Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. august 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/92/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117224572
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4117224572.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu

JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Eriky Madarászovej, v spore žalobcu: Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
I. U., E. H. XXX, zast. JUDr. Kamil Beresecký, advokát, Farská č. 33, 949 01 Nitra, proti žalovaným: 1) S..
S. U., nar. XX.XX.XXXX, I. U. XXX, 2) S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. U., Za humnami XXX, zast. Z..
Eva Hlaváčová, advokátka, Farská 12, 949 01 Nitra, 3) D. H., 4) Q. G., 5) S. G., 6) M. G., 7) D. H., 8) S.
G., žalovaní v 3.- 8. rade zast. správcom Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdkova 36, Bratislava,
9) P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. U., Za humnami XXX, XX) S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. U., Za
humnami XXX, žalovaní v 9. a 10. rade zast. JUDr. Eva Hlaváčová, advokátka, Farská 12, 949 01 Nitra,

11) U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. U., H. XXX, 12) Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdkova
cesta 36, Bratislava, IČO: 17 335 345 13) S. N., zast. správcom Slovenský pozemkový fond Bratislava,
Búdkova 36, Bratislava, 14) M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. U., E. H. XXX/XX, XX) M. O., XX) H. G.,
žalovaní v XX. a 16. rade zast. správcom Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdkova 36, Bratislava,
17) H. X., bytom J. I. nad L., K. XXX, 18) L. K., bytom I. U., H. XXX, XX) Y. K., bytom I. U., H. XXX,
XX) V. L., I. U., H. XXX, XX) O. L., I. U., H. XXX, XX) O. L., I. U., H. XXX, XX) Z. X., XX) M. G., žal. v
XX. a 24. rade zast. správcom Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdkova 36, Bratislava, o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných v 2., 9. a 10.rade proti rozsudku Okresného
súdu Nitra č. k. 9C/67/2017- 238 zo dňa 06. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku (II.), ako aj v súvisiacom
výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi (III.) p o t v r d z u - j e.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 2., 9. a 10. rade v
plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa písomne podanou žalobou zo dňa 03.07.2017 domáhal určenia, že do dedičstva po neb.

P. G. a neb. M. G., patria nehnuteľnosti v kat. úz. I. U., ktoré boli vytvorené geometrickým plánom
F.. V. U. č. XXX/XXXX, a to parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc.
č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, parc. č. XXX/X záhrada vo výmere XXX
m2, parc. č. XXX/X orná pôda vo výmere XXXX mX a parc. č. XXX/X záhrada vo výmere XXX m2.
V žalobe uviedol, že v súčasnosti užíva nehnuteľnosti ako svoje vlastné, pričom predtým ich užívala
M. G., rod H. spolu s manželom P. G., až do ich smrti. Oznámením o vykonaní zápisu do katastra
nehnuteľností zo dňa 14.11.2016, vydaným Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, bolo žalobcovi

uvedené, že na LV č. XXXX pri M. G. nie je možné vykonať zápis do operátu katastra, pretože sa jedná
o duplicitné vlastníctvo. Uviedol, že právni predchodcovia žalobcu užívali nehnuteľnosti nerušene ako
svoje vlastné na poklade zámenných zmlúv z 31.08.1958 s predchádzajúcimi vlastníkmi H. a M. G..
Následne si na nich na základe riadneho stavebného povolenia postavili rodinný dom. V roku 1962si mienili usporiadať vlastnícke právo k nim, preto prebehlo súdne konanie na Okresnom súde Nitra
pod sp. zn. 7C/7/61, pričom v rámci konania žalovaní H. a M. G. uznali vlastnícke právo predchodcov
žalobcu. Týmto rozsudkom mali žalovaní vydať žalobcom súdnu listinu o prevode vlastníckeho práva.

Rozsudokvšakniejemožnévykonať,lebopredmetnálistinavydanánebolaažalovaníužnežijú.Doplnil,
že predmetné nehnuteľnosti užívali manželia G. dobromyseľne od roku 1958 a stali sa ich vlastníkmi v
zmysle §134 Občianskeho zákonníka.
2.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie voči žalovanému v 12. rade zastavil (výrok I.).
Súd určil, že do dedičstva po neb. P. G., rod. G., zomrelom XX.XX.XXXX a do dedičstva po neb. M.

G., rod. H., zomrelej XX.XX.XXXX patria nehnuteľnosti, zapísané v geometrickom pláne č. XXX/XXXX,
vyhotovenom Z. U. dňa XX.XX.XXXX, autorizačne overeným Ing. Róbertom Chudým dňa 12.12.2016,
úradne overeným Ing. Henrietou Streškovou dňa 28.12.2016 pod č. 2729/2016, ktorý je súčasťou
rozsudku, pre kat. úz. I. U., ako parc. registra „C“, a to
- parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2,
- parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XX m2,

