Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. júl 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 52Ek/946/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118292382
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Šnapková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6118292382.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcii oprávneného: P., podnikajúci pod obchodným menom:
Ing. Ivan Moravčík-NITAL, miesto podnikania: 920 41 Leopoldov, 1. Mája 1043/104, IČO: 34302565,
práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., so sídlom Martina Granca 3618/44, 841
02 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 52 262 821, proti povinným: X./ Ing. Ľubomír Psota, nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom Cukrovarská XXX/X, XXX XX Sereď a X./ Ing. Lea Novomeská, nar. XX. XX.

XXXX, trvale bytom Cukrovarská XXX/X, XXX XX Sereď, obaja povinní práv. zast.: Škubla & Partneri
s.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova XX, XXX XX Bratislava, IČO: XX XXX XXX, na vymoženie
pohľadávky vo výške 4 412,28 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnou exekútorkou: JUDr. Adriana
Juhásová, so sídlom exekútorského úradu Trnava, Matuškova 1, 917 01 Trnava, pod sp. zn. 241EX
386/18, o sťažnosti povinného 1./ a povinnej 2./ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 52Ek/946/2018 zo dňa 24. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinných 1./ a 2./ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
52Ek/946/2018 zo dňa 24. apríla 2019, z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému priznáva náhradu trov konania o sťažnosti, pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia vo výške 215,30 eura, ktoré budú od povinných 1./ a 2./ vymáhané spoločne a nerozdielne,

na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

III. Súd povinným 1./ a 2./ nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu, podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinným
1./ a 2./ (ďalej len „povinní“) na vymoženie pohľadávky vo výške 4 412,28 eura s príslušenstvom a trov
exekúcie. Ako exekučný titul pripojil právoplatný a vykonateľný Rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal

Ing. Miloš Valach ad hoc rozhodca rozhodcovského súdu, ROYAL DEVELOPMENT-RSRD, zzpo, so
sídlom Suľany 243, 951 25 Hruboňovo dňa 01. 02. 2018, pod č. k .: RD/256/2017. Poverením zo dňa 27.
08. 2018 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Adrianu
Juhásovú, so sídlom exekútorského úradu Trnava, Matuškova 1, 917 01 Trnava, ktorá ju vedie pod sp.
zn. 241EX 386/18.

2. Povinní prostredníctvom právneho zástupcu, podali návrh na zastavenie exekúcie v zmysle
ustanovenie § 61k ods. 1 d) Exekučného poriadku, nakoľko podľa nich sú tu skutočnosti, ktoré bránia
vymáhateľnosti exekučného titulu. Mali za to, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským
súdom, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie a preto ide o nulitné rozhodnutie, ktoré nemá a nikdy
nemalo spôsobilosť byť exekučným titulom.

3. Právny zástupca oprávneného žiadal, aby okresný súd návrh povinných na zastavenie exekúcie ako
nedôvodný zamietol. Uviedol, že povinní neuviedli ani jeden relevantný dôvod, pre ktorý by exekúciaoprávneného mala byť zastavená. S prihliadnutím k § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. rozhodcovský
rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
To, čo povinní žiadajú od exekučného súdu je nemožné, nakoľko exekučný súd nemá od 01. 01. 2015

zrušením bývalého § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. žiadne oprávnenie skúmať právoplatne ukončené
nespotrebiteľské rozhodcovské konanie. Podľa zákona č. 244/2002 Z. z. nemá právo posudzovať
právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. a je takýmto
rozhodnutím v plnom rozsahu viazaný podľa § 44 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.. Právoplatný
rozhodcovský rozsudok vydaný podľa zákona č. 244/2002 Z. z. je rovnocenný rozsudku všeobecného

súdu. Exekučný súd iba vykonáva kontrolu nad núteným výkonom rozhodnutia, nad exekúciou.
Exekučnému súdu neprislúcha akýmkoľvek spôsobom zasahovať do exekučného titulu, nakoľko nie je
súdom kauzálne príslušným.

4. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „vyšší súdny úradník“) uznesením
sp. zn. 52Ek/946/2018 zo dňa 24. apríla 2019 výrokovou vetou I. rozhodol, že súd návrh povinného

1./ a povinného 2./ na zastavenie exekúcie zamieta a výrokovou vetou II. rozhodol, že oprávnený
má voči povinnému 1./ a povinnému 2./ nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v exekučnom
konaní v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie vo výške 107,66 eura. Zamietnutie
návrhu povinných odôvodnil predovšetkým tým, že exekučný súd nemá právomoc preskúmavať platnosť
rozhodcovskej doložky v nespotrebiteľskej veci.

5. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu, v
zákonom stanovenej lehote podala sťažnosť, o ktorej rozhodol sudca okresného súdu tak, že zmenil
uznesenievyššiehosúdnehoúradníkaaexekúciuvcelomrozsahuzastavilsodôvodnením,žeexekučný
súd je oprávnený skúmať právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu, pretože pri

prekročení právomoci by išlo o nulitný akt. Okresný súd dospel k záveru, že rozhodca nemal právomoc
na vydanie exekučného titulu, keďže nebola preukázaná písomná forma rozhodcovskej zmluvy
medzi oprávneným a povinným ako fyzickými osobami, čo spôsobuje nevykonateľnosť predloženého
exekučného titulu.

6. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. marca 2020 doručená
ústavná sťažnosť Ing. Ivana Moravčíka-NITAL, IČO 34 302 565, 1. mája 1043/104, Leopoldov (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp.

zn.52Ek946/2018zo16.januára2020(ďalejaj„napadnutéuznesenie“).Sťažovateľvústavnejsťažnosti
namietal, že právne hodnotenie odôvodňujúce napadnuté uznesenie nemá oporu v platnom práve ani
rozhodovacej praxi všeobecných súdov a dôvod na zastavenie exekúcie neexistuje, keďže exekučný
titul nebol zo strany kauzálne príslušného súdu zrušený ani nebola odložená jeho vykonateľnosť. V tejto
súvislosti považoval odklon od ustálenej rozhodovacej praxe založený na už neaplikovateľnej judikatúre

vzhľadom na zmenu platného právneho stavu po 1. januári 2015 za svojvoľný a arbitrárny. Poukázal
na to, že po legislatívnom oddelení úpravy rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach došlo
k zvýrazneniu rozdielov v úprave rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach a iných veciach
a exekučnému súdu neprináleží nespotrebiteľský rozhodcovský rozsudok podrobovať dôkladnému
prieskumu, rovnako ako nemá oprávnenie skúmať rozsudok všeobecných súdov. V súvislosti s touto

argumentáciou poukázal na judikatúru všeobecných súdov(napr. 3 M Cdo 11/2010) a ústavného súdu
napr. uznesenie sp. zn. II. ÚS 395/2019, nález sp. zn. II. ÚS 300/2018 a nález sp. zn. IV. ÚS 22/2020.

6.1. Ústavný súd nálezom II. ÚS 298/2020-49 zo dňa 5. novembra 2020 výrokovou vetou 1. rozhodol,
že základné právo Ing. Ivana Moravčíka-NITAL podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 52 Ek 946/2018 zo 16. januára 2020 porušené boli, výrokovou vetou 2. rozhodol,
že uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek 946/2018 zo 16. januára 2020 zrušuje a vec
vraciaOkresnémusúduBanskáBystricanaďalšiekonanieavýrokovouvetou3.rozhodol,žeIng.Ivanovi
Moravčíkovi-NITAL priznáva náhradu trov konania v sume 675,43 € (slovomšesťstosedemdesiatpäť eur

a štyridsaťtri eurocentov), ktorú je Okresný súd Banská Bystrica povinný vyplatiť na účet Advokátskej
kancelárie JUDr. Peter Bartoš, s. r. o, Martina Granca 3, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.6.2. V odôvodnení nálezu ústavný súd okrem iného konštatoval, cit: „V okolnostiach danej veci
je podľa názoru ústavného súdu nevyhnutné poukázať na nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS
300/2018 z 5. septembra 2018, podľa ktorého pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného

než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú
účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu
alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 21 ods. 2) a aby sa žalobou podanou na príslušnom súde
domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, vylučujú skúmanie
právomocirozhodcovskéhosúduvexekučnomkonaní.Vtýchtoustanoveniachsatotižpremietaklasická

rímskaprávnazásada(princíp)„vigilantibusiurascriptasunt“(„právapatriabdelým“).Nevyužitiepostupu
podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a
spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v rozhodcovskom
konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Berúc do úvahy
dôvody prejednávanej ústavnej sťažnosti, ústavný súd taktiež konštatuje, že závery o vylúčení skúmania
právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní sa v prípade, ak ide o spor z iného než

spotrebiteľského právneho vzťahu, zjavne vzťahujú a primerane použijú aj na možnosť exekučného
súdu v rámci svojej pôsobnosti preskúmať uplatnenie rozhodcovskej doložky z hľadiska toho, či
pokrýva aj nárok podľa § 135a Obchodného zákonníka (m. m. nález IV. ÚS 22/2020)...... Napadnuté
uznesenie okresného súdu vychádza z toho, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá s dlžníkom,
ktorým je právnická osoba, a nie s fyzickými osobami jej štatutárov. Okresný súd teda posudzoval, či

sa rozhodcovským rozsudkom nerozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva.
Zákon o rozhodcovskom konaní ani Exekučný poriadok však v čase rozhodovania okresného súdu
neobsahovali ustanovenia, ktoré by umožňovali exekučnému súdu vykonať prieskum rozhodcovského
rozsudku v nespotrebiteľských veciach v exekučnom konaní z hľadiska rozsahu rozhodcovskej zmluvy.
Naopak, s poukazom na § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodovanie

o tom, či má byť zrušený rozhodcovský rozsudok v nespotrebiteľskej veci, osobitný zákon zveruje
do vecnej príslušnosti osobitne kauzálne príslušných súdov podľa § 28 ods. 1 Civilného sporového
poriadku. Tieto súdy sú kompetentné posudzovať okrem iného to, či sa rozhodcovským rozsudkom
„rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva alebo ktorý nie je v medziach
rozhodcovskej doložky“, ako jeden zo zákonných dôvodov zrušenia takéhoto rozhodcovského rozsudku.

