Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. september 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/46/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620206062
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Kamenská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6620206062.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam

Kamenskej, členov senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a JUDr. Mariána Blahu v právnej veci žalobcu
Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700
proti žalovanému MOBILES, s.r.o., so sídlom Mikušovská cesta 17, 984 01 Lučenec, IČO: 31 621 139,
o zaplatenie 2.464,74 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu
Lučenec č.k. 13Cb/100/2020-70 zo dňa 7. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č.k. 13Cb/100/2020-70 zo dňa 7. júna 2021 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 2.464,74 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo výroku II. uložil
žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, vo výške ako bude rozhodnuté
osobitným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia sumy

2.464,74 Eur. V žalobe uviedol, že uzatvoril so žalovaným Poistnú zmluvu č. 8019250216 - Povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s účinnosťou od
19.12.2017 na dobu neurčitú, na základe ktorej bol žalovaný povinný platiť poistné vo výške 2.366,02
Eur rozvrhnuté do štvrťročných splátok s termínom splatnosti k 19.12., 19.03., 19.06., 19.09. príslušného
roku. Žalovaný neuhradil ani jednu splátku poistného, v dôsledku čoho poistná zmluva zanikla dňa
19.10.2018 pre nezaplatenie poistného do jedného mesiaca od dátumu splatnosti poslednej splátky
poistného v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V zmysle § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka
má poistiteľ právo na poistné za dobu do zániku poistenia a dlžné poistné za obdobie do zániku poistnej
zmluvy predstavuje sumu 1.976,- Eur a keďže medzičasom došlo k čiastočnej úhrade v sume 600,-
Eur, žalobca si uplatnil dlžné poistné vo výške 1.376,- Eur. Žalobca so žalovaným uzavreli aj Poistnú
zmluvu č. 8019237625 - Povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla s účinnosťou od 09.11.2017 na dobu neurčitú, na základe ktorej bol žalovaný
povinný platiť poistné vo výške 2.366,02 Eur v štvrťročných splátkach vo výške 591,50 Eur s termínom

splatnosti k 09.11., 09.02., 09.05., 09.08., príslušného roka. Žalovaný uhradil prvú splátku poistného,
avšak ďalšie poistné už neuhrádzal, v dôsledku čoho poistná zmluva zanikla dňa 09.09.2018 pre
nezaplatenie poistného do jedného mesiaca od dátumu splatnosti poslednej splátky poistného. Dlžné
poistné za obdobie do zániku poistnej zmluvy predstavuje sumu 1.388,76 Eur a z dôvodu, že zo stranyžalovaného došlo medzičasom k čiastočnej úhrade v sume 300,-Eur, uplatnil si žalobca dlžné poistné
vo výške 1.088,74 Eur.

3. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedol, že pohľadávky žalobcu neuznáva v
celom rozsahu a popiera ich danosť, pravosť a výšku. Žalovaný si nie je vedomý toho, že by v minulosti
uzatvoril so žalobcom poistnú zmluvu na uvedené motorové vozidlá. Mal za to, že žalobca nepripojil
zmluvu podpísanú zo strany žalovaného alebo iný úplný dôkaz, ktorý by preukazoval uzatvorenie
zmluvného vzťahu medzi stranami a existenciu uplatňovaného úroku.

4. Žalobca ďalej v konaní na súde prvej inštancie poukázal na to, že k poistným zmluvám boli
žalovaným predložené technické preukazy motorových vozidiel, ktoré boli predmetom poistenia a
žalobca nemal inú možnosť dostať sa k predmetným technickým preukazom, ako od žalovaného. Obe
poistné zmluvy boli podpísané p. Z., konateľom žalovaného a boli opatrené aj pečiatkou žalovaného
a žalobca nemal možnosť dostať sa k pečiatke žalovaného inak, než že táto bola použitá priamo

žalovaným pri podpise zmluvy. Na obe poistné zmluvy bolo aj čiastočne plnené a žalovaný by mohol
uviesť, či bankový účet, z ktorého boli úhrady hradené, patrí jemu. Žalobca tiež žalovanému zasielal
na adresu sídla spoločnosti, ale aj na e-mailovú adresu uvedenú žalovaným: [email protected]
, bielu a zelenú kartu, predpisy poistného, oznámenie o zániku poistnej
zmluvy a zo strany žalovaného nikdy nebola vznesená námietka, že by so žalobcom neuzatvoril poistnú

zmluvu.