- parc. č. XXX/X záhrada vo výmere XXX m2,
- parc. č. XXX/X orná pôda vo výmere X XXX m2,
- parc. č. XXX/X záhrada vo výmere XXX m2.
O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v
1.rade, 2.rade, 9. až 11.rade spoločne a nerozdielne v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením ( výrok III). Žalobcovi nárok na
náhradu trov konania voči žalovaným v 3. až 8. rade, 13. až 24. rade nepriznal ( výrok IV). Žalovanému
v 12. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal ( výrok V).
2.2. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanovením § 137 písm. c) CSP, § 134 ods. 1-4
Občianskeho zákonníka, § 382 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie

poukázal na zistený skutkový stav, v zmysle ktorého na LV č. XXXX pre kat. úz. I. U., na ktorom sú
zapísané nehnuteľnosti, evidované ako pozemky parc. reg. E, a to parc. č. XXX/XXX orná pôda vo
výmere 2 000 m2 a parc. č. XXX/XXX orná pôda vo výmere 6 550 m2, je pri vlastníkoch pod B2 - S.
G. (žalovaná v 2. rade), titul nadobudnutia: ROEP, 22D 1384/07, pod B10 - P. G. (žalovaný v 9. rade)
a pod B11 - S. X. (žalovaná v 10. rade), titul nadobudnutia: ROEP, D 2268/91, uvedená poznámka,

že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti parc. reg. E č. XXX/XXX, XXX/XXX, bola
spochybnená podľa § 39 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z. s vlastníkom por č. XX. Vlastníkom pod B13
je neb. M. G., rod. H., titul nadobudnutia ROEP, PKV XXXX, B XXb, č.d. XXX/XXXX, pričom pri jej
mene je evidovaná tá istá poznámka vo vzťahu k G Žalovaná v 1. rade je evidovaná pod B1, ako
titul nadobudnutia je uvedené: V., XXD XXXX/XXXX. Na LV č. XXXX pre kat. úz. I. U., sú zapísané

nehnuteľnosti, evidované ako pozemky parc. reg. E, a to parc. č. XXX/XXX orná pôda vo výmere XX
m2, parc. č. XXX/XXX orná pôda vo výmere XX m2, parc. č. XXX/XXX orná pôda vo výmere XX m2
a parc. č. XXX/XXX orná pôda vo výmere XXX m2. Predloženým geometrickým plánom č. 110/2016,
vyhotoveným Z. U. dňa XX.XX.XXXX, úradne overeným Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor pod
č. XXXX/XXXX dňa 28.12.2016 Ing. Henrietou Streškovou, z pozemkov, evidovaných na LV č. XXXX

- XXX/XXX, XXX/XXX a na LV č. XXXX - XXX/XXX, XXX/XXX, bola odčlenená výmere 4 446 m2,
čím došlo k vytvoreniu parciel uvedených vo výroku rozsudku. Súd prvej inštancie poukázal najmä
na rozsudok Okresného súdu v Nitre sp. zn. 7C 7/61-22 zo dňa 16.05.1962 z ktorého vyplynulo, že
bolo vedené súdne konanie medzi manželmi G. (P. a M.) ako žalobcami a manželmi G. (H. a M.) ako
žalovanými.Predmetombolovydaniespôsobilejlistinykprevoduvlastníckehopráva;súdžalobevyhovel

auložilžalovanýmpovinnosťvydaťžalobcomsúdulistinukprevoduvlastníckehoprávananehnuteľnosť,
zapísanú v pozemkovej knihe v kat. úz. Q. I. U. k parc. č. XXX roľa vo výmere 1 kat. jutro 832 štv. siah pod
B3 v 1 a pod B4 v 1, do 30 dní pod exekúciou. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.06.1962.
V odôvodnení rozsudku bolo uvedené, že žalovaní uznali urobenie zámennej zmluvy dňa 31.08.1958
za prítomnosti svedkov s otcom žalobcov I., ktorý odovzdal pozemky v takej istej výmere žalovaným a tí

odovzdali sporný pozemok (parc. č. XXX) otcovi žalobcov. Žalobcovia doplatili žalovaným 6 000 Kčs a
ich otec im zamenený pozemok dal od užívania a oni si ňom postavili na základe stavebného povolenia
rodinný dom. Na základe tohto rozsudku požiadali dňa 04.02.1964 P. a M. G. o registrovanie rozsudku
ako aj o prevod vlastníckeho práva. Dňa 05.02.1964 bolo vydané Okresným súdom uznesenie pod Čd
209/64, ktorým súd povolil v pozemkovej knihe kat. úz. I. U., vo vl. č. XXXX na parc. č. XXX podľa B3

a B4 v 1 k celku na menách H. a M. G. nasledovný zápis: Podľa rozsudku súdu zo dňa 16.05.1962, čj.
7-C-7/61-22, vkladá sa vlastnícke právo titulom kúpy, na základe úradného uznania, manželov P. a M.
G., u každého v podiele 1. Rozhodnutie sa doručovalo aj manželom G. a proti tomuto uzneseniu nebola
podaná sťažnosť, preto bolo zaevidované na vl. č. XXXX.2.3 Súd prvej inštancie sa najskôr zaoberal otázkou, či má žalobca naliehavý právny záujem na podanej
žalobe tak, ako to predpokladá § 137 písm. c) CSP. Dospel k názoru, že na strane žalobcu je daný

naliehavý právny záujem, pretože z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že pri vlastníkoch pod por. č.
X,XX,XX, XX je evidovaná poznámka o duplicite vlastníctva. Žalobca, ako právny nástupca manželov G.
podľa dedičských rozhodnutí, sa domáha, aby nehnuteľnosti, vytvorené geometrickým plánom č. XXX/
XXXX, patrili do ich dedičstva v celosti, teda mal za to, že ich nadobudli tak podľa zámennej zmluvy
ako aj vydržaním. Z uvedeného dôvodu je daný naliehavý právny záujem na žalobe a jeho povinnosťou

