Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. august 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/51/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121010290
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3121010290.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Mariána Dunčka a JUDr. Dušan Krč-Šeberu, v trestnej veci proti obžalovanému G. H., nar. XX.X.XXXX
v V., trvale bytom T. S., U. č. XX/X, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava, trestne stíhanému
pre prečin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 194
odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom k § 138 písmeno d) Trestného zákona,

na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. augusta 2021, prejednal odvolanie obžalovaného G. H. proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. mája 2021, sp.zn. 8T/28/2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. mája 2021, sp. zn. 8T/28/2021, bol obžalovaný G.
H. uznaný vinným zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa §

20 Trestného zákona k § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom k § 138
písmeno d) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 10.11.2020 v čase okolo 09.00 hod.
pod vplyvom alkoholu spoločne prišli ku dverám bytu č. XX nachádzajúcom sa v T. S. na 8. poschodí na
ul. G. XX/X, ktorého užívateľom je V.. I. T., kam si obžalovaný U. Y. chcel ísť pre svoje veci, zazvonili na
zvonček pri dverách, a keď V.. I. T. dvere bytu otvoril a povedal, aby išli preč, obžalovaní do nich sotili,
následkom čoho poškodeného odsotili do predsiene, vzápätí obaja vstúpili do bytu a obaja obžalovaní

poškodeného bili päsťami do hlavy až spadol na zem, obžalovaný U. Y. ho kopol do hlavy a pýtal sa
ho, či mu vzal peniaze, pričom po premiestnení sa do kuchyne poškodeného obaja obžalovaní znovu
niekoľkokrát udreli päsťami do hlavy a obžalovaný U. Y. ho kopol do hlavy, počas útoku na poškodeného
kričali a vulgárne mu nadávali a následne z bytu odišli preč, pričom poškodenému V.. I. T. uvedeným
konaním spôsobili ľahké zranenie, a to tržnú ranu nosa nevyžadujúcu si práceneschopnosť.

Za to bol odsúdený podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, odsek
8 Trestného zákona, s prihliadnutím k § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, k § 37 písmeno
m) Trestného zákona a v spojení s § 43 Trestného zákona na ďalší trest odňatia slobody vo výmere 12
mesiacov. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia
slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný podal proti nemu
odvolanie proti výroku o treste do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku.
Dodatočne obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajoba v
písomných dôvodoch odvolania uviedla nasledovné:

„Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní dňa 28.05.2021 vyhlásil rozsudok, ktorým obžalovaného

G. H., narodeného dňa XX.XX.XXXX v V., trvale bytom T. S., U. č.XX/X, v súčasnosti vo väzbe v ÚVTOS
a ÚVV Ilava s obžalovaným U. Y. uznal za vinných za prečin porušovania domovej slobody spáchanýformouspolupáchateľstvapodľa§20Trestnéhozákonak§194ods.1,ods.2písm.a)Trestnéhozákona,
s poukazom k §138 písm. d) Trestného zákona.

Obžalovanému U. Y. uložil trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov so zaradením na výkon
trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Obžalovanému G. H. ďalší trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov, taktiež so zaradením na
výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Odsúdený G. H. po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj jeho právny zástupca podali
odvolanie voči rozsudku, čo do výroku o výške trestu.

V právnom zastúpení odsúdeného, a to odsúdeného G. H., narodeného dňa XX.XX.XXXX v V., trvale
bytom T. S., U. č.XX/X, v súčasnosti vo väzbe v ÚVTOS a ÚVV Ilava, zasielame k odvolaniu nasledujúce

o d ô v o d n e n i e:

Odsúdený G. H. na svoju obranu voči vydanému rozsudku prvej inštancie, ktorým bol odsúdený na ďalší
trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov podľa §194 ods. 2 Trestného zákona, s použitím
§38 ods. 2, ods. 3 a ods. 8 Trestného zákona s prihliadnutím k § 36 písm. 1), písm. n) Trestného zákona,

k § 37 písm. m) Trestného zákona a v spojení s § 43 Trestného zákona uvádza, že rozsudok súdu prvej
inštanciepovažujezatvrdývočijehoosobeasúdprvejinštanciemalpostupovaťrovnakoaudeliťajjemu
rovnakú výšku trestu odňatia slobody v trvaní desiatich (10) mesiacov tak, ako to udelil odsúdenému
U. Y..

