Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. december 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 2T/32/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817010985
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viliam Hlaváč

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7817010985.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Viliam Hlaváč, v trestnej veci obžalovaného F. N., na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 13.12.2017 v Rožňave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný F. N.: S.. XX.X.XXXX W. R.,
N. M. XXX XX U., N.. Č.. W. Ú.
L. Ú. Z.

j e v i n n ý ,

že dňa 24.07.2017 vo večerných hodinách W. U. , J. R., pod vplyvom alkoholu, preskočil uzamknutú
vchodovú bránu rodinného domu na Y. S. Č.. XXX, ktorého užívateľkou je jeho bývalá manželka L. N.,
prišiel k zadnému vchodu do domu, kde búchal na dvere, dožadoval sa vstupu do domu,
rozbil sklenenú výplň dverí a od svojho konania upustil až po príchode hliadky mestskej polície,

že dňa 04.09.2017 v ranných hodinách W. U.E., J. R., pod vplyvom alkoholu, preliezol
uzamknutú vchodovú bránu do dvora rodinného domu na Y. S. Č.. XXX, ktorého užívateľkou je jeho

bývalá manželka L. N., cez neuzamknuté garážové dvere vošiel do domu, kde si následne ľahol do
detskej izby a zaspal a v dome zotrval až do príchodu hliadky mestskej polície,

t e d a

neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval a čin spáchal prekonaním prekážky,
ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,

č í m s p á c h a l

dvojnásobný prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zák. č.
300/2005 Z.z., v znení novely č. 316/2016 Z.z., a za to ho

o d s u d z u j e :

Podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný na trest odňatia
slobody v trvaní 7 (sedem) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. mu ukladá aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Rožňave podal dňa 16.11.2017 obžalobu na obžalovaného F. N., pre skutok
kvalifikovaný ako pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b) Tr.

zák. a to na tom skutkovom základe ako je to opísané vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný po tom, ako okresný prokurátor neprejavil záujem na konanie o uzavretí dohody o vine
a treste, po zákonnom poučení v zmysle § 257 ods. l písm. a, b, c Tr. por. a po poučení aj podľa §
257 ods. 2 Tr. por., aj v rozsahu odsekov 5 a 8 Tr. por. o následkoch vyhlásenia, že súdom prijaté
vyhlásenie o vine, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe je neodvolateľné a v tomto

rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c Tr.
por. zhodne prehlásil, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako bol prednesený okresným prokurátorom
na hlavnom pojednávaní. Potvrdil, že porozumel, čo tvorí podstatu skutku kladeného mu za vinu. Ako
obvinený bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu. Bola mu daná možnosť na
slobodnú voľbu obhajcu s ktorým sa mohol radiť o spôsobe obhajoby. Obžalovaný vrámci vyhlásenia

potvrdil, že porozumel aj právnej kvalifikácii skutku ako prečinu porušovania domovej slobody, tak ako
je to kvalifikované podľa § 194 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák. a bol oboznámený aj s trestnou sadzbou ktorú
zákon ustanovuje za tento prečin kladený mu za vinu. V konečnom dôsledku dal vyhlásenie aj o tom,
že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že obžalovaný F. N. na všetky otázky formulované v ust. § 333 ods. 3 písm.
c, d, f, g, h odpovedal pozitívne.

V zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. pred rozhodnutím súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného k tejto právnej

otázke zaujal pozitívne stanovisko aj prokurátor a poškodené sa k tomu nevyjadrili.

Na základe uvedených prehlásení súd u obžalovaného v súlade s ust. § 257 ods. 7 Tr. por. prijal
vyhlásenie a zároveň podľa § 257 ods. 8 Tr. por. rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v ako sa

obžalovaný priznal k spáchaniu skutku sa nevykoná, ovšem súd ďalej vykonával dôkazy ktoré by mohli
mať a majú vplyv a význam v súvislosti s výrokom o treste a ochrannom opatrení.

Vina obžalovaného nepochybne vyplýva aj z jeho výpovedí z prípravného konania. Z výpovedí
poškodenej L. N., z výpovedí jej detí mal. Q. N. L. X.. X. N., A. Š. ale aj ďalších svedkov a objektívnych

listinných dôkazov, vrátane znaleckého posudku znalkyne z odboru psychiatrie.

