Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2020

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11Csp/47/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320201219
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:8320201219.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL

FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzska republika, zapísaný
v Registratúre Obchodného súdu pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom
Karadžičova 2, 821 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 258 713, zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547 proti
žalovanej: U. Z., R.. X.X.XXXX, D. Š. XXXX/XX, XXX XX I. o zaplatenie 523,30 eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 446,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 446,30 eur od 3.2.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

III. Súd žalobcovi vo vzťahu k žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 61,70%

s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.4.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú
zaplatiť mu sumu 523,30 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 522,554 eur od
4.1.2018 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 21.2.2017 ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom uzavrel zmluvu o
spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Obsahom úverovej

zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej viazaný spotrebiteľský úver vo výške 552,04 eur na
financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok
žalovanej vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 40 mesačných splátok
so splatnosťou prvej splátky 15.3.2017.

Žalobcapoukázalnabod1.1.zmluvy,zktorejvyplýva,ževýškamesačnejsplátkybolamedzižalobcoma
žalovanou dohodnutá v sume 18,45 eur pri výške úrokovej sadzby 18,00% ročne, avšak následne došlo

k zníženiu úrokových sadzieb, v dôsledku čoho bola aj žalovanému znížená úroková sadzba na 0,00
% ročne a splátka na sumu 13,80 eur O týchto skutočnostiach bola žalovaná riadne informovaná v liste
k poskytnutému úveru. Žalobca na základe súhlasu žalovanej poskytol jej úver tak, že dňa 28.2.2017
uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu.Žalobca ďalej poukázal na bod 2.1. Časti 3 Úverovej zmluvy, podľa ktorého sa žalovaná zaviazala riadne
a včas splácať poskytnutý úver a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak sa s

bankou nedohodli inak. Banka splátku použije na úhradu splatných záväzkov klienta, pričom pri výpočte
úrokov z úveru vychádza banka z roku 365 dňami a zo skutočného počtu dní.

Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila. Napriek zmluvne dohodnutým
splátkam poskytnutého úveru žalovaná žalobcovi do dňa podania žaloby uhradila len časť dlžnej sumy a

to 105,70 eur. Na predžalobné výzvy žalovaná nereagovala. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok
zo strany žalovanej žalobca dňa 3.1.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej
splatný v celom rozsahu.

Žalobca poukázal na znenie úverovej zmluvy, ako aj na ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia 87/1995 Z. z..

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaná voči žalobcovi k dnešnému dňu neuhradené
záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 523,30 eur (520,94 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej
istiny; 1,60 z titulu dlžných poplatkov za vedenie účtu; 0,76 eur z titulu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky). Okrem toho je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,00 %

ročne zo sumy 522,54 eur od 4.1.2018 do zaplatenia. Žalobca si neuplatňuje úroky z omeškania zo
sumy nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil listinné dôkazy - Zmluva o spotrebiteľskom úvere
a o revolvingovom spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.2.2017, List s oznámením o zmene zmluvných

podmienok zo dňa 1.3.2017, Prehľad splátok, Prehľad splatených splátok, Oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti zo dňa 30.1.2018 s doručenkou, Výpis z obchodného registra žalobcu.

4. V zmysle ust. § 116 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak sa
žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa ustanovenia 106 ods. 1

písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Podľa
druhého odseku tohto ustanovenia ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom
podľa predchádzajúceho odseku, zverení súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na
webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po pätnástich dňoch od zverejnenia oznámenia
za doručenú aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

5. Súd zisťoval pobyt žalovanej lustráciou v Sociálnej poisťovni, lustráciou v evidencii Zboru väzenskej a
justičnejstráže,spoluprácousUPSVARHumenné,pokusomodoručeniezásielkyObvodnýmoddelením
Policajného zboru Humenné, pričom z odpovedí týchto organizácií súd nezistil aktuálnu adresu pobytu
žalovanej.

6. Súd doručoval žalovanej podľa ust. § 167 ods. 1 a 2 CSP žalobu s prílohami, s procesným poučením a
s uznesením s výzvou na vyjadrenie k žalobe oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na
webovej stránke súdu. Oznámenie o podanej žalobe a oznámenie o doručovaní písomnosti žalovanej
bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu odo dňa 20.8.2020 do 5.9.2020.

7. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť,
a) ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a

hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

8. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

9. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 523,30 eur s príslušenstvom. S poukazom
k vyššie uvedenému súd dňa 30.11.2020 v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 CSP vyhlásil v danej vecirozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na
úradnej tabuli tunajšieho súdu, ako aj na jeho webovej stránke od 21.9.2020 do 7.10.2020.

