Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. december 2020

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20P/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418202629
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6418202629.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom na pojednávaní konanom dňa 11.12.2020, sudcom JUDr. Petrom

Lukáčom, v právnej veci manželky, ktorá podala návrh na rozvod manželstva S. R., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom N. Č.. XXX, XXX XX Y., právne zastúpenej ADIUVANTE s.r.o., so sídlom Tamaškovičova
2742/17, 917 01 Trnava, IČO : 52 341 046 a manžela, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva Q. R.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. Č.. XXX, XXX XX Y., právne zastúpený JUDr. Rastislav Trnka, advokát,
so sídlom Námestie SNP 75/26, 960 01 Zvolen, IČO : 51 967 936, o návrhu na rozvod manželstva a
úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom Z. R., nar. XX.X.XXXX, C. R., nar. X.X.XXXX, I. R.,
nar. XX.X.XXXX, W. R., nar. XX.X.XXXX, maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny, Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov konania S. R., rodenej Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N. Č.. XXX a Q.
R., nar. 24.5.1962, trvale bytom N. Č.. XXX, uzatvorené dňa XX.X.XXXX, zapísané v Knihe manželstiev
I. Ú. Y., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a.

II. Na čas po rozvode súd maloleté deti R. a to maloletého Z., nar. XX.X.XXXX, maloletého C., nar.
X.X.XXXX, maloletého I., nar. XX.X.XXXX, maloletú W., nar. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej opatery

a starostlivosti matky S. R., nar. X.X.XXXX.

III. Matka maloletých detí S. R., nar. X.X.XXXX je o p r á v n e n á zastupovať maloleté deti R. v bežných
veciach a spravovať ich majetok.

IV. Otec maloletých detí Q. R., nar. XX.X.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletých detí R. a to
na výživu maloletého Z., nar. XX.X.XXXX, maloletého C., nar. X.X.XXXX, maloletého I., nar. XX.X.XXXX,
maloletú W., nar. XX.X.XXXX výživným na každé dieťa zvlášť vo výške 30 % zo sumy životného minima

na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa určené osobitným zákonom k rukám matky, vždy do 25-teho
dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia.

V. Súd styk otca Q. R. s maloletými deťmi R. a to maloletým Z., nar. XX.X.XXXX, maloletým C., nar.
X.X.XXXX, maloletým I., nar. XX.X.XXXX a maloletou W., nar. XX.X.XXXX n e u p r a v u j e .

VI. Súd znalkyni C.. I. R., C.. p r i z n á v a nárok na znalečné vo výške 1.204,96 €.

VII. Súd zúčastneným stranám nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa svojim návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 31.5.2018
domáhala rozvodu manželstva účastníkov konania s príslušenstvom. Návrh zdôvodnila okolnosťou, žemanželstvo účastníkov konania je v trvalom a hlbokom rozvrate, manželia nežijú dlhodobo v spoločnej
domácnosti, navrhovateľka stratila voči osobe odporcu akúkoľvek dôveru, vylúčila možnosť obnovenia
spolužitia v akejkoľvek forme do budúcnosti. Navrhovateľka v návrhu ďalej konštatovala, že zotrvanie

v manželskom zväzku neodôvodňuje ani okolnosť, že z manželstva pochádzajú štyri maloleté deti. V
návrhu konštatovala okolnosť, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti, túto spolu nevedú, každý
z nich zabezpečuje svoje potreby sám, manželstvo neplní svoju intímnu funkciu, ale ani výchovnú
funkciu, nakoľko starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje samotná navrhovateľka. V prípade rozvodu
manželstva žiadal štyri maloleté deti zveriť do svojej výchovy a opatery, výšku vyživovacej povinnosti

ustáliť individuálne. V čase podania návrhu uviedla okolnosť, že je bez pracovného pomeru.

2. Odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol okolnosť, že návrh na rozvod manželstva žiada
zamietnuť. Svoje stanovisko zdôvodnil okolnosťou, že do súčasnej doby neboli zo strany navrhovateľky
pertraktované žiadne prostriedky procesného útoku, ktoré by svedčili o rozpade manželstva účastníkov
konania, naopak podľa názoru odporcu manželstvo môže plniť svoj spoločenských účel, dôvodom pre

ukončeniaspolužitiasúneadekvátnezásahyzostranymatkynavrhovateľkydoichmanželskéhozväzku,
bez ktorých by manželstvo ďalej a bez problémov fungovalo. Uviedol ďalej okolnosť, že z manželstva
účastníkov konania pochádzajú štyri maloleté deti, ktoré vyžadujú pre riadny vývoj tak výchovný prvok
zo strany matky, ako i výchovný prvok zo strany otca.

3. Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci rozhodol Rozsudkom sp. značky XXP/XX/XXXX-XX 25.9.2019.
Návrh manželky, ktorá podala návrh na rozvod manželstva zamietol.

4. Krajský súd Banská Bystrica Uznesením sp. značky XXCop/XX/XXXX-XXX zo dňa 28.6.2019 zrušil
a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd Banská Bystrica vo svojom uznesení

v bode 20 uznesenia konštatuje, že keď manželstvo pomerne dlhú dobu neplní žiadnu zo svojich
funkcií a keď navrhovateľka kategoricky odmieta obnovenie manželského spolužitia, možno rozvrat
považovať za trvalý, pričom úlohou prvostupňového súdu je analyzovať a hodnotiť príčiny, ktorý
vyvolali vážny rozvrat manželstva. V smere záverov Krajského súdu Banská Bystrica prvostupňový
súd vo veci vykonal ďalšie dokazovanie a to opätovným výsluchom zúčastnených strán, výsluchom

kolízneho opatrovníka, oboznámením sa so správami kolízneho opatrovníka, oboznámením sa so
správami ošetrujúcich lekárov maloletých detí, oboznámením sa so správami od školy maloletých detí,
spoluprácou s neziskovou organizáciou „Y.“, v konečnom dôsledku nariadením znaleckého dokazovania
na pomerne široký okruh otázok, ktoré eventuálne poskytli odpovede na spolužitie účastníkov konania,
ich schopnosti a možnosti čo sa týka úpravy práv a povinností voči maloletým deťom, ako i ďalšie otázky

relevantné pre rozhodnutie súdu.

5. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže splniť
svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

6. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

7. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.

8. Na základe prevedeného dokazovania súd teda prioritne skúmal naplnenie zákonom stanovených
atribútov Ustanovenia § 23 ods. 1 pre rozvod, resp. zamietnutie návrhu na rozvod oboch manželov.

9. V tomto smere súd konštatuje, že samotný návrh na rozvod manželstva bol podaný v mesiaci máj roku
2018. V tomto času v návrhu navrhovateľka konštatovala, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti.
Výsluchom účastníkov konania súd zistil, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti ani v súčasnej
dobe, pričom počas celého obdobia trvania procesu o návrhu na rozvod manželstva, manželia nežili v

spoločnej domácnosti. Z takto zisteného skutkového stavu a vyjadrenia účastníkov konania je pre súd
zrejmá okolnosť, že manželstvo počas obdobia minimálne dva a pol roka neplní svoju funkciu, manželia
nežijú v spoločnej domácnosti, každý z nich zabezpečuje svoje potreby po materiálnej stránke sám.
Manželstvo taktiež neplní svoju intímnu funkciu, ale ani funkciu výchovnú, nakoľko maloleté deti nazáklade predbežného opatrenia boli zverené do výchovy a opatery otca, následne však všetky štyri
maloleté deti žijú v spoločnej domácnosti matky, ktorá žije v rodinnom dome svojej matky. Nie je teda
možné konštatovať ani okolnosť, že by manželstvo počas obdobia trvania procesu, plnilo svoju intímnu