Oprávnenie účastníka namietať nedostatok právomoci rozhodcovského súdu podľa § 21 ods. 4 zákona
o rozhodcovskom konaní a oprávnenie podať žalobu o zrušenie takéhoto rozhodcovského rozsudku
kauzálne príslušnému súdu podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní, o ktorých je oprávnený a
povinný rozhodovať zákonom určený civilný súd, nepripúšťajú skúmanie právomoci rozhodcovského
súdu zo strany exekučného súdu v rozsahu, ktorý patrí civilnému súdu. Nevyužitie postupu podľa

zákona o rozhodcovskom konaní (námietka nedostatku právomoci a žaloba o zrušenie rozsudku,
pozn.) v iných ako spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti spochybňovať rozhodcovskú
zmluvu v exekučnom konaní na strane žalovaného účastníka rozhodcovského konania, ktorý znáša
svoju procesnú zodpovednosť za včasné uplatňovanie účinných prostriedkov ochrany, ktoré mu
právny poriadok priznáva. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že okresný súd napriek

nedostatku svojej príslušnosti a absencie zákonnej opory pre takýto postup skúmal platnosť a rozsah
rozhodcovskej zmluvy. Tieto atribúty rozhodcovskej zmluvy sú však zákonnými dôvodmi na zrušenie
rozhodcovského rozsudku a rozhodovanie o nich je zákonom zverené kauzálne príslušnému okresnému
súdu (§ 28 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Zastavením exekúcie na základe výsledkov takéhoto
skúmania okresný súd znemožnil sťažovateľovi prístup k exekučnému súdu. Ide o závažnú procesnú

vadu, ktorá mala vplyv na vecnú správnosť napadnutého uznesenia okresného súdu a z ústavného
hľadiska jej intenzita indikuje neakceptovateľnosť. Na tomto základe ústavný súd vyslovil porušenie
základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1
výroku nálezu).“

7. Sudca k veci udáva nasledovné:

8. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok")na exekučné konania sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon

neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,
koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.9. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť.

10. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

12. Po preštudovaní veci, vychádzajúc pri tom z právoplatného nálezu ústavného súdu II. ÚS
298/2020-49 zo dňa 5. novembra 2020 a v ňom vysloveného právneho názoru, sa sudca stotožnil s
dôvodmi uvedenými vyšším súdnym úradníkom v napadnutom rozhodnutí a preto rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku I. tohto uznesenia, aplikujúc pritom ustanovenie § 202 ods. 2 Exekučného poriadku.

13. Oprávnený si za 2 úkony právnej služby - podanie vyjadrenia k sťažnosti povinných a podanie k
vyjadreniu povinných zo dňa 28. 08. 2019, uplatnil trovy právneho zastúpenia.

14. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

15. Podľa § 199d ods. 1. Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

16. Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie

má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia
na vykonanie exekúcie.

17. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„vyhláška“)akniejeustanovenéinak,považujesazatarifnúhodnotuvýškapeňažnéhoplnenia
alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej
služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej

vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

18. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny
patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie
a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na

pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

19. Nakoľko súd návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol, oprávnenému priznal náhradu
trov konania o sťažnosti, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty
výšky vymáhaného peňažného plnenia v sume 4 412,28 eura, súd priznal oprávnenému trovy právneho

zastúpenia vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za úkon právnej služby v súlade
s § 13 ods. 2 vyhlášky vo výške 80,50 eura. Trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby
po pripočítaní režijného paušálu tak predstavujú sumu vo výške 107,65 eura /80,50 eura + 9,21 eura
(režijný paušál v roku 2019) + 20% DPH, t.j. 17,94 eura/; za 2 úkony právnej služby je to potom 215,30
eura (107,65 eura x 2). Priznané trovy budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie

exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia. (výroková veta II. uznesenia)

20. Povinní si v rámci sťažnostného konania taktiež uplatnili nárok na náhradu trov exekúcie voči
oprávnenému, k rukám ich právneho zástupcu.21. Povinnému v exekučnom konaní zákon priznáva len nárok na náhradu účelne vynaložených trov,
ktoré v exekučnom konaní platil v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie (§ 199a ods. 2

Exekučného poriadku). Predpokladom pre priznanie tejto náhrady je úspech povinného v tomto konaní.
Keďžesúdsťažnosťpovinnýchprotiuzneseniuvyššiehosúdnehoúradníkazamietol,t.j.povinnívkonaní
osťažnostiúspechnemali,súdrozhodolonichtak,akojeuvedenévovýrokovejveteIII.tohtouznesenia.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.