Prokurátor v obžalobe kvalifikoval konanie obžalovaného ako pokračujúci prečin porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák. Keď v dvoch po sebe nasledujúcich prípadoch
neoprávnene vnikol do dvora a jednom prípade aj do rodinného domu užívateľky L. N., bývalej manželky

obžalovaného a to tak, že v oboch prípadoch preskočil oplotenie, resp. bránu, dožadoval sa vstupu do
tohto rodinného domu a v jednom prípade bez vedomia užívateľky do domu aj vnikol v opilom stave si
ľahol do postele v izbe svojej dcéry, kde spal niekoľko hodín a to až do príchodu polície.

Narozdiel od obžaloby súd konanie obžalovaného právne posúdil nie ako pokračovací ale ako

dvojnásobný prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,2 Tr. zák. Súd vychádzal z
ustanovenia § 122 ods. 13 Tr. zák., pretože obžalovaný po skutku spáchanom dňa 24.07.2017 pre
ktoré mu bolo vznesené obvinenie pokračoval v konaní druhým skutkom dňa 04.09.2017.

Záver o zavinení obžalovaného je založený na skutkových zisteniach súdu, ktoré vyplynuli z

dokazovania,pričomjepotrebnévychádzaťzovšetkýchkonkrétnychskutočností,zaktorýchbolotrestný
čin spáchaný, vykonaných dôkazov, vrátane priznania sa obžalovaného na hlavnom pojednávaní.

Trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák. sa páchateľ dopustí,
keď neoprávnene vnikne do obydlia iného, alebo tam neoprávnene zotrvá a tohto konania sa dopustí

prekonaním prekážky ktorej účelom je zabrániť vniknutiu. Obžalovaný teda dňa 24.07.2017 ale aj dňa04.09.2017 takto vnikol do ohradeného dvora rodinného domu svojej bývalej manželky, ktorá je po ich
rozvode užívateľkou tohto rodinného domu, spolu s deťmi. V jednom prípade ako je vyššie konštatované
sa domáhal toho aby ho do domu pustili a v druhom prípade tam vnikol bez vedomia užívateľky.

Objektom tohto trestného činu je domová slobody, ktorá je zaručená základným zákonom štátu.
Objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ neoprávnene vnikne do obydlia iného, alebo tam
neoprávnene zotrvá. Každá z týchto dvoch alineí môže byť splnená samostatne, resp. tak ako v
tomto prípade môžu byť splnené obe formy tejto skutkovej podstaty. Ustanovenie § 194 Tr. zák.

zaručuje jednotlivcom pokojné používanie súkromia a nerušený rodinný život v čom aj spočíva stupeň
spoločenskej nebezpečnosti konania pre spoločnosť.

Zo subjektívnej stránky ide o úmysel v zmysle § 15 písm. a) Tr. zák., keď obžalovaný chcel spôsobom
uvedeným v Tr. zák. porušiť, alebo ohroziť záujem chránený Tr. zák..

Hodnotenie spravodlivosti je vždy preskúmateľné a zahŕňa spravodlivé preskúmanie trestnej veci
obžalovaného, vrátane spravodlivého rozhodnutia o uložení druhu a výmery trestu. Súd prihliadol pri
rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery na všetky okolnosti prípadu, na osobu obžalovaného, jeho
doterajší život, na spôsob páchania činu a jeho následky, zavinenie a pohnútku.

Ako je konštatované v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku z objektívnej stránky
obžalovaný neoprávnene vnikol do rodinného domu svojej bývalej manželky, ktorá v čase spáchania
skutku spolu so svojimi deťmi bola jedinou jeho užívateľkou. Stalo sa tak po tom, keď bezprostredne po

rozvodenažiadosťsvedkyniA..Š.X.Ú.U.vydalvadministratívnomkonaníatonapodklade LV
rozhodnutie o zrušení trvalého pobytu obžalovanému k tomuto rodinnému domu, o ktorej skutočnosti
obžalovaný vedel.

Na druhej strane nemohol súdu ujsť pozornosti, že pri kúpe rodinného domu v podstatnom obnose

prispel za trvania manželstva obžalovaný a jeho bývalá manželka a to počiatočným vkladom 114.390
SK a v priebehu roku 2003, 2004, 2007 v nepravidelných mesačných splátkach uhradili spolu cez
136.000,- SK nehovoriac o tom, že obžalovaný prispel aj ďalšími finančnými prostriedkami ktoré dostal
od svojich najbližších príbuzných a to aj v súvislosti s rekonštrukciou tohto rodinného domu a to nielen
bezprostredne po jeho kúpe, ale sa o neho staral aj počas celého obdobia trvania manželstva vyšše 15

rokov, čím sa týmto spôsobom neustále podieľal na jeho údržbe. Všetky tieto skutočnosti boli potvrdené
výpoveďami svedkýň L.. N. L. A.. Š. a predloženými listinnými dôkazmi. Dá sa teda usúdiť, že
obžalovaný práve na podklade týchto okolností sa domnieval, že rodinný dom je aj jeho.