bolo uplatniť žalobu voči všetkým vlastníkom, evidovaným na listoch vlastníctva. Žalobca je v spore aj
aktívne vecne legitimovaný, pretože táto skutočnosť je preukázané osvedčeniami o dedičstve po neb.
P. a M. G.. Z výpisov z LV č. XXXX a XXXX pre kat. úz. I. U. ako aj vyjadrením jednotlivých žalovaných
mal súd preukázané, že všetci žalovaní sú v spore pasívne vecne legitimovanými subjektmi, a to či už
ako vlastníci dotknutých nehnuteľností - žalovaní v 1., 2., 9.,10.,11., resp. ako právni nástupcovia po
vlastníkoch, evidovaných na listoch vlastníctva - žalovaní v 14., 17. -22. rade, ako aj neznámi vlastníci

- žalovaní v 3. až 8. rade.13., 15., 16., 23. a 24. rade, ktorých zákonným zástupcom je Slovenský
pozemkový fond.
2.4 Následne sa súd prvej inštancie vyporiadal s námietkami žalovaných v 2., 9. a 10. rade, ktorí
tvrdili, že im pozemky patria, preto ich aj zdedili. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že parc. č. XXX,
pôvodneevidovanúnapkn.vl.XXXXprekat.úz.I.U.,nadobudlidopodielovéhospoluvlastníctvavrámci

dedičského konania po neb. Z. G., zomr. XX.XX.XXXX, sp. zn. D 2268/91 (teda namiesto žalovanej v
2. rade to bol jej nebohý manžel D.). Z. G. túto parcelu zdedil ako jediný syn po svojom otcovi H. G.,
ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, pričom predmetom dedenia bola p. č. XXX, pk.vl. XXXX pre kat. úz.
I. U., B3 v X (sp. zn. D 991/63 z 30.09.1963). Súd zdôraznil, že H. G. zomrel predtým, ako došlo k
zmene vlastníckeho práva na pkn. vl. XXXX v prospech P. a M. G. (zápis v ich prospech bol zapísaný

podľa Čd 209/1964 zo dňa 04.02.1964). Pravdepodobne z toho dôvodu štátne notárstvo zaradilo do
majetku neb. H. G. aj túto parcelu, pričom jeho syn ako aj manželka museli v tom čase vedieť, že im
nemôže patriť, pretože existoval právoplatný rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 7C 7/61, podľa
ktorého mal pozemok v podiele 1 patriť manželom G.. Tomu svedčí aj tá skutočnosť, že po smrti M. G.,
jej pôvodný podiel na pkn. vl. č. XXXX pre kat. úz. I. U. pod B4 - 1, už nebol predmetom dedičského

konania. Aj z LV č. XXXX vyplýva, že žalovaní v 2.,9. a 10. rade vlastnia spolu spoluvlastnícky podiel
3/12, čo zodpovedá podielu 1 len po ich otcovi, tj. po mame už nededili a ani nemohli, pretože v čase
jej smrti - dňa 19.05.1977, už táto nebola evidovaná ako ich podielová spoluvlastníčka.
2.5 Na základe vznesených námietok súd prvej inštancie posudzoval, či mohli právni predchodcovia
žalobcu nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ku dňu svojej smrti a vykonaným dokazovaním

dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Súd poukázal najmä na závery rozsudku
Okresného súdu zo dňa 16.05.1962, sp. zn. 7C 7/61-22, z ktorého mal preukázané uzatvorenie
zámennej zmluvy dňa 31.08.1958. To, že táto zmluva nebola zaevidovaná v pozemkovej knihe, nemení
nič na tom, že išlo o platný právny úkon. Poukázal na to, že v tom čase bol účinný prvý Občiansky
zákonník(č.141/1950Zb.),ktorývdôsledkuspoločenskýchpremienzaviedolzásadnézmenyvsystéme

vlastníckych vzťahov, a tiež v evidencii vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Zámena pozemkov je
jednoznačne preukázaná práve záverom súdu o tom, že zámennú zmluvu strany uznali, pozemky
zameniliamanželiaG.akonovímajiteliapozemkupar.č.XXXvyplatilinavyrovnanieakostizamenených
pozemkov žalovaným - manželov G., sumu 6 000 Kčs, čo potvrdil aj svedok, ich syn Z. G.. V nadväznosti
na námietky žalovaných, že dodnes nie je zrejmé, aké pozemky mali nadobudnúť manželia G. ako

zámenu, súd uviedol, že v uvedenom rozsudku z roku 1962 sa jednoznačne konštatuje, že I. G. ako
otec P. dal manželom G. pozemok, ktorého sa aj ujali a aký mal ďalší osud, to nie je smerodajné pre
tento spor. Súd bol toho názoru, že žalovaní sa snažili v tomto spore opätovne len riešiť otázku, ktorú
si už vyriešil súd v rozsudku čj. 7C 7/61-22, preto všetky tieto námietky považoval za účelové.
2.6 Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal podmienkami vydržania . Poukázal na to, že právni

predchodcovia žalobcu začali užívať pozemky v rozsahu, ako sú zamerané geometrickým plánom č.
110/2016 od 31.08.1958, tj. v deň, kedy bola uzatvorená zámenná zmluva. Z vykonaného dokazovania
mal súd preukázané, že pozemky oplotili manželia G., a to už v čase, keď začali so stavbou domu, čo
bolo v roku 1959. Od tohto momentu užívali aj pozemky za domom, kde mali záhradu a ovocný sad. Tieto
skutočnosti mal súd preukázané aj výpoveďami svedkov - p. G., N. a I., ktorí osobne poznali manželov