10. Súd sa oboznámil so žalobou a listinnými dôkazmi priloženými k žalobe, a zistil nasledovný skutkový
stav:

11. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 21.2.2017 Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o
revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty. Podľa časti 1 bodu 1. tejto zmluvy predmetom zmluvy

bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovanej vo výške a za podmienok dohodnutých v zmluve,
pričom žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie
povinnosti dohodnuté v zmluve.

Základné podmienky úveru boli nasledovné:
- cena tovaru alebo služby: 602,04 eur

- priama platba predajcovi: 50,00 eur
- výška úveru: 552,04 eur
- výška mesačnej splátky: 18,45 eur
- počet mesačných splátok: 40
- splatnosť mesačnej splátky: 15. deň v mesiaci

- splatnosť prvej mesačnej splátky: 15.3.2017
- konečná splatnosť úveru: 15.6.2020
- výška úrokovej sadzby: 18,00 % ročne - fixná
- RPMN: 19,55 %
- odplata: 18,00 %

- priemerná RPMN: 11,39 %
- celková čiastka k zaplateniu: 738,00 eur
- opis tovaru: Philips TX-49DS500

12. Z časti 1, bodu 2 zmluvy vyplýva, že zmluva je uzatvorená na dobu určitú, po dobu trvania

záväzkov zo ZoSÚ a je platná dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami a účinnosť nadobúda dňom
poskytnutia úveru dlžníkovi.

13. Podľa časti 3, bodu 2.1 žalovaná sa zaviazala riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou
dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak sa so žalobcom nedohodne inak.

Podľa časti 3, bodu 3.1 zmluvy - „Následky porušenia povinností klienta“, v prípade, ak klient nespláca
poskytnutý úver riadne a včas, ak klient poskytol banke nepravdivé údaje, ak bolo na majetok klienta
alebo manžela/manželku klienta začaté exekučné konanie, alebo aj klient nespláca svoje ďalšie
záväzky voči banke alebo iným veriteľom, je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j.

požadovať splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú banka
určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti.

Podľa časti 3, bodu 3.2 zmluvy banka je oprávnená v prípade porušenia povinnosti klienta splácať
poskytnutý úver riadne a včas, požadovať od klienta zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom

stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu klienta so splácaním úveru a
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a klient je
povinný úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť.

Podľačasti3,bodu3.4zmluvy,kudňuúčinnostivyhláseniamimoriadnejsplatnostiúveru/revolvingového

úveru alebo odstúpenia od ZoSÚ/ZoSRÚ alebo výpovede ZoSÚ/ZoRSÚ je splatný celý dlh klienta voči
banke. Nesplatená istina úveru/revolvingového úveru je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa
úrokovej sadzby dohodnutej v ZoSÚ/ZoSRÚ, t.j. klient je povinný zaplatiť úroky od doby poskytnutia
úveru/revolvingového úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu.

14.Zlistuadresovanéhožalovanejzodňa1.3.2017vyplýva,žejejveriteľpoďakovalzadôveruprejavenú
žiadosťou o poskytnutie úveru na nákup tovaru v partnerskej predajni, v súlade s ktorou previedol na
účet predajcu sumu 552,04 eur a zároveň zhrnul charakteristiku splácania poskytnutého úveru :- výška mesačnej splátky: 13,80 eur
- počet mesačných splátok: 40
- splatnosť prvej mesačnej splátky: 15.3.2017

- konečná splatnosť úveru: 15.6.2020
- spôsob splácania: zloženkou, pri ktorom spôsobe je
účtovaný poplatok 0,80 eur

15. Z prehľadu splátok vyplýva splátkový kalendár, podľa ktorého veriteľ požadoval úhradu splátok vo

výške 13,80 eur, ktorá celá časť sa započítavala na istinu a na úrok sa mala uhrádzať suma 0,00 eur. Z
výpisu z účtu žalovanej vyplýva, že žalovaná uhradila žalobcovi 105,70 eur.

16. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru doručeného žalovanej dňa 2.2.2018 žalobca
vzhľadom na omeškanie so splácaním poskytnutého úveru, ktorého splatnosť nastala v celom rozsahu
dňa 3.1.2018 vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 523,30 eur zloženej z úverovej istiny vo

výške 520,94 eur, z dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 1,60 eur a nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 0,76 eur.