5. Podľa súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania bolo zrejmé a medzi stranami nebolo sporné,
že žalobca ako poisťovateľ uzatvoril so žalovaným ako poistníkom dve poistné zmluvy na dobu neurčitú,
na základe ktorých vznikla žalovanému povinnosť platiť ročné poistné. Žalovaný poistné neuhrádzal,

nepredložil súdu prvej inštancie žiadny dôkaz o tom, že by poistné bolo uhradené, a teda k zániku
poistných zmlúv došlo tak, ako to tvrdil žalobca, t.j. pre nezaplatenie príslušného poistného. Súd prvej
inštanciepretovychádzalztvrdenížalobcu,akoajzjehooznámeniaozánikupoistnejzmluvyažalobcovi
priznal právo na zaplatenie poistného ku dňu, ku ktorému k zániku poistenia došlo.

6. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd prvej inštancie priznal právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

7. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie z
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej

len „CSP“). Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

8. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie sa v rozhodnutí dostatočne nevysporiadal
so skutkovými okolnosťami prejednaného prípadu a nesprávnym procesným postupom znemožnil

žalovanému, aby uskutočňoval svoje patriace procesné práva, pričom poukázal na to, že v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie vychádzal v zmysle uvedeného v ods. 19 len z tvrdení žalobcu. V zmysle
ods. 3 odôvodnenia sa žalobca písomne vyjadril podaním zo dňa 08.03.2021, pričom v rozhodnutí nie
sú uvedené dôkazy, ktorými žalobca svoje tvrdenia uvádzané vo vyjadrení preukazuje a či tieto dôkazy
boli prílohou jeho vyjadrenia. Súd prvej inštancie v rozhodnutí neuvádza, či sa vyjadrenie dostalo do

dispozičnej sféry žalovaného, či mu bolo zasielané na oboznámenie sa a k možnosti vyjadriť sa k nemu.
Nadväzujúc na to súd prvej inštancie uvádza, že vykonal dôkazy uvedené v ods. 4 rozhodnutia ich
prečítaním,pričomanivtejtočastirozhodnutianeuvádza,žečidôkazybolipredloženéariadnedoručené
k vyjadreniu žalovanému.

9.Žalovanýmalpretozato,žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnym
skutkovým a právnym zisteniam v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo malo
aj za následok vydanie rozhodnutia s nesprávnym právnym posúdením veci, a teda s nesprávnym
aplikovaním právnej normy.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil. Podľa žalobcu námietka žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie
sa dostatočným spôsobom nevysporiadal so skutkovými okolnosťami prejednávaného prípadu jelen všeobecnou frázou, pričom žalovaný neuvádza, v čom vôbec vidí pochybenie súdu pri vydaní
rozhodnutia. Samotné odvolanie žalovaného považuje žalobca za účelové a podané v snahe oddialiť
povinnosť uhradiť dlžnú pohľadávku. Žalobca sa k námietke žalovaného v podanom odpore riadne

vyjadril, žalovaný na dané vyjadrenie nijakým spôsobom nereagoval a termínu pojednávania sa
nezúčastnil. Žalobca považuje žalovaným podané odvolanie za nedôvodné, pričom žalovaný ani v
súdnom konaní nevzniesol riadne námietky, pre ktoré by považoval žalobou uplatnený nárok za
nedôvodný.

11. Dňa 12.07.2021 súd prvej inštancie žalovanému ako odvolateľovi doručoval vyjadrenie žalobcu k
odvolaniu a v súlade s § 374 ods. 1 CSP mu umožnil vyjadriť sa k nemu v lehote 10 dní od doručenia.
Písomnosti boli žalovanému doručené do elektronickej schránky dňa 15.07.2021, čo potvrdzujú údaje
uvedené v elektronickej doručenke (§ 30 ods. 5 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu
pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)).
Žalovaný ako odvolateľ sa už vo veci nevyjadril.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd
pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 09.09.2021,

keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).

13. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

14. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca ako poisťovateľ uzatvoril so žalovaným ako
poistníkom na základe návrhu č. 9860380205 Poistnú zmluvu č. 801 925 0216 so začiatkom poistenia
od 19.12.2017 na dobu neurčitú, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Na základe poistnej zmluvy bol žalovaný povinný

platiť žalobcovi ročné poistné vo výške 2.366,02 Eur v štvrťročných splátkach vo výške 591,50 Eur so
splatnosťou vždy 19.12., 19.03., 19.06., 19.09. príslušného kalendárneho roka.

15. Listom zo dňa 28.11.2018, označeným ako Zánik poistnej zmluvy č. 8019250216, žalobca oznámil
žalovanému, že v dôsledku neplatenia poistného zaniklo poistenie zodpovednosti dňa 19.10.2018 a

zároveň vyzval žalovaného k úhrade dlžného poistného vo výške 1.976,- Eur za obdobie, keď poistenie
zaniklo.

16. Žalobca ako poisťovateľ uzatvoril so žalovaným ako poistníkom v zmysle návrhu č. 9860367769
Poistnú zmluvu č. 801 923 7625 so začiatkom poistenia od 09.11.2017 na dobu neurčitú, predmetom

ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Na základe poistnej zmluvy bol žalovaný povinný platiť žalobcovi ročné poistné vo výške
2.366,02 Eur v štvrťročných splátkach vo výške 591,50 eur so splatnosťou vždy 09.11., 09.02., 09.05.,
09.08. príslušného kalendárneho roka.

17. Listom zo dňa 26.10.2018, označeným ako Zánik poistnej zmluvy č. 8019237625 žalobca oznámil
žalovanému, že v dôsledku neplatenia poistného zaniklo poistenie zodpovednosti dňa 09.09.2018
zanikla a zároveň vyzval žalovaného k úhrade dlžného poistného vo výške 1.388,74 Eur za obdobie,
keď poistenie zaniklo.

18. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

19. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Podľa § 373 ods. 1 CSP, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve

odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania.
Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

21. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

22. Podľa § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný
platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude
zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

23. V zmysle § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku
poistenia.

24. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorý sa strana sporu domáha, aby odvolací súd
preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu

odvolacím súdom len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie v podanom odvolaní, resp. podľa § 365 ods.
3 CSP doplní do uplynutia lehoty na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací
súd je viazaný odvolacími dôvodmi. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri
svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli
uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo a na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré

by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd prihliadať nemôže,
aj keby takéto porušenia zistil.

25. Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, t.j.
uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa § 363 CSP.

Zákonná povinnosť uviesť odvolacie dôvody však neznamená, že odvolateľ len odkazom na jednotlivé
ustanovenia § 365 CSP uvedie dôvody, pre ktoré rozhodnutie napáda. Odvolateľ musí aj obsahovo
vymedziť, prečo má za to, že je ten ktorý odvolací dôvod naplnený a teda musí uviesť konkrétne
tvrdenia a konkrétne dôkazy pre preukázanie toho ktorého ním tvrdeného odvolacieho dôvodu. Iba
uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní totiž nie je postačujúce na to, aby odvolací

súd mohol o odvolaní rozhodnúť, resp. uvedením len všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní
bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností prípadu nie je splnená zákonom stanovená náležitosť
odvolania spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní „odvolacie dôvody“. Relevantná právna úprava
pritom neumožňuje súdu vyzvať stranu sporu na doplnenie chýbajúcej náležitosti odvolania spočívajúcej
v absencii konkretizácie odvolacieho dôvodu a zároveň neumožňuje strane sporu meniť a dopĺňať

odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie po uplynutí lehoty na podanie odvolania (porovnaj
uznesenie Ústavného súdu SR z 05.11.2019, sp. zn. IV. ÚS 90/2019).