G. už od 50.tich rokov. Aj z výpovedí svedkov vyplynulo, že nikto nemal vedomosť o hádkach medzi
manželmi G. a G.. Tomu svedčí práve aj tá skutočnosť, že medzi nimi došlo k uzatvoreniu zámennej
zmluvy(ktorásaalenezachovala).Vkonanínebolopreukázané,žebysaprávnipredchodcoviavšetkých
žalovaných, ale hlavne žalovaných v 1., 2., 9. 10. a 11. rade ako aj oni sami, domáhali užívaniatýchto nehnuteľností, prípadne že by podnikli kroky k tomu, ktorými by namietali nimi v súčasnosti
tvrdené nedôvodné užívanie pozemkov zo strany žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. Právni
predchodcovia žalobcu sa ujali držby nehnuteľnosti v roku 1958, pričom uvedená držba nehnuteľnosti

trvala nerušene a nepretržite až do ich smrti, tj. v prípade P. G. do XX.XX.XXXX a v prípade M. G.
do XX.XX.XXXX, čo predstavuje, čo predstavuje viac ako 50 rokov. Samotní G. za účelom nápravy
formálnych nedostatkov zámennej zmluvy iniciovali súdne konanie, výsledkom ktorého bol rozsudok,
podľa ktorého došlo podľa Čd XXX/XX k zakladovaniu ich vlastníckeho práve k nehnuteľnosti na
pk. vl. XXXX (ide o podiel spolu vo veľkosti 1). Súd prvej inštancie zdôraznil, že po celú dobu si

ostatní žalovaní, resp. ich právni predchodcovia, neuplatnili fakticky, ani právne (napr. súdnou žalobou)
vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam ich reálnym výkonom. Manželia G. preto boli so zreteľom
na všetky okolnosti (objektívne) v dobrej viere, že sú vlastníkmi nehnuteľností, čo potvrdzuje aj tá
skutočnosť, že si na pozemkoch postavili dom, oplotili si pozemky, ktoré aj sami reálne nerušene
užívali. O svojom vlastníctve boli obaja subjektívne presvedčení, nikto im v užívaní pozemkov vôbec
nebránil. S. súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o podiel vo veľkosti 1, ktorí mali nadobudnúť

manželia G. od manželov G., tak poukázal práve na právne i skutkové okolnosti spojené s uzatvorením
zámennej zmluvy, ktorej existencia bola potvrdená ich priamymi účastníkmi ako aj svedkami, a to priamo
v súdnom konaní , v ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom čj. 7C 7/61- 22 zo dňa 16.05.1962 a uznesením
Čd. 209/64 z 04.02.1964 vložené vlastnícke právo v prospech manželov G., a to každému z nich v
podiele 1. Tým, že nehnuteľnosti v celosti užívali výlučne len manželia G., a to v rozsahu, v akom

sú zakreslené geometrickým plánom č. 110/2016, tieto okolnosti viedli žalobcu a aj jeho právnych
predchodcov k presvedčeniu o nadobudnutí vlastníctva týchto nehnuteľností v celosti, pretože toto
dlhodobo spochybnené nebolo. Tento pokojný stav preto umožňoval prijať záver, že dobromyseľne držali
vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam v domnení, že sú ich vlastníkmi.
2.7 Občiansky zákonník v znení platnom v čase vstupu právnym predchodcov žalobcu do držby

nehnuteľnosti (XXXX), t. j. Občiansky zákonník z roku 1950 (zákon č. 141/1950 Zb., účinný od 31.
decembra 1950 do 31. marca 1964) v §§ 115-118 upravoval nadobudnutie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti vydržaním. Podľa § 116 uvedeného Občianskeho zákonníka bola vydržacia doba pri
nehnuteľnosti 10 rokov. Tento Občiansky zákonník upustil od tzv. intabulačného princípu, čo znamená,
že v tom čase na platnosť prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nebol potrebný zápis v

pozemkovej knihe, ale k jeho vzniku došlo už samotným uzatvorením zmluvy, ktorá bola právnym titulom
nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb.,
vlastníctvo k veciam jednotlivo určeným sa prevádza už samou zmluvou, ak nie je dohovorené inak
alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov. V prejednávanej veci vyššie uvedené znamenalo, že
právni predchodcovia žalobcu už ku dňu 1. januára 1992 spĺňali podmienku nepretržitej držby trvajúcej

po dobu desať rokov (v danom prípade išlo o držbu trvajúcu viac ako 33 rokov) a zároveň boli po
túto dobu držiteľmi oprávnenými, keďže neboli zistené žiadne skutočnosti, v dôsledku ktorých by v
uvedenej dobe 33 rokov, napokon až do doby ich smrti, došlo k prerušeniu vydržacej doby pre stratu
dobromyseľnosti a tým aj oprávnenej držby. Preto podľa názoru súdu prvej inštancie splnili podmienky
vydržania vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti podľa § 134 Občianskeho zákonníka a stali sa tak

výlučnými vlastníkmi sporných nehnuteľností, pričom zároveň zaniklo vlastnícke, resp. spoluvlastnícke
právo doterajších vlastníkov. Na základe týchto skutočností súd žalobe vyhovel, pretože mal preukázané
z vykonaného dokazovania, že právni predchodcovia žalobcu nadobudli vlastnícke právo k dotknutým
nehnuteľnostiam sčasti podľa právneho titulu - zámennej zmluvy (každý v podiele 1, tj. spolu podiel
1) a sčasti titulom vydržania (podiel 1). Splnením podmienok vydržania vlastníckeho práva manželov

