ustanovenie čl. 49 ods. a čl. 50 ods. 1 Ústavy SR.
Skutočnosť, že o uvedenom skutku sa koná trestno-právny proces je podľa jeho názoru nielen v
rozporeshorecitovanýmiustanoveniamizákladnýchzásadtrestnéhokonaniaavnesúladesuvedenými

článkami Ústavy SR, ale je aj v príkrom rozpore s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv z
roku 1950, a Listinou základných práv a slobôd. Podotýka, že v danom prípade nemohol naplniť a ani
nenaplnil skutkovú podstatu trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, teda
uviesť niekoho do omylu alebo využiť niečí omyl. Jeho konaním nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty
trestného činu podvodu, nikoho neuviedol do omylu, neobohatil sa na nikoho úkor, a ani nevyužil nikoho

omyl na vlastné obohatenie sa. Skutok kladený mu za vinu, a za ktorý bol aj senátom okresného súdu
odsúdený, je úmyselným trestným činom, preto pre naplnenie jeho „SPTČ“ je potrebné také konanie
páchateľa, ktoré spočíva v úmyselnom útoku páchateľa na trestným zákonom chránený objekt, tak ako
to ukladá ustanovenie § 15 Trestného zákona. Má za to, že v danej vecí sa jedná o obchodno-právnu
vec, a preto trestno-právne konanie nie je namieste. Taktiež poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu
SR,ÚstavnéhosúduSRaEurópskehosúdupreľudsképráva.Mázato,žedoterajšímtrestnýmkonaním

dochádza nezákonnému nahrádzaniu uplatnenia si prípadných práv poškodeného v obchodno-právnom
konaní, ktorým si poškodený chce zrejme zastrieť a „uľahčiť" si uplatnenie prípadných svojich práv a
oprávnených záujmov, veď ako sa vyjadril, trestné konanie je zadarmo. Poškodený zrejme sleduje cieľ
za každú cenu odsúdiť ho, a to pravdepodobne aj za použitia zásady „účel svätí prostriedky". Tvrdenie
údajnéhopoškodenéhojezrejmeúčelovétvrdenie,ktorýmchcepravdepodobnezakaždúcenudokázať,

že podvodne konal, ako náhrada za obchodno-právne konanie alebo zakryť inú skutočnosť - vyhnúť sa
plneniu svojho záväzku uhradiť mi jeho prácu.

Zastáva názor, že najzákladnejším, a teda jedným z najzávažnejším procesným pochybením senátu
Okresného súdu Zvolen v predmetnom konaní je skutočnosť, že vo veci vôbec konal, bez rozhodnutia

o opakovane vyslovených námietkach miestnej príslušnosti, hoci bol miestne nepríslušným súdom. Mal
za to, a aj má za to, že Okresný súd vo Zvolene tým, že v predmetnej veci konal, ako miestne nepríslušný
súd, porušil nielen ustanovenie § 17 ods. I Trestného poriadku, ale aj čl. 48 ods. 1, ods. 2 Ústavy SR,
nakoľko tým, že konal, ho ako obžalovaného, odňal svojmu zákonnému sudcovi. Okresný súd Zvolen
do dnešného dňa, teda v zákonnej 30-dňovej lehote nerozhodol a jeho námietkou sa nezaoberal, a

to aj napriek tomu, že na konanie je príslušný Okresný súd Nitra. Nakoľko zo spisového materiálu je
zrejmé, že predmetný skutok sa mal stať v areáli K., S. L., kde sa nachádza nehnuteľnosť, na ktorej
boli vykonávané práce, o ktorých obžaloba a poškodený tvrdia, že vykonané neboli, je zrejmé, že na
konanie o predmetnej veci je príslušný Okresný súd Nitra.

Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. X L.
X/XXXX, ktorým vyhovel mimoriadnemu dovolaniu Generálneho prokurátora Slovenskej republiky,
podaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, zo dňa X.XX.XXXX, č. k. XXCob XXX/XXXX
a rozsudku G. súdu vo S. zo dňa 09.06.2011, č.k. 9Cb 76/2007 a uvedené nezákonné rozsudky zrušil.
Zároveň Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom rozhodnutí, v uznesení zo dňa 27.0X.2013,

č. k.: 3 L. X/XXXX, vyslovil právny názor, že: navrhovateľ 1/ (obchodná spoločnosť W., s.r.o., B. XX, Q.,
uniesoldôkazné bremenoohľadnetvrdenia,žedojednanéprácebolivykonané.Nato,abyvšakodporca
(poškodený obchodná spoločnosti P. kaštieľ, s.r.o., so sídlom J. T. XXX, XXX XX R.) navrhovateľom
tvrdené a preukázané vykonanie prác vyvrátil, nepostačuje, aby odporca preukázal, že jeho konateľ
pri podpisovaní preberacieho protokolu neoveril, či boli dojednané práce reálne vykonané a v akom

rozsahu. M. právneho názoru, vysloveného Najvyšším súdom SR v uvedenom rozhodnutí, zo strany
okresného súdu považuje za takú skutočnosť, že napadnutý rozsudok okresného súdu je aj z tohto
dôvodu nezákonným.

Taktiež namieta, že senát okresného súdu v predmetnom konaní doteraz nerozhodol o navrhovaných

dôkazoch z jeho strany ani zo strany jeho obhajcov. Má za to, že senát úmyselne, zrejme z dôvodu
aby sa s nimi nemusel v rozsudku vysporiadať, ignoroval nimi navrhované dôkazy. Takýto postup
zo strany okresného súdu v ňom evokuje vysloviť názor, že súd rozhodoval, a to s najväčšou
pravdepodobnosťou, ktorá hraničí takmer s istotou zrejme nielen za použitia zásady „účel svätí
prostriedky", ale pravdepodobne postupoval len takým spôsobom, aby ho za každú cenu mohli odsúdiť,

a preto má za to, že rozhodol iba „ex cathedra“. Zastáva názor, že samotná obžaloba je nedôvodná,
v prípravnom konaní došlo k viacerým porušeniam ustanovení Trestného poriadku, skutok nebol
preukázaný, niektoré dôkazy boli zadovážené nezákonným spôsobom: znalecký posudok, výsluchy
niektorých svedkov len pred vznesením obvinenia, iné výsluchy po vznesení obvinenia skopírované ajs pravopisnými chybami - porušená zásada ústnosti. Ako obžalovaný s poukazom na rozhodnutie ÚS,
najmä na odlišné stanovisko predsedu senátu JUDr. C. L., vzniesol námietku nepríslušnosti Okresného
súdu Zvolen. Predsedníčka senátu k námietke uviedla, že k nepríslušnosti sa senát vyjadril na verejnom

zasadnutí pri predbežnom prejednaní obžaloby, poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Banská
Bystrica o postúpení veci z dôvodu miestnej príslušnosti, s dôvodmi ktorého sa v plnom rozsahu
stotožňuje. Keďže senát okresného súdu nevyslovil svoju miestnu príslušnosť, teda vo veci nerozhodol,
ale nariadil hlavné pojednávanie a v tejto trestnej veci v konaní pokračoval a konal, teda konal
nezákonne o obžalobe. Má za to, aj s poukazom na stanovisko predsedníčky senátu - stotožnenie sa

so stanoviskom krajského prokurátora, že mimoriadne dovolanie Generálneho prokurátora SR namieta
procesné postupy súdu, a preto sa nejedná o posúdenie hmotnoprávne, teda preto nevidí dôvod na
prerušenie konania aj vzhľadom na jeho právo ako obžalovaného - prejednanie veci bez zbytočných
prieťahov. Týmto súd na jednej strane sa snažil dodržiavať jeho práva obžalovaného a na druhej strane
nepokladá namietané procesnoprávne postupy súdu zo strany Generálneho prokurátora SR za hodné
zreteľa, hoci toto konanie bolo nezákonné.