funkciu. Pri zisťovaní príčin rozvratu manželstva súd konštatuje, že z výpovede účastníkov konania
vyplýva okolnosť, že medzi oboma manželmi sa vyskytli vážne názorové nezhody na všetky otázky
spolužitia, predovšetkým otázky zabezpečovania chodu domácnosti po materiálnej stránke, ale i otázky
výchovného charakteru vo vzťahu k obom maloletým deťom. Počas dlhého obdobia, pokiaľ manželia
nežijú v spoločnej domácnosti a v konečnom dôsledku i pred týmto obdobím, sa tieto rozporné názorové

nezhody medzi oboma manželmi týmto vyriešiť nepodarilo, čo vyústilo do skončenia vzájomného
spolužitia. K takýmto krokom nedošlo ani počas obdobia, kedy manželia nežijú v spoločnej domácnosti.
Manželka, ktorá podala návrh na rozvod manželstva apriori vylučuje akýmkoľvek spôsobom obnovenie
spolužitia so svojim manželom. Svoje stanovisko pokiaľ sa dalo vyrozumieť z jej výpovede odôvodňuje
strachom pred osobou odporcu a to i v súvislosti s okolnosťou, že osobu navrhovateľku je možné
charakterizovať ako submisívnu, ktorá však nie je schopná naďalej v rámci spolužitia znášať dominantný

charakter správania jej manžela. Túto okolnosť konštatuje v závere znaleckého posudku i znalkyňa z
odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia C.. I. R., C.., kedy konštatuje u osoby navrhovateľky
zjavný strach z osoby odporcu a jednoznačne odmietavé stanovisko k akejkoľvek forme obnovenia
spolužitia s osobou odporcu. Odporca naďalej vo svojich výpovediach potvrdzuje existenciu zväzkov
medzi oboma manželmi, resp. vylučuje okolnosti, ktoré by odôvodňovali rozvod manželstva účastníkov

konania. Zotrvanie v manželskom zväzku odôvodňuje predovšetkým záujmom štyroch maloletých detí
pochádzajúcich z manželstva. Súd tak konštatuje, že vyjadrenie účastníka konania na strane odporcu
nie je možné hodnotiť ako objektívne postrehy, práve naopak, tieto vychádzajú podľa názoru súdu len
zo subjektívnych predstáv odporcu a obavy z akéhosi strachu pred eventuálne novou situáciou. Čo sa
týka návrhu na rozvod manželstva súd konštatuje, že pokiaľ proces o rozvode manželstva trvá počas

obdobia dva a pol roka, manželia počas tohto dlhého obdobia nenašli k sebe cestu, navrhovateľka
od počiatku apriori odmieta akékoľvek obnovenia spolužitia s osobou odporcu, manželstvo počas
tohto dlhého obdobia neplní žiadnu zo svojich funkcií. Situáciu je nutné vyhodnotiť ako napĺňajúcu
predpoklady Ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine pre rozvod manželstva. V tomto smere súd
ďalej konštatuje, že napriek tvrdeniam zo strany odporcu, podľa názoru súdu, v danom prípade už

ani záujem štyroch maloletých detí pochádzajúcich z manželstva neodôvodňuje ingerenciu štátu do
udržania manželstva účastníkov konania. Toto stanovisko súd zdôvodňuje okolnosťou, že počas celého
procesu počas obdobia dva a pol roka maloleté deti striedavo boli zverené do starostlivosti otca, resp.
dlhodobo do starostlivosti matky, výchovu maloletých detí zabezpečuje teda dlhodobo len jeden z
rodičov,predovšetkýmmatkamaloletýchdetí,záveryznaleckéhoposudkuznalkyne,správyošetrujúcich

