Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115226641
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7115226641.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú J.
G. J.. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H., N.
J.. X, dieťaťa rodičov: M. G. J.. XX.X.XXXX G. I. H. J. H. Č.. XX zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou
Rajtákovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej č. 20 a G.. S. G. J.. X.XX.XXXX

G. I. Y. Č.. XXX zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Spišákom so sídlom Advokátskej kancelárie v
Košiciach na Idanskej č. 17 v konaní o zvýšenie výživného a zníženie výživného, o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Košice I z 11.10.2016 č.k. 11P 151/2015-209 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 11.10.2016 č.k. 11P 151/2015-209 zvýšil výživné určené rozsudkom

Okresného súdu Košice I z 4.1.2010 sp.zn. 37C 202/2009 od otca pre mal. J. G. nar. XX.X.XXXX z 250
€ na 450 € mesačne od 6.10.2015 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v
mesiaci dopredu k rukám matky dieťaťa. Dlžné výživné 2.361,25 € za obdobie od 6.10.2015 do 3.9.2016
zaviazal otca zaplatiť matke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh otca na zníženie výživného
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Rozhodol tak na základe zistenia, že vyživovacia povinnosť otca voči mal. J. bola naposledy upravená
rozsudkom Okresného súdu Košice I zo 4.1.2010 sp.zn. 37C 202/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť
3.2.2010. Konštatoval, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov hlavne na strane
mal. J., ktorá od septembra 2015 navštevovala 6. ročník základnej školy a jej oprávnené potreby
oproti potrebám, ktoré mala v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu podstatne vzrástli. Zo správy
zamestnávateľa matky zistil, že jej čistý mesačný príjem bol 707,51 € za obdobie od októbra 2014 do

septembra 2015 a 716,40 € za obdobie od marca 2016 do apríla 2016. Na strane otca zistil, že je
spoločníkom a konateľom spoločnosti U. N..V..Q.. Y. XXX a Q. A. K. N..V..Q.. so sídlom Y. XX, G. a
tiež je evidovaný ako živnostník s obchodným menom S. G., IČO: XX XXX XXX, s miestom podnikania
H. - N., H. XX a pod obchodným menom S. G., IČO: XX XXX XXX, s miestom podnikania J. E. X.
Konštatoval, že podľa správy Daňového úradu H. v prehľade daňových priznaní nie je evidované daňové
priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby daňového subjektu S. G., nar. X.XX.XXXX, IČO: XX XXX

XXX za rok XXXX a daňové priznanie daňového subjektu S. G., nar. X.XX.XXXX neeviduje ani Daňový
úrad K.. Zo správy Daňového úradu K. zistil, že spoločnosť U. N..V..Q.. požiadal o predĺženie lehoty
na podanie daňového priznania k dani z príjmu právnickej osoby a za zdaňovacie obdobie za rok 2015
doteraz daňové priznanie subjekt nepodal. Z oznámenia Daňového úradu G. zistil, že spoločnosť Q. A.
K. N..V..Q.. G. daňové priznanie k dani z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie za rok 2015
nepodal. Z pripojeného daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby U. N..V..Q.. za rok 2014

zistil, že spoločnosť vykázala daňovú stratu -414,2 € a z pripojeného daňového priznania k dani z príjmu
fyzickej osoby S. G. za rok 2014 zistil, že daňový subjekt nemá príjem zo živnosti a výdavky si uplatnil vovýške 793,35 €, teda jeho daňová strata bola -793,35 €. Z výpovede otca zistil, že nemá žiaden príjem,
je nemajetný a súdom určené výživné 250 € preto neplatí. Z dôvodu, že si neplnil vyživovaciu povinnosť
voči maloletej dcére, matka podala exekúciu a v rámci exekučného konania mu bol odobratý vodičský

preukaz,pretosanemôžezamestnať.Jehopríjempredstavuje100€mesačne,pričomztohtopríjmužije
trojčlenná rodina. Aktívne si hľadá zamestnanie, je vyučený ekonóm a v minulosti pracoval ako manažér.
Mal prosperujúcu firmu, ktorá sa rozpadla v roku 2012 a z toho obdobia mal ešte nejaké financie. V
roku 2013 došlo ku krádeži tovaru na sklade v hodnote 34.000 €. Súd prvej inštancie z vyšetrovacieho
spisu ČVS : ORP-952-JU-KE-2014 zistil, že bolo prerušené trestné stíhanie vo veci prečinu krádeže,