Má za to, že sa senát okresného súdu v napadnutom rozsudku nevysporiadal, ale ani nerozhodol, a to
bez akéhokoľvek odôvodnenia, ani o dôkazoch, ktoré navrhoval a následne v nadväznosti potom na to,
sa nezaoberal ani s jedinou námietkou, ktoré viackrát predostrel súdu.

Poukázal, že konateľ poškodeného T. S. absolútne nenamietal žiadne nevykonanie diela, takisto ani C.
N., a ani žiadne nedorobky na diele pred svedkami (T. Q. a L.. U. L.), práve naopak konateľ T. S. na
pokyn spoločníka C. N. preberá faktúru a súpis vykonaných prác a dáva spolu s C. N. ústny prísľub
na jej uhradenie v lehote splatnosti XX.XX.XXXX spolu s faktúrou XXXXXXX v sume X.XXX XXX,- Sk
(XXX.XXX,XX V.), teda na zaplatenie celého diela v sume spolu X.XXX XXX,- Sk (XXX.XXX,XX V.).

Taktiež poukázal na stretnutia s C. N., T. S., L.. N. U., M. B. a T.. Q., pritom má za to, že vytesnením
a prehliadnutím týchto po sebe časovo následných stretnutí a neakceptovaní ich výsledkov a dohôd
z nich so zástupcami poškodeného T. S. a C. N., ako aj zástupcom E. L. s.r.o. T.. Q. už vyšetrovateľ,
ako aj následne B. prokuratúra v Banskej Bystrici v podanej obžalobe účelovo prehliadali absolútny

rozpor v tvrdeniach zástupcov poškodeného P. kaštieľa s.r.o. s reálnou skutočnosťou, ktorá sa udiala v
čase od prevzatia diela v S. L. dňa XX.XX.XXXX až do podania žaloby jeho spoločnosťou W., s.r.o. dňa
XX.XX.XXXX na G. súd S. na zaplatenie pohľadávky. Uvedené rozpory taktiež nijako neodstránil ani
Okresný súd Zvolen v tomto súdnom konaní, práve naopak, týmto udalostiam neprikladal žiadnu váhu
a prehliadal ich napriek tomu, že boli v jeho prospech a na jeho obhajobu.

Ďalej uviedol, že výpovede svedkov T. S. a C. N. považuje za nedôveryhodné a tendenčné, málo
konkrétne a vyhýbajú sa skutočným zdôvodneniam svojho konania. Pokiaľ ide o svedka I.. M. B.,
podľa neho je tu minimálne podozrenie, že tento svedok zmluvne, prostredníctvom svojej obchodnej
spoločnosti za odmenu zastupoval spoločnosť E. L. s. r. o. a spoločnosť jeho manželky Y. I., s. r. o a zasa

protistranu P. kaštieľ s. r. o. pri hľadaní a sprostredkovaní kúpy - predaja nehnuteľnosti v S. L. a za obe
sprostredkovateľské spoločnosti vystupoval svedok I.. B. - podozrenie z nekalej obchodnej praktiky. P.
preto nemôže byť dôveryhodný, je totiž priamo zainteresovanou osobou na výsledku trestného konania.

V podanom odvolaní poukazuje aj na výpovede svedkov F. B., U. F., G. Q., T.. I. Q., T. Q., T.. U. U., C.

B. a T. M., F. Q., Y. R., U. P., U. U., ktoré majú potvrdzovať jeho obhajobu.

Má za to, že rozsah ním vykonaných prác paradoxne vyplýva aj z fotodokumentácie predmetnej haly
v S. L., ktorú vo forme CD doručil svedok T. Q. G. súdu S. v tomto trestnom konaní. P., že na
tejto fotodokumentácii bol zobrazený stav haly pred vykonávaním stavebných prác, zo strany žalobcu

jednoznačne potvrdil v trestnom konaní aj svedok G. Q..

Rozsah stavebných prác vykonaných jeho spoločnosťou W., s.r.o. pre poškodeného P. kaštieľ s.r.o.
pritom jednoznačne vyplýva z písomných dôkazov, vlastnoručne podpísaných poškodeným (jeho
konateľom T. S.), potvrdzujúcich skutočné vykonanie diela a jeho rozsah, a to Protokolom o odovzdaní

stavby zo dňa XX.XX.XXXX, Krycím listom rozpočtu zo dňa XX.XX.XXXX, N. č. XXXXXXX na sumu
X.XXX XXX,-Sk, splatnou dňa XX.XX.XXXX, ktorú prevzal odporca dňa XX.XX.XXXX, spolu s U. súpisu
realizovaných prác, N. č. XXXXXXX na sumu XXX XXX,- Sk, splatnou dňa XX.XX.XXXX, ktorú prevzal
odporca dňa XX.XX.XXXX, spolu s U. súpisu realizovaných prác. A. písomné dôkazy sú spochybňovanéiba na základe jednostranných tvrdení konateľa poškodeného T. S. a jediného spoločníka poškodeného
C. N., ktorí uviedli, že konateľ T. S. podpísal tieto doklady bez predchádzajúcej prehliadky stavby
v časovej zaneprázdnenosti, a to na pokyn spoločníka N., teda na základe tvrdení osôb, ktoré mali

naliehavý osobný a ekonomicky záujem tvrdiť to, čo tvrdili, a ich tvrdenie možno označiť iba za účelové
tvrdenie.

A. má za to, že rozsah vykonaných prác v neposlednom rade vyplýva z kúpnej ceny podľa predmetnej
kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá predstavuje sumu XX.XXX XXX,- Sk (X XXX XXX,XX V.),

keď poškodený P. kaštieľ s.r.o. túto halu nadobudol v marci XXXX (cca XX mesiacov pred jej predajom
spoločnosti E. L. s.r.o.) za sumu iba cca XX XXX XXX,XX Sk (XXXXXX,XX V.). Za predmetných XX
mesiacov od kúpy tejto haly v marci XXXX do jej predaja spoločnosti E. L. s.r.o. dňa XX.XX.XXXX sa
tak hodnota haly zvýšila 8-násobne, pričom v tomto období nedošlo k žiadnej inej okolnosti, ktorá by
mohla spôsobiť zvýšenie hodnoty okrem stavebných prác vykonávaných jeho spoločnosťou W., s.r.o.
od polovice decembra XXXX do začiatku februára XXXX. S. iná okolnosť spôsobilá akokoľvek zvýšiť

cenu haly nenastala, žiadne iné stavebné ani rekonštrukčné práce na tejto hale od jej kúpy poškodeným
P. kaštieľ s.r.o. do jej predaja vykonané neboli.