26. Žalovaný síce uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP,
avšak v odvolaní neuviedol také konkrétne tvrdenia a dôkazy, ktoré by umožnili odvolaciemu súdu

preskúmať napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zo všetkých žalovaným tvrdených odvolacích
dôvodov. Žalovaný totiž v odvolaní neuviedol na základe akých konkrétnych vykonaných dôkazov a
k akým konkrétnym nesprávnym skutkovým zisteniam súd prvej inštancie dospel, t.j. nešpecifikoval
konkrétne okolnosti prípadu vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Rovnako
žalovaný neuviedol konkrétne tvrdenia, ktoré by mohli viesť k záveru, že súd prvej inštancie nepoužil

správny právny predpis alebo že síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
alebo že zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery, keďže len tieto okolnosti
je možné definovať ako omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, a teda ako nesprávneprávne posúdenie veci, t.j. nešpecifikoval konkrétne okolnosti prípadu vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

27.Odvolacísúdpretonapadnutérozhodnutiesúduprvejinštanciepreskúmallenzodvolaciehodôvodu,
ktorý žalovaný aj obsahovo vymedzil, t.j. z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP a
dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť, pretože súd prvej inštancie právo
žalovaného na spravodlivý proces neporušil a v konaní na súde prvej inštancie odvolací súd nezistil ani
vady procesných podmienok.

28. K námietke žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie vychádzal len z tvrdení žalobcu, odvolací
súd uvádza, že jedným zo základných princípov civilného sporového konania je povinnosť strán sporu
označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi tak,
ako to upravuje čl. 8 CSP. Povinnosť strán sporu pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu je osobitne upravená aj v ustanovení § 150 ods. 1 CSP. Stranu sporu

súčasne zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, keďže podľa § 151 ods. 1
CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Popretie
skutkových tvrdení protistrany je pritom podľa § 151 ods. 2 CSP účinné len vtedy, ak strana poprie
skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania a uvedie vlastné tvrdenia o predmetných
skutkových okolnostiach. Každý má preto v konaní tvrdiť tie skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho

nároku alebo zánik jeho povinností. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti relevantne
tvrdiť, t.j. uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce, pre stranu
znamená sankciu, ktorá má v meritórnom rozhodnutí podobu prehry sporu. Civilné sporové konanie sa
totiž dôsledne riadi zásadou formálnej pravdy, a preto súd je v konaní limitovaný preukázanými, resp.
nepopretými skutkovými tvrdeniami strán sporu.

29. Súd prvej inštancie síce v ods. 19 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že vychádzal
z tvrdení žalobcu, avšak v ods. 2 odôvodnenia tiež uviedol, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké
prostriedky procesnej obrany žalovaný použil. Jedinou procesnou aktivitou žalovaného v konaní pritom
bol odpor podaný proti vydanému platobnému rozkazu č.k. 13Cb/100/2020-32 zo dňa 21.12.2020. Iné

písomné vyjadrenia už žalovaný v konaní na súde prvej inštancie neurobil a jediného pojednávania
vo veci samej, na ktorom došlo aj k vyhláseniu napadnutého rozhodnutia, sa žalovaný nezúčastnil. V
podanomodporežalovanýuviedolto,žesiniejevedomý,žebyvminulostiuzatvorilsožalobcompoistnú
zmluvu na uvedené motorové vozidlá a mal za to, že žalobca k žalobe nepripojil zmluvu podpísanú zo
strany žalovaného alebo iný úplný dôkaz, ktorý by preukazoval uzatvorenie zmluvného vzťahu medzi

stranami sporu. Žalobca však už v žalobe ako dôkaz označil a k žalobe pripojil Poistnú zmluvu č.
8019250216 zo dňa 18.12.2017 a Poistnú zmluvu č. 8019237625 zo dňa 09.11.2017. Žalobca tiež v
žalobe ako dôkaz označil a k žalobe pripojil Poistky ako písomné potvrdenia o uzavretých poistných
zmluvách a Osvedčenia o evidencii motorových vozidiel (technické preukazy), za ktorých prevádzkou
spôsobenú škodu boli obidve povinné zmluvné poistenia zodpovednosti uzavreté. Následne žalobca

všetky tieto listiny opakovane ako dôkaz označil a pripojil k podaniu zo dňa 08.03.2021, ktorým sa
vyjadroval k odporu žalovaného. V podaní zo dňa 08.03.2021 žalobca súčasne uviedol ďalšie tvrdenia o
tom, že k poistným zmluvám boli žalovaným predložené technické preukazy motorových vozidiel, ktoré
bolipredmetompoisteniaažalobcanemalmožnosťdostaťsakpredmetnýmtechnickýmpreukazominak
ako od žalovaného a tvrdenia o tom, že obidve poistné zmluvy boli podpísané p. Strculom, konateľom