Právny stav

17. Podľa § 261 ods. 6, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou
zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku
alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej
zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§

673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§
700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v

splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase uzatvorenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere(ďalej len ,,Zákon“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných

prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ
alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru
bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovaťúver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský
úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a
nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na

bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

Podľa § 2 písm. d) zákona sa na účely tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie

iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku

odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

19. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvárania
zmlúv (ďalej len ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred

neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými
mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné

znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

20. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

21. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Posúdenie veci súdom

22. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou
bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.2.2017, na základe

ktorej bol žalovanej reálne poskytnutý úver celkom vo výške 552,04 eur, ktorý sa zaviazala vrátiť formou
pravidelných 40 mesačných splátok vo výške 18,45 eur s ročnou úrokovou sadzbou 18,00 %, RPMN
19,55 %, pri priemernej hodnote RPMN 11,39 %, s termínom konečnej splatnosti 15.6.2020 a celkovou
čiastkou k zaplateniu vo výške 738,00 eur. Následne však veriteľ - žalobca oznámil žalovanej zmenu
výšky splátky na sumu 13,80 eur, čím došlo k zmene úrokovej sadzby na 0,00% ročne, keďže celá

splátka sa započítavala na úhradu istiny, a teda žalovaná mala žalobcovi uhradiť sumu 552,- eur (=
13,80 eur x 40 splátok).23. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť

tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a

služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou.

24. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných

podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a
dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka najmä formulárových zmlúv,
ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ

vopredpripravenýaktorýpoužívavdvochaleboviacerýchprípadoch,pričomspotrebiteľspravidlaobsah
zmluvy nemení.

25. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na
myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými

vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Čl. 6 ods.
1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom
zmysle, že vnútroštátnemu súdu, ktorý zistí nekalú povahu zmluvnej podmienky, prináleží jednak bez
toho, aby počkal, či spotrebiteľ predložil v tejto súvislosti návrh, vyvodiť všetky dôsledky, ktoré podľa
daného vnútroštátneho práva vyplývajú z takého zistenia, s cieľom zabezpečiť, aby touto podmienkou

nebol tento spotrebiteľ viazaný, a jednak v zásade na základe objektívnych kritérií posúdiť, či dotknutá
zmluva môže bez uvedenej podmienky naďalej existovať. Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex
offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné
na tento účel.

26. Súd po dôkladnom preštudovaní listinných dôkazov dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský
úver považuje podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez
poplatkov, pretože v zmluve o pôžičke absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch
v zmysle § 9 ods. 2 písm. k).

27. Podľa citovaného zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného
aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona) a uvedenie všetkých
predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. V zmluve musí byť jasné
a pre spotrebiteľa jednoznačné, z akých predpokladov sa vychádzalo pri výpočte RPMN. Z predloženej
zmluvy je zistiteľná iba samotná výška RPMN banky a priemerná RPMN na trhu.

28. Súd poukazuje na názor Krajského súdu v Prešove, podľa ktorého „ide o jeden z najdôležitejších
údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a
preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia
uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca

jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky
predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Odvolací súd dáva do pozornosti, že obligatórnou
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj
podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku
10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru

nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery.“ Odvolací súd preto zastáva názor, že
týmito predpokladmi je uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výškyúrokovej sadzby a prípadných poplatkov. ( pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo/XX/
XXXX zo dňa 28.5.2020, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa 11.05.2017).

29. Súd tiež poukazuje, že táto zmluva je typicky formulárová zmluva, ktorú uzatvoril dodávateľ so
spotrebiteľom a teda jednoznačne sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle príslušných ustanovení
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd v rámci takýchto zmlúv ex offo skúma to, či neobsahujú
neprijateľné zmluvné podmienky a či na základe takýchto podmienok si dodávateľ neuplatňuje nárok
voči spotrebiteľovi.

30. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v
pochybnostiachoobsahuspotrebiteľskýchzmlúvplatívýklad,ktorýjeprespotrebiteľapriaznivejší.Tento
výklad dopadá aj na zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného zákona s poukazom na § 1
ods.8Zákonač.129/2010Z.z.,kdejevyjadrenásubsidiaritaObčianskehozákonníka,akoajsubsidiarita
osobitných predpisov. Podstatou spotrebiteľskej ochrany je, že sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom

nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho dodávateľa, lepšiu znalosť
práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky
jednostranne cestou formulárových zmlúv. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv
je snaha cestou práva vyrovnať faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia

vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna,
ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany slabšej strany (spotrebiteľa).

Práve z vyššie uvedeného dôvodu bol prijatý aj zákon č. 129/2010 Z. z., ktorý ustanovil osobitné
náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej

nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru
a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce
pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech
ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a

tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.