P. zásadné námietky zhrnul aj vo svojej výpovedi, na obsah ktorej v plnom rozsahu poukazuje.

Má za to, že sudkyňa L.. T. M. voči nemu konala zaujato, pričom postupuje postupom, z ktorého je bez
akýchkoľvek pochýb zrejmé, že je odhodlaná ho odsúdiť za každú cenu.

M., aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 17.09.2019, sp. zn. XT/
XX/XXXX, ktorým bol uznaný za vinného z trestného činu, obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa

§ 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona,
zrušil a spod obžaloby ho podľa ustanovenia § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil, nakoľko sa
skutok nestal, alternatívne aby odvolací súd predmetný rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajskýprokurátorvpodanomodvolaníuviedol,žehopodávaprechýbajúcivýrokoobligatórnomuložení
ochranného opatrenia - ochranného dohľadu podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. v neprospech obžalovaného W.
L.. U., že z dikcie ustanovenia § 76 ods. 1 Tr. zák. vyplýva, že súd uloží ochranný dohľad, ak odsudzuje
páchateľa z obzvlášť závažného zločinu na nepodmienečný trest odňatia slobody. V posudzovanom
prípade boli obidve zákonné podmienky kumulatívne splnené. Preto, opierajúc sa o ustanovenie §

322 ods. 2 Tr. por. krajskému súdu navrhuje, aby bez zrušenia napadnutého rozsudku vec vrátil súdu
prvého stupňa s nariadením, aby o chýbajúcom výroku rozhodol, alternatívne aby napadnutý rozsudok
okresného súdu podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci
rozhodol s tým, aby chýbajúci výrok o uložení ochranného dohľadu doplnil.

G. W. L. sa na verejné zasadnutie, na ktorom sa rozhodovalo o uvedených odvolaniach nedostavil, svoju
neúčasť ospravedlnil a požiadal odvolací súd, aby konal v jeho neprítomnosti.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa pridržiava
písomného podaného odvolania. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 322 ods. 2 Tr. por. napadnutý

rozsudok zrušil a doplnil ho o výrok podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. tak, že rozhodne o chýbajúcom
výroku o uložení ochranného dohľadu. Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, má za to, že okresný súd
sa dostatočne vysporiadal so skutkovými okolnosťami a navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319
Tr. por. zamietnuť ako nedôvodné.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa v plnej miere pridržiava
písomného odôvodnenia odvolania. Poukázal na procesné a hmotnoprávne pochybenie Okresného
súdu Zvolen, najmä na procesné pochybenie, o ktorom doteraz nebolo rozhodnuté, a to o námietke
nepríslušnosti súdu - Okresného súdu Zvolen, ako aj o nerozhodnutí obhajobou navrhnutých dôkazov,
čím okresný súd zadal priamo dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. Má zato, že z

doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že skutok aj keby sa stal, nie je trestným činom a v tejto
súvislosti poukazuje na judikatúru NS SR, Ústavného súdu, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva. Z
právnejopatrnostipoukazujeajnaustálenújudikatúruEurópskehosúdupreľudsképráva,podľaktorého
neprimeraná dĺžka konania, podľa ktorého je 3 roky 4 mesiace, zadáva dôvod pri uznaní obžalovanéhoza vinného, na mimoriadne zníženie trestu, pričom v tejto súvislosti nie je možné brať v úvahu ani
ustanovenie § 39 Tr. zák., tento právny názor premietol aj do svojej judikatúry aj NS SR. V danej veci sa
vedie trestné stíhanie už viac ako 10 rokov. Podľa ich názoru na základe týchto príkrych hmotnoprávnych

a procesnoprávnych porušení nielen Trestného poriadku a Trestného zákona, ale priamo aj porušením
základných ľudských práv obžalovaného došlo k vydaniu nezákonného rozsudku zo strany Okresného
súdu Zvolen, ktoré musí revidovať Krajský súd v Banskej Bystrici, a preto navrhol, aby napadnutý
rozsudok Okresného súdu Zvolen odvolací súd zrušil ako nezákonný a sám vo veci rozhodol tak,
že obžalovaného oslobodí spod obžaloby krajského prokurátora podľa ustanovenia § 285 písm. a)

Tr. por., nakoľko skutok sa nestal, alternatívne poukazujúc na závažné pochybenia súdu predmetný
rozsudok zrušil a vrátil Okresnému súdu Zvolen na odstránenie týchto pochybností na opakované a
riadne prejednanie a rozhodnutie vo veci.

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolania obžalovaného a prokurátora boli podané včas, v lehote

ustanovenej § 309 Tr. por., odvolania boli podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b)
Tr. por., pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania
v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo

nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného je
čiastočne dôvodné.

Úvodom odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok tak, ako bol písomne vyhotovený, spĺňa
kritéria obsiahnuté v ustanovení § 168 ods. 1 Tr. por. Z jeho dôvodov je totiž zrejmé, ktoré skutočnosti
vzal súd za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa riadil pri
vyhodnotení vykonaných dôkazov. Z jeho obsahu je tiež zrejmé, ako sa vysporiadal s konkrétnou

obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval preukázané skutočnosti
podľa príslušných ustanovení Trestného zákona. V tejto súvislosti treba uviesť, že súd prvého stupňa
v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným spôsobom vysvetlil, k akým zisteniam došiel na základe
konkrétnych vykonaných dôkazov, ako tieto dôkazy hodnotil. Závery súdu prvého stupňa, ktoré v
smere skutkových zistení z týchto dôkazov vyvodil, považuje odvolací súd za logické a zodpovedajúce

vykonaným dôkazom. Na rozdiel od obhajoby odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa
postupoval v prerokúvanej veci tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na svoje rozhodnutie. Taktiež zistil, že všetky dôkazy v
prerokúvanej veci boli získané zákonným spôsobom a súd prvého stupňa ich hodnotil jednotlivo aj v ich
súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností

prípadu tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.

Obžalovaný podal rozsiahle odvolanie, v tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že nie je jeho
povinnosťou vysporiadať sa so všetkými námietkami procesných strán, ale len s tými, ktoré majú význam
pre rozhodnutie.

Pokiaľ ide obžalovaným o namietané procesné pochybenia súdu, tak odvolací súd v tomto smere nezistil
žiadne také vady, pre ktoré by bolo nevyhnutné zrušiť odvolaním napadnutý rozsudok.