nakoľko sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Od Okresného
dopravného inšpektorátu OR PZ K. zistil, že na meno otca dieťaťa je zaevidované jedno motorové
vozidlo, na ktorom je 25 exekútorských blokácii. Zistený skutkový stav posúdil a rozhodol podľa § 26, §
62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, 2, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine.
Súd prvej inštancie na základe takto vykonaného dokazovania zvýšil výživné od otca pre mal. J. z 250
€ na 450 € mesačne s poukazom na ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, keď vychádzal z 20-násobku

sumy životného minima 3.961,80 € (§ 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime). Rozhodnutie
odôvodnil tým, že otec nepredložil príslušnému daňovému úradu ani súdu listinné dôkazy preukazujúce
jeho príjem z inej, než závislej činnosti. Súd požiadal daňový úrad o zaslanie daňového priznania, resp.
potvrdenia o tom, či otec daňové priznanie v sledovanom období podal a z oznámenia zistil, že otec
dieťaťa daňové priznanie nepodal. Konštatoval, že v takomto prípade súd nemôže poskytnúť ochranu

špekulatívnemu správaniu povinného rodiča s cieľom vyhnúť sa vyživovacej povinnosti k maloletému
dieťaťu. Otcove nezodpovedné správanie sa prejavilo aj v tom, že na výživu mal. J. neprispieva žiadnym
výživným, a to ani v minimálnom rozsahu, na jej výchove a výžive sa nijakým spôsobom nepodieľa
a preto matka bola nútená podať návrh na exekúciu, ako aj trestné oznámenie, ale otec si naďalej
svoju vyživovaciu povinnosť neplní. Konštatoval, že súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú

mieru nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine,
podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie
výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu
k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej poukázal na § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré

plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj
na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov. Dospel k presvedčeniu, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky
na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto
možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou

výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú
úroveň, ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na výživné, ide o jeho zákonný nárok
a každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor svojich potrieb, zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a tak isto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u
každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd hodnotiť zo všetkých

dostupných objektívnych hľadísk, a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej
kvalifikácie, možností jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je
potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu, ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého
majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný
spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na

životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného prihliadol aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu z časti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho
zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom
rozsahu. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou
(peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a podobne) vyplýva, že plnenie vyživovacej

povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac, či menej
približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.
Súd prvej inštancie s poukazom na § 75 ods. 1 Zákona o rodine zohľadnil obidve základné hľadiská
pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa

podmieňujú, preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia §
75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné 450 €
mesačne je primerané. Rozhodol, že dlžné výživné od 6.10.2015, kedy súd zvýšil výživné do 30.9.2016je 2.361,25 €, ktorý dlh zaviazal otca zaplatiť do 30-tich dní od právoplatnosti rozsudku s odôvodnením,
že vzhľadom k jeho pomerom, výške dlhu a charakteru predmetu konania, ktorým je zvýšenie výživného
pre maloleté dieťa, by nebolo spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti.

Zvýšenievyživovacejpovinnostimalotecočakávaťhneďodzačiatkukonaniaapripraviťsanazaplatenie
eventuálneho dlhu na výživnom odkladaním časti svojho príjmu. Pri rozhodovaní o spôsobe zaplatenia
dlhu na výživnom prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka pri uspokojovaní potrieb maloletého dieťaťa
nebola zvýhodnená splátkami, ale musela ich uspokojovať postupne tak, ako vznikali a javí sa byť
účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožní lepšie využitie peňažných prostriedkov

v prospech dieťaťa. Konštatoval, že dlžné výživné je rozdiel medzi doterajším výživným a zvýšeným
výživným 200 €, alikvotná časť za október 2015 za 25 dní je 161,25 € (200:31=6,45x25) a za obdobie od
novembra 2015 do septembra 2016 (11x 200 €), je dlh na výživnom 2.200 €, teda všetko spolu 2.361,25
€.Návrhotcanazníženievýživnéhozamietolakonedôvodný,nakoľkonastraneotcanebolapreukázaná
zmena pomerov s prihliadnutím na § 63 ods. 1, 2 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa
§ 52 CMP.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec dieťaťa s poukazom na § 365 ods. 1 CSP s
odôvodnením, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne a procesne nesprávny. Vytkol
konajúcemu súdu, že nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, jeho rozhodnutie je založené na
nedostatočne zistenom skutkovom stave veci, nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnej aplikácii