lekárov, resp. správy od školy maloletých detí potvrdzujú profitujúci stav po psychickej i fyzickej stránke u
všetkých maloletých detí bez registrovanej traumy u ktoréhokoľvek z maloletých detí z odlúčenia oboch
rodičov. Súd ďalej konštatuje, že nie je na mieste v danom prípade nútiť jedného z manželov, aby pri tak
silnom odpore psychického charakteru voči osobe druhého z manželov zotrval v manželskom spolužití.
Vzhľadom na takto zistený skutkový stav mal súd preukázané, že v danom prípade sú jednoznačne

preukázané dôvody pre rozhodnutie o rozvode manželstva účastníkov konania. Čo sa týka príčin
rozvodu manželstva, v danom prípade po subjektívnej stránke nie je možné dávať za vinu ani jednému z
manželovrozvratmanželstva.Situáciasavyvinuladotejtoskutočnostizdôvoduvzájomnýchnázorových
nezhôd a vzájomných povahových rozdielov, čo je logický záver pri pomerne vysokom vekovom rozdiely
medzi účastníkmi konania.

10. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti

prispievať na jeho výživu alebo schváliť dohodu rodičov o výške výživného.

11. V tomto smere súd vykonal dokazovanie relevantné pre eventuálne rozhodnutie súdu o úprave práv
a povinností rodičov voči maloletým deťom na čas po rozvode. Dokazovanie vykonal jednak výsluchom
účastníkov konania, ale i snahou o riešenie situácie vo vzťahu k maloletým deťom prostredníctvom

neziskovej organizácie, opakovanými správami zo strany kolízneho opatrovníka, správami ošetrujúcich
lekárov, resp. správami školy a predškolského zariadenia u maloletých detí.12. Z prevedeného dokazovania a to predovšetkým záverov, či už súkromno-znaleckého posudku
vypracovaného matkou maloletých detí, ale i zo záverov znaleckého posudku C.. I. R., C.. znalkyne
z odboru psychológia, nariadenej vo veci súdom, mal súd preukázané, že či už záver súkromno-

znaleckého posudku alebo záver znaleckého posudku nariadeného súdom, konštatuje schopnosť matky
postarať sa o výchovu maloletých detí pochádzajúcich z manželstva, bez akéhokoľvek negatívneho
vplyvu. Napriek okolnosti, že znalecký posudok hodnotí osobu matky maloletých detí, ako osobu
submisívnu, znalkyňa zároveň konštatuje, že matka maloletých detí sa dokáže bez problémov postarať
o výchovu maloletých detí po všetkých stránkach, ktoré tieto vo svojom terajšom veku vyžadujú. Túto

okolnosť konštatuje v záveroch svojich správ i kolízny opatrovník, ktorý prešetril pomery, ako u matky,
tak i u otca maloletých detí na tvare miesta. Závery správy kolízneho opatrovníka vychádzajú taktiež
z pohovorov so všetkými štyrmi maloletými deťmi. V neposlednej miere pri úprave práv a povinností
rodičovvočimaloletýmdeťom,súdvychádzalzozáujmovmaloletýchdetípertraktovanýchpredkolíznym
opatrovníkom, resp. znalcami. Všetky štyri maloleté deti preferujú v prípade oddeleného spolužitia
oboch rodičov aktívnu starostlivosť zo strany matky. Dve deti vylučujú možnosť stretávania s otcom,

dve staršie deti túto možnosť nevylučujú. Ošetrujúci lekár maloletých detí konštatuje bezproblémovú
starostlivosť zo strany matky o výchovu maloletých detí, ich fyzický a psychický rast primeraný ich
veku, ako i absolvovanie návštev u lekára zo strany matky s maloletými deťmi. Zo záverov školských
správ u všetkých štyroch maloletých detí, resp. od predškolského zariadenia mal súd preukázané, že
všetky štyri deti chodia primerane čisto oblečené, ich mentálne a vyjadrovacie schopnosti sú na úrovni

zodpovedajúcej ich veku. Školské zariadenie, ako i predškolské zariadenie konštatuje bezproblémovú
spoluprácu s matkou maloletých detí. V neposlednej miere súd konštatuje taktiež okolnosť, že počas
dlhšieho obdobia späť všetky štyri maloleté deti sú vo výchove a opatere matky. Na výchovné prostredie
u matky sú tieto zvyknuté a podľa názoru súdu nie je nutné v tomto smere nič meniť, pokiaľ stav vyhovuje
maloletým deťom. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd rozhodol o zverení všetkých štyroch

maloletých detí, ktoré sú okrem iného vo veku, kedy vyžadujú faktickú starostlivosť od matky, do osobnej
starostlivosti matky.