Obžalovaný v podanom odvolaní namieta zaujatosť predsedníčky senátu L.. T. M., touto otázkou sa už

krajský súd zaoberal vo svojom uznesení sp. zn. XNto/X/XXXX z XX. júna XXXX, pričom konštatoval,
že neboli zistené dôvody pre vylúčenie predsedníčky senátu z prejednávania a rozhodovania v tejto
trestnej veci. Odvolací súd poznamenáva, že situácia sa od posledného rozhodnutia krajského súdu
nezmenila, dôvody zaujatosti predpokladané ust. § 31 ods. 1 Tr. por. neboli zistené, a preto v tejto
súvislosti považuje námietku za neopodstatnenú.

G. W. L. opakovane namietal príslušnosť Okresného súdu Zvolen konať vo veci. Krajský súd v tejto
súvislosti uvádza, že v danom prípade bola vec pôvodne prejednávaná na Okresnom súde Banská
Bystrica pod. sp. zn. 1T/102/2010, keďže prokurátor Krajskej prokuratúry Q. Q. v prejednávanej vecipodal na obžalovaného W. L. obžalobu dňa XX.XX.XXXX na G. súde Banská Bystrica, ktorý na základe
námietky obžalovaného rozhodol uznesením sp. zn. XT/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že
G. súd v Banskej Bystrici vyslovil svoju miestnu nepríslušnosť a vec postúpil Okresnému súdu Zvolen

ako súdu miestne príslušnému. Okresný súd Zvolen na základe tejto skutočnosti dňa 31.1.2012 vo veci
vykonal verejné zasadnutie o predbežnom prejednaní obžaloby ( § 243 ods. 1 Tr. por.), na ktorom
obhajca obžalovaného vzniesol námietku miestnej príslušnosti súdu, pritom poukázal na ustanovenia §
17 ods. 3 Tr. por. prvá veta a navrhol, aby súd podľa § 241 ods. 1 písm. a) Tr. por. postúpil trestnú vec
na prejednanie príslušnému súdu, a to súdu, v ktorom sa obvinený zdržiava, alebo pracuje. Okresný

súd na verejnom zasadnutí tomuto návrhu nevyhovel, čím založil svoju príslušnosť. Obžalovaný dňa
XX.X.XXXX písomne opätovne vzniesol námietku miestnej príslušnosti súdu, v ktorej uviedol, že skutok
kladený mu za vinu, opísaný v obžalobe Krajského prokurátora Banskej Bystrici sa mal stať v S. L.
v areáli K., a keďže v hore uvedenom konaní nebolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Tr.
por., jeho zákonným súdom je G. súd v M. a nie Okresný súd vo S.. Navrhol, aby Okresný súd vo
Zvolene vyslovil svoju miestnu nepríslušnosť vzhľadom na ustanovenie § 17 ods. 1 Tr. por. a vec

postúpil miestne príslušnému súdu, ktorým je Okresný súd v Nitre. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní
Okresného súdu Zvolen dňa 18.6.2013 zotrval na námietke miestnej nepríslušnosti Okresného súdu
Zvolen, ktorej súd nevyhovel. Obžalovaný dňa 23.4.2012 podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky
sťažnosť, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej
republiky rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1 T 102/2010 z 28. februára 2011

a postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T 40/2011, v ktorej namietal
nepríslušnosť Okresného súdu Zvolen konať vo veci. Ústavný súd uznesením č. II. ÚS 216/2012-16
zo dňa 4.7.2012 sťažnosť W. L. odmietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že „po
námietke sťažovateľa, že o veci koná miestne nepríslušný súd, Okresný súd Banská Bystrica postúpil
vec Okresnému súdu Zvolen. Okresný súd Zvolen založil svoju miestnu príslušnosť a vo veci začal

konať. Keďže tak urobil opatrením technicko-organizačnej povahy (§ 10 ods. 19 Trestného poriadku),
nebol povinný o tom vydať písomné rozhodnutie, ani ho doručovať účastníkom. Bolo vecou sťažovateľa,
ak s miestnou príslušnosťou Okresného súdu Zvolen nesúhlasil, aby v súlade s § 23 ods. 3 Trestného
poriadku podal ako subjekt trestného konania (§ 10 ods. 11 Trestného poriadku) návrh na odňatie a
prikázanie veci najbližšiemu spoločne nadriadenému súdu, teda Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

Skutočnosť, že sťažovateľ svoje zákonné oprávnenie nevyužil, nemôže sama osebe založiť právomoc
ústavného súdu konať o námietke sťažovateľa, že o jeho veci koná miestne nepríslušný súd. Pokiaľ
obžalovaný poukazuje na odlišné stanovisko jedného člena senátu T.. C. L., odvolací súd nevidí dôvod
ho analyzovať, keďže podstatné vo veci je meritórne rozhodnutie senátu ústavného súdu.

Odvolací súd v súvislosti s námietkou obžalovaného pripomína, že príslušnosť súdu je určená
ustanovením § 17 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého „konanie vykonáva súd, v ktorého obvode
bol trestný čin spáchaný“. Prvotným hľadiskom pre určenie miestnej príslušnosti je miesto spáchania
činu. Miestom spáchania činu je predovšetkým miesto, kde bolo uskutočnené konanie, ktoré napĺňa
znaky trestného činu, ako aj miesto, kde nastal alebo mal nastať následok trestného činu. Podľa §

20 Trestného poriadku, ak je podľa predchádzajúcich ustanovení daná príslušnosť niekoľkých súdov,
konanie vykonáva ten súd, na ktorom podal prokurátor obžalobu alebo ktorému bola vec postúpená
nepríslušným súdom. Zo žalovaného skutku pritom vyplýva, že časť skutku bola spáchaná v S. L. v
obvode G. súdu Nitra a časť v Dudinciach, teda v obvode Okresného súdu Zvolen, preto tento súd bol
v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 a § 20 Trestného poriadku vo veci príslušným na konanie o obžalobe

Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici č. Kv XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX. Z uvedených dôvodov sa
odvolací súd nemohol stotožniť s námietkou obžalovaného. Pokiaľ obžalovaný považoval Okresný súd
Zvolen za nepríslušný konať v jeho veci, mal podať návrh na odňatie a prikázanie veci (§ 23 ods. 3 Tr.
por.), čo však neučinil.

Obžalovaný taktiež namieta, že súd nevykonal ním navrhované dôkazy. V tejto súvislosti odvolací súd
konštatuje, že procesné strany boli písomne vyzvané na podanie návrhov na vykonanie dokazovania,
pričom boli upozornení v zmysle ustanovenia § 240 ods. 3 Trestného poriadku, na to, že vykonanie
neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré stranám boli známe v čase doručenia výzvy, môže súd odmietnuť.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí Okresného súdu Zvolen o predbežnom prejednaní

obžaloby dňa 31.1.2012, nepredniesol návrhy na doplnenia dokazovania. Odvolací súd poznamenáva,
že proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska
rozsahu dokazovania), je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov
v kontexte všetkých, vo veci vykonaných dôkazov, dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia.Trestný poriadok pritom neurčuje, a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo
vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov,
prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je

zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak,
aby bol zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Do práva obvineného
na obhajobu patrí neodmysliteľne aj právo navrhovať dôkazy v zmysle § 34 ods. 1 a § 44 ods. 2
Trestného poriadku. Toto právo si však netreba zamieňať s povinnosťou orgánov činných v trestnom
konaní, resp. súdu vykonať každý jeden navrhovaný dôkaz. Pokiaľ súd prvého stupňa nevykonal dôkazy

navrhnuté obžalovaným, keďže vykonanými dôkazmi mal zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu
nevyhnutnom na rozhodnutie, preto odvolací súd nevzhliadol dôvod na vyslovenie záveru, že boli
porušené ustanovenie Trestného poriadku, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci a tým súvisiace
právo obhajoby.