predpisov hmotného a procesného práva na súdenú vec, čo malo za následok vydanie nedostatočne
odôvodneného a vecne nesprávneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie v jeho neprítomnosti ako
účastníka konania prejednal vec a rozhodol napriek tomu, že sa na pojednávanie nedostavil, pretože
nebol na pojednávanie riadne predvolaný a nebol na území SR. Jeho právny zástupca bol v čase
pojednávania podrobený lekárskemu vyšetreniu, preto sa nemohol pojednávania zúčastniť, o čom

predložil spolu s odvolaním lekárske potvrdenie z 11.10.2016. Konštatoval, že v čase predchádzajúcej
úpravy výživného, keď súd vychádzal z rodičovskej dohody uzavretej v čase, keď bol evidovaný ako
súkromný podnikateľ a nemal inú vyživovaciu povinnosť, bol zaviazaný prispievať na výživu mal. J.
250 € mesačne. Od rozhodnutia súdu o výživnom sa podstatne zmenili jeho schopnosti a možnosti,
už nepodniká, nemá príjem z podnikateľskej ani z inej činnosti, ani zo zamestnania, alebo podpory,

aby mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť v súdom stanovenej výške a na príkaz súdneho exekútora
vymáhajúceho dlžné výživné mu bol v mesiaci máj zadržaný a odňatý vodičský preukaz pre neplatenie
výživného a týmto spôsobom ako vodič si už nemohol nič zarobiť, a to ani na svoju obživu. Býva
u svojich rodičov a nepoberá ani podporu v nezamestnanosti, keďže je evidovaný ako spoločník v
spoločnosti U. N..V..Q.., z ktorej nevie vystúpiť a nemá prostriedky na jej likvidáciu. Od predchádzajúcej

úpravy výživného mu pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletému synovi S. G. nar. XX.X.XXXX
z manželstva s S.. S. G.. Vyjadril názor, že sa v jeho prípade podstatne zmenili pomery, ktoré tu
boli v čase vydania rozsudku o výživnom, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že pri určení výživného
sa prihliada na reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, navrhol, aby súd po
vykonanom dokazovaní vydal rozsudok a znížil výživné pre mal. J. z 250 € na 30 % zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Zdôraznil, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku bez
jeho vypočutia, keď sa v tom čase nezdržiaval na území SR a ani sa nedozvedel o tomto pojednávaní,
bez akejkoľvek opory vo vykonanom dokazovaní a v rozpore so skutočným stavom veci tvrdeným v
jeho návrhu na zníženie výživného a na pojednávaní 13.4.2016 uzavrel na pojednávaní 11.10.2016,
že má príjem v zmysle § 63 ods. 1, 2 Zákona o rodine vo výške 20-násobku životného minima a

určil mu výživné pre mal. J. 450 € mesačne od 6.10.2015 do budúcna a dlžné výživné 2.361,25 €.
Rovnako uviedol, že účastník konania má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Týmto sa súd
prvej inštancie vôbec nespravoval. Úvahy súdu o skutkových, ale aj právnych záveroch musia byť riadne

a zrozumiteľne odôvodnené tak, aby nevznikali pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia najmä zo strany
účastníkov konania, ktorým je takéto rozhodnutie určené. Rozhodovacia činnosť súdov predstavuje
jeden zo spôsobov realizácie objektívneho práva za účelom nápravy jeho nesprávneho chápania zo
strany fyzických a právnických osôb pri realizácii právnych vzťahov. Autoritatívna povaha rozhodovacej
činnosti zakladá pre súdy zodpovednosť v zmysle požiadavky náležitého výkladu z hľadiska odbornosti,

ktorá však nesmie ísť na úkor všeobecnej zrozumiteľnosti a jednoznačnosti vysloveného právneho
názoru. Vyžaduje sa teda, aby súd nielen vyslovil svoj záver, ale aj vyložil úvahy, ktorými sa spravoval
pri hodnotení dôkazov a ktoré ho viedli k aplikácii práve zvolených predpisov. V prípade, ak účastník
konania vyžaduje, aby sa vec posudzovala podľa iných zákonných ustanovení, súd je povinný zaoberaťsa nimi a vyložiť, prečo posúdenie veci v zmysle návrhov účastníka nie je po právnej stránke správne
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.7.2010 sp.zn. 2NCdo 7/2009). Vyjadril názor, že postupom súdu
prvej inštancie bol zbavený možnosti produkovať navrhnuté dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,

