Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. september 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/57/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8508203711
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8508203711.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: SR - Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnej:
E. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr.: XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. XX, XXX XX K. o udelenie poverenia,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 5Er/382/2008 - 20 zo dňa

21.02.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku I., ktorým sa exekúcia zastavila.

II. Odmieta odvolanie čo do výroku II. uznesenia

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) o vymoženie

16,60 Eur, na podklade exekučného titulu - rozkaze o uložení sankcie za priestupok vydaný Obvodným
úradom v Starej Ľubovni, odbor všeobecnej vnútornej správy číslo 2006/00615-273 pr. zo dňa
11.09.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť 02.11.2006 a vykonateľnosť dňa 20.11.2006 rozhodol tak, že
výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie vo výške 45,25 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. h), § 196, § 197, § 199 a § 203
Exekučného poriadku (zák.č. 233/1995 Z.Z.); § 14, § 15 ods. 1, § 22 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

3. Skonštatoval, že v priebehu exekučného konania podal súdny exekútor súdu prvej inštancie podnet
na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko povinná zomrela

a nezanechala žiadny majetok. Dedičské konanie bolo uznesením sp. zn. 7D/143/2015 zo 07.12.2015
zastavené a právoplatnosť nadobudlo 11.12.2015.

4. Súd prvej inštancie po preskúmaní podnetu súdneho exekútora a predloženého exekučného spisu a
dedičského rozhodnutia dospel k záveru, že podnet súdneho exekútora bol dôvodný a exekúciu zastavil.

5. O trovách exekúcie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi priznal odmenu vo výške 33,19 Eur, nárok
na náhradu hotových výdavkov v celkovej výške 4,52 Eur a DPH z odmeny a poštovného vo výške 7,54
Eur.

V súvislosti s archiváciou spisu si exekútor uplatnil náhradu vo výške 3,27 Eur. Súd prvej inštancie
túto náhradu nepriznal, nakoľko archivácia spisu nie je exekučnou činnosťou, za ktorú patrí exekútorovi

odmena podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku a to z nasledujúcich dôvodov.Súdnemu exekútorovi tak vznikol nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 37,71 Eur, zvýšenú o 20 %
DPH, pretože súdny exekútor je jej platcom vo výške 7,54 Eur, teda celkovo v sume 45,25 Eur.

6. Oprávnený podal proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V úvode vysvetlil,
prečo na rozdiel od súdu prvej inštancie považuje odvolanie proti výroku o trovách za prípustné, a
to v súlade s § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku. V ďalšej časti sa nestotožnil s dôvodom
zastaveniaexekúciepodľa§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadku,ktorýaplikovalsúdprvejinštancie,
pretožepodľanázoruoprávnenéhodošlokuplynutiuprekluzívnejlehotynavykonanieexekučnéhotitulu,

a to vzhľadom na to, že exekučný titul bol vydaný dňa 11.09.2006, stal sa vykonateľným 20.11.2006, a
hoci po zmene zákona o priestupku č. 372/1990 Zb. až počnúc 01.09.2008 došlo k vypusteniu § 88 ods.
1 o trojročnej prekluzívnej lehote, v predmetnej veci bol exekučný titul vydaný pred účinnosťou novely
zákona, preto sa na neho uplynutie prekluzívnej lehoty a následky z toho plynúce vzťahovali. Zdôraznil,
že tento dôvod zastavenia exekúcie nastal skôr, ako súdom prvej inštancie deklarovaná nemajetnosť
povinného. Vzhľadom na uvedené navrhol určiť, že exekúcia vedená na Okresnom súde Stará Ľubovňa

sp zn. 57Er/382/2008 sa zastavuje dňom 20.11.2009 a zároveň účastníkom exekučného konania trovy
exekučného konania nepriznať.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

8. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak ten,

komu ju zákon priznáva.

9. Podľa § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd
posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

10. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (ust. § 37 ods.3
Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú
subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do
výšky nadobudnutého dedičstva (viď. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 M
Cdo5/2011 zo dňa 13.05.2011).

11. V danom prípade povinná zomrela dňa XX.XX.XXXX, teda ešte pred rozhodnutím súdu prvej
inštancie o vymožení 16,60 Eur s prísl., čím stratila procesnú spôsobilosť byť účastníkom exekučného
konania. V dedičskom konaní, ktoré sa uskutočnilo na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn.: 7D
143/2015 sa zistilo, že povinná nezanechala žiaden majetok. Z dôvodu nemajetnosti sa uznesením zo

dňa 07.12.2015 dedičské konanie zastavilo a dedičia povinnej teda nevstúpili do žiadnych jej práv a
povinností. Bolo preto správnym, aby sa exekučné konanie zastavilo, lebo po povinnej niet nástupcov,
ktorí by zodpovedali za jej dlhy.

12. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku I. podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne

správne potvrdil.

13. Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku (§ 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31.03.2017).

14. Odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie
prípustné (§ 386 písm. c) CSP).

15. Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).

16. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom
do 31.03.2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov
exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol byto vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo
v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017)
výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie,

preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie ako neprípustné podľa §
386 písm. c) CSP odmietol.

17. Odvolací súd vo vzťahu k trovám exekúcie dodáva, že nie je možné aplikovať ustanovenie §
357 písm. m) CSP, v zmysle ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o

nároku na náhradu trov konania. Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút upravený Exekučným
poriadkom, ktorý je odlišný od trov konania, pričom rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno podľa
názoru odvolacieho súdu ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov
konania“ podľa § 357 písm. m) CSP.

18. Preto odvolací súd uznesenie vo výroku II. podľa citovaného ust. § 386 písm. c) CSP odmietol

19. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.