V reakcii na odvolacie námietky obžalovaného k skutkovým okolnostiam odvolací súd zdôrazňuje, že

si v celom rozsahu argumentáciu súdom prvého stupňa uvedenú v napadnutom rozsudku ohľadom
zavinenia obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku v plnom rozsahu osvojil a bolo by nadbytočné
ju na tomto mieste znovu opakovať, napriek tomu odvolací súd k veci dodáva.
Z analýzy odôvodnenia odvolania obžalovaného vyplýva, že v podstate tento len opakuje, prípadne
čiastočne modifikuje svoju obhajobu použitú v trestnom konaní.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 02.01.20XX spoločnosť W., s. r. o. so sídlom B. XX,
XXX 07 Q. v zastúpení obžalovaným W. L. ako zhotoviteľ a spoločnosť P. kaštieľ, s. r. o. so sídlom
J. T. XXX, XXX XX R. ako objednávateľ v písomnej forme uzatvorili S. o dielo č. XXXX/XXX. N. II.
S. upravoval U. plnenia. U. čl. II. bod X.X.X sa zhotoviteľ zaväzuje zhotoviť vo vlastnom mene a na

vlastnú zodpovednosť pre objednávateľa dielo „H. a rekonštrukcia jestvujúceho objektu haly v S. L.
podľapožiadaviekobjednávateľa,podľaponukyzhotoviteľa,ktorúpredložilobjednávateľovi,aktorátvorí
neoddeliteľnúsúčasťtejtozmluvy,vrozsahuavcenovejšpecifikáciiuvedenýchvpoložkovomrozpočtea
v B. liste rozpočtu v Sk, vypracovanom pre zhotovované dielo U. F. dňa XX.XX.XXXX, ktorého fotokópia
tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy a podľa podmienok dohodnutých v tejto zmluve. U. čl. II. bod X.X

zhotoviteľ vyhlasuje, že je oprávnený a odborne spôsobilý zhotoviť dielo podľa tejto zmluvy v zastúpení
F. B. - A. - P.. N. I.. S. upravoval čas plnenia a podľa čl. I.. bod 3.1 sa zhotoviteľ zaväzuje dokončiť a
odovzdať dielo v lehote do 30 dní od odovzdania a prevzatia staveniska. N. IV. S. upravoval K. diela.
U. čl. IV. bod X.X cena za zhotovenie diela v rozsahu výkaz výmer bola stanovená dohodou zmluvných
strán v zmysle zákona č. XX/XXXX Z. z. o cenách v platnom znení a F. č. XX/XXXX Z. z. v platnom

znení. U. čl. IV. bod X.X celková cena za objekt s R. činila X.XXX.XXX,- Sk. U. čl. IV. bod X.X zhotoviteľ
vyhlasuje, že cena za zhotovenie diela je kompletná a bola stanovená na základe položkového rozpočtu
a B. listu rozpočtu v Sk. S. vyhlasuje, že si prepočítal všetky výmery a tieto ocenil v celom rozsahu.
Zmluvné strany sa dohodli, že zhotoviteľ nemá nárok na navýšenie dohodnutej ceny za zhotovenie diela
z dôvodu chybného výpočtu výmery. R. XX.XX.XXXX spoločnosť P. kaštieľ, s. r. o. ako objednávateľ a

spoločnosť W., s. r. o. ako zhotoviteľ podpísali v S. L. S. o odovzdaní staveniska stavby F. hala v S.
L., oprava výrobných a kancelárskych priestorov, oprava strešnej konštrukcie podľa S. o dielo č. XXXX/
XXX, v ktorom termín realizácie bol uvedený od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Súčasne je na zápise aj
odtlačok pečiatky F. B. A. - P. a podpis. R. XX.XX.XXXX spoločnosť W., s. r. o. v zastúpení obžalovaným
W. L. ako odovzdávajúci a spoločnosť P. kaštieľ, s. r. o. ako preberajúci v zastúpení konateľom T. S.

podpísali Protokol o odovzdaní stavby „F. hala v S. L., Oprava výrobných a kancelárskych priestorov,
Oprava strešnej konštrukcie“. V U. bol rozsah prác uvedený: v rozsahu odsúhlaseného položkového
rozpočtu a ako drobné závady bolo uvedené: dokončenie reflexného náteru strechy D. v ploche XXXX
mX a termín odstránenia závad do 5 pracovných dní.

Obžalovaný nesúhlasí, že by práce neboli vykonané v dohodnutom rozsahu a spáchanie skutku
uvedeného vo výroku napadnutého rozsudku v celom rozsahu popiera. Práce mal pre spoločnosť
obžalovaného vykonávať podnikateľ F. B., keďže nemal dostatok pracovníkov, preto si ako
subdodávateľa vybral G. Q.. G. obžalovaného majú potvrdzovať predovšetkým výpovede svedkov F. B.
a G. Q., ktorý mal práce vykonávať so svojimi spolupracovníkmi.

Z vykonaného dokazovania je však zistiteľné, že obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku
usvedčujú najmä výpovede poškodeného C. N., svedka T. S., svedka W. K. X. a svedka T. Q..To, že požadované práce na úprave rekonštrukcie objektu v S. L. neboli vykonané, vyplýva z výpovede
svedka T. Q. zo spoločnosti E. L., s.r.o., ide o nezainteresovaného svedka, pričom odvolací súd sa

nestotožňuje s názorom obhajoby, že svedok potvrdzuje ich verziu. Svedok podrobne popísal, ako
vyzeralahalaprijehoprvomvstupedonejvofebruáriXXXX,ženebolozostavebnýcharekonštrukčných
prác vykonané absolútne nič, pričom uviedol, ktoré spoločnosti následne rekonštrukčné a stavebné
práce vykonali, ale už pre kupcu - spoločnosť E. L., pre ktorú pracoval na pozícii, z ktorej mal prehľad
o akýchkoľvek majetkových investíciách spoločnosti, pretože bol manažérom nákupu. Spoločnosti,

ktoré halu rekonštruovali boli P., s.r.o. F., ktorá spoločnosť okrem iného robila aj betonárske práce
na podlahe a má k tomu aj príslušné listinné doklady. Strechu robila zase spoločnosť F. - V. s.r.o.
F. ostatné stavebné a rekonštrukčné práce sa robili v réžii samotnej spoločnosti E. L. a to inštalácie
technológie, sadrokartónové priečky, znižovanie stropov, výspravky vnútorných a vonkajších stien,
maľovanie vnútorných aj vonkajších priestorov, príprava administratívnej budovy, sociálne zariadenia.
Svedok na hlavnom pojednávaní predložil ním vyhotovenú fotodokumentáciu z obdobia, keď už mali

byť firmou W. tvrdené rekonštrukčné a stavebné práce vykonané, pričom táto potvrdzuje jeho výpoveď.
Tieto skutočnosti potvrdil aj ďalší nezainteresovaný svedok R. R., pracujúci v rozhodnom období pre
spoločnosť E. L.. P. uviedol, že prvýkrát bol v hale v S. L. v mesiaci február alebo marec XXXX spolu s
kolegom p. Q., kedy si všetko nafotili. Nepriamo potom súvislosti uvádzané svedkom Q. potvrdili všetci
svedkovia, ktorí zastupovali ním spomínané podnikateľské subjekty.