čím došlo k porušeniu jeho procesných práv ako účastníka konania, ktorých dôsledok sa prejavil vo
výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. Skutkové zistenia (skôr
nezistenia) súdu prvej inštancie ohľadom k jeho príjmu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v
tomto smere je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný. Vzhľadom k uvedenému
skutkovému a právnemu stavu veci podal odvolanie a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté

rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie. Otec v priebehu odvolacieho konania
predložil daňové priznanie U. N..V..Q.. z 28.1.2017, účtovnú uzávierku U. N..V..Q.. za rok 2015,
poznámky k účtovnej uzávierke U. N..V..Q.. za rok 2015 a potvrdenie o podaní daňového priznania a
účtovnej uzávierky U. N..V..Q.. z 28.1.2017 ako dôkaz o tom, že v rozhodnom období nemal ani nemá
žiadne príjmy z podnikateľskej činnosti.

4. Matka dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý
odvolaním otca považuje za správny a jeho odôvodnenie za také, v ktorom sa súd vysporiadal so
všetkými okolnosťami relevantnými pre jeho rozhodnutia. Uvedenie všetkých odvolacích dôvodov tak,
ako sú uvedené v § 365 ods. 1 CSP a rovnako aj v § 62 CMP v odvolaní podanom otcom len potvrdzuje
skutočnosť, že otec nemá čo súdu v postupe vytknúť. K namietanému nepsrávnemu a neúplnému

zisteniu skutočného stavu veci uviedla, že otec bol opakovane vyzvaný súdom na predloženie listín
preukazujúcich jeho tvrdenia týkajúcich sa toho, že nemá žiadny príjem ako rodič majúci príjem z inej
ako závislej činnosti. Túto povinnosť si otec nesplnil, alebo splnil len čiastočne a súd v rámci svojej
vyšetrovacej povinnosti zistil, že otec si neplní ani svoje povinnosti ako štatutárny zástupca právnickej
osoby a nepodal daňové priznania ani v predĺženej lehote na ich podanie. Za daných okolností, v

situácii, keď otec tvrdí, že nič nemá, tieto svoje tvrdenia ničím nepreukázal, dokonca bolo v konaní
preukázané, že klame, keď na pojednávaní 13.4.2016 tvrdil, že nevlastní žiadne motorové vozidlo a súd
pri svojom zisťovaní zistil, že otec vlastní motorové vozidlo, na ktorom je 25 exekútorských blokácií,
rovnako nepreukázal tvrdenia údajnej krádeže tovaru patriaceho jeho spoločnosti zmluvne uskladnenom
v priemyselnom areáli a neplní si povinnosti ani ako štatutárny zástupca právnických osôb, súd správne

konštatoval, že nemôže poskytovať ochranu špekulatívnemu konaniu otca, ktorého nezodpovedné
správanie sa prejavuje aj tým, že voči svojmu mal. dieťaťu si vôbec neplní vyživovaciu povinnosť, za
čo je v súčasnosti trestne stíhaný, a teda správne aplikoval zákonnú fikciu príjmu uvedenú v § 63
ods. 1 Zákona o rodine. Z uvedeného je zrejmé, že otec v konaní nijako nepreukázal zmenu pomerov
na jeho strane, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného voči mal. J., oproti v konaní preukázanej

zmene pomerov na strane maloletej opodstatňujúcej jeho zvýšenie, preto súd správne otcov návrh
na zníženie výživného zamietol. S poukazom na § 178 ods. 1 CSP konštatovala, že otec bol súdom
vypočutý (pojednávanie 13.4.2016 a 8.6.2016), súd predvolal na pojednávanie 10.11.2016, na ktorom
vyniesol rozsudok napadnutý odvolaním otca, právneho zástupcu otca, ktorý uvedené predvolanie
prevzal 28.9.2016 a ktorý svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní nijako neospravedlnil, preto

súd rozhodol, že bude konať v ich neprítomnosti. Z uvedeného dôvodu teda nebol otec postupom
súdu zbavený možnosti produkovať navrhnuté dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Z týchto dôvodov
navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním otca potvrdil ako vecne
správny.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na zmenu, preto ho podľa § 389

ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny
poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

8. Podľa § 395 ods. 1 č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CM), ak § 396
neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 32 CMP, účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na
rozhodnutie. Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.

11. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

12. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

13. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c)súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

15. Odôvodnenie rozsudku má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.

Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,
jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie
§ 191 ods. 1 CSP vyplýva, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť,
napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní
rozhodnutia do úvahy, prípadne prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať. Zásada

voľného hodnotenia dôkazov zakotvená vo vyššie uvedených ustanoveniach totiž neznamená, že by
súd vo svojom rozhodovaní mal na výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí a ktoré nie, alebo o
ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprie alebo opomenie. Súd je povinný vysporiadať
sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo, ak to má vzťah k prejednávanej veci, pričom
svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania,

zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a
podobne. Uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli
pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti
je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave, ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutočný stav
a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Právnym posúdením veci treba pritom rozumieť výklad

o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu súd vychádzal (prečo pod tieto
ustanovenia podriadil zistený skutkový stav) a ako ho prípadne vyložil a výklad o tom, aké majú účastníci
na základe zisteného skutočného stavu podľa týchto ustanovení k predmetu konania práva a povinnosti
a ako bola preto vec rozhodnutá. Takéto nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti
rozhodnutia, ktorá je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na

spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem
zákonovajÚstavaSR.Vydaniezmätočnéhorozhodnutiabezďalšiehonemásvojeprávneopodstatnenie
a preto je potrebné vždy takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou zaručeného práva na
súdnu ochranu (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (článok 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Okrem porušenia uvedeného práva účastníka

konania dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, ktorým sa mu odníma
možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných
opravných prostriedkov, táto vada bráni odvolaciemu súdu v jeho preskúmavacej právomoci. Preto, akje rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, alebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy
len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

16. Z citovaného zákonného ustanovenia § 36 CMP vyplýva, že v mimosporových konaniach, ktorým
konanie o zvýšenie výživného pre maloleté dieťa nepochybne je, platí vyšetrovacia zásada, ktorá
znamená, že súd je povinný zisťovať čo najdôslednejšie skutočný stav veci. Súd pri tom určí, ktoré
z navrhnutých dôkazov je potrebné vykonať a vykoná aj iné dôkazy potrebné na zistenie skutočného
stavu, aj keď ich účastníci konania nenavrhli. Nie je však vylúčené, aby si súd osvojil (fakultatívne)

zhodné tvrdenia účastníkov, ale len za splnenia podmienky, že nemá pochybnosti o ich pravdivosti a
zároveň nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania,
ktoré mu predchádzalo, zastáva odvolací súd názor, že súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil ust. §
36 CMP a nezisťoval všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o zmene výživného podľa ust. § 78
Zákona o rodine, ktoré vyžaduje, aby k zmene pôvodného rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu
závažnejšieho charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho

rozhodnutia o výživnom a teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov
konania v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia.

17. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho
konaniadospelkzáveru,žesúdprvejinštanciesaneriadildôsledneustanovením§185CSPa§36CMP,

pretože nezistil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o výživnom a v odôvodnení napadnutého
rozsudku sa nevysporiadal so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo aj napriek tomu, že to malo
vzťah k prejednávanej veci, v dôsledku čoho sú jeho závery v rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových
zisteniach) predčasné a nezrozumiteľné. Odvolací súd konštatuje, že relevantnou skutočnosťou
pre rozhodnutie o zvýšenie, resp. zníženie výživného je zmena pomerov, ktorej konajúci súd musí

venovať pri zisťovaní skutkového stavu náležitú pozornosť. Práve dôsledné posúdenie tejto zmeny a jej
vyhodnotenie vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi je kľúčovou súčasťou náležitého
zistenia skutkového stavu významného a nevyhnutného pre správne a zákonne rozhodnutie o návrhu
na zmenu vyživovacej povinnosti. Zdôrazňuje, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neporovnal
súčasné pomery otca s pomermi v čase poslednej úpravy a ani nevyhodnotil zmenu týchto pomerov a ich

vplyv na samotné rozhodnutie o zmene výživného. Odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje len
všeobecnú konštatáciu o zákonných podmienkach určenia a zmeny vyživovacej povinnosti so zmienkou
na ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, keď len stručne konštatoval, že otec nepredložil daňovému úradu
daňové priznanie a ani súdu listinné dôkazy preukazujúce jeho príjem z inej, než závislej činnosti,
preto jeho špekulatívnemu správaniu s cieľom vyhnúť sa vyživovacej povinnosti nemôže súd poskytnúť

ochranu. Odvolací súd pre ďalšie konanie považuje za potrebné poznamenať, že ak súd má k dispozícii
daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby U., N..V..Q.., Y. (č.l. 82 spisu) a skutočnosť, že
otec nepodal daňové priznanie daňovému úradu k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2015 a vo
svojich podaniach uviedol, že nemal žiaden príjem z podnikateľskej činnosti, nemôže súd bez ďalšieho
dospieť k záveru, že rodič si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine a