žalovaného a boli opatrené aj pečiatkou žalovaného a žalobca nemal možnosť dostať sa k pečiatke
žalovaného inak, než že táto bola použitá priamo žalovaným pri podpise zmluvy.

30. Odvolací súd je preto toho názoru, že žalobca už v žalobe nielen uviedol tvrdenie o existencii
zmluvného vzťahu medzi stranami založeného Poistnou zmluvou č. 8019250216 a Poistnou zmluvou

č. 8019237625, ale tieto tvrdenia už v žalobe podporil relevantnými dôkazmi preukazujúci uzatvorenie
Poistnej zmluvy č. 8019250216 a Poistnej zmluvy č. 8019237625 medzi žalobcom ako poisťovateľom a
žalovaným ako poistníkom. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje aj na to, že z verejne dostupných
údajov obchodného registra s poukazom na § 185 ods. 2 CSP považoval za zistené, že F. je jediným
konateľom obchodnej spoločnosti žalovaného od 10.08.2015 a poukazuje aj na to, že v údajoch

predmetných technických preukazov žalovaný bol zapísaný ako držiteľ vozidiel, ktoré boli predmetom
poistenia zodpovednosti podľa Poistnej zmluvy č. 8019250216 a Poistnej zmluvy č. 8019237625, keď
vlastníkom bola leasingová spoločnosť, pričom vozidlami boli ťahače návesov a predmetom podnikania
žalovaného zapísaným v obchodnom registri je aj nákladná cestná doprava.31. Z uzavretých poistných zmlúv žalovanému vznikla povinnosť platiť dohodnuté poistné. Zákonným
dôsledkom nezaplatenia poistného do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti je zánik poistenia

zodpovednosti a vznik práva poistiteľa na poistné za dobu do zániku poistenia. V sporovom konaní
všeobecne platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť a preukázať žalobca, zatiaľ
čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 3Cdo/2/2016 zo dňa 11.04.2017), avšak existuje z toho pravidla výnimka, a to tzv. negatívna
dôkazná teória, ktorá vychádza z toho, že nemožno od strany spravodlivo žiadať, aby preukázala reálnu

neexistenciu určitej právnej skutočnosti (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp.
zn. 6Cdo/81/2010), keď typickým príkladom negatívneho skutkového tvrdenia je, že žalovaný nezaplatil.
Pretože v konaní na súde prvej inštancie žalobca nemal ako preukázať, že žalovaný poistné riadne a
včas nezaplatil a pretože žalovaný ani len netvrdil, že poistné uhradil, odvolací súd vyhodnocuje ako
správny postup súdu prvej inštancie, ktorý pri rozhodovaní o dôvodnosti nároku žalobcu vychádzal z
nepopretých tvrdení žalobcu, že poistenie zaniklo pre nezaplatenie príslušného poistného, čo zakladalo

právo žalobcu na dlžné poistné za dobu do zániku poistenia.

32. Pokiaľ žalovaný v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že v odôvodnení rozhodnutia nie sú
uvedené dôkazy, ktorými žalobca preukazuje svoje tvrdenia uvedené vo vyjadrení k odporu zo
dňa 08.03.2021 a či tieto dôkazy boli prílohou jeho vyjadrenia, ako už odvolací súd uviedol, k

podaniu zo dňa 08.03.2021 žalobca opakovane pripojil len tie dôkazy, ktoré už označil a predložil
v žalobe. So spisového materiálu súdu prvej inštancie mal odvolací súd za preukázané, že súd
prvej inštancie žalobu s prílohami žalovanému doručil, a to spolu s vydaným platobným rozkazom
č.k. 13Cb/100/2020-32 zo dňa 21.12.2020, čo potvrdzujú údaje uvedené v elektronickej doručenke.
Elektronickou doručenkou sa v zmysle § 30 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z.z. rozumie elektronický

dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby
prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických
dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú a v zmysle § 30 ods. 5 zákona č. 305/2013 Z.z. údaje
uvedené v elektronickej doručenke sa považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak. Z identifikácie
elektronickej doručenky, ktorá sa nachádza v listinnej podobe spisu na č.l. 36 jednoznačne vyplýva,