Odsúdený G. H. má za to, že súd prvej inštancie postupoval správne a zákonne, keď od oboch
obžalovaných prijal vyhlásenia o ich vine a rozhodoval výlučne o výške trestu, no je presvedčený o tom,
že súd prvej inštancie mal aj v jeho prípade i jemu uložiť totožný trest odňatia slobody, t. j. dva mesiace
pod dolnou hranicou uvedenej trestnej sadzby.

Vo svojom odôvodnení odsúdený G. H. poukazuje na tú skutočnosť, že nedošlo k porušeniu domovej
slobody v pravom slova zmysle. Na to, aby vošli do bytu poškodeného neprekonali prakticky žiadne
prekážky. Priebeh deja bol taký, že odsúdený U. Y. požiadal odsúdeného G. H. o pomoc pri prevzatí
si svojich hnuteľných vecí u poškodeného, nakoľko odsúdený U. Y. u poškodeného býval a sám
sa bál pre tieto ísť. Odsúdený G. H. chcel pomôcť kamarátovi, takže nebol osobou, ktorá navrhla

kontaktovať poškodeného. Odsúdený U. Y. zazvonil na vchodový zvonček obytného domu a cez domový
reproduktor, po rozhovore odsúdeného U. Y. s poškodeným došlo k otvoreniu hlavného vchodu od
obytného domu. Svojim konaním poškodený dobrovoľne umožnil vstúpiť do obytného domu obom
odsúdeným. Poškodený oboch odsúdených čakal na chodbe, dvere od bytu poškodeného teda boli
otvorené.

V prípravnom konaní bolo najskôr uvedené, že zo strany oboch odsúdených došlo k zraneniam
poškodeného, no tieto sa vlastne nepreukázali v takom rozsahu, ako to bolo pôvodne prezentované.

Taktiež malo údajne dôjsť ku krádeži mobilného telefónu, ktorý bol vo vlastníctve poškodeného, no ten

sa našiel po troch dňoch v schránke poškodeného, čo ani jeden z odsúdených ho nemohol do schránky
vrátiť, pretože obaja odsúdení boli v krátkom čase po skutku zaistení a v čase nálezu mobilného telefónu
sa nachádzali vo väzbe.

S poukazom na už vyššie uvedené skutočnosti odsúdený G. H. navrhujem súdu druhej inštancie, aby

po vykonanom dokazovaní, kedy by bol vypočutý ku skutku aj samotný poškodený, zmenil odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie tak, že odsúdenému G. H. uloží trest odňatia slobody pod dolnou hranicou
trestnej sadzby, ktorou bol odsúdený súdom prvej inštancie.“

K dôvodom odvolania obžalovaného písomne vyjadril prokurátor a uviedol nasledovné:

„V trestnej veci obžalovaného G. H., trestne stíhaného pre prečin porušovania domovej slobody
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného
zákona s poukazom k § 138 písmeno d) Trestného zákona po predložení odvolania obžalovanéhopodaného prostredníctvom jeho obhajcu smerujúceho proti rozsudku súdu v prospech obžalovaného, a
to pokiaľ ide o jeho výrok o treste Vám k nemu predkladám nasledujúce vyjadrenie:

Samosudca Okresného súdu Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.05.2021 prijal
vyhlásenie obžalovaného G. H. o uznaní viny zo spáchania skutku, pre ktorý bola na neho podaná
obžaloba. Z tohto dôvodu teda vykonal iba dokazovanie ohľadne výroku o treste, na podklade čoho dňa
vyhlásil rozsudok č. k. 8T/28/21-196, ktorým uznal menovaného obžalovaného vinným zo spáchania
prečin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 194 odsek 1,

odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom k § 138 písmeno d) Trestného zákona na skutkovom
základe uvedenom v predmetnom rozsudku.

Okresnýsúdhozatopoaplikácii§43Trestnéhozákona,§38odsek3Trestnéhozákonaspoukazomk§
37 písmeno 1), písmeno n) Trestného zákona a § 37 písmeno m) Trestného zákona odsúdil na ďalší trest
odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov so zaradením podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona

do ústavu pre výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obžalovaný G. H. podal voči rozsudku súdu
odvolanie vo svoj prospech bezprostredne po jeho vyhlásení čo do výroku o treste, ktoré dodatočne
odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.