Taktiež svedok W. K. X. zástupca spoločnosti E. L., s.r.o. potvrdil, že až po kúpe sa na továrni
zúčastňovalirôznefirmy,ktorérobilivýstavbu,t.j.elektrina,voda,plyn,betonáž,podlahy,opravastrechy,
kancelárie,záchodavýrobnéhaly.To,žeprácenaobjekte,ktorémalavykonaťspoločnosťobžalovaného
bolirealizovanéažnásledne,vyplývaajzvýpovedíďalšíchsvedkovuvedenýchvnapadnutomrozsudku.

Obžalovaný je zo spáchania skutku usvedčovaný aj S. posudkom č. X/XXXX znalkyne z odboru
stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác I.. J. Q.,
ktorá bola do konania pribratá za účelom posúdenia časového obdobia vykonávania stavebných prác,
ktoré deklarovali ako vykonané obžalovaný W. L. a svedkovia F. B. a G. Q.. Zo záverov znaleckého

posudku okrem iného vyplynulo, že stavebné práce by podľa predložených dokladov spoločnosti W.,
s.r.o. mohli byť vykonané pri počte XX pracovníkov za 6 mesiacov. Ak by mali byť práce fakturované
spoločnosťou W., s.r.o. zrealizované za jeden mesiac, muselo by na týchto prácach pracovať denne XX
výkonných pracovníkov. Znalkyňa sa ďalej vyjadrila k druhom a množstvu materiálu, ktoré by potrebovali
pracovníci na deklarované stavebné práce a to ihneď pri zahájení prác. Znalkyňa sa ďalej vyjadrila,

že postupnosť vystavovania dokladov týkajúcich sa deklarovaných stavebných prác podnikateľskými
subjektami W., s.r.o., F. B. - A. P. a G. Q. nezodpovedá bežnej stavebnej praxi, ale je opačná. S.
konštatovala, že spoločnosť W., s.r.o. vystavila faktúry po XX.XX.XXXX, spoločnosť A. P. vystavila
faktúry o pol roka neskôr, t.j. XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX a G. Q. vystavil faktúry pre
spoločnosť A. P. až v januári XXXX. V bežnej stavebnej praxi sa malo postupovať opačne a navzájom

si mali práce prevziať.

Na základe znaleckého posudku je potom jednoznačne spochybnená aj výpoveď a tvrdenia svedka
G. Q. o počte pracovníkov zúčastňujúcich sa v priebehu januára XXXX na stavbe. S takým počtom
pracovníkov (XX -XX), aký vo svojich prvotných výpovediach uvádzal svedok G. Q., práce vykonané

jednoznačne nemohli byť, rovnako tak nemohli byť práce vykonané ani s počtom pracovníkov (XX -
XX), ktorý G. Q. uvádzal vo svojej neskoršej výpovedi, ktorú podľa odvolacieho súdu účelovo zmenil
a prispôsoboval k dôkaznej situácii. Za tejto situácie teda odvolací súd považuje výpoveď svedka G.
Q., ako aj výpovede svedkov spolupracovníkov G. Q., ktorí mali práce v hale vykonávať, ako účelové,
pretože dojednané práce nebolo možne reálne vykonať v takom rozsahu s uvedenými kapacitami a v

takom krátkom čase.

Pokiaľ obhajoba ďalej poukázala, že spoločnosť poškodeného halu nadobudla v marci XXXX za sumu
XX.XXX.XXX,- Sk a v januári XXXX ju predala spoločnosti E. L., s. r. o. za cenu X-násobne vyššiu,
tak táto skutočnosť nemá vplyv na posúdenie trestnej zodpovednosti obžalovaného, keďže výška kúpnej

ceny je vždy vecou dohody zmluvných strán.

Obžalovaný namietal, že sa okresný súd dostatočne nevysporiadal s jeho civilnou žalobou, keďže dňa
X.X.XXXX podal na Okresnom súde Zvolen žalobu proti spoločnosti W. na zaplatenie 9.506 XXX,- Sk spríslušenstvom v zmysle S. o dielo z XX. XX. XXXX, ktorá bola vedená pod č.k. XCb/XX/XXXX(neskôr
XXCb/X/XXXX). G. súd uznesením č. k. XRob/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa
XX.XX.XXXX, pripustil, aby do konania na strane žalobcu ako žalobca 2/ pristúpil D.. T. A. - U. P.,

D. 8, Q., I.: XX XXX XXX. P. pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/
sumu X.XXX.XXX,- Sk s príslušenstvom. U. vydaným rozsudkom č. k. XCb/XX/XXXX-XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX G. súd S. žalobu žalobcu 1/ a 2/ zamietol s tým, že žalovanému právo na náhradu trov
konania nepriznal. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. XXCob/XXX/XXXX-XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX rozsudok G. súdu S. č. k. XCb/XX/XXXX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v prvej výrokovej

vete o zamietnutí žalobného návrhu potvrdil, odvolacie konanie o odvolaní žalobcu 2/ zastavil a rozsudok
okresnéhosúduvovýrokuonáhradetrovkonaniazrušilavecvrátilnaďalšiekonanie.NásledneOkresný
súd Zvolen uznesením č. k. 9Cb/76/2007-1383 zo dňa 28.06.2012, právoplatným dňa 08.01.2013 v
spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Cob/195/2012-1432 zo
dňa 31.10.2012 uložil žalobcovi 1/ povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia vo výške 15.529,88 Eur a žalobcovi 2/ povinnosť nahradiť žalovanému trovy

konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 7.161,35 Eur. Na základe mimoriadneho
dovolania Generálneho prokurátora Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením
č .k. 3 MObdo/1/2013-1491 zo dňa 27.11.2013 právoplatným dňa 21.01.2014 rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 25.04.2012, č. k. 43Cob/268/2011-1355 v časti výroku, ktorým potvrdil rozsudok
Okresného súdu Zvolen z 09.06.2011pod č. k. 9Cb/76/2007-1191 v prvej výrokovej vete o zamietnutí