Borbélyových už ku dňu 01.01.1992, je žaloba, ktorou žalobca žiada určiť, že do dedičstva po nich patria
nehnuteľnosti v rozsahu, v akom sú vytvorené geometrickým plánom č. 110/2016, ktorý je súčasťou
rozsudku, dôvodná.
2.8 Súd prvej inštancie na základe späťvzatia žaloby voči žalovanému v 12. rade - Slovenský pozemkový
fond, konanie voči nemu zastavil a rozhodol aj o tom, že žalovaný v 12. rade nemá voči žalobcovi nárok

na náhradu trov konania, pretože si ich neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli. Súd tak postupoval podľa
§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) ako aj podľa čl. 17 základných princípov CSP;
zastavenie konania procesne zavinil žalobca. Čo sa týka nároku na náhradu trov konania žalobca bol v
tomto spore plne úspešný, preto by mu patril nárok na náhradu trov konania voči všetkým žalovaným.
Keďže žalobca si uplatnil nárok na trovy konania len voči tým žalovaným, ktorí so žalobou nesúhlasili,

teda žalovaným v 1.,2.,9.,10. a 11. rade, súd mu ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100% iba voči týmto žalovaným.3.1Rozsudoksúduprvejinštancienapadlivzákonnejlehoteodvolanímžalovanív2.,9.a10.radeatovo
výrokoch II. a III. Namietali, že súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil splnenie zákonom určených
podmienokprevydržanie.Dôvodili,žejednásaorozhodnutiefaktickykonštatujúceneplatnosťzámennej

zmluvy z roku 1958, na ktorú sa žalobca odvoláva ako na právny titul, na základe ktorého sa jeho právni
predchodcovia mali uchopiť držby sporných nehnuteľností. Zámenná zmluva ako absolútne neplatný
právny úkon nebol a nie je ani v súčasnosti spôsobilý založiť vlastnícke právo právnych predchodcov
žalobcu, nakoľko nespĺňala zákonom predpísané náležitosti. K platnosti zámennej zmluvy bol potrebný
schvaľovací proces príslušných orgánov, čo sa však nestalo, preto nebola a ani v súčasnosti nemôže

byť predmetná zámenná zmluva platným právnym úkonom. Ďalej uviedli, že bez ohľadu na existenciu
zámennej zmluvy, súd v konaní skutočnosti, ktoré majú za následok neexistenciu dobromyseľnosti na
strane právnych predchodcov žalobcu ( manž. G.) spočívajú predovšetkým v ich vedomosti o tom, že
zámenná zmluva, ktorú mal uzavrieť I. G. s manž. G. je absolútne neplatný právny úkon. Taktiež vedeli,
že k platnému uzavretiu zámennej zmluvy musí byť uzavretá nová zmluva, čo vyplýva aj z výroku súdu
v roku 1962. Je teda nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že právni predchodcovia žalobcu (manž. G.)

od roku 1962 subjektívne i objektívne vedeli a mali vedomosť o tom, že sa nestali vlastníkmi sporných
pozemkov. Za takýchto okolností a pri tejto vedomosti právnych predchodcov žalobcu nie je možné
konštatovať splnenie podmienky dobromyseľnosti so zreteľom na všetky okolnosti.
3.2 Namietali tiež, že súd prvej inštancie časť výpovede svedka X. síce zapracoval do
napadnutého rozsudku, avšak nijakým spôsobom ju vo vzťahu k veci nevyhodnotil, preto je rozsudok

nepreskúmateľný. Z výpovede svedka I. X. vyplynulo, že obec sa v poslednom období pred jej smrťou o
menovanú starala a svedok X., v tom čase starosta obce, ju osobne navštevoval. V rámci jeho návštev
mu uviedla, že si je vedomá, že im sporné pozemky nepatria, preto ich nijako neriešili. Posúdenie
dobromyseľnosti u právnych predchodcov žalobcu je pre posúdenie predmetu sporu kľúčové, preto
bolo povinnosťou súdu prvého stupňa sa v rozhodnutí s touto výpoveďou svedka X. vyporiadať, ktorú

však súd prvého stupňa úplne opomenul, čím znemožnil žalovaným vecne a právne argumentovať
voči takémuto rozhodnutiu, čím bola žalovaným odňaté právo na spravodlivý proces. Ďalej žalovaní
poukázali na ust. § 1 ods. 1 zákona č. 65/1951 Zb., v zmysle ktorého v rozhodnom období skutočne
zmluva o prevode nehnuteľnosti (čo je aj zámenná zmluva) podliehala súhlasu okresného národného
výboru. Vzhľadom na absenciu súhlasu ONV so zámennou zmluvou žalovaní zastávajú názor , že

vlastnícke na právo k sporným nehnuteľnostiam, čo i len v časti, na právnych predchodcov žalobcu
neprešlo a ani nemalo byť uznesením Čd. 209/64 zo dňa 04.02.1964 v ich prospech vôbec evidované,
nakoľko je to v rozpore nielen s výrokom súdu, ale aj zákonom. Nová zámenná zmluva so súhlasom
ONV vyhotovená nebola, preto prevod vlastníckeho práva na právnych predchodcov v skutočnosti nikdy
nenastal, napokon ani žalobca zámennú zmluvu v konaní nepredložil. Poukázali na výpoveď žalovanej v