že doručovaným elektronickým dokumentom bol nielen platobný rozkaz zo dňa 21.12.2020, ale aj
žaloba s prílohami. Všetky dokumenty boli žalovanému doručené dňa 13.01.2021 márnym uplynutím
úložnej lehoty tak, ako to upravuje ustanovenie § 32 ods. 5 písm. b) zákona č. 305/2013 Z.z.. Na
tomto mieste odvolací súd poukazuje aj na to, že aj v prípade, ak k účinkom doručenia dôjde márnym
uplynutím úložnej lehoty, elektronická úradná správa vrátane všetkých elektronických dokumentov,

ktoré obsahuje, zostáva podľa § 32 ods. 8 zákona č. 305/2013 Z. z. uložená v elektronickej schránke
adresáta, a teda adresát má naďalej zachovaný reálny prístup k doručeným dokumentom. Navyše,
žalovaný proti vydanému platobnému rozkazu podal odpor, čo znamená, že platobný rozkaz sa dostal do
skutočnej dispozície žalovaného a ako už bolo uvedené, spolu s platobným rozkazom bola žalovanému
doručovaná aj žaloba s prílohami.

33. So spisového materiálu súdu prvej inštancie mal odvolací súd tiež za preukázané, že márnym
uplynutím úložnej lehoty bolo žalovanému do elektronickej schránky doručené aj vyjadrenie žalobcu
zo dňa 08.03.2021, ako aj prílohy k tomuto vyjadreniu, t.j. dôkazy, ktoré žalobca priložil opakovane,
čo opätovne vyplýva z identifikácií elektronických dokumentov tak, ako sú tieto údaje uvedené v

elektronickej doručenke nachádzajúcej sa v listinnej podobe spisu na čl. 62. Súčasne bolo žalovanému
doručené aj uznesenie č.k. 13Cb/100/2020-60 zo dňa 12.03.2021, ktorým súd prvej inštancie
žalovaného vyzval, aby sa v lehote 10 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril k vyjadreniu
žalobcu, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s tým, že na neskôr
predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd prvej inštancie teda po podaní

odporu využil analógiu § 167 CSP a nielenže odpor žalovaného doručil žalobcovi a umožnil mu v určenej
lehote vyjadriť sa, čo zodpovedá postupu podľa § 167 ods. 3 CSP, ale následne postupom podľa § 167
ods. 4 CSP vyjadrenie žalobcu k odporu doručil žalovanému do vlastných rúk, umožnil mu, aby sa k
nemu v určenej lehote vyjadril a poučil ho o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

34. Pretože podľa identifikácie elektronických dokumentov, ktoré sa žalovanému elektronicky doručovali,
žalovanému riadne do vlastných rúk bola doručená žaloba s prílohami, ako aj vyjadrenie žalobcu k
podanému odporu spolu s prílohami, neobstojí námietka žalovaného v odvolaní, že v napadnutom
rozhodnutí nie je uvedené, či dôkazy žalobcu boli predložené a boli žalovanému doručené k vyjadreniu.Žalovanému boli doručené všetky dôkazy označené a predložené žalobcom tak, ako ich súd prvej
inštancie špecifikoval v ods. 4 odôvodnenia a tieto listinné dôkazy alebo ich obsah žalovaným ako
protistranou v konaní na súde prvej inštancie spochybnené neboli.

35. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, v kontexte žalovaným špecifikovaných konkrétnych
okolností posudzovanej veci, odvolací súd dospel k záveru, že v konaní na súde prvej inštancie k
porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces nedošlo.

36. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej, ako
aj v závislom výroku o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru
úspechu vo veci, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti

žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Podľa § 262 ods. 2 CSP
o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

38. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).