Tieto vyššie opísané skutočnosti podľa názoru súdu bolo potrebné hodnotiť nie len z hľadiska zavinenia

ale aj pohnútky ako subjektívne stránky trestného činu. Pohnútka v danom prípade spoluurčovala
nielen stupeň spoločenskej nebezpečnosti ale zohrala aj dôležitú funkciu poľahčujúcej okolnosti v takom
rozsahu ktorá viedla súd k použitiu okolnosti odôvodňujúcej mimoriadneho zníženia trestu odňatia
slobody v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák.

Súd zastáva názor, že za použitia ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. neprichádza v úvahu úprava trestnej sadzby aj
podľaust. §38ods.2až4Tr.zák.prizistenýchpoľahčujúcichokolnostiach,resp.zistenýchpriťažujúcich
okolnostiach pretože to považuje za vzájomne nezlučiteľne a to z týchto dôvodov:

- mimoriadne zníženie trestu podľa ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. obdobne v ustanovení § 39

ods. 2 písm. a), b), d) e) Tr. zák. je výnimočné v tom, že súd pri ukladaní trestu pod dolnú zákonom
ustanovenú trestnú sadzbu je viazaný obmedzeniami uvedenými v § 39 ods. 3 Tr. zák. V nadväznosti
na uvedené pri úprave trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. preto nie je potrebné pri zistení
poľahčujúcich, ale aj priťažujúcich okolností použiť § 38 ods. 3 alebo ods. 4 Tr. zák. a to zvyšovať dolnú
hranicu trestnej sadzby, respektíve zvyšovať hornú hranicu trestnej sadzby, preto sa takýto postup

stáva bezpredmetným. Odporovalo by to zasadám logiky ale aj samotného zmyslu § 39 ods. 1 Tr. zák.Zákonodarca pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,2 Tr. zák. upravil trestnú
sadzbu v rozpätí s dolnou hranicou 1 (jedného) roka a hornou hranicou až 5 (päť) rokov. V prípade
keby zo stany súdu nebol aplikovaný postup o mimoriadnom znížení trestu v úvahu by prichádzala jedna

poľahčujúca okolnosť v ust. 36 písm. l) Tr. zák., že sa priznal k spáchaniu trestného činu, trestný čin aj
oľutoval a na druhej strane za použitia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h), m) Tr. zák., t. j. že
spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený. S prihliadnutím použitia ust. § 39 ods. 1
Tr. zák. a ust. § 39 ods. 3 písm. e) Tr. zák., súd znížil dolnú hranicu trestnej sadzby na trest vo výmere
7 (sedem) mesiacov nepodmienečne. Takto uložený trest pre splnenie jeho účelu bude dostatočným

na prevýchovu obžalovaného, tak aby sa v budúcnosti nedopúšťal ďalšej trestnej činnosti, pričom tento
trest splní aj generálnu prevenciu. Podľa § 48 ods. 2 Tr. zák. ho pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keď trest bol uložený aj v súlade s § 49 ods. 2 Tr. zák.

V súvislosti s osobou obžalovaného súd zistil, že trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava, sp.
zn. 0T/16/2017 zo dňa 14.04.2017 bol odsúdený pre úmyselný trestný čin podľa § 289 Tr. zák., bol mu

uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov. Tento trest mu bol podmienečne odložený s
určenou skúšobnou dobou v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Zároveň mu bolo uložené aj obmedzenie
spočívajúce v požívaní alkoholických nápojov a iných omamných látok počas skúšobnej dobe. Bol mu
uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 24 (dvadsaťštyri)
mesiacov.

ZobsahutrestnéhospisuokresnésúduRožňava1T/67/2017vyplýva,žedňa09.08.2017bolobžalovaný
Ján Tomášik uznaný vinným úmyselným prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Tr. zák. Súd
podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na už vyššie citované odsúdenie.

Zhrnúc všetky tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že iba takým druhom trestu ktorý bude
bezprostredne spojený s výkonom, ako je to už vyššie konštatované sa zabezpečí účel trestu a
prevýchova obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15

dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2).

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech
(§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nároku na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c),atovneprospechobžalovaného(§308/1).Akjepoškodenýmprávnickáosoba,odvolaniemôže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.