Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. august 2021

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 13P/49/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420200995
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2021:1420200995.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Petrom Kalatom, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, H.

zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A,
816 16 Bratislava, dieťa rodičov: otec - V. matka - P. o návrhu matky na určenie vyživovacej povinnosti
otca voči maloletému, takto

r o z h o d o l :

I. Otec maloletého H. je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 180 eur mesačne, počnúc dňom
09.03.2020, vždy do 15 dňa v mesiaci k rukám matky vopred.

V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamieta.

Zročné výživné vo výške 3.193,63 eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého sa návrhom doručeným súdu 09.03.2020 domáhala, aby súd uložil otcovi povinnosť
prispievať na výživu maloletého sumou 417 eur mesačne. Uvádzala, že s otcom a maloletým žijú v
spoločnej domácnosti od roku 2012. Matka bola s maloletým na rodičovskej dovolenke šesť rokov z

dôvodu zdravotného stavu maloletého. Po jej skončení bola do augusta 2019 matka nezamestnaná,
následne sa zamestnala na polovičný úväzok. Počas materskej dovolenky poberala materské vo výške
cca. 600 eur mesačne, neskôr rodičovský príspevok vo výške 238,38 eur mesačne. Otec dieťaťa
sa nepodieľa na pravidelnom zabezpečovaní potrieb domácnosti, neplatí pravidelne mesačné účty,
nepodieľa sa na výžive maloletého prakticky všetky potreby domácnosti uhrádza matka. Otec dieťaťa
by mal podľa dohody uhrádzať účty za byt, hypotéku, elektrinu a internet, čo mu jeho príjem umožňuje,
napriek tomu tak nerobí, musí tak urobiť matka, prípadne príbuzní otca, čím im vznikajú dlhy. Otec

matku nepodporoval ani počas jej materskej dovolenky, následne ju len krátko podporoval v mesiacoch
marecažaugust2013,odtejdobynamaloletéhoneprispieva.Výškuvyživovacejpovinnostiotcanavrhla
upraviť vo výške 417 eur mesačne, čo zodpovedá nákladom na platby spojené s bytom vo výške 180
eur mesačne, hypotéke vo výške 165 eur mesačne, elektrine vo výške 40 eur mesačne, internet + TV
vo výške 31,80 eur mesačne. Náklady na maloletého matka vyčíslila vo výške cca. 360 eur mesačne
(strava, oblečenie, drogéria, pomôcky do školy, oblečenie).
2. Otec maloletého sa k návrhu nevyjadril, napriek tomu, že mu bol doručený dňa 29.06.2020. Otec sa

nezúčastnilžiadnehozpojednávaní,predvolaniamubolidoručené09.12.2020,31.03.2021,07.05.2021,
predvolanie otca na pojednávanie na deň 18.08.2021 sa súdu vrátilo s poznámkou „neprevzaté v
odbernej lehote“.3. Z výsluchu matky súd zistil, že pracuje na polovičný úväzok v spoločnosti Y. ako špecialista marketingu
s príjmom okolo 561 eur netto mesačne, plus dostáva stravné poukážky v hodnote asi 70 eur mesačne
a poberá prídavky na syna vo výške asi 25 eur mesačne. O syna sa stará výlučne matka, otec jej

pomáha niekedy s jeho postrážením. Všetky náklady na maloletého znáša ona ako matka. Maloletý
mal vývojovú poruchu - expresívnu poruchu reči, úzkostnú poruchu, potreboval logopéda, stav sa mu
upravil, navštevuje základnú školu. Náklady na školu vyčíslila v sume 10 eur na stravu, 22 eur na ŠKD,
na učebné pomôcky mesačne v priemere okolo 20 eur. Domáce náklady na stravu maloletého hradí
v celom rozsahu matka, ktorá synovi pripravuje aj stravu do školy čo môže byť spolu okolo 100 eur.

Náklady na oblečenie na syna má okolo 20 eur mesačne, snaží sa nakupovať lacno, prípadne prešíva
staršieoblečenie.Podľavzájomnejdohodysotcommalotecuhrádzaťplatbyzaelektrinu,platbyspojené
s užívaním bytu, splátky hypotéky a platby za internet a TV, to ale otec nedodržiava, robí tak sporadicky.
Maloletý je zdravý, náklady v tejto súvislosti má len v prípade občasného ochorenia. Matka má výdavky
na stravu výdavky okolo 100 eur mesačne, oblečenie si kupuje len v prípade potreby, do práce cestuje
hromadnou dopravou s nákladmi cca. 30 eur mesačne. Otec trávi čas so synom prakticky len cez

víkendy, pracuje dlho do noci, prípadne chodieva domov neskoro, následne vstáva neskôr. Pracuje
ako D., v súčasnosti pracuje pre nejakú hernú zahraničnú spoločnosť, prostredníctvom živnostenského
oprávnenia, jeho príjem podľa matky dosahuje sumu okolo 2000 eur mesačne.
4. Z daňového priznania otca za rok 2019 z č. l. 38 až 47 v spise (vyžiadaného súdom z daňového
úradu) súd zistil, že úhrn jeho príjmov v roku 2019 bol 24.341,22 eur, daň znížená o daňový bonus bola

3.197,38 eur, za rok 2020 požiadal o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania do 30.06.2020.
Podľa oznámenia daňového úradu zo dňa 19.07.2021 z č. l. 61 v spise, otec daňové priznanie za rok
2020 v predĺženej lehote nepodal.
5. Z potvrdenia príjme matky súd zistil, že matka dosiahla v období od 01/2020 do 04/2021 priemerný
čistý mesačný príjem 673,74 eur.