13. Matka maloletých detí v súčasnej dobe vykonáva prácu na základe pracovnej zmluvy, dosahuje
príjem cca. vo výške 600 € netto. Vyživovaciu povinnosť má voči štyrom maloletým deťom, ďalšie

vyživovacie povinností nemá. Je nemajetná, v súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti svojej matky,
ktorá je vlastníčkou rodinného domu.

14. Otec maloletých detí je dlhodobo bez pracovného pomeru. Vyživovaciu povinnosť má voči štyrom
maloletým deťom. Je nemajetný, resp. je vlastníkom jednej domovej nehnuteľnosti.

15. Pri takto zistených majetkových a osobných pomeroch u oboch rodičov v náväznosti na vek
maloletých detí, berúc do úvahy schopnosti a možnosti osoby povinnej, súd ustálil výšku vyživovacej
povinnosti u všetkých štyroch maloletých detí na sumu 30 % zo sumy životného minima na každé
nezaopatrené neplnoleté dieťa.

16. Na ostatnom pojednávaní sa obaja rodičia maloletých detí zhodne vyjadrili, že v prípade rozvodu
manželstva nežiadajú upraviť styk druhého z rodičov, ktorému deti nebudú zverené do výchovy a opatery
s maloletými deťmi. V tomto smere súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Súd v tomto smere konštatuje ďalej okolnosť, že vzhľadom na počet maloletých detí pochádzajúcich z

manželstva, záujmy maloletých detí, možnosti a schopnosti oboch rodičov, je výhodnejšie pre všetky
zúčastnené strany, aby súd v danom prípade nekonštituoval rozsah styku otca s maloletými deťmi,
nakoľko ako rodičia, tak i maloleté deti v tomto smere môžu operatívne tento styk realizovať podľa
podmienok, ktoré majú vytvorené, manželia žijú v jednej obci, čo nevylučuje u maloletých detí návštevy
u druhého z rodičov kedykoľvek, keď k takejto dohode dôjde.

17. Podľa § 260 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi vo veci znalecké dokazovanie,
pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami
osobitného predpisu.

18. Podľa § 2 ods. 4 Zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, znalec, tlmočník alebo prekladateľ podľa
odseku 1 písm. a/ vykonávajú svoje činnosti pre súd, iný orgán verejnej moci, fyzickú osobu alebo
právnickú osobu.19. Podľa § 2 ods. 6 toho istého právneho predpisu, znalec vykonáva svoju činnosť pre zadávateľa za
odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Ak je zadávateľov viac, zodpovedajú

za zaplatenie znalečného spoločne a nerozdielne.

20. V hore uvedenej právnej veci pri rozhodovaní zadávateľom znaleckého úkonu bol na základe
uznesenia tunajší súd, preto je v súlade s Ustanovením § 2 ods. 6 Zákona č. 382/2004 Z. z. povinný
znalcovi nahradiť odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času (znalečné).

21. Súd v posudzovanej veci nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre rozhodnutie o eventuálnom
priznaní nároku na náhradu trov konania zúčastneným stranám, preto rozhodol, že nárok na náhradu
trov konania zúčastneným stranám nepriznáva.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti

ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Proti dohode rodičov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktorú súd rozsudkom
schválil, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená,

odvolanie.

Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania
je v odvolacom konaní prípustná.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu
vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného
poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak
(§ 29 Exekučného poriadku).Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom

premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu
alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody
alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako
peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.