žalobného návrhu vo vzťahu k žalobcovi 1/, rozsudok Okresného súdu Zvolen z 09.06.2011, č. k.
9Cb/76/2007-1191 vo vzťahu k žalobcovi 1/ a uznesenie Okresného súdu Zvolen z 28.06.2012, č.
k. 9Cb/76/2007-1383 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31.10.2012, č. k.
43Cob/195/2012-1432 vo vzťahu k žalobcovi 1/ zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Po vrátení veci Okresný súd Zvolen rozsudkom vo výroku I. žalobu v celom rozsahu

zamietol. Vo výroku II. priznal žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%
a vo výroku I.. uložil žalobcovi povinnosť na účet Okresného súdu Zvolen uhradiť 100% svedočného.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Banskej Bystrici
rozsudkom č. k. 43Cob/25/2019 zo dňa 29. januára 2020 rozhodol tak, že pod bodom I. rozhodnutie
Okresného súdu Zvolen č. k. 12Cb/2/2014-2171 zo dňa 9. októbra 2018 v záhlaví v časti predmetu

konania opravil tak, že správne má byť: „o zaplatenie 215.971,49 Eur s príslušenstvom“. II. Rozhodnutie
Okresného súdu Zvolen č. k. 12Cb/2/2014-2171 zo dňa 9. októbra 2018 potvrdil . III. Žalovanému priznal
proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný neuspel so svojou žalobou proti spoločnosti poškodeného,

ktorého predmetom bolo plnenie úhrady za vykonané práce objektu SO 01 haly v S. L., teda jednalo
sa o vymáhanie úhrady, ktorá je predmetom prejednávaného skutku. Odvolací súd nevidí dôvod, aby
sa bližšie zaoberal rozhodnutiami civilných súdov, keďže civilná vec bola právoplatne skončená a
obžalovaný v nej so svojou obžalobou neuspel. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že v
predmetnej veci súd posudzujúce trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného a nie obchodný spor

medzi subjektmi.

K námietke obhajoby, že skutok podľa jeho názoru nie je možné kvalifikovať ako trestný čin, odvolací
súd uvádza nasledovné:

Primárne je potrebné uviesť, že žalovaného trestného činu podvodu podľa § 221 ods.1, ods. 4 písm.
a) Trestného zákona sa dopustí, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že
uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu veľkého
rozsahu. Objektom trestného činu je cudzí majetok, bez ohľadu na druh a formu vlastníctva. Obohatením
sa rozumie neoprávnené rozmnoženie majetku páchateľa. Podvodné konanie spočíva v uvedenie do

omylu, ktoré môže smerovať nielen voči poškodenému, ale aj voči inej osobe. Naplnenie skutkovej
podstaty trestného činu podvodu predpokladá existenciu príčinnej súvislosti medzi omylom určitej osoby
(resp. neznalosti všetkých podstatných skutočností) a jej uskutočnenou majetkovou dispozíciou a ďalej
príčinnú súvislosť medzi touto dispozíciou na jednej strane a škodou na cudzom majetku a obohatením
páchateľa alebo inej osoby na strane druhej. Omyl je rozpor medzi predstavou a skutočnosťou a pôjde

oň vtedy, keď podvádzaná osoba nemá o dôležitej okolnosti žiadnu predstavu alebo sa domnieva,
že sa nemá čoho obávať. Uvedením do omylu páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade
so skutočným stavom veci, pričom môže ísť o klamstvo alebo aj o nepravdivú informáciu. Podstatné
skutočnosti zamlčí páchateľ, ktorý neuvedie pri svojom podvodnom konaní akékoľvek skutočnosti, ktorésú rozhodujúce alebo zásadné pre rozhodnutie podvádzanej osoby, pričom pokiaľ by tieto skutočnosti
boli druhej strane známe, k plneniu z jej strany by nedošlo. V tejto súvislosti je dôležité uviesť, že
obžalovaný uzavrel ako zhotoviteľ s poškodeným ako objednávateľom zmluvu o dielo s predmetom

plnenia - rekonštrukčnými a stavebnými prácami, ktoré sa zaviazal vykonať v priebehu necelého
jedného mesiaca. Následne predmet zmluvy v dohodnutom čase nevykonal, čo bolo preukázané
vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa a napriek tomu zadovážil
všetky potrebné listinné doklady ako súpisy vykonaných prác, preberací protokol stavebných prác,
ktoré dal podpísať kompetentnej osobe ako aj objednávateľovi, pričom na mieste samom k reálnemu

odkontrolovaniu, odovzdaniu a prevzatiu diela pred podpisom týchto dokumentov zmluvnými stranami
nedošlo. Zároveň obžalovaný vystavil faktúry, ktorými fakturoval objednávateľovi nevykonaný predmet
diela. Týmto spôsobom predstieral vykonanie stavebných a rekonštrukčných prác, ktoré nezrealizovala
jeho spoločnosť ani podnikateľský subjekt F. B. A. - P., ani ďalší podnikateľský subjekt - fyzická osoba
podnikateľ G. Q., ktorý mal v konečnom dôsledku dielo realizovať. U. a predložením listín súvisiacich so
stavebnými prácami, vystavením faktúr a ich predložením objednávateľovi - poškodenému uvádzal tohto

do omylu v otázke splnenia predmetu zmluvy o dielo, nakoľko ním takto deklarovaný stav sa nezhodoval
so skutočnosťou. Odvolací súd konštatuje, že škodlivý následok na majetku poškodeného nastal (v
štádiu pokusu) v príčinnej súvislosti so zavineným konaním obžalovaného.

Obžalovaný teda úmyselne uviedol do omylu poškodeného, keď zneužil jeho dôveru. V prípade, ak by

poškodený ako objednávateľ prác, uhradil obžalovaným vystavené faktúry, došlo by k reálnemu úbytku
na majetku poškodeného, teda ku škode (§ 124 ods. 1 Tr. zák.) a následne k obohateniu obžalovaného
vo výške 9 506357,- Sk (315.553,24 eur). V zmysle § 125 ods. 1 Tr. zák. sa jedná škodu veľkého
rozsahu. Okresný súd potom správne po právnej stránke posúdil konanie obžalovaného W. L., ako
obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods.1, ods. 4 písm. a) Tr. zákona v štádiu pokusu podľa

§ 14 ods.1 Tr. zák., pretože sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného
činu v úmysle na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak
na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, pričom nedošlo k dokonaniu trestného činu. Obžalovaný
svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty predmetného trestného činu.

PokiaľideopostavenieosobyobžalovanéhovspoločnostiW.,s.r.o.sosídlomB.XX,XXX07 Bratislava,
odvolací súd poznamenáva, že konanie právnickej osoby je upravené Obchodným zákonníkom, podľa
ktorého orgánom oprávneným robiť v mene spoločnosti právne úkony je štatutárny orgán (konateľ).
Konanie štatutárneho orgánu je priamym konaním podnikateľa, teda štatutárny orgán je oprávnený
konať za spoločnosť vo všetkých veciach a zodpovedá za činnosť spoločnosti. Z obchodného registra

je zistiteľné, že obžalovaný W. L. bol jediným spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti.