6. Podľa § 28 ods. 1 písm. a), b) a c) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.
7. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

8. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

9. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

10. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj

ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

12. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v

prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu
dobrovoľne neplní.

13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie14. Súd mal v konaní za preukázané, že starostlivosť o maloletého a jeho výživu zabezpečuje prakticky v
celom rozsahu matka (je pritom potrebné zdôrazniť, že sa to týka základných potrieb priamo maloletého,
teda stravy, oblečenia, nákladov na školu maloletého). Túto skutočnosť súd zistil tak z výpovede matky

ako účastníka konania, ako aj z listín doložených matkou (č. l. 6 až 8 v spise, 52 až 55 v spise a 67 až
95 v spise. Matka riadne vyčíslila po jednotlivých mesiacoch výdavky vynakladané na maloletého a v
spojení so skutočnosťami uvádzanými v jej výpovedi, ako aj v písomnom vyhotovení návrhu súd ustálil
výšku mesačných výdavkov na maloletého, a to aj s ohľadom na jeho vek, v závislosti od konkrétneho
mesiaca v sume okolo 360 eur. V konaní nebola spochybnená ani skutočnosť, že otec maloletého matke

na výživu žiadnym spôsobom neprispieva (sporadickú úhradu nákladov na platby spojené s užívaním
bytu, elektrinu, splátky úveru, resp. platby za internet a TV je potrebné zohľadniť, nie sú to ale priame
náklady na výživu maloletého). Rodičia maloletého majú vzájomnú dohodu o rozdelení nákladov na
domácnosť, podľa ktorej otec má uhrádzať platby spojené s užívaním bytu, splátku hypotéky, elektrinu
a platby za internet a TV, ani tieto platby však otec neuhrádza pravidelne, pričom ich musí uhrádzať
matka maloletého, ktorá má v porovnaní s ocom preukázateľne nižší príjem (v konaní bol preukázaný

príjem matky vo výške v priemere 673,74 eur (č. l. 50-51 v spise) a tak si na tieto úhrady musí
požičiavať, prípadne jej pomáhali príbuzní otca maloletého, nakoľko dochádzalo napr. k odpájaniu od
dodávok elektrickej energie. Pokiaľ ide o možnosti otca maloletého, tento je samostatne zárobkovo
činnou osobou, jeho ročný príjem za rok 2019 bol 24.341,22 eur, základ dane bol 17.761,83 eur, daň
znížená o daňový bonus bola 3.197,38 eur (č. l. 38 až 41 v spise). Za rok 2020 otec daňové priznanie

podľa vyjadrenia daňové úradu nepodal ani v predĺženej lehote. Už z daňového priznania za rok 2019
vyplývajú dostatočné možnosti otca riadne sa podieľať na výžive maloletého, pokiaľ ide o rok 2020, s
ohľadom na nesplnenie povinnosti otca podať daňové priznanie včas, možno aplikovať ustanovenie §
63 ods. 1 zákona o rodine a za príjem otca tak vziať ako výšku jeho priemerného mesačného príjmu
sumu zodpovedajúcu dvadsaťnásobku sumy životného minima na plnoletú osobu, teda 20 x 178,29

eur mesačne, čo predstavuje sumu 3.565,80 eur. Za týchto okolností súd považoval za neprípustné,
aby musela matka maloletého riešiť nedostatok prostriedkov tým, že musí oblečenie prešívať, prípadne
hľadať iné ďalšie riešenia, ako saturovať oprávnené potreby maloletého. Po zohľadnení skutočnosti, že
otec sa čiastočne (hoci sporadicky) podieľa na nákladoch domácnosti (platby spojené s užívaním bytu,
elektrina, splácanie hypotéky, platby za internet a TV) súd považoval za primerané, aby sa minimálne v

podiele jednej polovice podieľal aj na priamych nákladoch na výživu maloletého a preto výživné v sume
180 eur mesačne považoval za zodpovedajúce a primerané tak možnostiam otca ako aj oprávneným
potrebám maloletého, zohľadňujúce pritom zároveň možnosti matky. V prevyšujúcej časti súd návrh
matky na určenie vyživovacej povinnosti otca zamietol. Pokiaľ ide o zročné výživné, súd toto určil odo
dňa doručenia návrhu, teda za časť mesiaca marec 2020 až do mesiaca august 2021, nakoľko aj za

tento mesiac už bolo v čase rozhodovania súdu výživné zročné (17 celých mesiacov krát suma 180
eur (3.060 eur) plus alikvótna časť za mesiac marec 2020 predstavujúca sumu 133,63 eur, spolu teda
suma 3.193,63 eur)

15. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Bratislava IV, písomne v 3 vyhotoveniach. Právo na podanie odvolania nemajú matka a kolízny
opatrovník, ktorí sa tohto práva po vyhlásení rozsudku vzdali.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená
peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom
hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na
zadržanie vodičského preukazu.

V Bratislave 18.08.2021

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Peter Kalata
Miroslava Kopernická sudca