2.rade , ktorá uviedla, že sa stretávala počas života s M. G., o sporných pozemkoch sa spolu rozprávali,
pričom nespochybňovala vlastnícke právo žalovaných ani ich právnych predchodcov. Nemôže preto
obstáť tvrdenie súdu prvej inštancie o dobromyseľnosti manž. G., ak sama M. G. aj po desiatkach rokov
uznávala vlastníctvo manž. G. a žalovaných.
3.3 Žalovaní ďalej poukázali na skutočnosť, že v rozsudku 7C/7/61 sa uvádza, že pozemky od Vinca

Borbélyho zostali v JRD. O aké pozemky sa jedná, ani v ktorej lokalite by sa mali nachádzať, nebolo
preukázané. Práve toto mal byť jednoznačný dôkaz, že vlastnícke právo k údajných pozemkom I. G. v
JRD fakticky ani právne nikdy neprešli do vlastníctva právnych predchodcov žalovaných. Vzhľadom na
všetky okolnosti, ako je neplatnosť zámennej zmluvy a neidentifikované pozemky I. G. v JRD je potom
logické , že predchodcovia žalovaných sa právne ani fakticky nikdy nemohli a ani sa nestali vlastníkmi

údajne zamenených pozemkov, ktoré boli v JRD. Namietali, že súd prvej inštancie rovnako nezobral
pri rozhodovaní do úvahy ani tú skutočnosť, že Okresný súd Nitra v rozsudku 7C 7/61 zo dňa 16.05.
1962 vo svojom odôvodnení na str. 3 uvádza , že jeho prieskum sa týkal len stavebnej parcely s časťou
záhrady, teda nie v takom rozsahu, v akom sa domáhal vlastníctva žalobca. Už aj toto muselo byť
pre právnych predchodcov žalobcu jednoznačným dôvodom, že sa nemohli objektívne domnievať o

svojomvlastníctvekvrozsahu,vakomsažalobcadomáhavlastníctva.Záveromdodali,žeakajOkresný
súd Nitra v rozhodnutí 7C 7/61 konštatuje dobromyseľnosť právnych predchodcov žalobcu, zo znenia
odôvodnenia vyplýva, že táto ich dobromyseľnosť by sa mohla vzťahovať len na obdobie od spísania
zmluvy, teda len od 31.08.1958 do 16.05.1962, kedy bolo súdom rozhodné a právni predchodcovia
žalobcu sa dozvedeli, že nie sú zákonnými vlastníkmi. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie

súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie o veci.

4. Žalobca sa písomne vyjadril k odvolaniu žalovaných v 2., 9. a 10.rade dôvodiac, že nesúhlasí
s dôvodmi uvádzanými v odvolaní. Žalovaní v odvolaní spochybňujú platnosť zámennej zmluvy. Vtejto súvislosti najpodstatnejším dôkazom, ktorý vo veci bol vykonaný je rozsudok Okresného súdu
v Nitre sp.zn. 7C/7/61 zo dňa 16.5.1962. Žalovaní vo svojom odvolaní niekoľkokrát uvádzajú , že v
tomto rozsudku je spochybnená zámenná zmluva. V čom má byť táto zámenná zmluva spochybnená

nie je zrejmé. Zrejmé však je, že v rozsudku sp.zn. 7C/7/61 sa opakovane uvádza, že súd nemal
pochybnosti , že k zámennej zmluve došlo / strana 3 odsek prvý rozsudku /. Ďalej sa v tomto
rozsudku spomína zámenná zmluva ako nemenný fakt v súvislosti s odovzdaní sumy 6.000 Kčs na
vyrovnanie akosti pozemkov. V tomto rozsudku sa tiež uvádza na strane 3/ odsek tretí, že žalobcovia
konali dobromyseľne a na základe zámeny si postavili po zadovážení príslušných povolení rodinný

dom. Zdôraznil, že všetci vypočutí svedkovia, čí už navrhnutí žalobcom alebo žalovanými potvrdili
dobromyseľnú, nikým nerušenú držbu predmetných nehnuteľností jeho právnymi predchodcami. Súd
naviac vykonal ohliadku predmetnej nehnuteľnosti na mieste samom a ani tu nebola spochybnená
skutočnosť, že tieto nehnuteľnosti boli riadne ohradené a užívané manželmi P.. Navrhol, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

5. Žalovaní v 2., 9. a 10. rade vo svojom vyjadrení k podaniu žalobcu zotrvali na svojich dôvodoch
uvedených v odvolaní. Argumentovali, že ak by bolo pravdou, že došlo k platne uzavretej zámennej
zmluve, výrok súdu v rozsudku zo dňa 16.5.1962 by neznel na povinnosť žalovaných vydať žalobcom
riadnu listinu o uzavretí zámennej zmluvy. Súd mal pri posudzovaní dobromyseľnosti vychádzať
predovšetkým z potreby objektívneho presvedčenia právnych predchodcov žalobcu o tom, že im vec

patrí, pričom toto by sa muselo prejaviť tak, že by neexistovalo rozhodnutie súdu o tom, že neexistuje
platná listina o zámennej zmluve. Boli toho názoru, že k prerušeniu dobromyseľnosti došlo vydaním
rozhodnutia súdu zo dňa 16.5.1962, kedy sa žalobcovia dozvedeli, že zámenná zmluva nie je uzavretá
v súlade s vtedy platným zákonom.