Obžalovaný ďalej namietal, že v danej veci sa jedná o obchodno-právnu vec, a preto trestno-právne
konanie nie je namieste.

K tomu odvolací súd uvádza, že obchodnoprávny vzťah má vlastný právny rámec určený ustanoveniami
Obchodného zákonníka a v jeho zmysle (§ 1 ods. 2) subsidiárne aj ustanoveniami Občianskeho
zákonníka. Ak však konaním fyzickej osoby v priebehu dotknutých udalostí dôjde k naplneniu zákonných
znakov trestného činu, je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a následne súdu vyvodiť
trestnoprávnu zodpovednosť postupom podľa Trestných kódexov. U. „ultima ratio“ možno uplatniť jedine

prostredníctvom materiálneho korektívu v rozsahu § 10 ods. X Tr. zák., teda v zmysle platnej a účinnej
zákonnej úpravy, len pri prečinoch. L. korektív, ktorý je v preskúmavanej veci posudzovaný v prípade
dotknutého činu nie je daný s poukazom na intenzitu charakterizujúcu prejednávaný trestný čin. To je
predovšetkým určené výškou škody, ku spôsobeniu ktorej konanie obžalovaného smerovalo, a ktorá je
ako škoda veľkého rozsahu i okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby [221 ods.1,

ods. 4 písm. a) Tr. zák.].

Krajský súd na záver tejto časti dodáva, že ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky

odôvodneným skutkovým zisteniam, odvolací súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám
na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom.
V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného
ustanovenia (R 53/1992). V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenianehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd
prvého stupňa. Odvolateľ primárne namieta v odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa
a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali

vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní.
Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si
neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom právnych
predpisov.

Krajský súd v tejto časti považuje napadnuté rozhodnutie okresného súdu, ale aj jeho postup, ktorý
verdiktu predchádzal, za zákonný, nevykazujúc znaky svojvôle.

Odvolací súd následne preskúmaval výrok o treste a zistil, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu
dostatočne neprihliadol na všetky zásady významné pre ukladanie trestov a na účel trestu tak, ako

vyplývajú z ustanovenia § 34 Trestného zákona, čo malo za následok, že uložený trest je neprimerane
prísny, preto výrok o uloženom treste odňatia slobody zrušil a rozhodol o treste sám.

Pokiaľ ide o uloženie trestu Krajský súd v Banskej Bystrici v súvislosti s úvahami o druhu a výmere
trestu prihliadol na všetky významné skutočnosti, ktoré sú potrebné pre správnu individualizáciu trestu.

Pričom vychádzal z účelu trestu. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k
tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V danom prípade obžalovanému podľa § 221 ods. 4 Tr.
zák. hrozil trest odňatia slobody vo výmere desať až pätnásť rokov. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní

druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností
a priťažujúcich okolností. Odvolací súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. j) Tr. zák., keďže pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, pričom priťažujúce okolnosti
v zmysle § 37 Tr. zák. u neho nevzhliadol. Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer
poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Na základe modifikovanej trestnej sadzby obžalovanému hrozil trest odňatia slobody na 10 až 13 rokov
a 4 mesiace.

Pri ukladaní trestu odvolací súd prihliadal, že škoda nevznikla (keďže sa jedná o pokus) a taktiež, že si
poškodený nesplnil preventívnu povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka, (tzv. mieru opatrnosti),

aby predišiel spôsobeniu škody, keďže podpísal preberací protokol stavby bez toho, aby si vykonanie
prác fyzicky overil na mieste samom.

Odvolací súd nemohol opomenúť, že skutok pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie bol spáchaný v
mesiaci február 2007. Prokurátor podal obžalobu na okresný súd dňa 16.9.2010. Súd rozhodol vo veci

rozsudkom dňa 17.9.2019, teda po 12 rokoch a siedmych mesiacoch od spáchania skutku.

V súvislosti s ukladaním trestu považuje odvolací súd za potrebné pripomenúť, že ustanovenie Ústavy
SR a medzinárodných zmlúv, ktoré sa týkajú práva na súdnu ochranu či práva na spravodlivý proces
upravujú činnosť súdu, prípadne garantujú práva občana, ktoré má súd v súdnom konaní rešpektovať.

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.

Podľa článku 144 ods. 1 ústavy, sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú
viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.

Podľa článku 7 ods. 5 ústavy, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,
medzinárodnézmluvy,naktorýchvykonanieniejepotrebnýzákon,amedzinárodnézmluvy,ktorépriamo

zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd pri rozhodovaní
o trestnom obvinení je každá dotknutá strana oprávnená na spravodlivé a verejné prerokovanie svojej
veci uskutočnené v primeranej lehote nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Podľa § 2 ods. 4 Tr. por. ak tento zákon neustanovuje niečo iné, postupujú orgány činné v trestnom
konaní z úradnej povinnosti; musia trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať
občianske práva zaručené ústavou.

Porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote je bezpochyby významným zásahom do
princípov zaručujúcich právo na spravodlivý proces a odporuje účelu trestného konania. Neadekvátne
prieťahy a neprimeraná dĺžka trestného konania sú javy v rozpore aj so základnými zásadami trestného
práva. Pri prieťahoch a neprimeranej dĺžke konania sa stráca účel trestného konania, a to, aby trestné
činy boli náležite zistené a ich páchatelia v primeranej lehote spravodlivo potrestaní.

V týchto súvislostiach odvolací súd má za to, že dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obtiažnosť veci a
procesný postup orgánov činných v prípravnom konaní a súdu výrazne a neprimerane presahuje dĺžku
konania v porovnateľných veciach, je takou okolnosťou prípadu, ktorá odôvodňuje pri ukladaní trestu
použiť mimoriadne zmierňovacie ustanovenie podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. a uloženie trestu odňatia
slobody pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Vzhľadom na celkovú dĺžku konania, ktorú odvolací súd považuje za neprimeranú, preto s prihliadnutím
aj na článok 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení
protokolu č. 11, dospel k záveru, že je už neúčelné obžalovanému ukladať nepodmienečný trest odňatie
slobody, a preto odvolací súd uložil obžalovanému trest pod zákonom určenú spodnú hranicu trestnej

sadzby v zmysle § 221 ods. 4 Tr. zák., a to vo výmere dvoch rokov. Vzhľadom na doterajší riadny
život obžalovaného za splnenia podmienok ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu
obžalovanému podmienečne odložil za súčasného určenia skúšobnej doby v trvaní troch rokov.

Keďže obžalovanému nebol uložený trest spojený s výkonom trestu odňatia slobody, neboli splnené

zákonné podmienky na uloženie ochranného dohľadu podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., ako sa v podanom
odvolaní domáhal prokurátor, a preto krajský súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku,
pričom výrok o treste zákazu činnosti, ako správny ponechal nedotknutý, pretože obžalovaný sa trestnej

činnosti dopustil ako štatutárny orgán obchodnej spoločnosti.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4
Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 7. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.