Mám za to, že skutok, o ktorom sa trestné stíhanie vedie sa stal, tento vykazuje zákonné znaky skutkovej

podstaty prečinu, a súčasne je preukázané, že sa ho svojou mierou účasti dopustil obžalovaný G. H..
Somtohonázoru,žeokresnýsúdsprávneustálilskutkovýstavpredmetnejveci,tentosprávnevyhodnotil
aj po právnej stránke a taktiež správne konštatoval vinu obžalovaného. Dôvodný a vecne správny je tiež
výrok o uložení trestu odňatia slobody, jeho výmere a i o spôsobe jeho výkonu zaradením obžalovaného
na jeho výkon do ústavu pre výkon trestu so stredným stupňom stráženia. U. uložený obžalovanému je

primeraný a spravodlivý, zohľadňujúci hľadiská individuálnej a generálnej prevencie.

Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 319
Trestného poriadku podané odvolanie obžalovaného G. H. ako nedôvodné zamietol.“

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla
odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného navrhol
uložil obžalovanému trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade

podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených

zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného
napadnutého výroku rozsudku okresného súdu o uloženom treste, z obsahu odvolania obžalovaného a
jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru,

pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v
odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7

Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného,
ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu
sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o vine obžalovaného, ale predmetom posudzovania
správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním obžalovaného napadnuté výroky o uloženom treste
obžalovanému.

Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov
rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody, sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s
dôvodnosťou argumentácie obžalovaného, uvedenej v dôvodoch podaného odvolania.Z podaného odvolania obžalovaného a jeho dôvodov vyplýva, že odvolanie bolo podané voči výroku
rozsudku okresného súdu o treste odňatia slobody, uloženému obžalovanému. Aj s poukazom na

neprípustnosť odvolania obžalovaného proti výroku o vine v rozsahu vyhlásenia obžalovaného o vine
podľa § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por. preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa mohla vzťahovať
len na výrok napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom treste.

Z dôvodov podaného odvolania nepochybne vyplýva, že obžalovaný namietal neprimeranú prísnosť

uloženého trestu odňatia slobody v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom obhajoby o neprimeranej prísnosti trestu odňatia slobody,
uloženého obžalovanému v prejednávanom prípade. Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil,
že okresný súd v súlade aj s ustanovením § 38 ods. 3 Tr. zák. v danom prípade správne ustálil trestnú
sadzbu trestu odňatia slobody v rozsahu 1 až 3 roky 8 mesiacov. Preto uloženie trestu odňatia slobody

obžalovanému na dolnej hranici správne ustálenej trestnej sadzby (vo výmere 12 mesiacov) s poukazom
na recidívu obžalovaného ani podľa názoru odvolacieho súdu nevykazuje znaky neprimeranej prísnosti
uloženého trestu v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Pokiaľ sa obhajoba v dôvodoch odvolania domáhala uloženia trestu odňatia slobody vo výmere 10

mesiacov, teda pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, rovnako ako v súčasnosti už
právoplatne odsúdenému spolupáchateľovi, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že z
hľadiskaposudzovaniaosobyobžalovanéhovjehoneprospechsvedčípodstatnenepriaznivejšiatrestná
minulosť, ako u jeho spolupáchateľa, naviac obžalovaný sa tejto úmyselnej trestnej činnosti dopusti v
skúšobnej dobe jeho podmienečného odsúdenia za úmyselné trestné činy podľa § 194 ods. 1, 2 písm.

a § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zák. (aj špeciálna recidíva), ktoré okolnosti dôvodne opodstatňovali uloženie
prísnejšieho trestu obžalovanému (o dva mesiace), ako jeho spolupáchateľovi. Preto podľa názoru
odvolacieho súdu uloženie trestu obžalovanému v danom prípade na dolnej hranici trestnej sadzby v
sebe zahŕňa aj dôsledné a úplné prihliadnutie na zistenú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr.
zák.

Následne odvolací súd preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutých výrokov rozsudku okresného
súdu aj z hľadiska existencie prípadných chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na

to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,

h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,

j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,

m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov
odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v

ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.