31. Žalovaná bola tak na istine spotrebiteľského úveru povinná zaplatiť žalobcovi sumu 552,- eur, teda
sumu, ktorá jej bola zo strany žalobcu reálne poskytnutá berúc do úvahy, že žalobca žalovanej oznámil
listom zmenu výšky splátky, čím došlo aj k zníženiu úrokovej sadzby na 0,00% ročne. Žalobca však

žiada, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 523,30 eur, ktorú sumu konkretizuje ako istinu
vo výške 520,94 eur, poplatky za vedenie účtu 1,60 eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky
vo výške 0,76 eur. Zo strany žalovanej boli uhradené finančné prostriedky vo výške 105,70 eur a teda
nesplatená časť spotrebiteľského úveru je vo výške 446,30 eur = 552,- eur mínus 105,70 eur. Súd v tejto
časti nárok žalobcu považuje za dôvodný a žalovanú zaviazal na zaplatenie tejto sumy.

32. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže žalobca nevysvetlil, prečo od žalovanej
požaduje vyššiu sumu než jej bola poskytnutá. Súd tiež zamietol žalobu v časti zaplatenia súm 1,60 eur
a 0,76 titulom dlžných poplatkov a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca nepreukázal,
aké poplatky so žalovanou individuálne dohodol a tiež nepreukázal, na aké konkrétne úkony náklady

spojené s uplatnením pohľadávky boli vynaložené a komu boli uhradené, a teda nebola preukázaná
účelnosť použitia týchto nákladov. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť
tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami,
predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové

okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným
predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca
je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí
poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a
rovnako musí vedieť, že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení

uvedených v žalobe.

K úrokom z omeškania33. Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, preto si žalobca podanou
žalobou uplatnil aj úrok z omeškania a to vo výške 5,00% ročne od 4.1.2018, to je odo dňa nasledujúceho
po zosplatnení úveru.

34. Ust. § 565 v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre splatnosť celej pohľadávky
vyžaduje okrem kvalifikovanej delikvencie dlžníka a dohody o možnosti zosplatnenia, aj dispozitívny
úkon vo forme žiadosti o plnenie celku, na ktorú je veriteľ v dôsledku omeškania dlžníka oprávnený.
„Žiadosť veriteľa o zaplatenie celej pohľadávky resp. jej neuspokojeného zvyšku, je jednostranným

adresovaným úkonom, ktorého účinky sú podmienené tým, že dôjde dlžníkovi (§ 45 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Z hľadiska hmotného práva však môže strata výhody splátok nastať až doručením žaloby
dlžníkovi súdom. V dôsledku doručenia dôvodnej žiadosti veriteľa o splatenie celej pohľadávky nastáva
strata výhody splátok a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť jednorazovo celý zvyšok dlhu. Ak dlžník svoju
povinnosť nesplní, dostáva sa do omeškania.“ (ŠTEVČEK, Marek et al. 2015. Občiansky zákonník II.
§451-880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 1986 - 1987 s.)

Podľa názoru súdu sa žalovaná dostala najskôr do omeškania až po dni nasledujúcom po dni doručenia
tohto oznámenia, kedy žalovaná preukázateľne nadobudla vedomosť, že žalobca od nej požaduje
zaplateniecelejpohľadávky.Žalobcapreukázal,žeOznámenieovyhlásenímimoriadnejsplatnostiúveru
žalovaná prevzala dňa 2.2.2018, a teda prvým dňom omeškania je deň 3.2.2018. Ku dňu omeškania

základná úroková sadzba ECB bola vo výške 0,00%. Preto súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku
z omeškania z dlžnej sumy 446,30 eur vo výške 5,00 % ročne od 3.2.2018, ktorá výška je v súlade s
príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády. V prevyšujúcej časti
o zaplatenie úrokov z omeškania súd zamietol.

35. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. V súlade
s citovaným zákonným ustanovením súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej žalovanému určil do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

K trovám konania

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa druhého odseku tohto ustanovenia ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37.Vdanomprípadebolopredmetomkonaniazaplateniesumy523,30eurspríslušenstvom.Súdžalobe
čo do sumy 446,30 eur s príslušenstvom vyhovel žalobu vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Úspech

žalobcu v konaní tak predstavuje 80,85% (= 446,30 eur z 523,30 eur) a úspech žalovanej predstavuje
19,15 % (= 100 % - 80,85 %). Úspešnejšiemu žalobcovi tak vznikol nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 61,70 % (= 80,85 % - 19,15 %). O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CSPpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.