priemerný mesačný zárobok určiť za pomoci fikcie v podobe 20-násobku sumy životného minima. V
takomto prípade je podľa odvolacieho súdu potrebné povinnému rodičovi oznámiť, že ním predložené
dôkazy nie sú úplné a umožniť mu doložiť relevantné dôkazy, z ktorých možno vyvodzovať výšku príjmu,
prípadne aj ich označením. Ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine totiž neuvádza, aké konkrétne dôkazy
treba predložiť na preukázanie príjmov z inej, než závislej činnosti a ktoré z nich treba považovať za

postačujúce na preukázanie týchto príjmov. Súdy považujú spravidla za základný dôkaz na preukázanie
týchto príjmov daňové priznanie za príslušné kalendárne obdobie, prípadne ďalšie účtovné dokumenty,
ktoré je daňovník povinný viesť podľa zákona č. 431/2000 Z.z. o účtovníctve (peňažný denník, kniha
pohľadávok, kniha záväzkov, účtovná závierka a podobne). Pokiaľ ide o povinnosť rodiča predložiť súdu
podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, zákon tu má na mysli podklady týkajúce sa

celkových majetkových pomerov. Za takéto podklady možno považovať listy vlastníctva preukazujúce
majetkové pomery týkajúce sa nehnuteľností, stavy účtov a vklady v bankách, Register cenných
papierov,dokladyovlastníctvemotorovýchvozidiel,resp.akýchkoľvekcenností.Rozhodnutiesúduprvej
inštancie, ktorý prijal záver, že otec si nesplnil svoju povinnosť predložiť súdu podklady na zhodnotenie
svojich majetkových pomerov (tzv. edičnú povinnosť) a použil zákonnú domnienku výšky príjmu, ako

prostriedku objektivizácie príjmov otca, ktorý je stanovený ako 20-násobok sumy životného minima, sa
javí byť predčasným. Súd prvej inštancie rovnako nezaujal žiadne stanovisko k výdavkom oboch rodičov,
ktorá povinnosť mu vyplýva z ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, teda nevyhodnotil, ktoré výdavky rodičov
považoval z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti za nevyhnutné a ktoré nie.18. Ostatná argumentácia otca v odvolaní neobstojí, pretože právny zástupca otca bol na pojednávanie
nariadené na deň 10.11.2016 riadne a včas predvolaný, doručenie prevzal 28.9.2016, nežiadal odročiť

pojednávanie a dôvody, pre ktoré sa pojednávania nezúčastnil predložil až v priebehu odvolacieho
konania (lekárska správa o akútnych zdravotných ťažkostiach s odporúčaním kľudu na lôžku od
11.10.2016 do 19.10.2016, vystavený všeobecným lekárom S.. D. N. 11.10.2016) a otec svoje tvrdenie,
že v čase doručovania predvolania na pojednávanie bol mimo územia SR, doposiaľ nepreukázal.

19. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie vydal nepreskúmateľné a zmätočné rozhodnutie,
ktorým postupom znemožnil účastníkom uskutočňovať im patriace procesné práva, teda relevantne
argumentovať v odvolacom konaní, čím došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces a
nedostatočne zistil skutočný stav veci, pričom takéto nedostatky nie je možné napraviť v konaní pred
odvolacímsúdom,muselodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciepodľa§389ods.1písm.b/ac/CSP
zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie dostatočne zistiť skutočný stav veci v naznačenom
smere, vysporiadať sa s odvolacími dôvodmi otca, najmä vo vzťahu k jeho reálnym zárobkovým
schopnostiam a možnostiam, dôsledne zistiť, z akých finančných prostriedkov si zabezpečuje svoje
životné náklady v súlade so správnou úvahou súdu prvej inštancie, že špekulatívne správanie otca

nemôže súd vyhodnotiť v neprospech dieťaťa a rovnako nepochybne zistiť jeho majetkové pomery
a rodinné pomery vrátane počtu vyživovacích povinností, aplikovať správne ustanovenia Zákona o
rodine, zistiť zmeny pomerov, ktoré nastali od vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie, opätovne
rozhodnúť o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného, ako aj o dlžnom
výživnom a trovách konania, ak to niektorý z účastníkov navrhne a svoje rozhodnutie odôvodniť tak,

aby zodpovedalo požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 220 ods. 2 CSP, teda, aby jeho závery boli logicky
správne, presvedčivé a spätne preskúmateľné.

21. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 druhej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.