6. Žalobca k vyjadreniu žalovaných v 2., 9. a 10. rade uviedol, že vyššie uvedené skutkové okolnosti , na
ktoré žalovaní poukazujú nezodpovedajú pravde a ani neboli v konaní preukázané. Z obsahu rozsudku
sp.zn. 7C/7/ 61 zo dňa 10.5.1962 jednoznačne vyplýva, že k uzavretiu zámennej zmluvy dňa 21.8.1958
došlo. Naviac ako vyplýva z odôvodnenia uvedeného rozsudku, vo veci bol vypočutý ako svedok Z.
G. - otec žalovaných v 9 a 10 rade a manžel žalovanej v 2 rade. Tento potvrdil, že na vyrovnanie

vymenených pozemkov prevzal 8.000 Kčs / strana 2 rozsudku odsek 8/. V tomto rozsudku sa tiež
konštatuje / strana 3 odsek 4/, že žalobcovia - právni predchodcovia konali dobromyseľne a na základe
zámennej zmluvy na pozemku postavili dom. K otázke dobromyseľnosti naviac uviedol, že ani jeden zo
žalovaných nespochybnil skutočnosť, že jeho právni predchodcovia v užívaní po celú dobu neboli nikým
rušení a naopak svedkovia preukázali, že jeho právni predchodcovia nehnuteľnosť ako svoju vlastnú

užívali.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s

verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a
po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie
žalovaných v 2., 9. a 10. rade nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní podanom žalovanými v 2., 9. a 10.rade, preskúmal napadnutý
rozsudok, konanie, ktoré mu predchádzalo, ako aj dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej
inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, dôkazy správne vyhodnotil a vec po právnej stránke správne

posúdil a jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Následne vo veci rozhodol napadnutým
rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto ho v napadnutom vyhovujúcom
výroku, ako aj výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania voči žalovaným v 1., 2., 9. až 11.rade
podľa§387ods.1CSPpotvrdil. Zároveňodvolacísúddospelkzáveru,žesúdprvejinštancienapadnutýrozsudok aj podrobne a v dostatočnej miere po skutkovej i právnej stránke odôvodnil. S rozsudkom súdu
prvej inštancie a s jeho odôvodnením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto na správnosť
týchto dôvodov podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje bez toho, aby ich sám opakoval.

11. Na doplnenie odvolací súd dodáva:
Odvolatelia - žalovaní v 2., 9. a 10. rade sú právni nástupcovia manželov Balázsiových, na ktorých
sa v rámci dokazovania vzťahovala tá časť nehnuteľností, ktoré nadobudli právni predchodcovia
žalobcu (manželia G.) práve žalovanými spochybňovanou zámennou zmluvou. Súd prvej inštancie

sa veľmi rozsiahlo a podrobne v napadnutom rozsudku venoval práve existencii a podmienkam
uzavretia zámennej zmluvy medzi uvedenými právnymi predchodcami strán sporu. Odvolací súd na
toto vyčerpávajúce odôvodnenie poukazuje (body 55,56,62,63,64) a zastáva rovnaký názor ako súd
prvej inštancie, že uzavretie zámennej zmluvy bolo preukázané, a to už v konaní pred Okresným
súdom Nitra č.j. 7C/7/61. Z predloženého rozsudku ( zo dňa 16.5.1962) nepochybne vyplýva, že súd
mal dokonca k dispozícii zámennú zmluvu a zároveň vypočul svedkov ako aj samotných žalovaných

- manželov G., ktorí nespochybnili uzavretie zámennej zmluvy. Odvolací súd upriamuje pozornosť aj
na konštatovanie súdu v uvedenom rozsudku z roku 1962 : „....začali na zamenenom pozemku stavať
rodinný dom, ktorý bol vystavený v roku 1959, t.j. rok po uzavretí zmluvy. Žalovaní sa vtedy proti tomuto
neohradili , avšak teraz , keď pozemky ktoré zamenili sú v JRD, tak zo špekulačných dôvodov nechcú
dať privolenie žalobcom na prevod vlastníckeho práva, čo je zrejmé aj z toho, že obišli aj príslušné

administratívne orgány a zmluvu urobili len doma, aby im suma doplatená na rozdiel zámeny nebola
vzatá na nedoplatky soc.poistenia a pod.“( strana 3 odsek 2). Odvolací súd v nadväznosti na uvedené
potom uvádza, že zo strany žalovaných ide o absolútne nepochopenie predmetného rozsudku z roku
1962, keď tvrdia, že toto rozhodnutie fakticky konštatuje neplatnosť zámennej zmluvy z roku 1958.
Podľa žalovaných by mala byť zámenná zmluva neplatná aj preto, že neprešla schvaľovacím procesom

príslušných orgánov. Odvolací súd uvádza, že táto námietka je absolútne neopodstatnená, pretože v
prípade, že by zámenná zmluva prešla nevyhnutným administratívnym procesom, nemuselo by predsa
dôjsť k súdnemu konaniu vedenému pod 7C/7/1961, ktorým sa žalobcovia domáhali práve riadneho
zaevidovania daných vlastníckych vzťahov s manželmi G.. Uvedené súd konštatuje aj v citovanom
odseku rozsudku z roku 1962. Vzhľadom k uvedenému preto nie je možné súhlasiť ani stvrdením

žalovaných, že právni predchodcovia žalobcu (manželia G.) od roku 1962 subjektívne i objektívne
vedeli a mali vedomosť o tom, že sa nestali vlastníkmi sporných pozemkov. Podľa názoru odvolacieho
súdu práve naopak treba konštatovať, že uvedeným rozsudkom bolo manželom G. vyhovené a plne
sa stotožnil s ich žalobou o tom, že sú oprávnení vlastníci v zmysle zámennej zmluvy a žalovaní sú
povinní vydať im listinu potrebnú k riadnemu prevodu vlastníckeho práva. Uvedené rozhodnutie práve

potvrdzuje dobromyseľnosť manželov G. aj počas nasledujúcich rokov, keď nemali pochybnosť, že sú
vlastníkmi zameneného pozemku a nikto ich ani v ich držbe nerušil. Navyše na základe spomenutého
rozsudku došlo podľa Čd 209/64 k zakladovaniu vlastníckeho práva žalobcov k nehnuteľnosti na pk. vl.
XXXX. Nie je potom žiaden dôvod spochybňovať dobromyseľnú držbu nehnuteľností zo strany žalobcov.
Nakoniec dobromyseľné konanie žalobcov uvádza aj menovaný rozsudok, v ktorom sa výslovne uvádza,

že žalobcovia konali dobromyseľne a na základe zámeny si postavili po zadovážení príslušných povolení
rodinný dom. Je nepochybné, že ak by manželia G. nesúhlasili so zámenou pozemkov, urobili by už v
tom čase všetky kroky k tomu, aby si na uvedenom pozemku manželia G. dom nepostavili a takisto by
im v tom čase nemohlo byť vydané stavebné povolenie.

12. Čo sa týka námietky, že nie je zrejmé aké pozemky mali byť právnym predchodcom žalovaných
zamenené, je skôr otázkou na konanie z roku 1962, v rámci ktorého sa riešili tieto vlastnícke vzťahy.
Z rozsudku z roku 1962 však nepochybne vyplýva, že manželia G. zamenené pozemky dostali a
skutočnosť, že boli vnesené do JRD nemení nič na tom, že k zámene pozemkov došlo a manželia G.
s uvedenou zámenou súhlasili, navyše ich synovi bola titulom zámeny pozemkov vyplatená suma 6000

Kčs.

13. K námietke žalovaných, že súd prvej inštancie nevyhodnotil riadne výpoveď svedka X. a preto je
rozsudok nepreskúmateľný, odvolací súd uvádza, že táto námietka je nedôvodná. Súd prvej inštancie
hodnotil jednotlivé výpovede svedkov osobitne a aj vo vzájomnej súvislosti a priklonil sa na stranu

svedkov G., N. a I., ktorí poznali právnych predchodcov - manželov G. osobne od 50.tich rokov. Tvrdenie
svedka X., že mu mala M. G. uviesť, že im sporné pozemky nepatria, a preto ich nijako neriešili,
nepovažuje ani odvolací súd za dôveryhodnú výpoveď, lebo by sa tým poprelo konanie manželov G.,
ktorí boli ochotní dokonca súdnou cestou si usporiadať vlastnícke vzťahy, čo v uvedenej dobe bolozriedkavé. Z uvedeného dôvodu výpoveď svedka X. považoval aj odvolací súd za účelovú. Je potrebné
dodať, že súd v rámci vykonávaného dokazovania hodnotí dôkazy jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej
súvislosti a na základe uvedeného postupoval aj súd prvej inštancie v súdenej veci.

14. Podľa žalovaných jednoznačným dôvodom, pre ktorý nemohli byť právni predchodcovia žalobcu
dobromyseľní o svojom vlastníctve k nehnuteľnostiam v rozsahu, v akom sa žalobca domáha vlastníctva
je aj skutočnosť, že v rozsudku 7C 7/61 zo dňa 16.05. 1962 sa na str. 3 uvádza, že prieskum súdu
sa týkal len stavebnej parcely s časťou záhrady. Odvolací súd uvádza, že táto námietka žalovaných

nie je kvalifikovaná, pretože vôbec neuvádza v akej časti nadobudnutých nehnuteľností nemali byť
manželia G. dobromyseľní pri ich nadobudnutí. V rozsudku 7C 7/61 sa iba uvádza, že „pozemok je
väčší ako má byť, zadná časť susedí s pozemkami a je predpoklad, že v rámci pôdneho fondu bude
žalobcom odobratá....“. Ani z uvedeného rozsudku nevyplýva, v akej časti mali právni predchodcovia
žalobcu „nadužívať“ sporné nehnuteľnosti. Je však nepochybné, že žalované nehnuteľnosti im ani v
rámci pôdneho fondu odňaté neboli, pretože ich nerušene užívali po celú dobu až do ich smrti, preto

právny záver súdu prvej inštancie o vydržaní vlastníckeho práva aj k nehnuteľnostiam, ktoré neboli
dotknuté zámennou zmluvou je správne.

15. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
vyhovujúcom výroku (II.), ako aj v súvisiacom výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania (III.)

potvrdil, s poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalovaným v 2., 9. a 10. rade v plnom rozsahu.

17. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).